Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-24-2024.pdf
PDF · 100.75 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/24/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov: JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, toho času v zariadení nahrádzajúcom starostlivosť rodičov C., D., E. E. C. XX, F., G.: XX XXX XXX, deti rodičov - matky: E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. - E. H., toho času H. XX, F. a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E., v konaní začatom bez návrhu o nariadenie ústavnej starostlivosti, o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č. k. 9P/8/2023-55 zo dňa 10.10.2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. nariadil nad maloletými deťmi A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v zariadení C., D., E. E. C. XX, F., výrokom II. matke uložil povinnosť platiť výživné na maloletú A. B. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vypočítaného podľa Zákona o životnom minime, platného a účinného ku dňu splatnosti výživného, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred na účet C., D., počnúc mesiacom november 2023, výrokom III. matke uložil povinnosť platiť výživné na maloletého A. B. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vypočítaného podľa Zákona o životnom minime, platného a účinného ku dňu splatnosti výživného, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred na účet C., D., počnúc mesiacom november 2023, výrokom IV. otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú A. B. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vypočítaného podľa Zákona o životnom minime, platného a účinného ku dňu splatnosti výživného, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred na účet C., D., počnúc mesiacom november 2023, výrokom V. otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého A. B. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vypočítaného podľa Zákona o životnom minime, platného a účinného ku dňu splatnosti výživného, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred na účet C., D., počnúc mesiacom november 2023 a výrokom VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 54 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 55 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 81 ods. 1 , ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákona o rodine“).
3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že sú splnené podmienky pre nariadenie ústavnej starostlivosti z dôvodu, že rodičia maloletých detí nie sú toho času schopní zabezpečiť riadnu výchovu maloletých detí a riadnu starostlivosť o ne, z dôvodu ktorého je výchova maloletých vážne ohrozená. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel aj o skutočnosť, že neodkladným opatrením sp. zn. 4PPOm/1/2022 zo dňa 13.05.2022, boli maloleté deti dočasne zverené do starostlivosti zariadenia nahrádzajúceho starostlivosť rodičov - C., D., E. E. C. XX, F., kde sa deti momentálne nachádzajú. Matka maloletých detí sa o deti nestarala, opätovne ich nechávala strážiť cudzím ľudom, zanedbávala starostlivosť, výchovu a taktiež aj potreby maloletých detí. Deti prišli do zariadenia C., D. v zlom fyzickom aj psychickom stave. Matka má z predošlého vzťahu ďalšie maloleté deti, I. a E. J., ktoré boli rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3P/141/2017, zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom. V súčasnosti je matka maloletých detí nezamestnaná, o deti sa nezaujíma. V čase rozhodovania súdu o nariadení ústavnej starostlivosti vo vzťahu k maloletým deťom sa súdu v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nepodarilo nájsť iné vhodné opatrenie, maloleté deti nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti ani pestúnskej starostlivosti. Rodičia maloletých detí nie sú schopní zvládať situáciu v rodine, otec aj keď maloleté deti navštevuje v zariadení, kde sú aktuálne umiestnené a bráva si ich na víkendy, z dôvodu zlej bytovej situácie a recidívy alkoholizmu nemá vytvorené podmienky pre ich výchovu a starostlivosť. Z matkinej strany ide o dlhodobé zanedbávanie starostlivosti o maloleté deti. Súd prvej inštancie preto nariadil nad maloletými deťmi ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v zariadení C., D., E. E. C. XX, F. a o vyživovacej povinnosti matky a otca k maloletým deťom rozhodol vzhľadom na zistené schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, pričom uložil matke a otcovi povinnosť platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na každé z maloletých detí.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka. V odvolaní uviedla, že je nezamestnaná a výška jej penzie je 271,70 eur, je podľa dokladov bezdomovec. Za týchto okolností si nevie predstaviť dôstojný život človeka, ktorý má chuť pracovať, ale príroda mu to nedovoľuje. Preto žiada, aby súd prehodnotil rozhodnutie, ktoré sa týka platenia výživného na jej maloleté deti. K odvolaniu ako prílohy pripojila odpis potvrdenia o svojej dočasnej pracovnej neschopnosti, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku z júla 2023, správu od pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny k výživnému pre jej ďalšie dve maloleté deti.
5. K odvolaniu matky sa vyjadrila nezisková organizácia C.–K., v ktorej sú maloleté deti umiestnené. Podľa jej vyjadrenia kontakt s matkou deti nemajú. Deti sa matky boja, matka o deti záujem neprejavuje, komunikácia matky je arogantná, predovšetkým matku zaujíma, či deti náhodou nie sú na pobyte u otca. Matka aj otec holdujú alkoholu, opakovane sa stáva, že aj počas prípadovej konferencie sú pod vplyvom alkoholu. Otec síce má deti rád, je ochotný si ich občas brať na pobyt ku svojej matke a sestre, aj ich navštevuje, ale 24 hodinovú starostlivosť nedokáže zabezpečiť. Vzhľadom na všetky okolnosti, má CDR za to, že v prípade maloletých detí by bolo v najlepšom záujme detí náhradná osobná starostlivosť, čo však pri povahe a konfliktnosti otca aj matky detí je prakticky nemožné. CDR preto navrhuje aby bola matka pozbavená rodičovských práv a povinností. Záujem o deti matka používa iba na vyvolanie konfliktov medzi ňou a otcom detí. Z matkinho odvolania dedukujú, že výživné pravdepodobne platiť nedokáže. Pre CDR je veľmi ťažké zaujatie stanoviska, nakoľko si uvedomuje matkinu ťažkú životnú situáciu a aj jej zdravotné postihnutie, avšak CDR na prvé miesto stavia záujem detí, ktoré na výživné od rodičov majú právo.
6. K vyššie uvedenému vyjadreniu organizácie C., D. sa vyjadrila matka, ktorá sa ohradila voči tvrdeniam o jej alkoholizme.
7. K odvolaniu matky sa vyjadril aj otec. Hoci jeho podanie je nazvané „odvolanie“, z jeho obsahu vyplýva, že ide o vyjadrenie k odvolaniu matky, nakoľko tu reaguje na tvrdenia matky z odvolania o jej príjmoch. Vo vyjadrení otec tvrdí, že matka poberá dôchodok z úradu práce za asistenciu a aj jej rodinní príbuzní jej finančne prispievajú.
8. Odvolaciemu súdu bola doručená i správa o výkone náhradnej osobnej starostlivosti od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorého pracovníčka vykonala dňa 11.06.2024 pravidelnú návštevu zariadenia C., D. Zo správy vyplýva, že počas celej návštevy boli maloleté deti pokojné a spokojne sa bez konfliktov hrali. Maloletá A. je zdravé a pokojné dieťa. Prejavuje sa u nej disproporcia medzi mentálnym
a fyzickým vekom stále zreteľnejšie. Maloletý A. má stále problém s návykom na toaletu, preto používa plienky. Zdravotný stav má dobrý, ale občas je agresívny. Obe deti navštevujú MŠ E. X L. F. a detskou lekárkou oboch maloletých detí je H. H. J., Zdravotné stredisko M. X, F.. Matka o svoje deti nejaví záujem, navštívila ich jeden krát a to ešte v čase, keď boli umiestnené v CDR. Od toho času sa o deti zaujíma raz alebo dvakrát do roka. Podľa slov p. N. riaditeľky CDR matka detí zavádza a klame, píše urážlivé sms. Vyživovaciu povinnosť určenú v minimálnej výške si matka neplní. Otec maloletých detí je momentálne vo výkone trestu. Napriek tomu si vyživovaciu povinnosť plní. Kontaktuje deti telefonicky, vždy keď má možnosť. K deťom má vytvorený dobrý vzťah. Od umiestnenia detí v CDR ich pravidelne navštevoval, aj v priebehu týždňa, išiel pre deti do škôlky, zobral ich na vychádzku. Vždy im prinesie ovocie a sladkosti. Deti sa na otca vždy tešia. Z matky majú strach. Otec má vytvorené určité zázemie u svojej matky a sestry v E., kam deti zvykne vziať na víkendy, sviatky alebo prázdniny. Rodičia maloletých detí sú v konflikte. Náhradná rodinná starostlivosť je otázna. Rodina matky ani matka záujem o deti nejaví, rodina pána B. rada privíta deti na návšteve, avšak dlhodobo starostlivosť o deti zabezpečovať nedokážu a nechcú. Pán B. nemá vytvorené podmienky a samostatne zabezpečiť starostlivosť nedokáže. Má problém s alkoholom, ktorý si aj priznáva. O maloleté deti A. a A. má záujem a s náhradnou rodinnou starostlivosťou nesúhlasí. Úrad bude hľadať možnosť umiestnenia maloletých detí do pestúnskej starostlivosti a osloví aj úrad v E., ktorý osloví širšiu rodinu vo veci možnosti starostlivosti o maloletú A., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX. Záverom orgán SPODaSK konštatoval, že vďaka veľmi dobrej starostlivosti majú maloleté deti B. vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie ich potrieb na priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin a ústavná starostlivosť plní svoj účel.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu na nariadenie ústavnej starostlivosti a s tým súvisiacou povinnosťou rodičov platiť výživné na maloleté deti po dobu trvania ústavnej starostlivosti.
11. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletými a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Matka podala odvolanie v časti rozhodnutia o výživnom, avšak odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne posúdil i po právnej stránke.
13. Podľa § 81 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné (ods. 1). Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa (ods. 2).
14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
16. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávaného prípadu dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými z dôvodu nedostatočnosti pri zabezpečovaní ich potrieb. U maloletých neprichádza do úvahy zverenie do inej formy náhradnej osobnej starostlivosti, keďže rodina matky nemá o takúto formu starostlivosti záujem a rodina otca taktiež nie je schopná poskytnúť trvalú starostlivosť o maloleté deti. Samotní rodičia vzhľadom na svoju životnú situáciu nemôžu deťom zabezpečiť ich potreby v materiálnej ani nemateriálnej podobe. Súčasne nebola zistená žiadna iná fyzická osoba, ktorá by bola reálne schopná a ochotná zabezpečiť maloletým potrebnú a všestrannú osobnú starostlivosť. Súd prvej inštancie správne určil aj zariadenie, do ktorého majú byť maloletí umiestnení.
17. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi, bol súčasne povinný rozhodnúť aj o úprave vyživovacej povinnosti matky a otca voči maloletým s určením povinnosti rodičom poukazovať súdom určené výživné konkrétnemu ústavnému zariadeniu, do ktorého boli maloleté deti umiestnené. Vyživovacia povinnosť rodičov totiž nezaniká a zostáva zachovaná aj pri rozhodnutí o náhradnej starostlivosti.
18. Zároveň súd prvej inštancie správne uložil rodičom povinnosť platiť výživné na maloletých. V súvislosti s výživným odvolací súd uvádza, že cieľom úpravy Zákona o rodine je filozofia v určovaní výživného na dieťa smerujúca k tomu, že každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Zákon o rodine ustálil minimálny rozsah výživného vo výške 30% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu, ktorú musí mať dieťa zabezpečenú vždy. Pri náležitom zohľadnení zákonných kritérií, odvolací súd berúc do úvahy príjmové pomery matky, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v otázke určenia výšky výživného matke pre maloleté deti je vecne správne, keďže matka je práce neschopná, nemá zabezpečené trvalé bývanie, podľa vlastných slov je vedená ako osoba bez domova. Za tejto situácie potom odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval za dôvodné výživné v nevyhnutnej miere predstavujúcej 30% zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré aktuálne predstavuje v zmysle zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov sumu 37,53 eur mesačne, keďže každý rodič je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu, a to aj vtedy, ak schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča by inak neodôvodňovali (neumožňovali) určenie výživného ani v tejto minimálnej výške.
19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného matky pre obe maloleté deti podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku v spojení s ustanoveniami § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku.
21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).