Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/33/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci žalobcu A.. J. L., L. R. XX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO 4N 12994/2017-5056/2018, ČRZ: 9606/2018 zo dňa 23.01.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný - Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov (ďalej len „Centrum“) preskúmavaným rozhodnutím č. KaPO 4N 12994/2017-5056/2018, ČRZ: 9606/2018 zo dňa 23.01.2018 ako príslušný správny orgán podľa , o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v nadväznosti na ustanovenie a o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol tak, že žalobcovi odňal nárok na poskytnutie právnej pomoci.

2. Predmetom administratívneho konania označeného v bode 1) odôvodnenia tohto rozsudku bolo rozhodovanie o odňatí nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci. Nakoľko predtým vydané rozhodnutie žalovaného o priznaní nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci z 31.8.2017 nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2017, oprávnená osoba (žalobca) mala v zmysle poučenia (pripojeného k predmetnému rozhodnutiu) do dňa 09.01.2018 udeliť určenej advokátke plnomocenstvo na úkony súvisiace s poskytovaním právnej pomoci alebo s ňou uzavrieť dohodu o poskytovaní právnej pomoci. Do dňa vydania preskúmavaného rozhodnutia nebolo Centru doručené plnomocenstvo, ani dohoda o poskytovaní právnej pomoci, resp. ich kópia. Z uvedených skutočností žalovaný vyvodil záver, že k udeleniu plnej moci určenej advokátke nedošlo, a že oprávnená osoba nedoručením plnej moci a dohody o poskytovaní právnej pomoci v zákonnej lehote Centru nebola vo vzťahu k centru súčinná a to napriek poučeniu, ktoré jej bolo doručené spolu a rozhodnutím žalovaného z 31.8.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.10.2017.

3. Žalobou napadnuté rozhodnutie z 23.01.2018 o odňatí nároku žalobcovi na poskytnutie právnej pomoci žalovaný odôvodnil nasledovne:

„Podľa ustanovenia a centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, a) oprávnená osoba neposkytuje centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť, b) sa v priebehu poskytovania právnej pomoci zistí, že oprávnená osoba sa nenachádza v materiálnej núdzi; ustanovenie tým nie je dotknuté, c) oprávnená osoba do troch mesiacov od vydania právoplatného rozhodnutia o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci neuzavrie s centrom alebo určeným advokátom dohodu, alebo s určeným mediátorom dohodu o začatí mediácie, alebo neudelí plnomocenstvo centru alebo určenému advokátovi a nejde o prípad preukázanej nečinnosti advokáta alebo jeho vzťahu k protistrane, d) vyjde najavo, že nárok na poskytovanie právnej pomoci sa žiadateľovi priznal na základe nepravdivých alebo neúplných údajov alebo e) oprávnená osoba nevyhovie výzve podľa .

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia a na základe vyššie uvedených skutočností centrum rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a oprávnenej osobe odňalo nárok na poskytnutie právnej pomoci.“

4. Vo včas podanej správnej žalobe doručenej Krajskému súdu v Košiciach dňa 13.03.2018 žalobca argumentoval nasledovne:

„Splnomocnená advokátka, napriek rozhodnutiu Centra sp. zn. 4N k 994/17-KAPO z 31.08.2017 a podpisom plnomocenstva a Dohody (Zmluvy) o poskytovaní právnej pomoci, následne urobila Záznam o právnej porade, ktorému predchádzala neochota advokátky doplniť dovolanie proti uzneseniu KS v Košiciach sp. zn. zo dňa 28.05.2014. Bolo dohodnuté, že určená a splnomocnená advokátka zašle podpísané kópie Plnomocenstva a Dohody o poskytovaní právnej pomoci Centru, Okresnému súdu v Sp. N. Ves a doplní dovolanie proti uzneseniu KS v Košiciach sp. zn. . Napriek Dohode, že plnomocenstvá advokátka bude klientovi zasielať, aké podania urobila (aj v ostatných právnych veciach) a informovať o stave veci, klient nebol advokátkou informovaný, aké doplnenie dovolania proti uzneseniu KS v Košiciach sp. zn. zo dňa 28.05.2014 urobila, a vôbec či ho urobila. Od 12.10.2017 (udelenie plnomocenstva), ja neinformovaní klient advokátkou ako doplnila dovolanie a vôbec či ho doplnila zrazu Centrum vydalo rozhodnutie sp. zn. KaPO 4N 12994/2017-5056/2018, ČRZ: 9606/2018 zo dňa 23.01.2018 a odníma nárok na poskytnutie právnej pomoci v tejto právnej veci. A to bez overenia si skutočného stavu, a bez dopytu (výzvy), či bolo Plnomocenstvo advokátke udelené. Odňatie nároku na poskytnutie právnej pomoci odôvodňuje brutálnou lžou, klamstvom, čo u centra ide o jav permanentný s má charakter dlhodobej recidívy. Centrum má za to, že k udeleniu plnej moci určenej advokátke nedošlo, ani k uzavretiu dohody o poskytovaní právnej pomoci. Ide o ďalšie - nespočetne šikanózne, nezákonné, účelové rozhodnutie Centra právnu pomoc o skutočnosti neposkytovať. Centrum len predstiera trápnu hru na poskytovanie právnej pomoci, vyťahuje posledné peniaze rodine a deťom za rozsiahle zasielanie a prefocovanie písaných materiálov. A výsledok je taký ako v tomto. Namiesto poskytovania právnej pomoci vedú sa nespočetné súdne konania proti Centru (KS - Košice, KS - Prešov). V zmysle uvedeného je rozhodnutie Centra právne nevýznamné, irelevantné, svojvoľné, účelové v celom rozsahu v rozpore so zákonom v zmysle Centra sa ma riadiť a postupovať.“

5. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol zrušiť preskúmavané rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a žiadal prisúdiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 13.06.2018 k obsahu argumentácie uvedenej v súdnej žalobe uviedol:

„Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi je zákonné a žalovaný v plnom rozsahu zotrváva na skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia. V bode 3. žaloby žalobca namieta nesprávnosť poučenia v napadnutom rozhodnutí a jeho rozpornosť s . Vzhľadom na to, že má voči postavenie osobitného zákona (lex specialis), v zmysle ktorého je možné podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odňatí nároku do 15 dní odo dňa jeho doručenia ( ), žalovaný považuje túto námietku žalobcu

za irelevantnú, vychádzajúcu z neznalosti zákona a poučenie v napadnutom rozhodnutí za správne a zákonné.

Z listín priložených žalobcom k žalobe vyplýva, že plnú moc určenej advokátke síce dňa 12.10.2017 udelil, avšak napriek poučeniu priloženému k rozhodnutiu o priznaní nároku zo dňa 31.08.2017, jeho kópiu, prípadne originál, žalovanému v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia nedoručil, čím nebol voči centru súčinný a naplnil tak dôvody na odňatie nároku na právnu pomoc podľa a Nie je povinnosťou určeného advokáta zasielať žalovanému plnú moc ani dohodu o poskytovaní právnej pomoci, ale je to povinnosťou oprávnenej osoby, ktorej bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci. Žalobca má u žalovaného viac než 50 žiadostí, je teda s postupmi žalovaného dostatočne oboznámený. Na dôvažok žalovaný uvádza, že žalobca JUDr. Marianne Lechmanovej v dvoch konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. a , v ktorých mu bola určená na zastupovanie, plnú moc odvolal a v dôsledku jeho konania a správania mu JUDr. Lechmanová odmietla ďalej poskytovať právnu pomoc vo všetkých ostatných veciach, v ktorých mu bola ustanovená na zastupovanie (asi šesť konaní). Ako dôkaz žalovaný prikladá Oznámenie JUDr. Lechmanovej o skončení zastupovania zo dňa 08.03.2018. K samotnému obsahu správnej žaloby žalovaný uvádza, že žalobca sa obmedzil len na konštatovanie, že rozhodnutie je nezákonné a účelové, právne nevýznamné, irelevantné a svojvoľné, ale neuviedol jasné a konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné v zmysle . Žalobca v bode 4.9 žaloby uviedol síce jej dôvody, ale nevysvetlil ani nekonkretizoval, prečo je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. K dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci žalovaný uvádza, že nie je jeho povinnosťou osobitne zisťovať, či došlo k udeleniu plnej moci, ale bolo povinnosťou žalobcu, aby do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci udelil a doložil plnomocenstvo. Na túto skutočnosť bol výslovne upozornený v poučení k rozhodnutiu, ktoré žalovaný prikladá ku každému rozhodnutiu o priznaní nároku na právnu pomoc. Žalovaný namieta, že by existoval rozpor medzi zisteným skutkovým stavom a administratívnym spisom. Keďže žalobca plnú moc nedoložil, logicky tento doklad nie je obsahom spisu, a preto má žalovaný za to, že skutkový stav bol posúdený správne a odôvodňoval vydanie rozhodnutia o odňatí nároku. Taktiež žalobca neuviedol, k akému porušeniu akého ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy malo dôjsť.“

7. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa ( v platnom znení) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v právnych medziach žaloby ( ), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

8. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

10. Podľa ods. 3 pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

11. Podľa ods. 4 správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

12. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

14. Podľa žalobcovi fyzická osoba alebo právnická osoba ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

15. Podľa centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak a) oprávnená osoba neposkytuje centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť, b) sa v priebehu poskytovania právnej pomoci zistí, že oprávnená osoba sa nenachádza v materiálnej núdzi; ustanovenie tým nie je dotknuté, c) oprávnená osoba do troch mesiacov od vydania právoplatného rozhodnutia o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci neuzavrie s centrom alebo určeným advokátom dohodu, alebo s určeným mediátorom dohodu o začatí mediácie, alebo neudelí plnomocenstvo centru alebo určenému advokátovi a nejde o prípad preukázanej nečinnosti advokáta alebo jeho vzťahu k protistrane, d) vyjde najavo, že nárok na poskytovanie právnej pomoci sa žiadateľovi priznal na základe nepravdivých alebo neúplných údajov alebo e) oprávnená osoba nevyhovie výzve podľa .

16. Proti rozhodnutiu o odňatí poskytovania právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o odňatí poskytovania právnej pomoci je možné podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

17. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorým odňal žalobcovi skôr priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci.

18. Správny súd v danej veci v prvom rade uvádza, že zo skutkového stavu je nesporné, že Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov dňa 31.08.2017 priznalo nárok na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi a určilo mu advokátku JUDr. Mariannu Lechmanovú na jeho zastupovanie v konaní pred súdom v právnej veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 28.05.2014.

19. Rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2017 a žalobca mal v zmysle poučenia do dňa 09.01.2018 udeliť určenej advokátke plnomocenstvo na úkony súvisiace s poskytovaním právnej pomoci alebo s ňou uzavrieť dohodu o poskytovaní právnej pomoci a o tejto skutočnosti informovať Centrum doručením kópie plnomocenstva . Do dňa rozhodovania Centra právnej pomoci v preskúmavanej veci však nebola kópia tohto plnomocenstva Centru doručená. Na základe uvedeného ma súd za to, že žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť Centru právnej pomoci, keďže si nesplnil povinnosť uvedenú v a o poskytovaní právnej pomoci. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 23.1.2018 preto správny súd hodnotí ako zákonné a vecne správne. Na danom závere nič nemení ani dodatočné dokladovanie veci žalobcom predložením príloh k správnej žalobe z 05.03.2018.

20. Horeuvedené totiž jasne a zrozumiteľne stanovujú žalovanému, ako štátnej rozpočtovej organizácii povinnosť rozhodnúť o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci oprávnenej osobe v prípade, ak si nesplní zákonom vyžadované povinnosti, teda aj preukázanie podpisu plnomocenstva s advokátkou určenou Centrom právnej pomoci.

21. Správny súd poukazuje v rámci hodnotenia skutkového a právneho stavu veci aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí vedenom pod sp. zn. uvádza: ,,Ústava SR a priznáva fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv právo na poskytovanie právnej pomoci bez finančnej účasti alebo s finančnou účasťou. Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti i osobám materiálne znevýhodneným realizuje i prostredníctvom keď z ustanovenia tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém

poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy sú v zákone uvedené pravidlá, ktoré je potrebné dodržať.“ Vzhľadom na uvedené je preto namieste, aby fyzická osoba, ktorej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci bola súčinná s Centrom právnej pomoci.

22. K veci je ďalej podľa názoru súdu potrebné uviesť, že bolo právnou povinnosťou žalobcu a nie ustanovenej advokátky dokladovať Centru relevantné skutočnosti (predložením plnomocenstva v určenej lehote). Daným konštatovaním súd reaguje na obsah prednesu žalobcu na súdnom pojednávaní 13.02.2020 a obsah príloh žaloby (plná moc z 12.10.2017 a záznam o právnej porade z uvedeného dňa).

23. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného nielen z dôvodu uvedeného v ustanovení (nesprávne právne posúdenie veci), ale aj z dôvodov uvedených v ustanovení , , , . Tieto zákonné dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného však skutkovo ani právne nezdôvodnil, a preto sa nimi správny súd nemohol zaoberať.

24. Vychádzajúc z uvedenej skutkovej a právnej argumentácie a plne sa stotožňujúc s obsahom a závermi preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 23.01.2018 správny súd procesným postupom podľa žalobu zamietol, keďže žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

26. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (, posledná veta v znení ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.