Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6S-269-2014.pdf
PDF · 124.86 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/269/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: SUPRAVIA TRADE s. r. o., so sídlom Zámocká 12, 811 01 Bratislava, IČO: 44 213 255, právne zastúpený: JUDr. Jana Valachová, advokátka, so sídlom M. Rázusa 49, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody č. 6, P.O.BOX 100, 810 05 Bratislava, za účasti: 1/ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova č. 8, 813 61 Bratislava, 2/ Ervin Illéš - ERI, so sídlom Kuzmányho č. 4, 984 01 Lučenec, IČO: 30 511 933, 3/ Z-BEER s. r. o., so sídlom Zámocká 12, 811 01 Bratislava, IČO: 36 681 610, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 18564/2014/ D220-SLP/55104-M, rozhodnutie ministra číslo 129/2014 zo dňa 13.10.2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.
Žalovanému a pribratým účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 24.11.2014 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 18564/2014/D220-SLP/55104-M, rozhodnutie ministra číslo 129/2014 vydaného dňa 13.10.2014 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy Ministerstva dopravy a výstavby SR, sekcia železničnej dopravy a dráh, odbor dráhový stavebný úrad (ďalej aj len prvostupňový orgán), Č. j. 10503/2014/C340-SŽDD/22571 zo dňa 08.04.2014 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Zároveň žiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, čomu však nebolo vyhovené, a to oznámením správneho súdu zo dňa 16.02.2015.
Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.
2. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem iných písomnosti obsahuje: písomnosť Železníc SR, oblastné riaditeľstvo Zvolen - ohrozenie bezpečnosti železničnej dopravy ŽST Lučenec zo dňa 14.02.2014 spolu s prílohami (žiadosť žalobcu o odpredaj skladu zo dňa 02.07.2001, súhlasné stanovisko k odpredaju zo dňa 07.09.2001, kúpna zmluva č. V 2517/02 z 29.11.2002, žiadosť žalobcu o nájom pozemku z 21.12.2010 s geometrickým plánom, zápis z miestneho šetrenia v Lučenci dňa 08.02.2011, stanovisko OR Košice, AO Zvolen z 14.02.2011 k žiadosti žalobcu o prenájom pozemku, e-mail o ohrození bezpečnosti železničnej dopravy z 09.09.2013, výzva OR Zvolen z 11.09.2013 na odstránenie stavby a predmetov z rampy, fotodokumentácia, oznámenie na PZ zo dňa 21.11.2013, opakovaná výzva OR Zvolen z 24.01.2014, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 07.02.2014 s prílohami - dodatočné povolenie stavby z 18.09.1999, rozhodnutie o povolenie zmeny užívania stavby
z 25.05.2001, nájomné zmluvy a dodatky), Rozkaz KR PZ v Banskej Bystrici o uložení sankcie za priestupok zo dňa 16.01.2014 konateľovi žalobcu.
3. Žalovaný vydal dňa 08.04.2014 prvostupňové rozhodnutie Č. j. 10503/2014/C340-SŽDD/22571, ktorým ako špeciálny stavebný úrad podľa § 102 ods. 1 písm. aa) zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dráhach) a § 120 a § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1076 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) nariadil žalobcovi (stavebníkovi) odstrániť stavbu „Ohradenie patriace k budove skladu spoločnosti SUPRAVIA TRADE s. r. o. Bratislava, prevádzka Lučenec“ (ďalej len stavba), nachádzajúcu sa na nakladacej a vykladacej rampe v ŽST Lučenec pri koľaji č. 7, umiestnenej na parcele č. C KN XXXX/XX k. ú. W., vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Železníc SR a ktorá ohrozuje bezpečnosť dopravy na dráhe. Zároveň pre odstránenie predmetnej stavby postavenej bez stavebného povolenia a bez písomného oznámenia stavebnému úradu stanovil podmienky, a to odstrániť stavbu najneskôr v lehote do 30.06.2014, na vlastné náklady stavebníka (žalobcu), zabezpečiť likvidáciu prípadných odpadov a tiež vylúčil odkladný účinok prípadne podaného rozkladu proti tomuto rozhodnutiu.
4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 21.03.2014 sa uskutočnil štátny stavebný dohľad v ŽST Lučenec na základe obdŕžaného oznámenia a bolo zistené, že je ohrozená bezpečnosť dopravy vzhľadom na to, že stavebník (žalobca) vybudoval na hrane rampy pri koľaji č. 7 plechové ohradenie siahajúce až po strešnú konštrukciu budovy skladu. Išlo o zmenu dokončenej stavby, ktorou sa stavba
- budova skladu na rampe rozšírila pôdorysne a bola zrealizovaná na cudzom pozemku (vo vlastníctve SR, v správe ŽSR). Zároveň stavebník nemal k pozemku ani k stavbe rampy na ňom postavenej vlastnícke a ani iné právo. Predmetná stavba, ktorá je prístavbou (§ 139b ods. 5 písm. b/ stavebného zákona) ohrozuje bezpečnosť železničnej dopravy, nie je v súlade s príslušnými normami a je postavená na cudzom pozemku a v rozpore s verejným záujmom.
5. V dôsledku žalobcom podaného rozkladu zo dňa 07.05.2014 rozhodol vo veci žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: 18564/2014/D220-SLP/55104-M, rozhodnutie ministra číslo 129/2014 zo dňa 13.10.2014 a to tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil a v jeho výrokovej časti vypustil text „Stavba bude odstránená najneskôr v lehote do 30.júna 2014“ a nahradil ho textom „Stavba bude odstránená najneskôr v lehote do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia“ a súčasne bol z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia vypustený text: „Z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu, ktorým je zaistenie bezpečnosti a plynulosti prevádzky dráh a dopravy na dráhe, MDVRR SR podľa § 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov (Správny poriadok) vylučuje odkladný účinok prípadného podaného rozkladu proti tomuto rozhodnutiu“. Vo zvyšnej časti bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené a rozklad žalobcu bol zamietnutý.
6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný stručne opísal priebeh správneho konania - vykonanie dňa 21.03.2014 štátneho stavebného dohľadu (ďalej len „ŠSD“) v železničnej stanici Lučenec, na rampe verejného vykladacieho a nakladacieho priestoru, v rámci ktorého bolo zistené, že na koľaji č. 7 v železničnej stanici Lučenec je ohrozená bezpečnosť dopravy vzhľadom na to, že žalobca ako stavebník vo svojej prevádzke v Lučenci vybudoval na hrane rampy pri koľaji č. 7 plechové ohradenie siahajúce až po strešnú konštrukciu budovy skladu. Zrealizovaná stavebná úprava spočívala v zmene dokončenej stavby, ktorou sa stavba - budova skladu na rampe, rozšírila pôdorysne a bola prevádzkovo prepojená s jestvujúcou stavbou. Táto nepovolená stavebná úprava bola prístavbou zrealizovanou na cudzom pozemku, na parcele č. C KN XXXX/XX k. ú. W., ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe ŽSR, pričom žalobca (stavebník) nemal vlastnícke právo nielen k pozemku, ale ani k stavbe rampy, na nej postavenej a ani iné právo založené napr. nájomnou zmluvou, alebo zmluvou o budúcej kúpnej zmluve. Touto stavebnou úpravou sa ohrozuje bezpečnosť železničnej dopravy na koľaji č. 7, nakoľko na rampe nebol zachovaný prechodový prierez na vonkajšej strane krajnej koľaje (2,50 m od osi koľaje), ako ani voľný schodný a manipulačný priestor (3,0 m od osi koľaje) podľa vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 350/2010 Z. z. o stavebnotechnickom poriadku dráh a STN 28 0315. Ohrozenie bezpečnosti dopravy na dráhe bolo preukázané aj v priestupkovom konaní uskutočnenom Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Banskej Bystrici, Oddelením železničnej polície PZ Lučenec, ktorý žalobcu (stavebníka) uznal vinným.
7. Následne žalovaný uviedol námietky obsiahnuté v žalobcom podanom rozklade a zaujal k nim stanovisko.
8. K námietke žalobcu, ktorou nesúhlasil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia a v úvode rozkladu odmietavo poukázal na zistenie v rozhodnutí, kde bolo uvedené, že stavba mala ohrozovať bezpečnosť dopravy na dráhe a mala byť postavená bez stavebného povolenia a bez písomného oznámenia stavebnému úradu. Podľa názoru žalobcu nebolo pravdivé tvrdenie uvedené v odôvodnení rozhodnutia, že rampu, ktorá je pevnou a neoddeliteľnou súčasťou budovy skladu zastaval neoprávnene on, nakoľko takýto stav pretrvával už od roku 1996 a v takom stave sa budova stala aj jeho vlastníctvom. Žalobca uviedol, že nadobudol do vlastníctva budovu skladu so súpisným číslom XXXX, na parcele č. XXXX/XX v novembri 2010. Podľa jeho vyjadrenia, on iba užíval nehnuteľnosť v takom stave, v akom ju od roku 1996 aj neskôr od roku 2001 užívala spoločnosť SUPRA VIA s.r.o., IČO: 44 213 255, ako nájomca a on od roku 2010, ako vlastník. Čo sa týka povolenia k užívaniu stavby na rampe uviedol, že ešte v roku 1997 bol požiadaný vtedajší Štátny dráhový úrad o vydanie povolenia na vykonanie stavebných úprav v sklade ovocia a zeleniny a tento dráhový stavebný úrad vydal dňa 18.06.1999 rozhodnutie Č. j. 315/99-ŠDÚ/V-Pč (ďalej len „rozhodnutie ŠDÚ“), ktorým tieto povolil a zároveň skonštatoval, že budúcim užívaním stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti ani neprimerane obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Toto rozhodnutie je podľa § 112 ods. 3 zákona o dráhach stále v platnosti.
9. Žalovaný uviedol, že s touto námietkou nesúhlasí. Zo spisového materiálu vyplývalo, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia, alebo ohlásenia a žalobca vo svojich písomných podaniach nepreukázal opak. Pri výkone ŠSD v roku 1999 nebola zistená žiadna stavba ohrady na predmetnej rampe, pričom boli zistené iba stavebné úpravy vo vnútri budovy skladu. Zo spisového materiálu vyplývalo, že stavba na rampe, ktorou je prístavba k budove skladu, bola vybudovaná začiatkom roku 2011 bez vedomia a bez povolenia, alebo ohlásenia vo vzťahu k príslušnému stavebného úradu, ktorým bol v tom čase Úrad pre reguláciu železničnej dopravy, ako právny nástupca ŠDÚ a táto stavba bola postavená v rozpore s príslušnými právnymi predpismi STN 28 0315, príloha č. 3 vyhlášky č. 350/2010 Z. z. K predmetnej stavbe na rampe, ktorou je prístavba k budove skladu uviedol, že sa jedná o prístavbu podľa § 39a ods. 3 písm. d) stavebného zákona, pri ktorej postačí stavebnému úradu ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a) stavebného zákona a územné rozhodnutie sa nevyžaduje. Táto prístavba by nemohla byť v žiadnom prípade povolená, vzhľadom na to, že zasahuje do prechodového prierezu a voľného, schodného a manipulačného priestoru dráhy, čím ohrozuje bezpečnosť dopravy na dráhe a jej neodstránenie by bolo v rozpore s verejným záujmom alebo jej ponechanie by bolo v rozpore s verejným záujmom. Vyjadril súhlas zo zistením prvostupňového orgánu, že ohrozenie bezpečnosti dopravy na dráhe bolo preukázané aj v priestupkovom konaní uskutočnenom Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Banskej Bystrici, Oddelením železničnej polície PZ Lučenec, ktorý odvolateľa uznal vinným. V súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadom rozhodnutia ŠDÚ žalovaný uviedol, že toto sa týkalo dodatočného povolenia stavebných úprav vo vnútri budovy skladu (išlo o dispozičné úpravy skladovej miestnosti, zníženie stropu, vybudovanie priečok, atď.) a netýkalo sa vonkajšej stavby na rampe, ktorou je prístavba k budove skladu a na toto rozhodnutie sa nevzťahuje § 112 o d s. 3 zákona o dráhach.
10. Námietka žalobcu o tom, že je legitímnym vlastníkom rampy, pretože rampa nie je podľa jeho názoru samostatnou stavbou, ale je nedeliteľnou súčasťou stavby budovy skladu so súpisným číslom XXXX. Podľa odvolateľa sa jedná o zastavanú plochu o výmere 1173 m2, na ktorej celej ploche je postavená budova skladu so súpisným číslom XXXX v k. ú. W.. Žalobca v súvislosti so stavbou na rampe, ktorou je prístavba k budove skladu poukázal na § 139b stavebného zákona, podľa ktorého sa jedná o udržiavacie práce, pri ktorých nie je potrebné ohlásenie, pričom v texte rozkladu zvýraznil, že sa jedná o opravy oplotenia a výmenu jeho častí. 11. K tejto námietke žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu vyplývalo, že v roku 2010 žalobca požiadal ŽSR o prenájom pozemku pare. č. XXXX/XX k. ú. W., pričom k svojmu listu priložil aj zmluvu o zriadení vecného bremena na prechod cez parcelu č. XXXX/X k. ú. W.. V podkladoch predložených ŽSR k oznámeniu ohrozenia bezpečnosti bol doložený aj geometrický plán č. 41 247 337-52/10 spracovaný Ľ. C. dňa 18.11.2010, ktorý bol overený na katastri dňa 23.11.2010. V tomto geometrickom pláne bolo už pri parcele č. XXXX/XX k. ú. W. v kolónke druh pozemku uvedené, že sa jedná o zastavanú plochu, na ktorej sa nachádzajú stavby, konkrétne podľa označenia č. 20 - inžinierska stavba - rampa a podľa označenia č. 16 - budova označená súpisným číslom - budova skladu. Z toho je zrejmé, že na predmetnej parcele existujú dve stavby a teda rampa ako inžinierska stavba a táto nie je súčasťou budovy skladu.
Žalobca mal podľa katastra nehnuteľností iba vlastnícke právo k budove skladu, ale nemal vlastnícke právo k pozemku a ani k stavbe rampy na nej postavenej. Stavba na rampe, ktorou je prístavba k budove skladu je postavená podľa kritérií § 43 písm. b) stavebného zákona, pretože sa jedná o upevnenie o inú stavbu. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodne odmietol tvrdenia žalobcu, že sa podľa § 139b stavebného zákona jednalo iba o udržiavacie práce a o opravu oplotenia, ktoré tam už v minulosti bolo. Túto námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú. 12. V súvislosti s podaným rozkladom uviedol, že vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia bolo nesprávne uvedené odňatie odkladného účinku prípadne podaného rozkladu proti tomuto rozhodnutiu, pretože podľa § 55 ods. 1 Správneho poriadku má včas podané odvolanie odkladný účinok. Súčasne bol vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia uvedený už ku dňu vydania tohto rozhodnutia nesplniteľný termín odstránenia stavby „do 30. júna 2014“, ktorý bolo potrebné podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmeniť na aktuálny a primeraný termín. Žaloba
13. Žalobca považoval obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné a žiadal ich zrušiť, nakoľko postupom žalovaného došlo podľa jeho názoru k porušeniu ustanovení zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) ako aj stavebného zákona, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
14. V úvode žaloby podal stručný obsah preskúmavaných rozhodnutí ako aj obsah svojho vo veci podaného rozkladu voči prvostupňovému rozhodnutiu a uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť - sklad nadobudol do výlučného vlastníctva v novembri 2010 od spol. SUPRAVIA s. r. o., pričom zastavaná parcela nie je jeho vlastníctvom. Jeho právny predchodca užíval danú nehnuteľnosť na základe nájomnej zmluvy z roku 1996.
15. Poprel pravdivosť tvrdenia žalovaného, že by rampu, ktorá je pevne a neoddeliteľne súčasťou budovy skladu neoprávnene zastaval, nakoľko takýto stav pretrvával od roku 1996, kedy sklad užívala spol. SUPRAVIA s. r.o., ako nájomca a od roku 2001 ako vlastník.
16. Ohľadom vlastníctva rampy žalobca uviedol, že je jej legitímnym vlastníkom, pretože rampa nie je samostatnou stavbou, ale je neoddeliteľnou súčasťou pevne spojenou a svojím stavebno-technickým určením súčasťou stavby skladu so súpisným číslom XXXX, ktorá ako celok bola prevedená na základe kúpnej zmluvy do vlastníctva jeho právneho predchodcu - spol. SUPRAVIA s. r. o. Jedná sa o v prírode zastavanú plochu o výmere 1 173 m2, na ktorej celej je postavená budova skladu (vrátane rampy) so súpisným č. XXXX a táto skutočnosť vyplýva aj zo znaleckého posudku, ktorý bol podkladom na uzavretie kúpnej zmluvy. Podľa žalobcu, ak by rampa tvorila samostatnú stavbu a tvorila by samostatný predmet prevodu vlastníctva musela by byť zapísaná v operáte KN a označená samostatným parcelným číslom, druhom pozemku a výmerou pozemku, príp. aj súpisným číslom. 17. Odvolávajúc sa na znenie § 43 stavebného zákona žalobca nesúhlasil s tvrdením prvostupňového orgánu verejnej správy, a to, že ohradenie patriace k budove skladu by bolo stavbou v zmysle stavebného zákona, postavenou na cudzom pozemku a v tejto súvislosti citoval ust. § 139b stavebného zákona.
18. Poukázal na to, že napriek všetkým skutočnostiam žalovaný napadnutým rozhodnutím popieral jeho vlastníctvo k celej stavbe tak, ako je evidované na LV č. XXXXX, k. ú. W. ako stavba - sklad, so súpisným č. XXXX, na parcele č. XXXX/XX a stále tvrdil, že na predmetnej jeho parcele č. XXXX/XX existujú dve stavby 1/ rampa ako inžinierska stavby a 2/ budova skladu so súpisným č. XXXX a žalovaný tvrdil, že stavba na rampe je prístavba k budove skladu postavená podľa kritérií § 43 písm. b) stavebného zákona a ide o upevnenie na inú stavbu.
19. Žalobca citoval ust. § 43a ods. 3 stavebného zákona a mal za to, že predmetná betónová rampa, ktorá je pevnou a neoddeliteľnou súčasťou budovy skladu, súpisné č. XXXX a ako taká je zapísaná na liste vlastníctva a je v jeho vlastníctve nemôže byť a ani nie je inžinierskou stavbou. Rovnako poukázal na rozpor aj s ust. § 6 ods. 2 katastrálneho zákona, keďže on je evidovaný ako vlastník celej stavby - skladu, so súp. č. XXXX, postavenej na p. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria výmery 1 173 m2.
20. Replikou zo dňa 14.02.2018 žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe a zotrval na svojom postoji k výkladu pojmu stavby a inžinierskej stavby. Tiež sa vyjadril k vyjadreniu
pribratého účastníka - Železnice SR podaním zo dňa 26.03.2018 a poukázal na aktuálnu zmenenú situáciu v predmetnej železničnej stanici ako v čase podania žaloby. Vyjadrenie žalovaného.
21. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 28.01.2015 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť.
22. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu o tom, že rampa nie je inžinierskou stavbou podľa § 43a ods. 3 stavebného zákona a poukázal na § 43 ods. 1 stavebného zákona, s tým, že žiadny právny predpis nemôže zohľadniť všetky možné a existujúce varianty pomenovaní pojmov a skutočnosť, že „rampa“ ako taká nie je vymenovaná v stavebnom zákone medzi inžinierskymi stavbami, neznamená, že ňou nie je. V § 43a ods. 3 písm. s) stavebného zákona je uvedené „ostatné inžinierske stavby“, pričom vo vyhláške č. 350/2010 Z. z., v prílohe č. 7 sú definované parametre týkajúce sa bočných a čelných rámp a potom možno uviesť, že rampy sú inžinierskymi stavbami.
23. Tvrdenie žalobcu, že rampa je súčasťou stavby budovy skladu a teda jeho vlastníctvom považoval za účelové v snahe spochybniť odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tom, že stavba „Ohradenia“ bola postavená na cudzom pozemku a stavbe. Takéto tvrdenie žalobcu spochybňujú skutočnosti uvedené v podkladoch doložených ŽSR k oznámeniu ohrozenia bezpečnosti (geometrický plán č. 41 247 337-52/10 spracovaný dňa 18.11.2010 a v ktorom boli pri parcele č. XXXX/XX v kolónke druh pozemku uvedené dve stavby - 20 a 16 z čoho je zrejmé, že sa jednalo o zastavanú plochu, na ktorej sa nachádza stavba č. 20 - inžinierska stavba -rampa a stavba č. 16 - budova skladu označená súpisným číslom. Žalovaný zároveň uviedol, že rampa okrem časti vo výmere 28,34 m2 na strane cesty - dvora, je vo vlastníctve Železníc SR, tak zo strany koľajiska, ako aj zo strany cesty, pričom rampa ako inžinierska stavba slúži ako verejný vykládkový a nakládkový priestor. Rampa bola postavená skôr ako budova skladu, ktorá bola postavená na jej konci a preto nebola ako inžinierska stavba zapísaná v katastri nehnuteľností ako celok. Až po vybudovaní skladu sa časť rampy pod budovou skladu dostala do katastra nehnuteľností. Samotná rampa je väčšia ako budova skladu.
24. K tvrdeniu žalobcu, že nepostavil žiadne ohradenie a nezastaval cudzí pozemok a všetko ako existuje nadobudol kúpou od spol. SUPRAVIA s. r. o., podľa stavu v roku 1996 a realizoval len opravu ohradenia žalovaný uviedol, že v roku 1999 pri výkone štátneho stavebného dohľadu bolo zistené, že stavebník zrealizoval v prenajatých priestoroch stavebné úpravy, a to vo vnútri skladu, pričom tieto úpravy boli dodatočne povolené a neohrozovali dopravu na dráhe. Pri výkone tohto dohľadu neboli zistené žiadne ohradenia na rampe. Žalobca až v roku 2011 bez vedomia a povolenia príslušného stavebného úradu zrealizoval predmetné ohradenie na rampe. Predmetné ohradenie zasahuje do priechodového prierezu a voľného schodového a manipulačného priestoru dráhy a nemohlo by ani byť povolené.
25. K argumentu žalobcu, že predmetné ohradenie nie je stavbou postavenou na cudzom pozemku a pôdorysne pôvodnú stavbu skladu nerozširuje žalovaný uviedol, že ak by predmetné ohradenie nebolo pevne spojené so zemou alebo stavbou (§ 43 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona - upevnenie na inú stavbu) , tak by bolo veľmi nestabilné, čo potvrdzuje aj samotný žalobca v návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, dôvodiac hrozbou zrútenia strechy skladu, ktorú predmetné ohradenie má podopierať. Týmto sám žalobca nepriamo potvrdil, že predmetné ohradenie je pevne spojené so stavbou. Zároveň žalovaný poukázal na to, že ohradenie rozširuje stavbu skladu a vytvára ďalší priestor na skladovanie. Ohradenie ovplyvňuje aj požiarnu bezpečnosť.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.
26. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 114 SSP v neprítomnosti žalovaného a pribratých účastníkov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie.
27. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - OSP (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku
súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.
28. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
31. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
32. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
33. Podľa § 43 zákona č. 50/1976 Zb. stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou.
34. Podľa § 43a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. inžinierske stavby sú a) diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská, b) železničné, lanové a iné dráhy, c) vzletové dráhy, pristávacie dráhy a rolovacie dráhy letísk, d) mosty, nadjazdy, tunely, nadchody a podchody, e) prístavy, plavebné kanály a komory, úpravy tokov, priehrady a ochranné hrádze, závlahové a melioračné sústavy, rybníky, f) diaľkové ropovody a plynovody, miestne rozvody plynu, g) diaľkové a miestne rozvody vody alebo pary, úpravne vody, miestne kanalizácie a čistiarne odpadových vôd, h) diaľkové a miestne elektronické komunikačné siete a vedenia, telekomunikačné stožiare, transformačné stanice, i) diaľkové a miestne rozvody elektriny, stožiare, transformačné stanice, televízne káblové rozvody, j) banské stavby a ťažobné zariadenia, k) stavby energetických zariadení, plynárne a spaľovne odpadu, l) stavby na spracovanie a ukladanie jadrového materiálu a rádioaktívneho odpadu, m) stavby chemických zariadení, rafinérie a koksovne, n) stavby ťažkého priemyslu, napríklad vysoké pece, valcovne a zlievarne, o) nekryté športové ihriská, automobilové, motocyklové a bicyklové dráhy, golfové ihriská, lyžiarske trate a vleky, p) zábavné a oddychové parky, zoologické a botanické záhrady, r) ostatné inžinierske stavby, napríklad skládky odpadu.
35. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.
36. Podľa § 139b ods. 15 zákona č. 50/1976 Zb. udržiavacími prácami, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie (bežné udržiavacie práce), sú najmä a) opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmena odkvapových žľabov a odtokových zvodov, opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa tým nemení jeho trasa, b) opravy a výmena nepodstatných stavebných konštrukcií, najmä vnútorných priečok, omietok, obkladov stien, podláh a dlažby, komínov, okien, dverí a schodišťových zábradlí, c) údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby, ako aj výmena jeho súčastí, ak sa tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo na životné prostredie, najmä výmena klimatizačného zariadenia, výťahu, vykurovacích kotlov a telies a vnútorných rozvodov, d) výmena zariaďovacích predmetov, najmä kuchynských liniek, vaní, vstavaných skríň, e) maliarske a natieračské práce.
37. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu žalovaného ako aj jeho napadnutého rozhodnutia v zmysle žalobných námietok.
38. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.
39. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.
40. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovaný začal na základe oznámenia Železníc SR, oblastné riaditeľstvo Zvolen - ohrozenie bezpečnosti železničnej dopravy ŽST Lučenec zo dňa 14.02.2014 skúmať stav na ŽST Lučenec, a to ohradenie postavené na rampe a priliehajúce k budove jestvujúceho skladu. Správny súd z dokladov v administratívnom spise musí konštatovať, že na základe kúpnej zmluvy č. V 2517/02 uzavretej dňa 29.11.2002 nadobudol právny predchodca žalobcu - spol. SUPRAVIA s. r. o., do vlastníctva budovu skladu súp. č. XXXX a stavbu rampy tvoriacej príslušenstvo skladu o výmere 28,34 m2. Je potrebné skonštatovať, že predmetom tejto kúpnej zmluvy (žiadna iná nebola uzatvorená) nebol pozemok p. č. reg. C KN XXXX/XX k. ú. W. výmery 1 173 m2 zastavaná plocha a ani stavba celej rampy nachádzajúcej sa na tomto pozemku a na ktorej časti (28,34 m2) je predmetný sklad postavený.
41. Námietky žalobcu smerujú k spochybneniu vlastníctva rampy žalovaným a tvrdí, že jej vlastníkom sa stal on vyššie uvedenou kúpnou zmluvou. Taktiež namieta charakter rampy ako inžinierskej stavby. Správny súd má za to, že predmetná rampa je inžinierskou stavbou, a to v zmysle § 43a ods. 3 stavebného zákona, ktoré v tom čase platnom znení pod písm. r) uvádzalo ostatné inžinierske stavby. Z charakteru rampy vyplýva, že spĺňa predpoklady stavby v zmysle § 43 stavebného zákona, t. j. ide o stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov a je pevne spojená so zemou pevným základom a jej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Stavba - rampa jestvovala skôr (bola postavená) ako stavba skladu, ktorý sa nachádza len na jej časti - výmery 28,34 m2 a nekopíruje celú plochu rampy a ktorý bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia vo vlastníctve žalobcu.
42. Vo veci je však podstatné posúdenie charakteru posudzovanej stavby „Ohradenia“, ktoré je prístavbou stavby skladu a tento celkom zrejme plošne rozširuje. V súvislosti s charakterom stavby Ohradenie je treba uviesť, že ide o drobnú stavbu pevne spojenú so stavbou jestvujúceho skladu. Jej charakter stavby vyplýva z § 43 písm. b) stavebného zákona a ide o stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov upevnenú strojnými súčiastkami alebo zvarom o inú stavbu
- sklad.
43. Možno uzavrieť, že na pozemku vo vlastníctve žalovaného sa nachádza stavba rampy, ktorej vlastník je taktiež žalovaný. Na rampe sa nachádza legálna stavba skladu (vlastnil ho v čase napadnutého rozhodnutia žalobca) a tiež stavba posudzovaného „Ohradenia“, ktorá bola vybudovaná v presne nezistenom stave medzi rokmi 1999 až 2011 avšak bez akéhokoľvek stavebného povolenia, resp. ohlásenia a používal ho žalobca a rozširuje jestvujúcu budovu skladu.
44. V priebehu správneho konania konajúce orgány verejnej správy riadne zistili skutkový stav spočívajúci v tom, že predmetné „Ohradenie“ tak ako je postavené ohrozuje bezpečnú prevádzku na dráhe pri koľajisku č. 7 v ŽST Lučenec a nedovoľuje riadne a bezpečné využitie tejto koľaje - pristavenie jazdných súprav vlakov a ich bezpečnú vykládku/nakládku. Ohradenie bolo vybudované bez ohlásenia ako aj stavebného povolenia, t. j. ide o nelegálnu stavbu. Vlastník Ohradenia nepožiadal o jeho dodatočnú legalizáciu a preto žalovaný ako vlastník stavby rampy (okrem časti 28,34 m2, na ktorej sa nachádza sklad), na ktorej je Ohradenie postavené a ako špecializovaný stavebný úrad v riadne uskutočnenom stavebnom konaní zákonne nariadil jeho odstránenie. Na rozhodnutí žalovaného nič nemení ani súčasný stav a nevyužívanie koľaje pri danej rampe, keďže jej využitie práve v dôsledku nelegálnej prístavby stavby Ohradenia nie je bezpečne možné. 45. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Má za to, že vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený skutkový stav veci a žalovaný v rozhodnutí prihliadol na všetko čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre posúdenie veci, podrobne rozobral skutkový stav vyplývajúci z obsahu administratívneho spisu, ktorý správne právne vyhodnotil a dal odpovede na všetky relevantné námietky uvedené v rozklade žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
46. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. Taktiež správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania pribratým účastníkom (§169 SSP), žiadne trovy konania si neuplatnili a žiadne im ani nevznikli.
47. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).