Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-89-2019.pdf
PDF · 97.89 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/89/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47258713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava
- Staré Mesto, IČO: 47234547 proti žalovanému Q. B., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom Y. B. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 756,57 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 490,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 490,46 eur od 26. 10. 2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnom rozsahu žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 29,64 %, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 15. 10. 2019 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 756,57 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 623,76 eur od 18. 10. 2016 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 736,11 eur od 18. 10. 2016 do zaplatenia. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že s účinnosťou ku 30. 6. 2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783 (zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou žalobcu (nástupnícka spoločnosť.) Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie, a žalobca sa tak stal jej univerzálnym právnym nástupcom. Právny predchodca žalobcu - CETELEM SLOVENSKO, a.s. ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom 30. 9. 2014 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Obsahom tejto úverovej zmluvy bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve, ako aj záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Podľa tejto zmluvy bol žalovaný oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru, resp. služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj použitím informačných technológií.
Žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 715,29 eur, tak že sumu 660 eur žalovaný čerpal výbermi hotovosti v bankomatoch, a sumu 55,29 eur predstavujú poplatky, ktoré právny predchodca žalobcu účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Žalovaný však svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Do času spísania žaloby žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu len časť dlžnej sumy vo výške 169,54 eur a na predžalobné výzvy nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok právny predchodca žalobcu vyhlásil 17. 10. 2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal splatným celý dlh žalovaného z tejto zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené, mal tak (podľa žalobcu) žalovaný k dátumu spísania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 756,57 eur (623,76 eur = dlžná úverová istina, 88,20 eur = dlžné úroky z úveru a 24,15 eur = dlžné poistné z úveru a 20,46 eur = náklady spojené s uplatnením pohľadávky.) Okrem tohto si žalobca voči žalovanému uplatnil aj nárok na úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 623,76 eur od 18. 10. 2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 736,11 eur od 18. 10. 2016 do zaplatenia, pričom výslovne zdôraznil, že si neuplatňuje nárok na úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
2. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve súdu písomne nijako nevyjadril.
3. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovaného možno povedať, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu nenariaďoval pojednávanie. Dňa 19. 12. 2019 tunajší súd podľa § 219 ods. 3 CSP oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku, a to na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený 13. 2. 2019.
4. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal dokazovanie prostredníctvom listinných dôkazov označených a pripojených k žalobe žalobcom (žalovaný žiadne dôkazy vykonať nenavrhoval.)
5. Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky (č.l. 46 spisu) vyplynulo, že právny predchodca žalobcu - CETELEM SLOVENSKO, a.s. bol k 30. 6. 2016 ex offo vymazaný z obchodného registra z dôvodu cezhraničného zlúčenia so žalobcom, zanikol v dôsledku tohto zlúčenia a jeho právnym nástupcom sa stal žalobca, konajúci prostredníctvom pobočky zahraničnej banky na území SR.
6. Z časti 2. - zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb označenej ako : „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“ uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 30. 9. 2014 vyplynulo, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytnúť žalovanému revolvingový spotrebiteľský úver do výšky schváleného úverového rámca a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve, a žalovaný sa zviazal poskytnutý revolvingový úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky ako aj plniť si ďalšie povinnosti dohodnuté v tejto zmluve. Výška úverového rámca je v tejto zmluve uvedená v sume 5.000 eur a súčasne aktuálna výška úverového rámca v sume 600 eur. Výška mesačnej splátky je v zmluve uvedená ako : „min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 EUR“.
7. Z potvrdenia právneho predchodcu žalobcu z 26. 9. 2019 (č.l. 22) súd zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému sumu 660 eur (výbery v hotovosti z bankomatov).
8. Z prehľadu platobnej histórie žalovaného k 28. 6. 2017 (č.l. 21) vyplynulo, že žalovaný na úhradu záväzkov z tejto zmluvy uhradil celkovo sumu 169,54 eur.
9. Z oznámenia žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru z 20. 10. 2016 (v spojení s ftk. poštovej obálky na č.l. 24 až 25) mal súd preukázané, že žalobca najneskôr 24. 10. 2016 (dátum vrátenia neprevzatej zásielky odosielanej na korešpondenčnú adresu žalovaného uvedenú v zmluve žalobcovi) doručil do dispozičnej sféry žalovaného tento hmotnoprávny úkon (čím sa oznámenie podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za doručené), v ktorom mu oznámil, že k 17. 10. 2016 sa stal jeho záväzok zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a
rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb splatným v celom rozsahu, pričom súčasne ho vyzval na zaplatenie celej dlžnej sumy.
10. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu súd aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.
11. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb z 30. 9. 2014, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 1 ods. 2, prvej vety zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľský úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
14. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
16. Podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úverochzmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti - priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - zákona č. 40/1964 Zb. (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb z 30. 9. 2014, ďalej len „OZ“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
18. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
19. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
20. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
21. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb z 30. 9. 2014, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba S. H. Z. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 30. 9. 2014 spĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo forme úveru podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch (právnym predchodcom žalobcu) ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch (žalovanému) ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania.
24. Táto zmluva je však neurčitá v základnej náležitosti, ktorou je výška úverového rámca, keď v zmluve sa uvádza suma 5.000 eur ako úverový rámec, ale súčasne aj suma 600 eur ako aktuálna výška úverového rámca. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť ani výkladom, a teda nie je možné ustáliť aký úverový rámec si účastníci zmluvy vlastne dohodli. Vzhľadom na uvedené (keďže dojednanie o výške úverového rámca predstavuje podstatnú náležitosť zmluvy o úvere, čím je toto dojednanie neoddeliteľné od zvyšného obsahu zmluvy o úvere) možno celú zmluvu podľa § 37 ods. 1 OZ považovať za (absolútne) neplatnú pre jej neurčitosť (viď aj rozsudok Okresného súdu Prešov č.k.: 11C/171/2014 z 28. 1. 2015, ktorého závery potvrdil a jeho odôvodnenie si v plnom rozsahu osvojil aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.: 6Co/121/2015 z 27. 10. 2016.)
25. Na absolútnu neplatnosť zmluvy musí súd prihliadať ex offo (aj bez návrhu strán), a to obzvlášť v prípade ak ide o spotrebiteľskú zmluvu, kedy súd môže aj podľa procesných predpisov (§ 295 Civilného sporového poriadku) vykonávať dôkazy ex offo.
26. V tejto zmluve však tiež chýba konkrétna výška mesačnej splátky. Formulácia v zmluve, že je to „min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur“ je nezrozumiteľná a neurčitá, čo takisto spôsobuje podľa § 37 ods. 1 OZ jej (absolútnu) neplatnosť. V tejto súvislosti tunajší súd takisto odkazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.: 11C/171/2014 z 28. 1. 2015, ktorého závery potvrdil a jeho odôvodnenie si v plnom rozsahu osvojil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn.: 6Co/121/2015 z 27. 10. 2016.
27. Navyše, v tejto zmluve chýba aj údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý vyžaduje uviesť ustanovenie § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo by (ak by aj nebola celá zmluva absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ) malo podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe tejto zmluvy úver je bezúročný a bez poplatkov od počiatku (od uzatvorenia zmluvy.)
28. Z právneho záveru o neplatnosti zmluvy ako celku vyplýva, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi právnym titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 457 OZ len sumu, ktorú od právneho predchodcu žalobcu na základe tejto neplatnej zmluvy dostal, t.j. sumu 660 eur (poskytnutá istina úveru - výbery z bankomatu) po odpočítaní doteraz na základe tejto zmluvy žalovaným uhradenej sumy vo výške 169,54 eur, t.j. sumu 490,46 eur. V tejto súvislosti súd odkazuje aj na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.: 6Co/121/2015 z 27. 10. 2016. Preto súd podľa § 457 OZ vyhovel žalobe iba pre sumu 490,46 eur, a vo zvyšnom rozsahu súd žalobu zamietol. Na základe absolútne neplatnej úverovej zmluvy totiž právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi nikdy nemohol vzniknúť nárok na v zmluve dojednané úroky, či poplatky (vrátane poplatkov na poistenie, resp. poistného.)
29. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ vo výške 20,46 eur, súd ho nepriznal, nakoľko vo vzťahu k tomuto nároku si žalobca absolútne neuniesol bremeno tvrdenia (nijak ho neodôvodnil, či nevysvetlil) a ani neuniesol dôkazné bremeno.
30. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tak vzhľadom na to, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru z 20. 10. 2016 bolo žalovanému doručené 24. 10. 2016 a vzhľadom na to, že toto oznámenie obsahovalo výzvu pre žalovaného na zaplatenie mimoriadne zosplatnenej sumy (bez určenia lehoty), dostal sa žalovaný podľa § 563 OZ do omeškania so zaplatením tejto sumy až 26. 10. 2016 (deň po doručení tejto výzvy na zaplatenie bol podľa § 563 OZ povinný plniť a od nasledujúceho dňa sa dostal do omeškania.) Preto až tohto dňa (26. 10. 2016) súd podľa § 517 ods. 2 OZ priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania zo (súdom priznanej) sumy 490,46 eur. Keďže k prvému dňu omeškania zo zaplatením dlžnej sumy (26. 10. 2016) bola základná úroková sadzbe S. v sadzbe 0 % ročne, priznal súd žalobcovi podľa § 3 nariadenia úroky z omeškania v sadzbe 5 % ročne.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 29,64 %. Žalobca si totiž v žalobe uplatňoval nárok na sumu istiny 756,57 eur s príslušenstvom, avšak súd mu priznal istinu iba vo výške 490,46 eur s príslušenstvom. Žalobca bol tak úspešný na 64,82 %, a tým žalovaný na 35,18 %. Súd náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP medzi strany pomerne rozdelil tak, že úspech žalovaného odpočítal od úspechu úspešnejšieho žalobcu a priznal tak žalobcovi ako úspešnejšej strane voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 29,64 % (64,82 % - 35,18 %.) Súčasne súd podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.