Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_1Co-82-2019.pdf
PDF · 101.37 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/82/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpeného: KC LEGAL, s.r.o., Zámocká 10, Bratislava, IČO: 50 057 456, proti žalovanej: Z. M.Č., G.. XX.X.XXXX, K. Š. XX, C. G. R., o zaplatenie 523,15 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 5Csp/62/2019-127 z 19.8.2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 255,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 24.8.2018 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách. Predmetnú zmluvu, vrátane jej dodatku súd považoval aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 255,11 eur, keďže žalobca dodal žalovanej služby a žalovaná bola povinná platiť cenu za ich poskytnutie. Žalovaná cenu za poskytnuté služby vo výške 255,11 eur neuhradila, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel.
3. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 255,11 eur, preto žalobcovi vznikol nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy, ktorý súd priznal žalobcovi v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z.
4. Žalobca si uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 268,04 eur z dôvodu, že z jeho strany došlo k prerušeniu poskytovania služieb žalovanej, nakoľko žalovaná porušila zmluvné povinnosti, t.j. riadne a včas neuhradila žalobcom vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb. Znenie zmluvnej pokuty vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti, čo znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Znenie zmluvnej pokuty vôbec nerozlišuje, akú cenu služieb žalovaná neuhradí, či neuhradí cenu za dohodnuté služby alebo cenu nad dohodnuté služby a v akej výške. Dohoda o zmluvnej pokute je pre jej neurčitosť neplatná. Dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty medzi stranami sporu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
- žalovanej, ako to predpokladá § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré obmedzuje žalovanú na jej právach, ktoré jej vyplývajú priamo zo zákona o elektronických komunikáciách, nakoľko nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia povinností na strane žalovanej tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok voči žalobcovi, je dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu formou výpovede počas doby viazanosti, pre prípad zmeny poskytovateľa telekomunikačných služieb, čím zo strany žalobcu dochádza k značnému zásahu do jej práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných práv zo strany žalovanej je sankcionované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou.
5. Okrem toho, dojednanie o zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej žalobcom, a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaná mala možnosť privodiť jeho zmenu, nakoľko žalovaná tým, že podpísala zmluvu, keďže mala záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené žalobcom, vrátane ustanovení o zmluvnej pokute. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty nie je možné považovať za individuálne dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie postupom podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 255,11 eur a v časti o zaplatenie 268,14 eur žalobu zamietol, z čoho vyplýva, že úspech strán sporu bol približne rovnaký. Z tohto dôvodu súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.
7. Proti rozsudku, voči výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 268,04 eur s príslušenstvom a priznal žalobcovi náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj náhradu trov odvolacieho konania.
8. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
9. Namietal, že požiadavka súdu, aby zmluvná pokuta rozlišovala akú cenu služieb žalovaný neuhradí, či neuhradí cenu za dohodnuté služby alebo cenu nad dohodnuté služby a v akej výške, popiera zmysel a význam inštitútu zmluvnej pokuty a je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Pre vznik nároku na zmluvnú pokutu stačí porušenie zabezpečenej povinnosti, či nejaká škoda vôbec vznikla a ak áno v akej výške (aká je cena nezaplatených služieb) je irelevantná. Súd prvej inštancie si nesprávne právne vyložil tiež neurčitosť právneho úkonu, keď tvrdil, že dohoda o zmluvnej pokute je neurčitá preto, že nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z toho hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. O neurčitosť právneho úkonu by išlo napr. vtedy, ak by v dodatku so žalovanou bolo uvedené, že dodatok sa uzatvára na dobu určitú 24 mesiacov a na inom mieste v dodatku by bolo uvedené, že dodatok sa uzatvára na dobu neurčitú, alebo ak by v dodatku nebolo uvedené, ktorá konkrétna zmluvná povinnosť je zabezpečená zmluvnou pokutou alebo by samotná zmluvná povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou bola nedostatočne identifikovaná napr. hrubé porušenie záväzku viazanosti bez špecifikácie, čo sa myslí hrubým porušením záväzku viazanosti. V zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka je podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute po formálnej stránke jej písomná forma a po obsahovej stránke určenie povinnosti, ktorej splnenie má zmluvná pokuta zabezpečiť resp. určenie povinnosti porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia. Dojednanie zmluvnej pokuty v Dodatku zo dňa 05.04.2017 tieto požiadavky spĺňa. Dojednanie zmluvnej pokuty je jasné, určité a zrozumiteľné a z tohto dôvodu nemožno urobiť záver o neurčitosti tohto právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
10. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal primeranosťou zmluvnej pokuty. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty bolo potrebné sa zaoberať primeranosťou základu zmluvnej pokuty v čase uzavretia dodatku z toho hľadiska, či hodnota základu bola alebo nebola primeraná k hodnote zabezpečeného záväzku v čase uzavretia dodatku. Zmluvná pokuta bola dojednaná vo výške 488,- eur, čiže primerane k hodnote zabezpečovaného záväzku 748,92 eur, nehovoriac o tom, že sa každým dňom, ktorý uplynul z doby viazanosti, alikvotne znižovala a bola vyúčtovaná vo výške 268,04 eur. Základnou povinnosťou žalovanej ako spotrebiteľa bolo počas doby viazanosti využívať služby žalobcu, riadne a včas za ne platiť a nevykonať taký úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy skôr, ako uplynie dohodnutá
minimálna doba užívania služieb. Jedná sa o záväzok viazanosti, ktorý je presne zadefinovaný v článku 3 dodatku. Dodržanie záväzku viazanosti bolo základnou povinnosťou žalovanej ako spotrebiteľa. Jej nerešpektovanie je najzávažnejším porušením zmluvy, a preto je sankcionované zmluvnou pokutou. Okresný súd bez bližšieho a hlbšieho rozboru, skúmania a právnej argumentácie opakovane nepriznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu, napriek tomu, že tento podľa požiadaviek súdnej praxe zaviedol degresívny charakter zmluvnej pokuty.
11. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 13. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe žalobcu čiastočne vyhovené, ktorý výrok odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
14. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
18. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
19. Odvolateľ tvrdil, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k zmluvnej pokute spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom argumentoval tým, že dojednaná zmluvná pokuta spĺňa všetky zákonné požiadavky.
20. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý právny
predpis), alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
22. Je nepochybné, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 5.4.2017 Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, z ktorého pre zúčastnené strany vznikli práva a povinnosti. Na základe Dodatku sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanej telekomunikačné služby a žalovaná zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Dodatku a v Cenníku. Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 268,04 eur titulom zmluvnej pokuty. Tá je vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Za každý deň plnenia zmluvy sa teda základ pomerne ponižuje.
23. Ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač Dodatku k zmluve bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta je dojednaná v bode 3 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretého podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Dodatok“).
24. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od § 544 ods. 1 OZ a od spotrebiteľských zmlúv (Zmluvy o pripojení a Dodatku k zmluve), ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.
25. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že Zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26.5.2015 uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, lebo konal v rámci predmetu svojej obchodnej, teda podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ. Súd prvej inštancie na predmetnú zmluvu správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Rovnako je potrebné vyhodnocovať aj ustanovenia upravujúce zmluvnú pokutu. Aj dojednanie o zmluvnej pokute je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej žalobcom. Aj odvolací súd má za to, že dojednanie o zmluvnej pokute nachádzajúce sa v ustanoveniach Dodatku k tejto zmluve nebolo individuálne dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je potrebné poukázať aj na § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Rovnako správne bolo súdom prvej inštancie vyhodnotené, že zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty je neprijateľné zmluvné dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa, a z toho dôvodu je neplatné. Ak by sa aj považovala dohoda o zmluvnej podmienke za platnú, je zrejmé, že spotrebiteľ by zmluvnú pokutu bol povinný uhradiť aj vtedy, ak by zrealizoval úkon smerujúci k ukončeniu zmluvy. Žalobca totiž právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzuje od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby alebo od nesplnenia povinnosti zotrvať po určitú dobu vo vzťahu, čo je neakceptovateľné. Rovnako neobstojí poukaz žalobcu na to, že zohľadňoval časový aspekt porušenia povinností s klesajúcou sumou zmluvnej pokuty. Je potrebné si uvedomiť, že nie každé prípadné porušenie povinnosti je rovnakej intenzity, významu a následkov. Porušením povinnosti pritom nemôže byť využitie oprávnení daných zákonom, či dohodou.
26. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu, a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh, aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických
komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou.
27. Dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je neakceptovateľné a na tom nič nemení fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia poskytnutia služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Zmluvná pokuta, tak ako bola dojednaná, umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľa zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb. Takáto výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi.
28. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť.
29. Priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ).
30. Odvolací súd tiež dodáva, že pokiaľ ide o primeranosť zmluvnej pokuty, neprijateľnú zmluvnú podmienku obsahujúcu zmluvnú pokutu súdy nemôžu upravovať, a teda ani moderovať plnenie z nej (do pozor. rozsudok Súdneho dvora EÚ C - 618/10). 31. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán, s poukazom na správne závery súdu prvej inštancie o približne rovnakom pomere úspechu resp. neúspechu sporových strán v konaní.
32. Za daného stavu preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku, vrátane závislého výroku o trovách konania, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).