Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7P-16-2020.pdf
PDF · 81.68 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7P/16/2020
Uznesenie
Okresný súd Skalica vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. L., B.. X.X.XXXX, zastúpená: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov - matka: W. X., B.. XX.X.XXXX, X. T. O. XX, V., zast. advokátom Mgr. Martinom Černákom, AK so sídlom Zochova 5, Bratislava, otec: H. L., B.. XX.XX.XXXX, X. T. O. XX, V., o návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd zamieta návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol súdu doručený dňa 10.02.2020.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka (matka) sa návrhom doručeným súdu 10.02.2020 domáhala, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým uloží otcovi dieťaťa povinnosť platiť na mal. I. výživné v sume 180 eur mesačne. 2. Navrhovateľka doručila súdu spolu návrhom na vydanie neodkladného opatrenia aj návrh vo veci samej, ktorým žiadala zveriť jej maloletú do osobnej starostlivosti a upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletej I.. 3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že mal. I. pochádza z jej druhovského pomeru U. H. L.. Bývajú v spoločnej domácnosti, ale jej druh pracuje ako vodič kamiónu, doma sa zdržuje len asi 6 dní v mesiaci, ktoré obdobie i tak skôr trávi s kamarátmi. Ona ako matka v prevažnej miere zabezpečuje starostlivosť a výchovu maloletej, náklady na to hradí v prevažnej väčšine sama. Matka uvádza, že do 31.8.2019 bola na rodičovskej dovolenke, v súčasnosti je evidovaná ako nezamestnaná a poberá dávku v nezamestnanosti 999,20 eur mesačne, ktorú bude brať do konca februára 2020. Tiež poberá rodinné prídavky 24,95 eur mesačne. Podľa jej tvrdenia má otec dieťaťa hrubý mesačný príjem 2000 eur, v čistom asi 1700 eur a platí mesačne nasledovné: nájomné 287 eur, dlhy z minulosti 150 eur, elektrinu a TV 55 eur mesačne, maloletej škôlku 56 eur. Matka nemá inú vyživovaciu povinnosť a otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi, na ktorého mesačne platí výživné po 160 eur mesačne. Matka zadefinovala mesačné výdavky na dieťa jednak platením škôlky po 56 eur , stravou 120 eur, ubytovaním 100 eur, ošatením 50 eur, hygienickými potrebami 50 eur, dopravou 15 eur, lieky a vitamíny 20 eur. Z týchto vyjadrení matky je pre ňu zjavnú, že ako rodičia sa nevedia dohodnúť na uhrádzaní nákladov na starostlivosť o dieťa a keďže sa ona sama o dieťa stará, tak je medzi ich starostlivosťou nepomer. Na základe týchto dôvodov požiadala súd určiť otcovi do rozhodnutia v merite veci povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť v nevyhnutnom rozsahu 180 eur mesačne ako polovica mesačných nákladov vynakladaných na uspokojovanie potrieb dieťaťa.
4. K návrhu priložila navrhovateľka rodný list dieťaťa, zmluvu o nájme bytu z 15.8.2019, potvrdenie o evidencii matky ako nezamestnanej výplatnú pásku otca za september 2019.
5. Z obsahu rodného listu dieťaťa mal súd preukázané, že jeho rodičmi U. H. L. H. W. X.. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica súd zistil, že matka dieťaťa j od 12.8.2019 evidovaná ako
nezamestnaná. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne Senica bolo preukázané, že za september 2019 jej bola vyplatená dávka v nezamestnanosti 999,20 eur.
6. Z obsahu zmluvy o nájme bytu z 15.8.2019 mal súd preukázané, že matka býva s dieťaťom v 3 izbovom mestskom byte , kde je určené nájomné 204,10 eur mesačne, preddavky na plnenia 82,90 eur.
7. Z obsahu výplatnej pásky otca zo septembra 2019 ( t.j. 6 mesačne stará) vyplýva jeho netto mesačný zárobok 1683,70 eur. Z výplatnej pásky z mája 2019 vyplýva netto mzda 1812,14 eur.
8. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
12. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
13. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 28 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa (ods. 1). Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (ods. 2). Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (ods. 3).
16. Inštitút neodkladných opatrení nahradil predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016 a zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého § 365 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach výživného § 366 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého § 367 CMP, neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, § 368 CMP a opatrenie na zabezpečenie dôkazu § 369 CMP. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.
17. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy
sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.
18. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľky bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
19. Súd mal preukázané, že rodičmi maloletej I. sú W. X., nar. XX.XX.XXXX a H. L., nar. XX.XX.XXXX.
20. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie v zmysle návrhu matky, ktorá žiada určiť otcovi povinnosť prispievať na starostlivosť o maloletú sumou 180 eur mesačne . Dôvody, ktoré matka uvádza vo svojom návrhu sú len dôvody konštatované jednou stranou. Rodičia dieťaťa doposiaľ bývajú v spoločnej domácnosti v 3- izbovom mestskom byte. Otec dieťaťa pracuje ako vodič kamiónu, preto sa pochopiteľne doma nezdržiava tak často ako matka, avšak práve vďaka charakteru svojej práce má príjem ako ho dokladala matka k návrhu. z toho je pochopiteľné, že jeden rodič súc na rodičovskej dovolenke zabezpečuje starostlivosť o dieťa fyzickú, druhý rodič starostlivosť materiálnu a to okrem iného aj platením nájomného a elektriny v prenajatom byte, škôlky dieťaťu. Z vyjadrení matky vyplýva, že aktuálne poberá okrem rodinných prídavkov aj dávku v nezamestnanosti v sume 999,20 eur mesačne. Za daných okolností nevznikla potreba dočasnej úpravy pomerov maloletej a potreba jej ochrany a súčasne súd nezistil ohrozenie záujmu, života alebo zdravia maloletej. Z uvedeného však nevyplýva, aby bolo potrebné v danej situácii upravovať výživné otcovi nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko maloletá nie je podľa názoru súdu v takej situácii, aby si táto vyžadovala riešenie v podobe vydaného neodkladného opatrenia. Súd vyhodnotil návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia za daných okolností za nedôvodný, hlavne ak si podala zároveň návrh vo veci samej.
21. Účelom neodkladného opatrenia je ochrana ohrozeného záujmu maloletých detí s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Takýto návrh matky presahuje rámec neodkladného opatrenia upravený § 366 CMP. Súd poukazuje na skutočnosť, že z predloženého opisu skutkových okolností nemá za to, aby bolo potrebné ukladať otcovi vyživovaciu povinnosť neodkladným opatrením, keďže podľa názoru súdu otec sa na starostlivosti o dieťa aktuálne podieľa práve platením jej škôlky, platením celého nájomného a elektriny v 3- izbovom byte, v ktorom v bývajú hlavne matky s dcérou. Samotná matka uviedla, že otec dieťaťa sa doma zdržuje len cca 6 dní v mesiaci.
22. Z vyjadrenia matky si súd ustálil, že táto ničím neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy v zmysle jej návrhu a z dôvodu absencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy súd jej návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).