Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-19-2016.pdf
PDF · 117.89 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/19/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, zastúpený: JUDr. Barbora Korenecová, advokát, Slnečná 765/3, Malinovo, IČO: 42174902, proti žalovanému: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom O. Č.. XXX o zaplatenie 756,82 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumy vo výške 663,88 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 756,82 eur od dňa 30.07.2003 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu žalobkyne vo zvyšku z a m i e t a.
III. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 75,44 %.
IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty, a.s. súdny poplatok zo žaloby vo výške 39,83 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou doručenou súdu dňa 26.07.2016 domáhal sa voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 756,82 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 756,82 eur od dňa 30.07.2003 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom náhrady škody.
2. Žalobca skutkovo žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.06.2003 uzatvoril ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol úver v sume 663,88 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s poplatkom vo výške 92,94 eura (spolu 756,82 eura) v dvojtýždňových splátkach po 378,41 eur, počnúc odo dňa 11.07.2003. Strany sporu sa dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny poplatku zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Žalovaný v dôsledku neuhradenia ani jednej mesačnej splátky úveru, porušil zmluvné dojednania a stratil výhodu splátok, preto sa jeho dlh stal dňa 30.07.2003 splatným. Keďže žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaný uzavrel zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať, ktorej skutočnosti nasvedčovalo to, že napriek deklarovaným mesačným príjmom žalobcovi neuhradil ani jednu mesačnú splátku, podal dňa 12.11.2003 trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd Bratislava III rozsudkom v trestnej veci zo dňa 17.04.2012, sp. zn. 1T/214/2012 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona a žalobcu odkázal ako poškodeného so svojim nárokom na občianske súdne konanie; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.04.2012.
3. Rozsudkom zo dňa 22.01.2018, č.k. 19Csp/19/2016-54, súd prvej inštancie zamietol žalobu zo dňa 26.07.2016, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 756,82 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 756,82 eura od 30.07.2003 do zaplatenia. Pokiaľ išlo o vznik škody, súd prvého stupňa bral zreteľ na to, že zmluva o úvere mala povahu spotrebiteľskej zmluvy ako aj jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich žalovaného ako dlžníka. Predmetný úver preto súd prvej inštancie vyhodnotil v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov a súčasne prihliadol v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa z úradnej moci na premlčanie uplatneného nároku žalobcu.
4. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa žalobca odvolal, žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
5. Krajský súd ako súd druhej inštancie prejednal vec v rozsahu danom odvolaním žalobcom a uznesením sp. zn. 3Co/200/2018-76 zo dňa 31.05.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Odvolací súd preskúmaním veci a dospel k záveru, že okresný súd pochybil, keď v danom prípade aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 01.05.2014. Teda na ustanovenie, ktoré upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky strany sporu. Súčasne zároveň konštatoval nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý neskúmal či medzi žalobcom tvrdenou škodou, spočívajúcou v nedostavení sa prírastku v jeho majetkovej sfére, a protiprávnym konaním žalovaného, spočívajúcim v uvedení žalobcu do omylu v otázke splnenia podmienok splácania úveru existovala príčinná súvislosť a ak áno, v akom rozsahu. Z obsahu spisu sa pritom zatiaľ javí, že deklarovaná ujma v majetkovej sfére žalobcu v sume 92,94 eura (zodpovedajúca „príslušným poplatkom“) nie je v príčinnej súvislosti s vyššie popísaným protiprávnym konaním žalovaného, ale v príčinnej súvislosti s neplnením si dojednaných povinností žalovaného podľa zmluvy o úvere.
7. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie prvej inštancie opätovne zaoberať dôvodnosťou nároku žalobcu na náhradu škody. V prípade, že žalovaný po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu vznesie právne účinným spôsobom námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody, súd prvej inštancie riadiac sa princípom hospodárnosti konania bude povinný najprv posúdiť dôvodnosť tejto námietky podľa § 106 Občianskeho zákonníka a k dokazovaniu pristúpi len v prípade, že vyhodnotí námietku premlčania ako nedôvodnú alebo ak žalovaný námietku premlčania nevznesie. V takom prípade konajúci súd vykoná dokazovanie v smere zisťovania predpokladov zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu (pri viazanosti závermi trestného súdu), a to aj z hľadiska jej výšky, ako aj príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a deklarovanou výškou škody, pričom zohľadní právny názor vyslovený odvolacím súdom.
8. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
9. Po doručení uznesenia odvolacieho súdu stranám sporu súd vytýčil termín pojednávania na deň 13.02.2020, ž právny zástupca žalobcu na pojednávaní nebol prítomný, doručenie predvolania mal vykázané dňa 17.12.2019. Svoju neprítomnosť ospravedlnil listom doručeným súdu dňa 11.02.2020, zároveň súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný nebol tiež na pojednávaní prítomný, predvolania mal riadne doručené a toto si v odbernej lehote nevyzdvihol.
10. Na základe uvedeného súd v súlade s ust. § 180 CSP nariadil pojednávanie v neprítomnosti strán sporu. Spor bol rozhodnutý na základe predložených listinných dôkazov.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených žalobcom: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 27.06.2003, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 1T/214/2012 zo dňa 17.04.2012.
12. Z predložených listinných dôkazov založených v spise a v spise sp. zn. tunajšieho súdu 1T/2014/2012 bolo zistené, že medzi sporovými stranami, že žalobca dňa 27.06.2003 uzatvoril ako veriteľ so
žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol úver v sume 663,88 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s poplatkom vo výške 92,94 eura (spolu 756,82 eura) v dvojtýždňových splátkach po 378,41 eur, počnúc odo dňa 11.07.2003. Strany sporu sa dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny poplatku zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Žalovaný od počiatku splátky úveru nesplácal. Žalobca zaslal žalovanému viaceré upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok, na uvedené upozornenia žalovaný nereagoval. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere, stratil výhodu splátok a dňa 30.07.2003 sa dlh stal splatným. Žalobca podal dňa 12.11.2003 trestné oznámenie na vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal žalobca podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere ku dňu podania trestného oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech predmetnej zmluvy o úvere žiadnu splátku, a to aj napriek skutočnosti, že mal finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver v časti „Mesačné príjmy a výdavky". Žalobca mal za to, že žalovaný už v čase uzatvárania zmluvy o úvere vedel, že nebude úver splácať, čim uviedol žalobcu do omyl u a spôsobil mu tým škodu.
13. Zo spisu Okresného súdu Bratislava III bolo zistené, že rozsudkom v trestnej veci sp. zn.1T/ 214/2012 zo dňa 17.04.2012 súd uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 250 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu spôsobnej škody na občianske súdne konanie. Žalovaný ako obvinený bol uznaný za vinného okrem iného, že dňa 27.06.2003 uzatvoril na ulici Jána Rašu 460 v Budmericiach so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava úverovú zmluvu na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 663,88 eur/20 000 Sk, ktorý sa zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 2 800 Sk v pravidelných dvojtýždňových splátkach vo výške 378,41 eur/2 800 Sk, avšak neuhradil ani jednu zo splátok, pričom zmluvu o úvere uzatvoril napriek svojej nepriaznivej finančnej situácii, čím spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobila jej škodu. Žalovaný spáchal prečin úverového podvodu podľa § 250 ods.1 Trestného zákona, v súbehu s trestným, činom zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený podľa § 207 ods.1 Trestného s poukazom na ustanovenie § 49 ods.1 písm. a./ Trestného zákona., na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok. Podľa § 49 ods.1 písm. a/, § 50 ods.1 Trestného poriadku výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 20 /dvadsať/ mesiacov. Podľa § 228 ods.1 Trestného poriadku súd poškodenú stranu spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občiansko-právnych. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 17.04.2012. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/214/2012, konkrétne zo zápisnice z výsluchu svedka - poškodeného - zástupcu žalobcu v trestnom konaní súd zistil, že tento pri výsluchu si uplatnil nárok na náhradu celkovej škody v trestnom konaní, ktorá konaním žalovaného (odsúdený v trestnom konaní) poškodenému vznikla.
14. Zo zmluvy o úvere založenej v spise tunajšieho súdu sp. zn. 1T/214/2012, nakoľko ju žalobca súdu opätovne nepredložil súd zistil, že bola uzavretá medzi veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava a žalovaným ako dlžníkom dňa 27.06.2003, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 663,88 eur. Dlžník sa zaviazal zaplatiť úver v dvojtýždňových splátkach vo výške 378,41 eur počínajúc od 11.07.2003. Strany sporu sa dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny poplatku zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
16. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
17. Podľa ust. § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
18. Žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému ako nárok na náhradu škody.
19. Súd sa otázkou premlčania nároku nezaoberal, nakoľko žalovaný po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu nevzniesol právne účinným spôsobom námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody, súd pristúpil k dokazovaniu.
20. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a/ porušenie právnej povinnosti, b/ vznik škody ako majetkovej ujmy, c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d/ zavinenie toho kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Ak boli prvé tri predpoklady zodpovednosti za škodu preukázané, zavinenie sa predpokladá.
21. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný bol rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/ 214/2012 zo dňa 17.04.2012 uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 250 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu spôsobnej škody na občianske súdne konanie. Žalovaný ako obvinený bol uznaný za vinného okrem iného, že dňa 27.06.2003 uzatvoril na ulici Jána Rašu 460 v Budmericiach so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava úverovú zmluvu na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 663,88 eur/20 000 Sk, ktorý sa zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 2 800 Sk v pravidelných dvojtýždňových splátkach vo výške 378,41 eur/2 800 Sk, avšak neuhradil ani jednu zo splátok, pričom zmluvu o úvere uzatvoril napriek svojej nepriaznivej finančnej situácii, čím spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobila jej škodu. Žalovaný spáchal prečin úverového podvodu podľa § 250 ods.1 Trestného zákona, v súbehu s trestným, činom zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený podľa § 207 ods1 Trestného s poukazom na ustanovenie § 49 ods.1 písm. a./ Trestného zákona., na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok. Podľa § 49 ods.1 písm. a/, § 50 ods.1 Trestného poriadku výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 20 /dvadsať/ mesiacov. Týmto bol teda splnený prvý z predpokladov zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu, pretože v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 195 CSP je konajúci súd rozhodnutím v trestnom konaní viazaný.
22. Druhým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik samotnej škody. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 27.06.2003 uzavretá zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Súd predmetný právny vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzhľadom na označenie dlžníka (žalovaného) ako fyzickú osobu občana s rodným číslom č. XXXXXX/XXXX a číslom občianskeho preukazu W. XXX XXX a označenie veriteľa ako právnickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v predmete svojej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu zmluvných strán a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári bola medzi stranami sporu uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa v čase uzavretia zmluvy účinného ustanovenia § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. Preto je potrebné za účelom zistenia výšky reálnej škody na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.
23. V zmysle § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Podľa ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
25. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Tým je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v zmysle zákona č. 586/2008 Z. z., ktorým došlo k zmene Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „NV č. 87/1995 Z. z.“). Podľa ust. § 3 ods. 1 NV č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 28. V zmysle ust. § 10c NV č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
27. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
28. V zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z., účinný ku dňu 27.06.2003 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
29. Podľa ust. § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) meno a adresu spotrebiteľa, f) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, g) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, h) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
30. Predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, žalobca), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné
pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalobca nijako nepreukázal, že dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda že predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským. Z uvedeného je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu zmluvných strán a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári bola medzi stranami sporu uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa v čase uzatvorenia zmluvy platného ustanovenia. § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.
31. Preskúmaním obsahu zmluvy o úvere uzavretej stranami sporu súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. Konkrétne zmluva o úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti tohto úveru, neobsahuje ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a tiež ani ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorý nedostatok má v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Obsahuje len výšku poskytnutého úveru 663,88 eur/20 000 Sk, ktorý sa zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 2 800 Sk v pravidelných dvojtýždňových splátkach vo výške 2 800 Sk ktorý mal žalovaný vrátiť žalobcovi spolu s poskytnutým úverom, celkovú sumu úveru (756,82 eur), výšku splátok úveru (11400.- Sk) a splatnosť prvej splátky (11.07.2003). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, predovšetkým absencia výšky RPMN v zmluve o úvere je podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
32. Na základe vyššie uvedených dôvodov teda žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi istinu poskytnutého úveru bez úrokov a bez poplatkov.
33. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 756,82 eur, pričom žalovaný neuhradil žalobcovi z poskytnutého úveru žiadnu sumu. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd konštatuje, že žalobcovi v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného bola spôsobená škoda vo výške poskytnutej istiny úveru v sume 663,88 eur. Preto súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi vzniknutú škodu v sume 663,88 eur.
34. Aj keď predmetom sporu je náhrada škody, ktorá vznikla prečinom žalovaného, ktorý úverom poskytnutú sumu žalobcovi vôbec nevrátil, pri určovaní výšky škody sa súd musel vysporiadať aj s tým, či úverová zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom a preto mala charakter spotrebiteľskej zmluvy, mala všetky podstatné náležitosti podľa § 4 ods.2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Z úverovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že v úverovej zmluve nebola uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). Preto podľa § 4 ods.2 písm. g) uvedeného zákona bol poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi preto vznikla škoda len vo výške úverom poskytnutej sumy 663,88 eur. Na základe bezúročného a bez poplatkového úveru nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov a poplatkov. Preto žalobcovi nemohla vzniknúť ani vyššia škoda ako boli úverom poskytnuté finančné prostriedky, na vrátenie ktorých žalobcovi nárok jednoznačne vznikol.
35. Súd dáva zároveň do pozornosti poplatok účtovaný žalobcom v sume 92,94 eur nie je v zmluve ani vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru náležite špecifikovaný. Preto súd zastáva názor, že požadovanie úhrady poplatku v takejto neprimeranej výške je v rozpore s dobrými mravmi, a teda súd považuje predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v časti uplatneného poplatku v sume 92,94 eur za neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
36. Pokiaľ však ide poplatky zo zmluvy, na zaplatenie týchto žalobcovi vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nárok nevznikol, a preto súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 92,94 eur ako nedôvodnú zamietol.
37. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Keďže súd mal v konaní preukázané, že žalovaný bol ku dňu 30.07.2003 (deň
zosplatnenia úveru) v omeškaní s úhradou dlhu žalobcovi, súd mu priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej istiny vo výške 663,88 eur od 30.07.2003 do zaplatenia.
38. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. Nakoľko ani jedna zo strán sporu nemala plný úspech v spore, súd určil mieru úspechu žalobcu a žalovaného v pomere 87,72 % : 12,28 %. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 75,44 %. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
41. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
42. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
43. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 91/1992 Zb.“), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
44. Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 71/1992 Zb., od poplatku je oslobodený žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom.
45. Keďže žalobca je v predmetnom konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov a bol v spore úspešný, v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. súd preniesol poplatkovú povinnosť na neúspešného žalovaného, ktorého zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby v sume 39,83 eur tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na tunajší súd, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.