Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-97-2019.pdf
PDF · 120.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8T/97/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci obžalovaného P. Š. pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. februára 2020 takto
rozhodol:
Obžalovaný
P. Š. , nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., O. XXXX/XX, nezamestnaný,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
1) dňa 3.5.2017 v čase asi o 15:00 hod. v F. na parkovisku za budovou polície pod zámienkou predaja osobného motorového vozidla zn. BMW 530d, farby hnedá metalíza, rok výroby 2010, VIN číslo WBAFW510070C510071, ev. č. F. R., vylákal od P. Č. finančnú hotovosť v sume 13.000 eur, ktorú si na mieste prevzal, avšak vozidlo mu neodovzdal, nakoľko ho ani nemal v úmysle predať a ani ho predať nemohol, lebo nebol jeho vlastníkom, čím spôsobil poškodenému P. Č. škodu vo výške 13.000 eur,
2) v presne nezistenom čase dňa 3.1.2017 v M. na ulici N. F. Č.. X/B, vylákal od poškodenej F. F. osobné motorové vozidlo zn. BMW 635d, čiernej metalízy, VIN: WBAEA71070CV17687, rok výroby 2009, a to takým spôsobom, že uzatvoril s ňou ako kupujúci kúpnu zmluvu na kúpu tohto osobného motorového vozidla, zaplatil jej v hotovosti 1.000 eur a zvyšok kúpnej ceny sa zaviazal na základe ústnej dohody uhradiť prevodom, pričom dňa 4.1.2017 v M., na ulici X., kde sa nachádza budova E.M. E. F. požiadal poškodenú o prepis predmetného osobného motorového vozidla, pričom jej predložil pri prepise vozidla príkaz na prevod zvyšnej kúpnej ceny vo výške 16.000 eur na jej bankový účet, pričom vedel, že prevod sumy 16.000 eur nebol zrealizovaný, nakoľko na svojom účte nedisponoval takou sumou a príkaz na prevod sumy 16.000 eur v banke ani nezaevidoval a peniaze jej nevyplatil, čím poškodenej F. F., rod. F.O. spôsobil škodu vo výške 16.000 eur,
3) dňa 28.8.2018 v čase asi o 11:00 hod. v F. na Q. I. v priestoroch čerpacej stanice Slovnaft vylákal od poškodeného L. Č. hotovosť v sume 5.600 eur tým spôsobom, že predstieral predaj osobného motorového vozidla zn. BMW 530d, VIN číslo WBAFW51060C509414, ev. č. F. R. za sumu 14.600 eur, ktorého však nebol vlastníkom, o čom spísal s L. Č. aj kúpnu zmluvu a zároveň od neho kúpil osobné motorové vozidlo zn. Audi A8, rok výroby 2005, VIN č. VAUZZZ4E66N009639, ev. č. D. R. za sumu 9.000 eur, pričom zatajil, že mu zostal náhradný kľúč od vozidla, následne mu poškodený L. Č. doplatil rozdiel v kúpnej cene oboch vozidiel vo výške 5.600 eur a sumu 270 eur za prelakovanie M packet nárazníkov k vozidlu, pričom už dňa 29.8.2018 o 02:00 hod. poškodeného L. Č. vyhľadal v mieste jeho bydliska s tým, že chce, aby si vozidlá vzájomne vrátili, ale keďže nemal v hotovosti vyplatený doplatok ku kúpnej cene, po dohode sa dňa 30.8.2018 stretli v F. pri penzióne X. C., kde nepozorovane pomocou náhradného kľúča, ktorý si ponechal, s vozidlom BMW 530d, osobnými vecami poškodeného L. Č., kolesami (elektrónmi) zn. Vessen a pneumatikami zn. Dunlop, ktoré si tam poškodený L. Č. dodatočne namontoval, ktorých vlastníkom bol poškodený Ľ. F. z miesta ušiel, pričom tam nechal vozidlo zn. Audi
A8 aj s jedným kľúčom, čím spôsobil poškodenému L. Č. škodu vo výške 6.100 eur a poškodenému Ľ.E. F. škodu vo výške 2.800 eur,
t e d a
v bode 1 a 2 rozsudku
- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,
v bode 3 rozsudku
- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a takým činom spôsobil väčšiu škodu,
č í m s p á ch a l
v bode 1 a 2 rozsudku
- pokračovací zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a
v bode 3 rozsudku
- prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona v znení účinnom do 31.7.2019.
Z a t o s a m u
u k l a d á :
za skutky v bode 1 a 2 rozsudku
Podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, s poukazom na § 38 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona ako aj s použitím per analogiam § 39 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa ruší výrok o treste uloženom trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/41/2018 zo dňa 31.5.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 42 odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci 1 ks hoverboard a 2 ks tehličiek z bieleho kovu.
Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika.
za skutok v bode 3 rozsudku
Podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 180 (stoosemdesiat) hodín.
Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný trest povinnej práce vykonať najneskôr do 1 roka od nariadenia výkonu tohto trestu.
Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce osobne, bez nároku na odmenu vo svojom voľnom čase.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným: X) P. Č., nar. X.X.XXXX v G., bytom A. X. XXX/XX, A. T. škodu v sume 13.000 eur, X) F. F. (predtým F.), nar. X.X.XXXX v S., bytom F. XXXX/XX, M. škodu v sume 16.000 eur, X) L. Č., nar. XX.X.XXXX v D. P., bytom O. XXX/XX, D. P. - F. škodu v sume 5.600 eur, X) Ľ. F., nar. X.X.XXXX v O., Č. H., bytom A. W. XXXX/XX, D. P. - Q. škodu v sume 592 eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodených:
- L. Č., nar. XX.X.XXXX v D. P., bytom O. XXX/XX, D. P. - F. a
- Ľ. F., nar. X.X.XXXX v O., Č. H., bytom A. W. XXXX/XX, D. P. - Q. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal pod Pv 282/17/2204 na Okresný súd Piešťany dňa 23.12.2019 obžalobu na P. Š. pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona a pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona v znení účinnom do 31.7.2019, na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku s tým, že v obžalobe bol súčasťou pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3, písmeno a), písmeno c) Trestného zákona aj skutok pod bodom 3 obžaloby v znení: vystupujúc ako syn poškodeného H. Š. v období od mesiaca november 2017 do 21.04.2018 v presne nezistenej dobe v F. na ulici Q. Č. XX v pneuservise P. vyzdvihol 4 ks letných pneumatík zn. Bridgestone, rozmery 225/45 R17 s originálnymi diskami BMW typ 379 11" na vozidlo zn. BMW 118D, pričom pracovníkom pneuservisu tvrdil, že ho poslal H. Š., ktorý si u nich pneumatiky uskladnil, čím pracovníkov pneuservisu P. uviedol do omylu a poškodenému H. Š. spôsobil škodu vo výške 2.200 eur.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.2.2020 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutkov pod bodmi 1, 2 a 4 tak, ako sú mu kladené za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany sp. zn. Pv 282/17/2204 zo dňa 23.12.2019. V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný, súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať, a prítomných poškodených, ktorí sa k vyhláseniu nevyjadrili. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov v bode 1, 2 a 4 obžaloby tak, ako sú mu kladené za vinu vo výroku tohto rozsudku pod bodmi 1, 2 a 3. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutkom priznal, súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine ku skutkom 1, 2 a 4 obžaloby, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Vo vzťahu ku skutku 3 obžaloby súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a poškodeného H. Š., z ktorého mal preukázané, že poškodený je strýkom a súčasne aj krstným otcom obžalovaného, pričom od malička majú dobrý vzťah. Z výpovede poškodeného H. Š. vyplynulo, že s obžalovaným mal veľmi dobrý vzťah, ale tento sa vydal cestou, s ktorou on nesúhlasil. Posledné roky sú ich vzťahy na bode mrazu, napriek tomu by jeho ujmu pociťoval ako svoju vlastnú a nesúhlasí s trestným stíhaním obžalovaného.
Z vykonaného dokazovania ku skutkom 1, 2 a 3 rozsudku výsluchom obžalovaného, prečítaním znaleckých posudkov a odborných vyjadrení, správ a posudkov k obžalovanému a oboznámením odpisu registra trestov súd zistil nasledovné:
Obžalovaný spáchanie skutkov oľutoval s tým, že by sa chcel zamestnať. Obdobného konania už sa nechce dopúšťať.
Znaleckými posudkami G.. X. z odboru cestná doprava bola určená hodnota osobného motorového vozidla zn. BMW 530d, ev. č. F. R. ku dňu 3.5.2017 v sume 16.315 eur a osobného motorového vozidla zn. BMW 635d, ev. č. M. R. ku dňu 3.1.2017 v sume 16.418 eur. Hodnota 4 ks pneumatík zn. Bridgestone rozmer 225/45 R17 s originálnymi diskami BMW typ 379 17“ ku dňu 21.4.2018 bola odborným vyjadrením určená na sumu 2.200 eur. Odborným vyjadrením G.. X. z odboru cestná doprava bola hodnota 4 ks diskov zn. Vossen 19“ s pneumatikami Dunlop o rozmeroch 275/30 R19 23/5 R9 ku dňu 28.8.2018 určená v sume od 3.030 eur do 3.135 eur, ak išlo o originály diskov, a v sume od 592 eur do 599 eur, ak išlo o repliky diskov.
Zo správ k obžalovanému vyplýva, že je slobodný, študuje na strednej škole v S., býva s rodičmi a v mieste bydliska sa správa slušne. V evidencii vozidiel má zapísaných 9 vozidiel. V období rokov 2016 až 2017 mal živnosť v oblasti veľkoobchodu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol od marca do apríla 2018, kedy bol vyradený pre nespoluprácu. Obžalovaný bol od roku 2014 celkovo 16 krát priestupkovo postihnutý, najmä za priestupky v doprave s pokutami od 10 eur po 100 eur.
Obžalovaný bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný. V roku 2014 bol odsúdený za prečin podľa § 348/1d Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný 2 mesačný trest so skúšobnou dobou do 22.9.2015, v ktorej sa osvedčil. Z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/41/2018 vyplýva, že súd v tomto konaní dňa 31.5.2018 vydal trestný rozkaz, ktorým obžalovaného uznal za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, 2 Trestného zákona na skutkovom základe, že si dňa 4.12.2016 na základe zmluvy o pôžičke prevzal hotovosť 2.500 eur s tým, že do troch dní ju vráti s úrokom 1.000 eur, pričom do zálohu poškodenému odovzdal technický preukaz, 2 ks tehličiek z bieleho kovu a 1 ks hoverboardu, za čo bol obžalovanému bez zistenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky s povinnosťou nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a súčasne mu bol uložený trest prepadnutia vecí a to 2 ks tehličiek z bieleho kovu a 1 ks hoverboardu. Trestný rozkaz bol obžalovanému doručený dňa 5.6.2018 a právoplatnosť nadobudol dňa 14.6.2018. Uznesenie o stíhaní za predmetný skutok bolo obžalovanému doručené dňa 26.5.2017. Pri výsluchu obžalovaný v tomto konaní uviedol, že sumu asi 2.000 eur si od poškodeného požičal, ale túto sumu vrátil, pričom poprel, že by podpis na zmluve o pôžičke bol jeho.
Za trestný čin podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody na tri roky až desať rokov. Za trestný čin podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Za trestný čin podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona v znení účinnom do 31.7.2019 možno uložiť trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. *) Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 odsek 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
Podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 odsek 7.
Podľa § 39 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Podľa § 39 odsek 4 Trestného zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.
Podľa § 54 Trestného zákona, trest povinnej práce môže súd uložiť so súhlasom páchateľa vo výmere od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov.
Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutkov 1, 2 a 4 uvedených v obžalobe (čo sú skutky 1, 2 a 3 rozsudku) na základe jeho vyhlásenia o vine, ktoré súd prijal, pričom vyhláseniu obžalovaného zodpovedá aj dokazovanie vykonané v prípravnom konaní. Skutky 1 a 2 rozsudku sú právne kvalifikované ako zločin, preto sa súd nezaoberal tzv. materiálnym korektívom. Prijatiu vyhlásenia o vine ku skutku 3 rozsudku nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (podvodné konanie ohľadom predaja motorového vozidla ako aj znovuzmocnenie sa už predaného vozidla použitím náhradného kľúča aj s novo namontovanými pneumatikami s diskami) a najmä jeho následku (spôsobenie škody 5.600 eur a škody najmenej 592 eur), ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný a miere zavinenia obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činov bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečiny.
Vo vzťahu k rozhodovaniu o skutku 3 obžaloby, kedy mal obžalovaný podvodným spôsobom získať pneumatiky s diskami patriace jeho strýkovi H. Š., čím mal spôsobiť škodu 2.200 eur, mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že poškodený v tomto skutku je strýkom (brat otca obžalovaného) a súčasne aj krstným otcom obžalovaného, teda obžalovaný je k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť výpoveď. Poškodený je v danom prípade v rodinnom pomere s obžalovaným a ak by jeho ujmu právom pociťoval ako vlastnú ujmu, má právo v zmysle § 130 odsek 2 Trestného poriadku odoprieť výpoveď a súčasne keďže ide o čiastkový útok pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 Trestného zákona, je v zmysle § 211 Trestného poriadku podmienené trestné stíhanie obžalovaného pre tento čiastkový útok súhlasom poškodeného. Poškodený H. Š.H. na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedol, že ujmu obžalovaného by pociťoval ako vlastnú. Aj keď sa aktuálne vzťahy medzi poškodeným a obžalovaným ochladili, skutočnosť, že poškodený uviedol, že by ujmu obžalovaného pociťoval ako vlastnú, treba posudzovať ako subjektívny pocit poškodeného, i s ohľadom na ich predchádzajúce dobré vzťahy. Preto má súd za to, že pri skutku 3 obžaloby bol potrebný na trestné stíhanie obžalovaného súhlas poškodeného, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že s trestným stíhaním obžalovaného nesúhlasí, preto v trestnom stíhaní vo vzťahu k tomuto skutku nemožno pokračovať. Ak by skutok pod bodom 3 obžaloby predstavoval samostatný skutok, bol by dôvod na zastavenie trestného stíhania vo vzťahu k tomuto skutku pre neprípustnosť trestného stíhania, avšak keďže predmetný skutok bol jedným z troch čiastkových útokov pokračovacieho zločinu podvodu, súd rozhodol len o vypustení tohto skutku z výroku rozsudku. Keďže súd vypustil z výroku rozsudku skutok 3 obžaloby upravil aj právnu kvalifikáciu skutkov 1 a 2 rozsudku oproti obžalobe tak, že tieto skutky už neboli kvalifikované aj podľa § 221 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, teda že boli spáchané na viacerých osobách, ale len podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, nakoľko spôsobenie značnej škody sa vypustením skutku 3 obžaloby nemenilo. Len úprava právnej kvalifikácie skutkov 1 a 2 rozsudku vypustením písmena c) z odseku 3 ustanovenia § 221 Trestného zákona, nemala za následok zmiernenie ani zhoršenie trestnej sadzby za daný pokračovací zločin.
Čo sa týka ukladania trestu za skutky 1 až 3 rozsudku súd mal z dokazovania preukázané, že v danom prípade treba vo vzťahu ku skutkom 1 a 2 rozsudku ukladať súhrnný trest a vo vzťahu ku skutku 3 rozsudku treba ukladať samostatný trest.
K výroku o treste ku skutkom 1 a 2 rozsudku:
V tejto trestnej veci obžalovaný skutky v bode 1 a 2 rozsudku spáchal dňa 3.5.2017 a dňa 4.1.2017, pričom po roku 2014 a po spáchaní týchto skutkov mu bol dňa 5.6.2018 doručený trestný rozkaz Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/41/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.6.2018, teda skutky 1 a 2 rozsudku v danej veci sú v súbehu so skutkom vo veci Okresného súdu Topoľčany, ktorý spáchal dňa 4.12.2016 a za ktorý bol právoplatne odsúdený. Keďže súd odsudzoval obžalovaného za trestný čin (skutky 1 a 2 rozsudku), ktorý spáchal skôr (3.5.2017 a 4.1.2017), ako bol vo veci Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/41/2018 doručený trestný rozkaz (5.6.2018), ktorý nadobudol právoplatnosť za iný jeho trestný čin, ukladal mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, pričom súhrnný trest nemohol byť miernejší ako trest uložený skorším rozhodnutím. Trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky s povinnosťou nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a súčasne mu bol uložený trest prepadnutia vecí a to 2 ks tehličiek z bieleho kovu a 1 ks hoverboardu, pričom súd odsudzoval obžalovaného za jeden skutok, ktorým spôsobil škodu vo výške 2.500 eur. Súd pri skutkoch 1 a 2 rozsudku v danej veci a skutku vo veci Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/41/2018, posudzoval aj to, či predmetné skutky nie sú čiastkovými útokmi pokračovacieho trestného činu podvodu, keďže uznesenie o stíhaní bolo obžalovanému vo veci Okresného súdu Topoľčany doručené až dňa 26.5.2017, teda po tom čo spáchal skutky v bode 1 a 2 tohto rozsudku, avšak skutky v bode 1 a 2 tohto rozsudku nespája so skutkom vo veci Okresného súdu Topoľčany objektívna súvislosť v spôsobe ich spáchania, keďže obžalovaný skutky v bode 1 a 2 tohto rozsudku spáchal tak, že predstieral predaj, resp. kúpu motorového vozidla v dôsledku čoho od poškodených získal finančnú hotovosť, resp. motorové vozidlo, avšak vo veci Okresného súdu Topoľčany od poškodeného pod vymyslenou zámienkou získal pôžičku finančnej hotovosti. Keďže spôsob spáchania týchto skutkov je rozdielny, nešlo o pokračovací trestný čin.
Pri určovaní výmery súhrnného trestu súd zohľadňoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vo vzťahu ku skutkom v bode 1 a 2 tohto rozsudku, ku ktorým sa obžalovaný priznal a oľutoval ich ako aj urobil vyhlásenie o vine, avšak vo vzťahu ku skutku vo veci Okresného súdu Topoľčany, sa obžalovaný nepriznal ani tento neoľutoval a v prípravnom konaní tvrdil, že pôžičku vrátil, preto súd pri posudzovaní týchto okolností vo vzťahu ku všetkým skutkom, za ktoré ukladal súhrnný trest, nezistil žiadne spoločné poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti. Skutočnosť, že obžalovaný spáchal dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je zločinom, dvomi skutkami, súd zohľadnil pri posudzovaní skutkov podľa zásad úhrnného trestu v zmysle § 41 odsek 2 Trestného zákona, preto súd neprihliadal na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona. Pri nezistení žiadnych poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ukladal obžalovanému súhrnný trest podľa najprísnejšie trestného činu, čo je v danom prípade zločin podvodu podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, kde je sadzba 3 roky až 10 rokov, avšak z dôvodu ukladania súhrnného trestu podľa zásad na ukladania úhrnného trestu v zmysle § 41 odsek 2 Trestného zákona sa zvyšovala horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody z nich najprísnejšie trestného činu o jednu tretinu, teda horná hranica sa zvyšovala z 10 rokov na 13 rokov a 4 mesiace, keďže obžalovaný spáchal dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je zločinom, dvomi skutkami. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadňoval aj spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie a pohnútku, pričom obžalovaný sa dopúšťal podvodného konania za účelom získania väčšej sumy finančných prostriedkov, ktoré využil na svoje živobytie, keďže nemá príjem zo zamestnania, či inej činnosti. Z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy, súd zistil, že prvé odsúdenie sa netýkalo majetkovej trestnej činnosti, ale marenia výkonu úradného rozhodnutia, pričom vo vzťahu k druhému odsúdeniu, ktoré už bolo za majetkovú trestnú činnosť súd ukladal súhrnný trest, teda pred spáchaním týchto skutkov nebol za obdobnú činnosť odsúdený.
Obžalovanému mal súd ukladať súhrnný trest vo výmere 3 roky až 13 rokov a 4 mesiace, pričom priznanie a oľutovanie skutkov umožňovalo konať o dohode o vine a treste. Vzhľadom na to, že obžalovaný pred súdom urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, súd per analogiam s poukazom na stanovenie § 39 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona ukladal obžalovanému trest za rovnakých podmienok ako v konaní o dohode o vine a treste. V tejto súvislosti súd poukazuje na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 (R 44/2017), kde sa okrem iného konštatuje že, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Je teda na mieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste, čo súd v danom prípade využil a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, teda na dolnej hranici zníženej trestnej sadzby s poukazom na § 39 odsek 4 Trestného zákona. Súčasne však súd považoval za potrebné na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného, uložiť tento trest ako nepodmienečný. Takýto trest súd považoval za potrebný na prevýchovu a nápravu obžalovaného, zohľadniac tak na generálnu, ako aj individuálnu prevenciu. U obžalovaného, ktorý je vlastníkom väčšieho množstva motorových vozidiel, v súvislosti s ich vlastníctvom sa dopúšťal podvodného konania, ktorým si zabezpečoval finančné prostriedky, ktoré nemá z iných zdrojov, pričom až naivne pristupoval k následkom, ktorých sa dopúšťal, súd nevidel možnosť nápravy obžalovaného uložením podmienečného trestu odňatia slobody.
Obžalovaného súd zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Keďže súd obžalovanému ukladal súhrnný trest rozhodol podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona o zrušení výroku o treste uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/41/2018 zo dňa 31.5.2018. Vzhľadom k tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/41/2018 zo dňa 31.5.2018 bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia vecí, súd pri ukladaní súhrnného trestu rozhodol aj o uložení tohto trestu.
K výroku o treste ku skutku 3 rozsudku:
Skutok v bode 3 rozsudku obžalovaný spáchal 29.8.2018, pričom súd s ohľadom na predchádzajúce odsúdenia skúmal, či je spáchanie tohto skutku v súbehu s inými skutkami obžalovaného, za ktoré by už bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že u obžalovaného sú v súbehu skutky spáchané od 4.12.2016 do 5.6.2018, kedy sa súbeh prerušil doručením trestného rozkazu vo veci Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/41/2018. Teda skutok obžalovaného spáchaný po 5.6.2018, treba posudzovať ako samostatný, keďže k prerušeniu súbehu prišlo doručením trestného rozkazu.
Skutkom v bode 3 rozsudku obžalovaný spáchal dva trestné činy, z ktorých prísnejšie trestný je prečin podvodu so sadzbou 1 rok až 5 rokov, preto súd mohol v zmysle § 34 odsek 6 Trestného zákona a § 54 Trestného zákona obžalovanému za tento skutok ukladať ako samostatný trest aj trest povinnej práce. Obžalovaný doposiaľ nebol zamestnaný, hoci má 26 rokov, študuje na strednej škole, krátko mal živnosť, a keď bol v roku 2018 v evidencii nezamestnaných bol vyradený pre nespoluprácu, z čoho je zrejmé, že by si mal osvojiť pracovné návyky a zodpovedný prístup k plneniu si pracovných povinností, čo by ho malo odradiť od získavania finančných prostriedkov podvodným spôsobom. Obžalovanému bol za skutok 3 rozsudku uložený trest podľa prísnejšie trestného činu, teda § 221 odsek 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na jednu poľahčujúcu a jednu priťažujúcu okolnosť. Poľahčujúcou
okolnosťou je to, že sa obžalovaný k tomuto skutku na hlavnom pojednávaní priznal a tento oľutoval. Ako poľahčujúcu okolnosť súd obžalovanému, napriek vyhláseniu viny na hlavnom pojednávaní, nepriznal okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, nakoľko vyhláseniu viny nepredchádzalo žiadne napomáhanie obžalovaného pri objasňovaní trestnej činnosti. Priťažujúcou okolnosťou obžalovaného bolo odsúdenie vo veci Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/41/2018, keďže skutok 3 rozsudku obžalovaný spáchal až po právoplatnom odsúdení Okresným súdom Topoľčany, teda počas skúšobnej doby, ktorá mu v tom konaní plynula.
Súd obžalovanému s ohľadom na okolnosti tohto skutku ako aj jeho osobu uložil trest povinnej práce vo výmere 180 hodín, teda nad polovicou sadzby tohto trestu, ktorá je od 40 do 300 hodín, pričom uložený rozsah trestu povinnej práce považuje súd za potrebný pre nápravu obžalovaného. Obžalovaný je povinný trest povinnej práce vykonať najneskôr do 1 roka od nariadenia výkonu tohto trestu, pričom do tejto doby sa mu nezapočíta doba výkonu trestu odňatia slobody.
Vzhľadom na to, že obžalovaný skutkami 1 až 3 rozsudku spôsobil škodu, ktorú si poškodení riadne a včas uplatnili, súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody, a to vo vzťahu ku skutkom 1 a 2 vo výške prevzatej hotovosti z titulu predaja motorového vozidla, resp. dohodnutej kúpnej ceny za motorové vozidlo, pričom z odborných vyjadrení je zrejmé, že hodnota vozidiel je vyššia ako si škodu uplatnili poškodení, preto im súd priznal náhradu škody v uplatnenej výške. Vo vzťahu ku skutku 3 súd poškodeným priznal vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázanú škodu, a to L. Č. v sume 5.600 eur, ktorú hotovosť vyplatil obžalovanému a Ľ. F. v sume 592 eur, čo predstavuje podľa odborného vyjadrenia hodnotu namontovaných kolies s replikami diskov, nakoľko poškodený v konaní nedoložil doklad, že by išlo o originály diskov zn. Vossen. Poškodených, ktorým súd nepriznal uplatnenú náhradu škody v plnej výške, so zvyškom nároku odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku. Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste je možné podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo. Odvolanie prokurátora, podané obhajcom alebo splnomocnencom musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie má odkladný účinok.