Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Co-7-2020.pdf
PDF · 102.25 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. R., W., proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 147, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, v konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7. októbra 2019, č.k. 4C/228/2016-78
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom I. vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves („súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví I. výrokom určil, že úver vyplývajúci zo zmluvy o hotovostnom úvere a zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2012 je bezúročný a bez poplatkov, II. výrokom zamietol žalobu o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy a úverové podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy o hotovostnom úvere a revolvingovom úvere sú neplatné, III. výrokom žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd prvej inštancie na základe žaloby zo dňa 24. 6. 2016 v spojení s jej zmenou pripustenou uznesením súdu č.k. 4C/228/2016-51 dňa 9.8.2017, posudzoval neplatnosť ustanovení zmluvy o hotovostnom úvere a revolvingovom úvere č. 4212096866 uzavretej medzi stranami sporu dňa 18.12.2012, ako aj existenciu dôvodov zakladajúcich bezúročnosť a bezpoplatkovosť uvedenej zmluvy. Na základe zmluvy mal byť poskytnutý žalobcovi ako dlžníkovi, úver vo výške 1.700 € s úrokmi 33,83 % ročne, ktorý mal vrátiť v mesačných splátkach 65,13 € v celkovej čiastke 3.555 € pri ročnej percentuálnej miere nákladov zmluvy uvedenej v rozpätí od 38,8 % do 41 %. Právne vec súd prvej inštancie posudzoval ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka (OZ) a ustanovení § 1, § 2, § 9, § 11, § 19 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z.). V časti nároku žalobcu na určenie neplatnosti právneho úkonu aplikoval tiež ustanovenia § 137 Civilného sporového poriadku (CSP) vymedzujúce podmienky procesnej prípustnosti určovacích žalôb.
3. Súd prvej inštancie s odkazom na povinnosť eurokonformného výkladu právnych noriem a na nich založených ustanovení zmluvy, ex offo prihliadajúc k existencii neprijateľných zmluvných podmienok, dospel k záveru, že pokiaľ je ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) poskytnutého úveru v zmluve uvedená v rozpätí od 38,8 % do 41 % pri ročnej úrokovej sadzbe 33,83 %, ide o neurčitý, zmätočný
údaj RPMN. Poukázal pritom na § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. upravujúceho ako jednu z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaj o RPMN, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, s uvedením predpokladov použitých na jeho výpočet, bližšiu špecifikáciu ktorej veličiny upravuje § 19 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách, ako aj príloha č. 2 uvedeného zákona. Vzal na zreteľ, že RPMN predstavuje celkové náklady spojené s úverom, keď do výpočtu sa zahŕňa nielen výška úrokovej sadzby, ale aj výška ostatných poplatkov spojených s úverom, ide o najdôležitejší údaj umožňujúci najjednoduchšie porovnanie ceny jednotlivých spotrebiteľských úverov, preto je nevyhnutné, aby uvedený údaj bol v zmluve uvedený presne a určito. Nakoľko RPMN uvedená rozpätím nespĺňa túto požiadavku, súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá stranami sporu sa v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Súd tiež dospel k záveru, že nebolo možné prihliadať na námietky žalobcu o dôvodoch bezúročnosti zmluvy z titulu, že zmluva neobsahovala presný rozpis splátok na jednotlivé jej zložky (istinu, úrok a poplatky), keďže v súlade s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ C - 42/2015 vo veci Home Credit Slovakia a.s. c/a Y. H., Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/146/2017, pri rešpektovaní zásady eurokonformného výkladu ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., nemožno zo zákonnej úpravy a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej „Smernica“) vyvodiť existenciu takejto požiadavky na obsahové náležitosti zmluvy. Žalobu v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a úverových podmienok zamietol, dôvodiac neexistenciou právneho záujmu žalobcu na požadovanom rozhodnutí podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (CSP), pretože rozhodnutím o tom, že zmluva o hotovostnom a revolvingovom úvere je bezúročná a bez poplatkov bol ustálený rozsah nároku veriteľa - žalovaného voči žalobcovi, a žalobca je povinný vrátiť len dosiaľ nesplatenú časť poskytnutej istiny úveru. Z uvedených dôvodov by rozhodnutie o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a úverových podmienkach nič nezmenilo na existencii jeho záväzku vrátiť nesplatenú časť poskytnutej istiny úveru bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP považujúc každú sporovú stranu v konaní za úspešnú v rovnakom pomere, preto žiadnej z nich nevznikol nárok na náhradu trov.
4. Proti I. vyhovujúcemu výroku rozsudku a súvisiacemu výroku o nároku na náhradu trov konania, podal včas odvolanie žalovaný, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/). Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie .
5. Žalovaný považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že uvedenie hodnoty RPMN v zmluve uzavretej so žalobcom nespĺňa zákonnú požiadavku podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z., keďže tento údaj bol v zmluve uvedený korektným spôsobom, v súlade s predpokladmi na výpočet hodnoty RPMN podľa Prílohy zák. č. 129/2010 Z.z. V zmysle predpokladov na výpočet RPMN, ako vyplýva z Prílohy k uvedenému zákonu, súčasťou vzorca na stanovenie hodnoty RPMN je aj interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov. Nakoľko medzi zaslaním úverovej zmluvy na podpis klientovi a doručením podpísaného vyhotovenia, kedy dôjde k reálnemu čerpaniu finančných prostriedkov, uplynie niekoľko dní, žalovaný mal záujem poskytnúť klientovi korektnú, presnú a reálnu hodnotu RPMN vzťahujúcu sa k uvedeným dňom, pričom presná hodnota RPMN bola následne klientovi oznámená. Žalovaný poukázal na to, že podľa Čl. 10 ods. 2 písm. g/ Smernice, zmluva o úvere má zrozumiteľne a stručne uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaných v čase uzavretia zmluvy o úvere, keď sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Z uvedeného vyvodil, že Smernica požaduje uviesť RPMN zrozumiteľne a stručne, čo by malo byť rozhodujúcim kritériom pre eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý neuvádza, akým konkrétnym spôsobom má byť údaj o RPMN vyjadrený, teda či vo forme jedného konkrétneho čísla, alebo aj vo forme určitého rozpätia, ohraničeného minimálnou a maximálnou hodnotou v závislosti od predpokladaného čerpania úveru, keď u ostatných nákladov sa vychádza z údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže pravidlá pre výpočet RPMN v zákone č. 129/2010 Z.z. a Smernici nevyžadujú splnenie iného kritéria, než kritéria zrozumiteľnosti a stručnosti, žalovaný zastával názor, že poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi úplné a presné informácie v zrozumiteľnej forme. Žalovaný odkázal aj na niektoré rozhodnutia okresných a krajských súdov, ktoré vyhodnotili RPMN uvedenú rozpätím ako správnu a korektnú, spĺňajúcu zákonné požiadavky.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného vyjadril zjavný nesúhlas s jeho námietkami voči záverom súdu prvej inštancie zdôrazňujúc, že zmluva uzavretá stranami sporu obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pre ktoré je nutné ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Zastával názor, že žalovaný je úžerníckym veriteľom, používa nekalé obchodné praktiky vo svojich zmluvných vzťahoch, a poukázal na rad právnych predpisov, v zmysle ktorých žalobcovi ako spotrebiteľovi, patrí právo na ochranu pred konaním žalovaného. Z uvedených dôvodov trval na tom, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov a zdôraznil, že nie je ochotný platiť akékoľvek náhrady trov konania nemorálnemu žalovanému.
7. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je odvolací súd viazaný podľa § 380 ods. 1 CSP, dospejúc k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. februára 2020 o 10.10 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3 CSP.
10. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § § 192, 193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je naplnený pri mylnej aplikácii právnych predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale tento bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
12. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti uvádza:
13. Je nesporné, že konanie sa vzťahuje k zmluve o spotrebiteľskom úvere vyhotovenej v podobe štandardizovaného,vopred pripraveného zmluvného formulára. Na spotrebiteľské zmluvy a zmluvné podmienky v nich upravované sa vzťahuje ex offo súdna kontrola ich prijateľnosti v súlade so zásadami práva Európskej únie ( napr. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza Claro) i práva vnútroštátneho (§ 53 OZ). Účelom ochrany slabšej strany sporu - spotrebiteľa, vyjadrenej v rozsiahlej oblasti právnych vzťahov je zabezpečiť, aby spotrebiteľ pri vstupe do záväzkového vzťahu definovaného po obsahovej stránke odborne zdatnejším dodávateľom, získal dostatok informácii o právach a povinnostiach, ktoré sú spojené so záväzkom, do ktorého vstupuje. Z uvedených dôvodov zákonná úprava pomerne striktne vymedzuje podmienky, len za splnenia ktorých sa zmluvy uzavreté
so spotrebiteľom považujú za platné, resp. vymedzuje sankcie pre prípad, ak dodávateľ poruší niektorú zákonom ustanovenú povinnosť.
14. Posudzovaná zmluva o hotovostnom úvere a revolvingovom úvere č. 4212096866 má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 OZ a súčasne svojim charakterom spadá pod právnu úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vymedzuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v prípade absencie ktorých sa zmluva považuje za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Jednou z náležitostí, s absenciou ktorej zákon spája tento následok, je aj absencia údajov o RPMN, alebo uvedenie informácie o RPMN nesprávne a v neprospech spotrebiteľa. Zákonná úprava jednoznačne špecifikuje, čo sa rozumie RPMN v § 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádzajúc, že ide o celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Ďalšie predpoklady výpočtu vyplývajú z § 19 ods. 2, 3 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa ktorých sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas, a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je nepochybné, že údaj o hodnote RPMN, ktorý má zohľadňovať všetky náklady spojené s uzavretím zmluvy, ktoré bude povinný spotrebiteľ ako dlžník uhradiť veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny, znamená významný údaj pre rozhodnutie spotrebiteľa o tom, do akej miery je ponúkaný záväzok pre neho výhodný v porovnaní s inými finančnými produktmi. Porovnanie je však možné urobiť len za situácie, ak údaj RPMN uvedený v zmluve je pravdivý, odrážajúci skutočné náklady spojené s úverom a súčasne, ak je vyjadrený jednoznačne. Bez ohľadu na fakt, že v čase poskytnutia úveru nie je zrejmý termín konkrétneho čerpania úveru, zákon vychádza z predpokladu, že určenie hodoty RPMN zohľadňuje také údaje, aké tu existujú v čase uzavretia zmluvy a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak účelom údaja RPMN je umožniť spotrebiteľovi posudzovať korektnosť, či výhodnosť finančných produktov poskytovaných odlišnými veriteľskými subjektmi, musí mu byť tento údaj poskytnutý v jednoznačne určitej forme, nie v rozpätí, pretože takýmto spôsobom sa marí účel poskytnutia tohto údaja v zmluve, lebo porovnávania rozpätí jednotlivých finančných produktov neumožňuje vyhodnotiť aká bude hodnota RPMN v konečnom dôsledku. Správnosť tohto záveru súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd potvrdzuje aj Rozsudok súdneho dvora EÚ vo veci C-290/19 v spore RN c/a HOME CREDIT Slovakia, a.s. z 19. decembra 2019, ktorý konštatoval, že Čl. 10 ods. 2 písm. g/ Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v zmluva o spotrebiteľskom úvere bola RPMN vyjadrená nie ako jedná konkrétna hodnota, ale ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu hodnotu. Súdny dvor dospel k záveru, že v prípade uvedenia hodnoty RPMN v rozpätí, nie je splnené kritérium zrozumiteľnosti a určitosti požadované Čl. 10 ods. 2 Smernice upravujúceho náležitosť RPMN, ktoré kritérium je významné pre poznanie práv a povinností spotrebiteľa vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, keď použitie rozpätia môže nielen sťažiť posúdenie celkových nákladov úveru, ale aj uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočný rozsah jeho záväzku.
16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie plne korešpondovalo so zásadami vnútroštátnej ochrany práv spotrebiteľa, ako aj princípmi eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva. Z uvedených dôvodov bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený v súlade s § 387 ods. 1 CSP. Správne súd prvej inštancie rozhodol aj o nároku na náhradu trov vo vzťahu medzi sporovými stranami, keď tak žalobca, ako aj žalovaný boli procesne úspešní v zhodnom pomere, z ktorých dôvodov žiadnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nevznikol.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP zohľadňujúc, že procesne neúspešnému odvolateľovi (žalovanému) nevzniká právo na náhradu
trov konania, a úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania o výške, ktorých bolo potrebné rozhodnúť. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol, že náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).