Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/109/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu Mesto Senec, Mierové námestie 8, Senec, IČO: 00 305 065, práv. zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. Eva Roskošová s.r.o., Vietnamská 41, Bratislava, IČO: 50 995 456, proti žalovanému T.. B. G., A. XXX/XX, A., práv. zast. JUDr. Alexandrou Machanovou, advokátkou, Mierové nám. 19, Senec, o zaplatenie vo výške 4.783,72 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. -516 zo dňa 2.7.2018 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. -516 zo dňa 2.7.2018 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.783,72 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.529,73 EUR od 2.10.2011 do 31.10.2013, s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.765,48 EUR od 2.10.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.315,89 EUR od 16.12.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.702,35 EUR od 26.10.2013 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci žalovaný užíval pozemky uvedené v žalobe od 1.9.2010 do 31.12.2013 bez právneho dôvodu, čiže mu nesvedčal žiaden právny dôvod na takéto užívanie. Žalovaný bol potom povinný vydať to o čo sa obohatil na úkor tretieho subjektu, a to tomu na úkor koho obohatenie získal ( ). V prejednávanej veci bolo preukázané, že právo užívať predmetné pozemky a brať z nich plody, a to ako plody veci tak aj plody práva bolo prevedené na spoločnosť Správa cestovného ruchu Senec, s.r.o., a to Dohodou o pristúpení práv a povinností z nájomnej zmluvy zo dňa 2.1.2007. Súčasne však Dohodou o postúpení a prevzatí práv a povinností zo dňa 30.12.2016 došlo k postúpeniu práv na žalobcu, tento sa tak účinnosťou Dohody o postúpení a prevzatí práv a povinností zo dňa 30.12.2016 stal výlučným nositeľom práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Spornou bola výška náhrady za užívanie pozemkov pod stavbou, výška náhrady za užívanie pozemkov pod letnou terasou nebola sporná a bolo zhodným tvrdením strán sporu, že táto je vo výške 5,65 EUR/m2/rok. Súd vychádzal pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia z dodatkov k nájomných zmlúv bežne dosahovaných odplát ako trhové nájomné, teda peňažná čiastka, ktorú by žalovaný nevyhnutne vynaložil v období 1.9.2010 do 31.12.2013 za užívanie pozemkov na Slnečných jazerách pod stavbou slúžiacou na poskytovanie služieb podnikateľským spôsobom. Pri

preukázanej jednotkovej výške náhrady pri pozemkoch pod stavbou 56,438 EUR/m2/rok za obdobie roku 2011 a 58,639 EUR/m2/rok za obdobie roku 2012 teda je potrebné, aby žalovaný uhradil k už uhradenej časti bezdôvodného obohatenia sumu uvedenú žalobcom v celkovej výške 4.783,72 EUR. Pokiaľ išlo o zisťovanie výšky bežne dosahovaného nájomného, súd nevychádzal zo znaleckého posudku č. 16/2015, ktorý nezohľadnil trhové podmienky za nájom porovnateľných nehnuteľností v rovnakej lokalite. Z priložených príloh tiež vyplývalo, že znalec vychádzal z cien pozemkov na jazere Guláška a Strieborné jazero, ktoré však nie sú porovnateľné s pozemkami na Slnečných jazerách. Súd tiež pri určení výšky všeobecnej hodnoty nájomného nevychádzal z výšky všeobecnej hodnoty nájomného určené znaleckým posudkom č. 140/2017 znalkyne Mgr. Ing. Ľ. R., keďže tieto určili výšku v celkom zjavnom rozpore so skutočnosťou, keď navyše skutočnosti o dosahovaní vyšších výšok nájomného neboli ani zohľadnené v tomto posudku. V súvislosti s výškou nájomného bolo tiež potrebné uviesť, názor PZ žalobkyne, že obvyklým a primeraným nájomným je pre žalobcu „nájomné v rámci vlastnej normotvornej činnosti stanovilo za účelom hospodárenia so svojim majetkom v zmysle VZN mesta, ktoré predstavuje výsledok normotvornej právomoci mesta“ nebolo správne. Bezdôvodné obohatenie nie je subjektívne čo do jeho výšky, keď podstatné je o koľko sa subjekt obohatil a nie aké plnenie je obvyklé, a už vôbec nie aké obvyklé plnenie je dosahované subjektom, ktorému odišlo niečo z majetku.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ teda právny zástupca žalobcu tvrdil, že je „nevyhnutné vychádzať z ceny nájmu za užívanie pozemkov stanovených všeobecne záväzným nariadením mesta Senec, záväznosť je pre účastníkov konania a daný právny stav nepochybná“, toto nezodpovedá danému právnemu stavu a išlo by porušenie princípov právneho štátu. Mestské zastupiteľstvo prirodzene môže určovať limity pri nakladaní s majetkom obce, keď rozhoduje o základných otázkach života obce vrátane určovania zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním, avšak takéto nariadenie je záväzné pre obec, adresátom takejto právnej normy nemôžu byť subjekty súkromného práva, ale len samotná obec. Za špecifických podmienok môže obec svojou činnosťou súladnou so svojim všeobecne záväzným nariadením vytvoriť na miestnom trhu, ak má dominantné postavenie, situácie, že fakticky ako podnikateľ určuje ceny tovarov alebo služieb, takéto určovanie však vyplýva z faktického stavu a nie zo záväznosti všeobecne záväzného nariadenia. Súčasne mal súd za potrebné posúdiť žalobcom odkazované ustanovenie čl. III bod 3 Nájomnej zmluvy zo dňa 2.1.2007. Žalobca tvrdil právo zmeny výšky nájomného v zmysle čl. III bod 3 Nájomnej zmluvy zo dňa 2.1.2007, samotná zmluva je síce výsledkom zmluvnej voľnosti dvoch subjektov súkromného práva ani zmluvná voľnosť však nie je nelimitovaná. Minimálne limity určuje , keď výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a pre obchodnoprávne vzťahy je ďalším limitom ustanovenie , a to pravidlá poctivého obchodného styku. Jedným zo základných pravidiel súkromnoprávnych vzťahov je, že subjekty sú rovnocenné, čo je vyjadrené aj v ustanovení , podľa ktorého záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Uvedené neznamená, že by si zmluvné strany nemohli dohodnúť automatickú zmenu zmluvy bez ďalšieho úkonu, keď v takom prípade by zmena bola v konečnom dôsledku výsledkom vôle účastníkov zmluvy, je však v rozpore s poctivým obchodným stykom, ale súčasne aj v rozpore s dobrými mravmi dohoda, podľa ktorej jeden z účastníkov môže samostatne bez akýchkoľvek limitov a čo len jedného objektivizovateľného kritéria meniť zmluvu v časti plnenia, ako je to uvedené čl. III bod 3 Nájomnej zmluvy zo dňa 2.1.2007. Uvedená neplatnosť tohto ustanovenia ( ) pre rozpor s dobrými mravmi, navyše nepožívajúce ochranu však nemá vplyv výsledok sporu, keďže na trhu dosahované nájomné bolo výsledkom dohôd nájomcov, ktorí uzatvárali dodatky k nájomným zmluvám, ktoré dodatky súd posúdil ako dohody podľa . Tvrdenie PZ žalobcu, že „konanie žalovaného, ktorý vypovedal nájomnú zmluvu, ale ostal v užívaní je v rozpore s dobrými mravmi“ nezodpovedá právnemu stavu, keď korektív dobrých mravov nastupuje až v prípade absencie iných zákonných sankcií. Užívanie veci (nehnuteľnosti) bez právneho dôvodu je protiprávne konanie ako tzv. kvázidelikt, sankciou tu je povinnosť vydať bezdôvodného obohatenie, ako aj povinnosť vydať vec (vypratať nehnuteľnosť). Nemožno potom posúdiť konanie žalovaného spočívajúce v užívaní veci aj po zániku právneho dôvodu ako rozporné s dobrými mravmi a to napriek tomu, že ide o protiprávne konanie.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že súd prihliadol iba na zmluvy predložené žalobcom a zmluvy predložené žalovaným nevzal do úvahy, pričom poukazuje na tú skutočnosť, že v danej lokalite si podnikateľské subjekty prenajímajú pozemky pod svojimi budovami

za rôzne ceny, a to aj ceny omnoho nižšie, ako sú ceny tvrdené žalovaným. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že sám žalobca tieto konkrétne pozemky dával do nájmu spoločnosti Správa cestovného ruchu Senec s.r.o. za cenu cca 0,0264 EUR m2 ročne. To znamená, že pozemky užívané žalovaným o výmere 158 m2 žalobca prenajímal za celkovú sumu 4,17 EUR ročne. Ďalším dôkazom, ktorý bol navrhnutý na pojednávaní dňa 26.4.2018 bol výsluch znalca Doc. Ing. M. I., pričom za účelom jeho výsluchu bolo pojednávanie odročené. Súd však tento dôkaz nevykonal a sám v odôvodnení bez dôkazov uviedol, že znalecký posudok č. 16/2015 nezohľadnil trhové nájomné. Žalovaný má za to, že je správny výpočet bezdôvodného obohatenia rovnajúci sa výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase za porovnateľný pozemok, a preto je nutné vychádzať len zo všeobecnej výšky nájmu určenej znalcom. V súvislosti so znaleckým posudkom č. 16/2015, ako i jeho doplnením č. 1 žalovaný poukázal na skutočnosť, že tieto boli nariadené súdom na začiatku konania a v danej veci sa nejednalo o súkromný posudok žalovaného. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov jednostranne prihliadol na dôkazy predložené žalobcom a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože v danej lokalite sám žalobca bežne prenajíma totožné pozemky na rovnaký účel za mnohonásobne nižšie ceny, ale súd tento fakt preukázaným prílohami znal. posudku č. 140/2017 odmietol vziať do úvahy.

5. Žalobca na odvolanie žalovaného, že v zmysle znaleckého posudku č. 140/2017, ak by sa ponechali základné ukazovatele určené znalcom vo výpočte 3.1, bol by ročný nájom za užívané pozemky vo výške 1 710,35 EUR. Žalobca upozornil na nedostatky v použitých podkladoch súdnym znalcom a ich nepoužiteľnosť pre prípad, pretože v predložených zmluvách je odlišný účel nájmu, cena nájmu je stanovená za iné obdobie a nie je totožná lokalita. Ostatné skutkové tvrdenia žalovaného považuje žalobca za totožné, ktoré boli v priebehu súdneho sporu vyvrátené ako nedôvodné.

6. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu uviedol, že trvá na tom, že znalecký posudok č. 16/2015, ako i jeho doplnenie č. 1 ako jediný potvrdzuje skutočnú hodnotu nájmu v danej lokalite. Skutočnosť, že žalobca má uzavreté nájomné zmluvy s odlišnou výškou nájomného je v danej veci úplne irelevantné, pretože ide o úplne samostatné nájomné vzťahy medzi účastníkmi zmlúv, ktorých obsah a rozsah dohodnutého plnenia nemôže ovplyvňovať ani zasahovať do iných súkromnoprávnych vzťahov.

7. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 4.2.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

9. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania žalovaného uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, z ktorého následne aj odvolací súd vychádzal a vec správne právne posúdil. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie určil správny výpočet výšky bezdôvodného obohatenia rovnajúci sa výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase za porovnateľný pozemok (Slnečné jazerá v Senci, časť Sever), pričom prihliadol na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, ako aj výšky nájmov, ktoré bežne a preukázateľne platia iné subjekty za užívanie totožných pozemkov, v totožnej lokalite, za totožný účel nájmu a za zhodné obdobie (roky 2010, 2011, 2013). Odvolací súd tiež posudzoval odvolaciu námietku žalovaného, ktorý namietal nevykonanie dôkazu, a to predložené zmluvy založené do spisu a výsluch znalca Doc. T.. M. I.. Odvolací súd k tomuto konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v intenciách svojho oprávnenia podľa a zdôrazňuje, že súd prvej

inštancie nie je viazaný návrhmi strán na dokazovanie, teda je na jeho úvahe či vykoná všetky dôkazy, ktoré strany sporu navrhujú. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné pre zistenie skutkového stavu ako aj pre posúdenie výšky bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil na základe vykonaného dokazovania skutkový stav a výsledky dokazovania presvedčivo a právne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok, v súlade s ,, , ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. , v spojení s ust. , Úspešnému žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (, ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).