Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-235-2019.pdf
PDF · 86.21 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/235/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: W. J., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX S., o zaplatenie 3000 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 22Csp/12/2019-74 zo dňa 9. mája 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu a vyslovil, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaný dňa 24.4.2012 uzavreli zmluvu o úvere o poskytnutí finančných prostriedkov v sume 5.950 €, ktoré mali byť splatené v 12-ich mesačných splátkach po 83,27 €. Poplatok za správu a vedenie účtu predstavoval 1,66 €, výška úrokovej sadzby bola dojednaná na 8,9 % ročne, výška splátky s poplatkom za správu úverového účtu dosiahla 84,93 €, výška RPMN predstavovala 10,36 %, priemerná RPMN 18,77 %. Celková výška nákladov dlžníka mala dosiahnuť 3.350,30 €. Dátum prvej splátky bol stanovený na deň 15.5.2012 a konečnej splatnosti úveru bol určený na deň 15.4.2022. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 5.1.2016 s tým, že v danom čase predstavovala jeho pohľadávka sumu 5.542,89 € (istina 4.886,81 €, úrok vo výške 542 €, poplatky za upomienky 39,65 € a poistné vo výške 74,43 €). Z predloženej Špecifikácie úrokov do predčasného zosplatnenia úveru vyplýva výška zmluvného úroku do zosplatnenia 1.716,79 €. Z tabuľky „Sankčný úrok z omeškaných splátok“ je zrejmá výška úrokov z omeškania 12,06 €. Z tabuľky „Vklady na úroky“ vyplýva úhrada úrokov do zosplatnenia úveru 1.186,81 €. Z tabuľky „Zoznam platieb žalovaného“ je zrejmý zoznam platieb pod položkou Suma, pričom v stĺpcoch Istina, Úroky, Ostatné poplatky, Trovy, Poplatky rozh. a Exek. kolky sa v každej položke uvádza 0 €. Z formálneho hľadiska žaloba splnila všetky zákonné požiadavky, pretože definovala sporové strany, žalovanú sumu, ako aj skutkové okolnosti prípadu (dlh vznikol na základe presne definovanej zmluvy). V zmysle týchto záverov následne žalobu prejednal z vecného hľadiska. Nakoľko však žaloba obsahovala len všeobecné skutočnosti znamenajúce odkaz na pripojené dôkazy, aplikoval postup podľa § 132 ods. 2 CSP, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žaloba neobsahovala elementárne skutočnosti pre posúdenie žalovanej finančnej čiastky a jej skúmanie výlučne na základe predložených
listinných dôkazov nebolo v zmysle úpravy Civilného sporového poriadku možné. Pojednávania sa žalobca nezúčastnil a tým stratil príležitosť oboznámiť sa s predbežným právnym názorom súdu na posudzovanú vec a použiť tak vhodné procesné nástroje s cieľom dosiahnuť úspech v spore. Súdu bolo tak rovnako znemožnené požiadať žalobcu o doplnenie skutkových tvrdení. Preto žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré prezentoval v podanom žalobnom návrhu. Bolo na žalobcovi, aby uviedol dostatočný rozsah argumentov v nadväznosti na predložené listiny, ktoré by umožňovali riadne preskúmať uplatnenú žalovanú sumu. Súd nemal povinnosť hľadať v jednotlivých predložených listinách potrebné skutočnosti na posúdenie uplatňovanej sumy a keďže samotná žaloba nedostatočným spôsobom vysvetlila žalovaný nárok, bol nútený žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Pokúsil sa zistiť, či predložené dôkazy, prípadne vyjadrenie žalovaného, neposkytne súdu jasnú informáciu o výške splatených prostriedkov. Táto suma však nevyplýva zo žiadnej predloženej listiny a k uvedenému sa nevedel vyjadriť ani žalovaný na pojednávaní. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca a má za to, že vo veci neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd ho nevyzval podľa § 157 CSP na doplnenie skutkových tvrdení. Ide o postup, ktorý nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a nastáva situácia, kedy jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je právo podať odvolanie. V žalobe odkázal na aktuálny stav úveru, z ktorého sa jednoducho dajú identifikovať platby, ako aj spôsob započítania týchto platieb. Jednoznačne uviedol, na základe čoho si predmetnú žalovanú sumu uplatňuje. Tieto skutočnosti boli známe aj Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní, keď tento vydal vo veci platobný rozkaz. Namietal, že žalovaný odpor podal voči platobného rozkazu, ktorý nespĺňal zákonné náležitosti vecného odôvodnenia odporu, a preto mal byť odpor odmietnutý. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Žalobca v odvolaní namietal, že odpor žalovaného mal byť odmietnutý z dôvodu, že tento neobsahoval náležitosti vecného odôvodnenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že tak mal učiniť súd v upomínacom konaní (Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 30Up/1212/2018) v zmysle ustanovenia § 12 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní. Nakoľko však tento odpor neodmietol, postupoval v zmysle § 14 citovaného zákona a postúpil vec Okresnému súdu Liptovský Mikuláš na ďalšie konanie vzhľadom aj na to, že sám žalobca na základe výzvy podal návrh na pokračovanie v konaní (nenamietal, že odpor nie je vecne odôvodný). Odvolací súd k tomu považuje za nutné zdôrazniť, že na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne), spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 124/98). Oboznámením sa s obsahom podaného odporu odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným názorom súdu prvej inštancie v bode 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku, a preto v tejto časti odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné.
7. V ďalšej časti odvolania žalobca namieta, že súd ho nevyzval podľa § 157 CSP na doplnenie skutkových tvrdení. S poukazom na ustanovenie § 132 CSP, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplývať oprávnenosť uplatneného
nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámere s iným skutkom. Ak žalobca neuvedie v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také základné rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. Ako súd prvej inštancie konštatoval, žalobca splnil povinnosť s tým, že základné skutočnosti, z ktorých si uplatňuje nárok, vymedzil, keď poukázal na Zmluvu o úvere zo dňa 24.4.2012. Z písomnej žaloby však vyplýva, že žalobca iba opísal uzavretie predmetnej zmluvy o úvere a že sa žalovaný dostal do omeškania, avšak už nie je možné zistiť, ako dospel k záverečnej sume, ktorá je predmetom konania. Pokiaľ v odvolaní poukazoval na to, že v žalobe odkázal na aktuálny stav úveru, z ktorého sa jednoducho dajú definovať platby, odvolací súd je rovnakého názoru ako súd prvej inštancie, že nemal povinnosť hľadať v jednotlivých predložených listinách potrebné skutočnosti na posúdenie uplatňovanej sumy, nakoľko v zmysle § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Poukazovanie žalobcu v odvolaní na ustanovenie § 157 CSP, podľa ktorého mal súd prvej inštancie postupovať, je neadekvátne. Uvedené ustanovenie upravuje princíp rýchlosti a hospodárnosti konania. Avšak jedná sa výslovne o otázky procesného charakteru, ktoré vyplýva z dikcie § 157 ods. 2 CSP „... ktorý sa týka postupu a vedenia konania“. Teda v zmysle tohto ustanovenia súd prvej inštancie nemal povinnosť vyzývať žalobcu, aby doplnil žalobu o ďalšie okolnosti a skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ním uplatňovaný nárok. Navyše, ako súd prvej inštancie konštatuje, žalobca sa nezúčastnil nariadeného pojednávania, hoci mu predvolanie bolo riadne doručené, čím stratil príležitosť oboznámiť sa s predbežným právnym názorom súdu na posudzovanú vec (§ 181 ods. 2 CSP) a v závislosti od toho mohol doplniť svoje skutkové tvrdenia na pojednávaní.
8. Vychádzajúc z vyššie konštatované, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, (predovšetkým s poukazom na viazanosť odvolacími dôvodmi žalobcu) v zmysle § 387 ods. 1 CSP, spolu so závislým výrokom o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný v odvolacom konaní mal plný úspech, preto mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči odvolateľovi - žalobcovi. O výške trov odvolacieho konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)