Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-20-2016.pdf
PDF · 117.36 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/20/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v spore žalobcu: PROPERTY NETWORKS s.r.o., so sídlom Záhradnícka 46, Bratislava, IČO: 44 763 433, v konaní zastúpený: JUDr. Alexandra Skybová, advokátka so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 46, proti žalovanej: V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, A., o 4.000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 25.10.2017 zamietol žalobu, ktorá bola súdu doručená dňa 14.09.2016 a žalobca sa ňou domáhal zaviazania žalovanej zaplatením istiny vo výške 4.000,- Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5% z tejto sumy od 10.08.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania, dôvodiac tým, že strany sporu uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej sumu 4.000,- Eur prevodom na bankový účet žalovanej dňa 19.04.2016. Dňa 18.07.2016 vyzval žalovanú na vrátenie dlžnej sumy do 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy na bankový účet žalobcu, túto zásielku si žalovaná neprevzala a bola vrátená žalobcovi dňa 09.08.2016. Žalovaná do podania žaloby poskytnutú pôžičku nevrátila a od 10.08.2016 v omeškaní s jej zaplatením. Preto si žalobca okrem istiny uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy od 10.08.2016 do zaplatenia. Svoj nárok právne odôvodnil ustanovením § 657 a nasledujúce Občianskeho zákonníka.
2. Súd vydal dňa 04.11.2016 platobný rozkaz, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel, proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s odôvodnením, v ktorom uviedla, že popiera existenciu ústnej zmluvy o pôžičke a pohľadávku žalobcu neuznáva čo do dôvodu a výšky. Na vysvetlenie uviedla, že strany sporu uzatvorili s kupujúcimi Rezervačnú zmluvu číslo XXXXXXX dňa 15.04.2016, kde v článku 6 tejto zmluvy bola zakotvená aj úschova. Dňa 18.04.2016 kupujúci podľa článku 6 zaslali žalobcovi sumu 5.000, Eur, z tejto sumy dňa 19.04.2016 zaslal žalobca žalovanej sumu 4.000,- Eur so zavádzajúcu informáciou pre príjemcu pôžička, a preto konanie žalobcu považuje žalovaná za neetické a zavádzajúce.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vyhodnotenia dôkazov, najmä obsahu predmetnej e-mailovej správy v spojení s vyhodnotením výsluchov strán sporu jednoznačne vyplynul záver, že nešlo o zmluvu o pôžičke, ale o vyplatenie prvej časti kúpnej ceny, ktorú žalobca bez zmluvnej opory zadržiaval na svojom účte a vyplatil ho žalovanej nie v plnej sume 5.000,- Eur, ale len v sume 4.000,- Eur. Aj keby súd pripustil, že išlo o ústnu zmluvu o sprostredkovaní, tak z výpovede strán sporu vyplynulo, že túto dňa 07.06.2016 na základe ústnej dohody ukončili definitívne, a to na všetkých doterajších projektoch. Preto je požiadavka žalobcu, aby mu žalovaná vrátila poskytnutú sumu 4.000,-
Eur ako „províziu“ za predaj jej rodinného domu manželom W., bez právneho základu, lebo ak by aj došlo k ústne uzavretej zmluve o sprostredkovaní, táto bola ukončená 07.06.2016 a žiadne nároky z predaja rodinného domu manželom W. už žalobcovi nevznikli. Rezervačnú zmluvu č. XXXXXXXX, ktorá bola podpísaná žalobcom aj v mene žalovanej, súd neposudzoval na účely tohto konania z dôvodu, že podpis na zmluve bol napadnutý žalovanou trestným oznámením a žalobca ani nerozporoval, že zmluvu namiesto žalovanej podpísal on. Preto nemožno vychádzať z písomnej zmluvy o sprostredkovaní, ani na žalobcu právne nahliadať ako na uschovávateľa v zmysle čl. 6.1 Zmluvy (č.l. 23). Vychádzajúc z tohto predpokladu, nemožno prisvedčiť žalobcovi, že medzi stranami sporu išlo o sprostredkovateľský vzťah v zmysle citovaného ust. § 774 Občianskeho zákonníka. Predovšetkým, sám žalobca vo svojej e - mailovej správe zo dňa 08.07.2016 výslovne uviedol, že „... chcem sa opýtať, ako chceš vyriešiť pôžičku pre teba od našej firmy vo výške 4.000,- Eur, ktorú skladal u nás W. ako prvú časť kúpnej ceny a ktorú sme ti požičali na stavbu jeho domu dňa 19.04.2016...“ Už zo samotného obsahu tejto správy nepochybne vyplýva, že aj sám žalobca označuje ako pôvod posielaných peňazí prvú časť kúpnej ceny zloženú kupujúcimi W. za rodinný dom vo vlastníctve žalovanej. V odpovedi na tento e-mail žalovaná pôžičku popiera a odkazuje na ukončenie ich spolupráce. Z týchto dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd svojim uznesením, č.k. 10Co/79/2018 - 119, zo dňa 27.09.2018, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že z rozhodnutia súd prvej inštancie nie je zrejmé, na základe akého právneho titulu bol žalobca legitimovaný poukázať žalovanej sumu 4.000,- Eur, keď v konaní bolo nesporné, že voči žalovanej ako predávajúcej nebol v postavení kupujúceho, keď prvoinštančný súd Rezervačnú zmluvu č. XXXXXXXX posúdil ako irelevantnú na účely tohto konania a zároveň konštatoval, že medzi stranami nešlo ani o sprostredkovateľský vzťah v zmysle ustanovenia § 774 Občianskeho zákonníka. Preto nemožno z odôvodnenia napadnutého rozsudku spoľahlivo a logicky vyvodiť záver, že sporná suma bola časťou kúpnej ceny (zálohou), keď súd prvej inštancie spochybnením právnych titulov - rezervačnej zmluvy a sprostredkovateľskej zmluvy, neuznal žalobcu za sprostredkovateľa ani za uschovávateľa, nemožno preto dospieť k jednoznačne logickému a racionálnemu záveru, že žalobca má právny dôvod, aby vyplatil žalovanej časť kúpnej ceny za predaj jej rodinného domu. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaná obmedzila svoje prostriedky procesnej obrany iba na tvrdenia, ktorými poprela žalobcom uplatnený nárok z titulu pôžičky, poukazujúc na ukončenie spolupráce so žalobcom, a preto, ak žalovaná v konaní tvrdila, že sporná suma 4.000,- Eur bola časťou kúpnej ceny, a tento názor si súd prvej inštancie bez ďalšieho osvojil, bolo jej povinnosťou podporiť svoje tvrdenia relevantným dôkazom vo forme kúpnej zmluvy, ustanovenia ktorej by preukazovali charakter, výšku žalovanej sumy a vecnú legitimáciu - hmotnoprávne postavenie žalobcu vo vzťahu k žalovanej. Súd prvej inštancie mal uviesť, akými úvahami sa spravoval, keď konštatoval irelevantnosť Rezervačnej zmluvy číslo XXXXXXXX na účely tohto konania, prečo dospel k záveru, že nemožno vychádzať zo zmluvy o sprostredkovaní. Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že možno mať pochybnosti o záveroch súdu prvej inštancie, či vyhodnotil rezervačnú zmluvu ako zmluvu o sprostredkovaní alebo má za to, že ide o dve samostatné, navzájom nezávislé zmluvy. Súd prvej inštancie by mal v ďalšom rozhodnutí logickým a právne relevantným spôsobom vyhodnotiť vykonané dôkazy, právne posúdiť dôvodnosť nároku uplatneného žalobcom v konaní, ako aj námietky žalovanej, a vypracovať rozhodnutie zákonom predpísaným spôsobom, aby bolo takéto rozhodnutie presvedčivé, konzistentné a preskúmateľné. 5. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, a to: prevodný príkaz žalobcu z Tatrabanky, a. s., zo dňa 19.04.2016, výzva na zaplatenie zo dňa 15.07.2016, rezervačná zmluva č. XXXXXXXX, zápisnica z výsluchu T.. J. E., zo dňa 27.02.2017, e-mailová komunikácia medzi stranami sporu zo dňa 08.07.2016, prevodný príkaz zo dňa 18.04.2016, čestné prehlásenie manželov W., Prevodný príkaz zo dňa 18.04.2016, ktorým bola v sume 5.000,- Eur konateľovi žalobcu - T.. J. O., prevedená suma 5.000,- Eur z účtu manželov W., v poznámke je uvedené prvá časť kúpnej ceny; uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III, ČVS: ORP-93/3-VYS-B3-2017, zo dňa 20.04.2017; uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava III, čl. 4Pn 568/16/1103-11, zo dňa 21.06.2017; Sprievodný list žalovanej zo dňa 16.09.2016 k vráteniu faktúry; s písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu, vypočul štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovanú a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Podľa ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
7. Pre platné uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.
8. Podľa § 517 ods. 1 O.z., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
9. Podľa § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
10. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 11. Podľa ustanovenia § 774 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. 12. Podľa ustanovenia § 775 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40 a. 13. Podľa ustanovenia § 776 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, keď je to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu. 14. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní súd zistil, že trvá na žalobe z dôvodu, že predmetom sporu je pôžička v sume 4.000,- Eur, tak, ako to vyplýva z výpisu z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 19.04.2016, k argumentácii žalovanej uvedenej v odpore proti platobnému rozkazu, že táto platba bola vykonaná vo vzťahu k rezervačnej zmluve č. XXXXXXX zo dňa 15.04.2016, keď žalobca nebol ani podľa tejto zmluvy oprávnený vydať zálohu, bol v pozícii uschovávateľa a v danom čase neboli splnené podmienky na vydanie zálohy. Išlo o pôžičku poskytnutú za účelom financovania výstavby nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom rezervačnej zmluvy, na ktorú žalovanej chýbali finančné prostriedky. V rozhodnom čase žalobca so žalovanou spolupracovali, žalobca jej už predtým požičal hotovosť, predložil ako dôkaz doklad o vrátení sumy 6.000,- Eur zo dňa 24.05.2016, kde bolo v poznámke uvedené „pôžička Tatay“. V súvislosti s konkrétnou rezervačnou zmluvou, ktorú uvádza žalovaná ako obranu, žalovaná podala podanie na polícii na žalobcu pre trestný čin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona skutkovo odôvodnené tým, že žalobca za ňu podpísal predmetnú rezervačnú zmluvu.
15. Z výpovede žalobcu na pojednávaní súd zistil, že so žalovanou spolupracoval obchodne asi 4 roky, konkrétne nehnuteľnosť, na ktorú jej požičal sumu 4.000,- Eur ako predmet tohto sporu, jej nepožičiaval ako konateľke POLOMSTAV s.r.o., ale ako fyzickej osobe za účelom výstavby rodinného dvojdomu na jej pozemku, predaj ktorého sprostredkoval v 1 manželom W.. Žalovanej dôveroval, lebo už jej predtým požičal ako konateľke POLOMSTAV sumu 6.000,- Eur, ktorú mu vrátila. Táto druhá pôžička 6.000,- Eur bola z mája 09.05.2016 bola vrátená dňa 24.05.2017, veril žalovanej, že aj časovo predchádzajúca pôžička 4.000,- Eur z apríla 2016 sa mu vráti. Žalovaná bola jedinou konateľkou spoločnosti POLOMSTAV, preto sú vylúčené pochybnosti o tom, komu požičiaval. Počas leta 2016 prestali so žalovanou obchodne spolupracovať, veci týkajúce sa predaja dvojdomu vrátane kúpnych zmlúv si dotiahla žalovaná sama, so žalobcom odvtedy nekomunikovala, preto jej dňa 15.07.2016 zaslal písomnú výzvu na splatenie poskytnutej pôžičky, táto sa mu vrátila ako neprevzatá zásielka. Keď sa pýtal na dôvody nevrátenia pôžičky žalovanej, odôvodňovala to rôzne, že nebola spokojná s inými vecami a že mu nič nedá. Podmienky pôžičky si dohadovali rôzne, na stavbách, túto konkrétnu si dohodli v apríli 2016 v čase, keď bola podpisovaná rezervačná zmluva s manželmi W., pôvod peňazí označil žalobca ako jeho firemné peniaze. Žalobca je presvedčený, že ide o dva odlišné právne tituly, touto žalobou si uplatňuje nárok zo zmluvy o pôžičke, ktorú žalovanej zaslal dňa 19.04.2016 v sume 4.000,- Eur. Uviedol, že je pravdou, že od manželov Guzlejových prijal sumu 5.000,- Eur zaplatenú na jeho bankový účet, ale táto suma bola prvou časťou kúpnej ceny, ktorú mal žalovanej vyplatiť po splnení
podmienok uvedených v Rezervačnej zmluve zo dňa 15.04.2016 (č.l. 22), teda až po definitívnom uzavretí kúpnej zmluvy, článok 6 bod 5 písm. a). Žalovaná suma sa týka vrátenia pôžičky, ktorú jej už predtým žalobca viackrát poskytol na dofinancovanie stavby domu a vôbec nesúvisela s platbou od manželov W. Tvrdenie žalovanej je nepravdou, je zavádzajúce a v rozpore s rezervačnou zmluvou (článok 6 bod 5 písm. a) Zmluvy, zdôraznil, že sa jedná o pôžičku a nie o sprostredkovateľský poplatok, faktúru vystavil na spol. POLOMSTAV, aby si to žalovaná mohla zahrnúť do nákladov. Potvrdil, že je pravdou, že so žalovanou uzatvorili viac obchodov, iba v dvoch prípadoch jej požičal na rozbehnutie výstavby, mesiac pred uzavretím tejto pôžičky jej požičal 6.000,- Eur, ktoré mu vrátila, potom jej požičal 4.000,- Eur, vrátenie ktorých žaluje v tomto konaní. Uviedol, že našiel ako klientov manželov W., predaj nehnuteľnosti inzeroval. Spochybnil námietku žalovanej, že mal dostať províziu z celej ceny uvedenej v rezervačnej zmluve, nerozlišovali nikdy, že nehnuteľnosť nebola dostavaná, predával ju ako takú vrátane stavebných prác, ktoré tam mali byť dokončené. Preto nesedia ani sumy, ktoré spomína žalovaná a vystavil faktúru na 5.000,- Eur za sprostredkovanie obchodu so žalovanou. Kúpna cena bola okolo 190.000,- Eur, 3% sú viac ako 5.000,- Eur, ale predmetom sporu je zmluva o pôžičke 4.000,- Eur, čo nesúvisí so sprostredkovateľským poplatkom. Pripustil, že mail adresovaný žalovanej (č.l. 46) napísal nešťastne, čo teraz môže zneužiť protistrana, formuloval ho tak z dôvodu, aby mu to účtovne sedelo. Doplnil, že nikdy neobdržal list zo dňa 19.06.2016 predložený žalovanou na pojednávaní. K termínu splatnosti faktúry uviedol, že faktúra mala byť zaplatená 06.07.2016, čo bol deň uzavretia obchodu, tento postup je bežný. Dôvod, pre ktorý bola na faktúre uvedená firma žalovanej POLOMSTAV a nie priamo žalovaná ako fyzická osoba, vyplývala z ich dohody, pretože obaja sme platcami DPH.
16. Z výpovede žalovanej súd zistil, že trvá na argumentácii uvedenej v odpore proti platobnému rozkazu, že v prípade sumy 4.000,- Eur vyplatenej jej žalobcom išlo o peniaze klienta, ktoré jej žalobca sčasti vyplatil na základe ich internej dohody bez vedomia klienta; celá suma bola 5.000,- Eur ako rezervačná záloha, na jej súkromný účet prišla suma 4.000,- Eur, vyplatená na základe ich dohody so žalobcom bez vedomia klienta ako prvá časť kúpnej ceny. Podľa žalovanej žalobca pri sprostredkovávaní predaja jej nehnuteľností pôsobil ako uschovávateľ peňazí, rezervačné zálohy si neponechával, nebolo to tak uvedené ani v zmluve, ale po úspešne zrealizovanom predaji dostal 2 % z kúpnej ceny ako províziu. Bolo to tak vždy, keď sa im obchod podaril, na základe ich ústnej dohody. V tomto konkrétnom prípade predaja rodinného domu manželom W. bola žalobkyňa už dlhšie nespokojná s prácou žalobcu a situácia bola o to vypuklejšia, že jej finančná poradkyňa manželov W. volala, aby urýchlila vypracovanie zmlúv, lebo sa budúci kupujúci nevedeli pohnúť s vybavovaním úveru v banke. Tieto sťažnosti od klientov žalovanú primäli k návšteve žalobcu, kde si od neho vyžiadala všetku dokumentáciu týkajúcu sa všetkých obchodov s tým, že si bude robiť zmluvy sama. Po tomto stretnutí dňa 07.06.2016 s ňou žalobca ukončil spoluprácu definitívne na všetkých projektoch. Následne jej 08.07.2016 zaslal mail, v ktorom sa pýtal na riešenie pôžičky vo výške 4.000,- Eur, ktorú mu v rámci rezervačnej zálohy zložil p. W. ako prvú časť kúpnej ceny a ktorú jej požičali na stavbu jeho domu dňa 19.04.2016, keď pravdepodobne už kúpna zmluva s W. bola podpísaná, na čo reagovala tak, že nemá žiadnu pôžičku od žalobcu a boli to peniaze klienta. Ďalšiu „pôžičku“ od žalobcu zo dňa 09.05.2016, ktorú žalobca predložil na pojednávaní, vysvetľuje tým, že išlo o rovnaký princíp, bola podpísaná aj kúpna zmluva a žalobca jej požičal na dva týždne rezervačnú zálohu od klienta, ale pretože to bolo posielané na firemný účet spol. POLOMSTAV, túto do dvoch týždňom vrátila, aby jej to účtovne sedelo v rámci toho istého mesiaca. Doplnila, že rezervačná zmluva nie je totožná so zmluvou o sprostredkovaní, ak by išlo o vyplatenie sumy v prípade sprostredkovania, v takom prípade by mal žalobca nárok na vyplatenie sumy 2.300,- Eur ako 2 % zo sumy 130.000,- Eur, preto argumentácia žalobcu ani matematicky neobstojí. Po podpise rezervačnej zmluvy dňa 15.04.2016 (asi po 6 týždňoch) ju kontaktovali budúci kupujúci manželia W., pretože sa od žalobcu sa nevedeli domôcť návrhu zmluvy, banka im kvôli tomu nemohla poskytnúť úver a až vtedy sa dozvedela, že zmluva nebola vyhotovená, napokon aj tá, ktorú jej konateľ žalobcu predložil, sa týkala úplne inej nehnuteľnosti, teda bola chybná a musela si ju vypracovať sama. Z týchto dôvodov žalobcu navštívila v jeho kancelárii, kde sa ústne dohodli na ukončení spolupráce. Preto kúpna zmluva s manželmi W. bola podpísaná, ale žalobca na nej už nefiguroval ako sprostredkovateľ a odvtedy už vôbec nespolupracovali. Tento obchod žiadnym spôsobom nesprostredkoval, neinzeroval predaj jej nehnuteľnosti, klienti sa o tom dozvedeli tak, že sa išli so žalovanou pozrieť na inú nehnuteľnosť, prechádzali vedľa predmetnej nehnuteľnosti, oznámila im, že aj táto bude na predaj, čo ich zaujalo a potom došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Žalovaná uviedla, že prax medzi nimi pri iných obchodoch, spolu ich bolo uzavretých 4 - 5, bola taká, že jej žalobca poukázal prvú časť kúpnej zmluvy a potom mu po uzavretí zmluvy poukázala sprostredkovateľský poplatok. Išlo o firemné predaje, predaj nehnuteľnosti manželom W. sa líšil v tom, že sa týkal predaja jej súkromnej nehnuteľnosti. Rezervačnú zmluvu
považuje za platnú, ale po vypracovaní žalobcom sa zistilo, že bola vypracovaná nesprávne, s nesprávne uvedenými údajmi. Hoci považuje rezervačnú zmluvu za platnú, zároveň poprela, že daný obchod uzatváral žalobca ako sprostredkovateľ. Spoluprácu ukončili po podpise rezervačnej zmluvy, pred podpisom kúpnej zmluvy, teda k podpisu kúpnej zmluvy a k naplneniu podmienok v zmysle rezervačnej zmluvy pre žalobcu ako pre sprostredkovateľa nedošlo. Od sprostredkovateľskej zmluvy odstúpil žalobca tým, že uviedol, že viac so žalovanou spolupracovať nebude. V prípade vyplatenia sumy 4.000,- Eur išlo o štandardný postup, žalobca jej vždy preposlal časť kúpnej ceny, po uzavretí kúpnej zmluvy mu vyplácala sprostredkovateľskú odmenu, v tomto prípade jej poslal z 5.000,- Eur len 4.000,- Eur, 1.000,- Eur si nechal. Nikdy nešlo o pôžičku, ani v predchádzajúcich prípadoch, peniaze jej žalobca zasielal na základe ich ústnej dohody, len v tomto jedinom prípade po ukončení spolupráce zo strany žalobcu sa to obvyklým spôsobom neuzavrelo. Ak by išlo o sprostredkovateľský poplatok, ktorý by si žalobca započítal, musel by v takom prípade vystaviť faktúru a písomný doklad o započítaní ku koncu účtovného roka, čo sa v danom prípade nestalo.
17. Ako prostriedky procesnej obrany súdu predložila čestné prehlásenie manželov W., kde je uvedené, že na základe rezervačnej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 15.04.2016 na účet žalobcu poukázali sumu 5.000,- Eur, ktorá mala slúžiť ako prvá časť kúpnej ceny za nimi kupovanú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej, pred podpisom kúpnej zmluvy im bola poskytnutá informácia, že časť tejto sumy 4.000,- Eur jej bola zo strany realitnej kancelárie vyplatená, a preto bola o túto čiastku potom kúpna cena za nehnuteľnosť znížená. Ako ďalší dôkaz predložila Prevodný príkaz zo dňa 18.04.2016, ktorým bola v sume 5.000,- Eur konateľovi žalobcu - Ing. J. O., prevedená suma 5.000,- Eur z účtu manželov W., v poznámke je uvedené prvá časť kúpnej ceny. Zdôraznila, že žalobca jej mal poukázať ešte 1.000,- Eur, čo je zostatok po zaplatení 4.000,- Eur ako prvej časti kúpnej ceny, ktorú jej neuhradil.
Ďalej súdu predložila uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III, ČVS: ORP-93/3-VYS- B3-2017, zo dňa 20.04.2017; uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava III, č.l. 4Pn 568/16/1103-11, zo dňa 21.06.2017; Sprievodný list zo dňa 16.09.2016 k vráteniu faktúry.
18. Z predložených písomných dôkazov, a to Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III, ČVS: ORP-93/3-VYS-B3-2017, zo dňa 20.04.2017; Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava III, č.l. 4Pn 568/16/1103-11, zo dňa 21.06.2017; podľa žalovanej vyplýva, že voči žalobcovi dávala podnet na spáchanie trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v štádiu pokusu. V zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu je uvedené, že žalovaná spochybňovala rezervačnú zmluvu, z obsahu predmetných uznesení vyplýva, že spochybňovala zmluvu o pôžičke, čo vyplýva aj z jej výpovedí pred políciou. Argumentácia žalobcu, že faktúra bola vystavená na firmu POLOMSTAV neobstojí, pretože z predložených výpisov z listu vlastníctva je zrejmé, že bola ako fyzická osoba výlučným vlastníkom predávanej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti spochybnila faktúru vystavenú žalobcom, pretože táto bola vystavená na firmu POLOMSTAV, ale nie na žalobkyňu ako na fyzickú osobu. Dňa 16.09.2016 preto poslala list konateľovi žalobcu p. E., že žiadnu službu za faktúru, ktorú jej predložil, si neobjednala a ani jej nebola poskytnutá.
19. V danej veci je nesporné, že žalobca dňa 19.04.2016 previedol na bankový účet žalovanej sumu 4.000,- Eur, túto skutočnosť nerozporuje ani žalovaná. Vo vyhodnotení dôvodu, pre ktorý bola predmetná suma vyplatená žalovanej, sa strany sporu rozchádzajú, žalobca tvrdí, že išlo o pôžičku/ sprostredkovateľský poplatok; žalovaná tvrdí, že to bola záloha vyplatená manželmi W. za predaj jej rodinného domu poskytnutá žalobcom na základe ich ústnej dohody s konateľom žalobcu.
20. V prvom rade treba konštatovať, že sám konateľ žalobcu vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že v tomto spore žaluje titulom pôžičky, nie titulom sprostredkovateľského poplatku, faktúru vystavil na spol. POLOMSTAV z dôvodu, aby si túto položku mohla žalovaná zahrnúť do nákladov. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, sa znovu zaoberal obsahom a právnymi následkami Rezervačnej zmluvy č. XXXXXXXX pre účely tohto konania. 21. Rezervačná zmluva č. XXXXXXXX zo dňa 15.04.2016 bola podpísaná konateľom žalobcu aj v mene žalovanej, čo sám žalobca potvrdil s odôvodnením, že taká bola medzi stranami sporu bežná prax. Ako predávajúca je v tejto zmluve uvedená žalovaná, sprostredkovateľom je spoločnosť žalobcu. V článku 3 bod 1. Zmluvy je uvedené, že kupujúci sú na základe tejto zmluvy povinní zložiť do úschovy sprostredkovateľa za poskytnutie rezervácie rezervačný poplatok vo výške 5.000,- Eur. Podľa bodu 2 tohto článku v prípade uzavretia kúpnej zmluvy medzi predávajúcim a kupujúcimi, sa rezervačný
poplatok započíta na prvú časť kúpnej ceny. Podľa článku 5 bola doba trvania zmluvy uzavretá na dobu určitú, t. j. do 15.06.2016. Výška odmeny sprostredkovateľa a jej podmienky neboli obsahom tejto zmluvy. Súd preto vychádzal z obsahu citovaného ustanovenia § 774 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Strany sporu zhodli na tom, že spoluprácu ukončili osobne na stretnutí dňa 07.06.2016 v kancelárii žalobcu. Ako vyplýva z výpovede konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 27.09.2017, uznal, že veci týkajúce sa predaja nehnuteľností žalovanej, vypracovanie kúpnej zmluvy, si už žalovaná dotiahla sama. Z tohto súdu logicky vyplýva záver, že v zmysle citovaného ustanovenia § 774 Občianskeho zákonníka nebola žalovaná ako predávajúca povinná poskytnúť odmenu realitnej kancelárii žalobcu ako sprostredkovateľovi, pretože výsledok nebol dosiahnutý jeho pričinením. Konateľ žalobcu nerozporoval ani ďalšie žalovanou tvrdené skutočnosti, a to, že síce vypracoval rezervačnú zmluvu, ale žalovaná musela kvôli chybám ním uvedeným v zmluve opravovať údaje za účelom poskytnutia hypotekárneho úveru budúcim kupujúcim; vyhotovil kúpnu zmluvu, ktorá obsahovala zásadné nedostatky v predmete prevodu, ktorý bol jednou zo základných častí tejto zmluvy, keď v zmluve bola chybne uvedená úplne iná nehnuteľnosť. Na stretnutí dňa 07.06.2016 si chcela žalovaná tieto nedostatky so žalobcom vydiskutovať a vytkla mu chyby v pripravovaných zmluvách. Konateľ žalobcu na tieto tvrdenia reagoval tým, že so žalovanou ukončil spoluprácu úplne. Zo záverov dokazovania, obsahu výpovedí strán sporu vyplýva jednoznačný záver, že žalobca nedosiahol výsledok sledovaný rezervačnou zmluvou, nepričinil sa o uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalovanou ako predávajúcou a manželmi W. ako kupujúcimi, všetky zmluvy a organizáciu predaja si zabezpečila výlučne žalovaná sama, spoluprácu ukončili dňa 07.06.2016 osobne ešte pred uplynutím dohodnutej doby trvania Rezervačnej zmluvy, t. j. 15.06.2016. Súd preto nárok žalobcu, právne založený na nároku vyplývajúcom z rezervačnej zmluvy, zamietol. 22. Nárok žalobcu posudzoval aj z hľadiska možného uzavretia zmluvy o pôžičke, čo tvrdil žalobca a podporne svoj nárok preukazoval tvrdením, že aj v minulosti požičal žalovanej sumu 4.000,- Eur, a to dňa 19.04.2016, kde je v poznámke uvedené: Pôžička O. (č.l. 8). Tvrdil, že predmet tohto sporu má rovnaký právny a skutkový základ, a to, že si žalovaná od neho požičala sumu 4.000,- Eur, ktorú jej zaslal na účet.
23. Z dôvodu neexistencie písomnej zmluvy o pôžičke súd vychádzal z ust. § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa pre platné uzavretie zmluvy o pôžičke nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Vychádzajúc zo záverov dokazovania súd ustálil, že k vzniku zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami sporu ústnou formou nedošlo. Jednak toto tvrdenie žalobcu žalovaná od začiatku popiera, ako ústne, tak aj vo svojich písomných e-mailových správach, kde jednoznačne uvádza, že medzi nimi nedošlo k uzavretiu pôžičky, ale išlo o zálohu na kúpu rodinného domu v jej vlastníctve; na druhej strane jediný relevantný písomný dôkaz produkovaný žalobcom je jeho mail zo dňa 8.7.2016, adresovaný žalovanej, kde konateľ žalobcu výslovne uviedol: „... chcem sa opýtať, ako chceš vyriešiť pôžičku pre teba od našej firmy vo výške 4.000,- Eur, ktorú skladal u nás W. ako prvú časť kúpnej ceny a ktorú sme ti požičali na stavbu jeho domu dňa 19.04.2016...“ Už zo samotného obsahu tejto správy nepochybne vyplýva, že aj sám žalobca označuje ako pôvod posielaných peňazí prvú časť kúpnej ceny zloženú kupujúcimi W. za rodinný dom vo vlastníctve žalovanej. Práve v odpovedi na tento e-mail žalovaná pôžičku popiera a odkazuje na ukončenie ich spolupráce o sprostredkovaní predaja.
24. Z vyhodnotenia dôkazov, najmä obsahu predmetnej e-mailovej správy v spojení s vyhodnotením výsluchov strán sporu pre súd jednoznačne vyplynul záver, že nešlo o zmluvu o pôžičke, ale o vyplatenie prvej časti kúpnej ceny, ktorú žalobca bez zmluvnej opory zadržiaval na svojom účte a vyplatil ho žalovanej nie v plnej sume 5.000,- Eur, ale len v sume 4.000,- Eur. Aj keby súd pripustil, že by mal nárok vyplývať zo zmluvy o sprostredkovaní, tak zo zhodných výpovedí strán sporu vyplynulo, že túto dňa 07.06.2016 na základe ústnej dohody ukončili definitívne, a to na všetkých doterajších projektoch. Preto je požiadavka žalobcu, aby mu žalovaná vrátila poskytnutú sumu 4.000,- Eur ako „províziu“ za predaj jej rodinného domu manželom W., bez právneho základu, súd na základe vyhodnotenia dôkazov dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný ani ako odmena sprostredkovateľa, ani ako nárok zo zmluvy o pôžičke, uzavretie ktorej pred súdom nepreukázal a naopak, sám vo svojej e-mailovej správe žalovanú sumu označil ako prvú časť kúpnej ceny zloženú kupujúcimi W. za rodinný dom vo vlastníctve žalovanej.
Neobstojí ani jeho tvrdenie, že išlo iba o nešťastnú formuláciu, ktorú súd považoval v súvislosti s ďalšími dôkazmi len za účelové tvrdenie žalobcu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. 25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalovanej ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.