Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-82-2019.pdf
PDF · 98.66 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/82/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX S., o zaplatenie 379,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20Csp/231/2018-49 zo dňa 22.03.2019, takto
rozhodol:
Mení rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 74,97 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 16.01.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Stranám sporu náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.
Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 51,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 51,17 eur od 16.03.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 379,94 eur s príslušenstvom. Pohľadávku mal nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.06.2017 od postupcu Home Credit Slovakia a.s. Pohľadávku odvodzoval zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX dňa 05.12.2014, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 400 eur. Uvedený úver mala žalovaná splácať v pravidelných mesačných splátkach po 13,91 eur vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 05.01.2015, s konečnou splatnosťou dňa 15.12.2018. Žalovaná uhradila celkom sumu 273,83 eur. Žalobca si uplatnil splátky od 15.08.2016 do 15.12.2018 v počte 29, v celkovej výške 393,85 eura, z ktorej žalovaná uhradila sumu 13,91 eura. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania počnúc dňom 15.06.2017, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. 2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 3; § 41; § 52 ods. 1 - 4; § 53 ods. 1, 5, 9; § 54 ods. 1, 2; § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.; § 11 ods. 1; § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 9 ods. 1, 2 z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zistil, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaná uzatvorili dňa 05.12.2014 zmluvu o hotovostnom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 400 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 48 pravidelných mesačných splátkach po 13,91 eura, pri RPMN 31,30 %, ročnej úrokovej sadzbe 27,24% a priemernej hodnote RPMN 36,30 %, úver bol
čerpaný 08.12.2014. Prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia a ďalšie splátky vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť bola 48 mesiacov po poskytnutí úveru, a to 15. dňa v poslednom mesiaci. 3. Žalovaná uhradila z poskytnutého úveru celkom sumu 273,83 eura. Listom zo dňa 30.03.2016 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú k splateniu celého úveru. 4. Prvoinštančný súd konštatoval, že posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti. Právny vzťah strán súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu, t.j. zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka. 5. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žaloba je čiastočne dôvodná. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 05.12.2014 Zmluvu, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v celkovej výške 400 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 48 pravidelných mesačných splátkach. V Zmluve si právny predchodca žalobcu a žalovaná dohodli úrok vo výške 27,24%. Súd bol toho názoru, že tento dohodnutý úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov(. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi( pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 137/2003). Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci december 2014 pri úveroch od 1 roku do 5 rokov na úrovni 8,91 % ročne (http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove- sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov- obchodnych-bank). Dohodnutá výška úrokov 27,24 % ročne uvedená v Zmluve (viac ako trojnásobné) prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci december 2014. Nebankový subjekt (Home Credit Slovakia, a.s.) pri poskytovaní úverov síce podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov (aj keď vyššia ako pri bankách) musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ v takejto situácii poskytoval dlžníkovi neprimerané úroky. V tejto súvislosti súd poukázal aj na Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 27,24 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je Zmluva v zmysle § 41 OZ neplatná. Na základe vyššie uvedeného preto môže žalobca od žalovaného požadovať iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov a predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný. 6. Listom zo dňa 30.03.2016 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú k splateniu celého úveru. V zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V konaní nebolo preukázané, aby právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú na uplatnenie práva podľa § 565 OZ, keďže o tom nepredložil žiaden dôkaz. Žalobca preto v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Právny predchodca žalobcu teda nemohol pristúpiť k zosplatneniu úveru a splátky naďalej zostali v platnosti. Žalobca teda môže požadovať od žalovanej iba splátky, ktorých splatnosť ku dňu vyhlásenia rozsudku nastala, t.j. 39 splátok po 8,33333333 eura (pri výške splátky súd vychádzal z poskytnutého úveru, ktorý vydelil počtom splátok), spolu 325,- eur. Nakoľko žalovaná z poskytnutého úveru uhradila sumu 273,83 eura, zaviazal súd žalovanú na zaplatenie sumy 51,17 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 7. Právny predchodca žalobcu si v konaní uplatnil úroky z omeškania nie z jednotlivých mesačných splátok, ale z celej žalovanej istiny naraz. Žalovaná sa však dostala do omeškania so zaplatením celej prisúdenej sumy až nasledujúci deň po splatnosti poslednej priznanej splátky, ktorá bola splatná dňa 15.03.2019, a preto súd priznal úroky z omeškania až od 16.03.2019. K tomuto dňu zákonná výška úrokov z omeškania činila 5 % ročne, a preto súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti.
8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa § 255 ods. 2 CSP so záverom, že žalobca bol úspešný v časti zaplatenia 51,17 eura zo sumy 379,94 eura, teda v rozsahu 13,47 % a žalovaná vo zvyšných 86,53 %. Úspech žalovanej, ktorý prevyšuje úspech žalobcu je 73,06 %. Nakoľko žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, že žalobca ako neúspešná strana nemá právo na náhradu trov konania.
9. Proti uvedenému rozsudku, a to čo do výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj III. o trovách konania, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Vyslovil svoj nesúhlas s tvrdením, že ku dňu vyhlásenia rozsudku nastala splatnosť len 39 splátok. Podľa úverovej zmluvy prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Druhé nasledujúce splátky sú splatné vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. K poskytnutiu úveru došlo 08.12.2014, tak splatnosť prvej splátky bola 15.01.2015. Zmluvné strany dohodli splácanie úveru v pravidelných mesačných splátkach v počte 48, teda splatnosť poslednej splátky nastala 15.01.2019. S poukazom na § 217 ods. 1 CSP uviedol, že k vyhláseniu rozsudku došlo 22.03.2019, teda k predmetnému dátumu nastala splatnosť aj poslednej 48 splátky. Nebol preto dôvod, aby súd žalobcovi nepriznal aj zvyšných 9 splátok po 8,33 eur (keď žalobcovi priznal len 39 splátok). Odvolanie preto podáva, čo do sumy 74,97 eur za 9 splátok po 8,33 eur (istina splátky). Navrhol preto rozsudok v napadnutej časti postupom podľa § 388 CSP zmeniť tak, že žalovanú zaviaže na zaplatenie sumy 74,97 eur s príslušenstvom a opätovne rozhodne o trovách konania.
10. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 28.01.2020 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/78/05).
13. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutom rozsahu, ako aj obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, ale nesprávne vyhodnotil zistené skutočnosti.
14. Keďže v odvolaní sa namieta aj nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na zistený skutkový stav, tento však nesprávne vyhodnotil.
15. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dňa 22.03.2019 bola splatná aj posledná splátka úveru, a to dňom 15.01.2019. Žalobca preto má nárok na zaplatenie istiny úveru, poskytnutého vo výške 400 eur na základe zmluvy uzavretej s právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 05.12.2014, č. zmluvy XXXXXXXXXX, v ktorej bolo dohodnuté, že prvá splátka bude splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy v 15. deň v kalendárnom mesiaci, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola splatná prvá splátka. Keďže k poskytnutiu úveru došlo 08.12.2014, splatnosť prvej splátky nastala 15.01.2015. Úver mal byť splácaný v pravidelných mesačných splátkach v počte 48. Keďže súd prvej inštancie správne vyhodnotil uvedenú úverovú zmluvu ako zmluvu bezpoplatkovú a bezúročnú vzhľadom na úrok dohodnutý v rozpore s dobrými mravmi vo výške 27,24 %, zmluva v tejto časti podľa § 41 OZ bola správne súdom prvej inštancie vyhodnotená ako neplatná, preto žalobcovi vznikol nárok na vrátenie iba sumy poskytnutej žalovanej, t.j. vo výške 400 eur. Úver mal byť zaplatený v počte 48 mesačných splátok, čo je doba 4 rokov. Ak prvá splátka bola splatná 15.01.2015, posledná splátka bola splatná 15.01.2019. Žalobcovi tak prináleží aj suma 74,97 eur, čo predstavuje súdom prvej inštancie nepriznaných 9 splátok po 8,33333333. Za celú dobu trvania úverového vzťahu za 4 roky pri poskytnutí sumy 400 eur, ktorá mala byť splatená v mesačných splátkach od 15.01.2015 do 15.01.2019 predstavuje suma 400 eur, 48 splátok á 8,33 eur. Teda posledná splátka bola splatná 15.01.2019, a keďže súd prvej inštancie rozhodoval 22.03.2019, rozhodoval už po dátume splatnosti aj poslednej splátky. Nesprávne tak nepriznal žalobcovi celú sumu poskytnutého úveru, a to aj čo sa týka sumy 74,97 eur (žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 400 eur, ktorý mala splatiť v splátkach mesačných v počte 48 x mesačne po 8,33 eur). Z poskytnutej sumy 400 eur žalovaná uhradila sumu 273,83 eur, súd prvej inštancie ju právoplatným rozsudkom zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 51,17 eur, preto ostáva jej na úhradu celého úveru zaplatiť sumu 74,97 eur.
16. Odvolací súd mal preto za to, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Keďže do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie, t.j. do 22.03.2019 boli splatné všetky dohodnuté splátky v počte 48, ktoré správne sú vo výške 8,33 eur mesačne, a keďže súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v rozsahu čo do zaplatenia sumy 74,97 eur, na ktoré má žalobca nárok, odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku II., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti čo do zaplatenia sumy 74,97 eur s príslušenstvom zamietnutá tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 74,97 eur, keďže žalobca má na ne nárok.
17. K priznanej sume 74,97 eur bol priznaný aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky, t.j. odo dňa 16.01.2019 až do zaplatenia, a to vo výške 5 % ročne s poukazom na ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
18. Vzhľadom na to, že odvolanie nebolo podané proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 51,17 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 16.03.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ani proti výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nad sumu 74,97 eur s príslušenstvom, v uvedenom rozsahu rozsudok v zmysle § 367 ods. 2 CSP nadobudol právoplatnosť.
19. O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov prvoinštančného konania. Žalobca bol pred súdom prvej inštancie čiastočne úspešný, keď z uplatnenej sumy 379,94 eur s príslušenstvom mu bolo priznaných len 51,17 eur s príslušenstvom. Žalobca bol však plne úspešný v odvolacom konaní, preto mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti v odvolacom konaní úspešnej žalovanej. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, ktoré vydá súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).