Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Cob-12-2019.pdf
PDF · 117.73 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/12/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu: RELIEN s.r.o., so sídlom Havanská 25, 040 13 Košice-Sídlisko Ťahanovce, IČO: 47 395 907, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom, so sídlom Hrnčiarska 3, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 35574291, proti žalovanému: MION BUILDING COMPANY s. r. o., skrátený názov: MBC s.r.o., so sídlom Uzovské Pekľany 110, 082 63 Uzovské Pekľany, IČO: 44 660 375, o zaplatenie 4.945,06 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24Cb/57/2018-125 zo dňa 3.12.2018, takto
rozhodol:
Ruší rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:
„I. Žaloba žalobcu sa z a m i e t a. II. Vzájomná žaloba žalovaného sa z a m i e t a. III. Žalobca a žalovaný n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.“
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.4.2018 domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť mu 4.945,06 eur s príslušenstvom. V podanej žalobe tvrdil, že na základe zmluvy o dielo č. XX/XXXX/MBC zo dňa 18.8.2016 ako zhotoviteľ vykonal pre žalovaného ako objednávateľa stavebné práce - R. a ústredné kúrenie na stavbe „A. V. - A. P.“. Žalobca v priebehu vykonávania diela postupne fakturoval vykonané stavebné práce po častiach. Po úplnom vykonaní diela žalobca dielo odovzdal žalovanému na základe Zisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach zo dňa 31.10.2017, pričom vykonané stavebné práce nezahrnuté do predchádzajúcich faktúr boli vyfakturované faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 15.11.2017 na sumu 4.945,06 eur, so splatnosťou 18.12.2017. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu fakturovanej sumy upomienkou zo dňa 6.2.2018, následne predžalobnou výzvou zo dňa 26.2.2018. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil zmluvu o dielo, zisťovací protokol, vystavenú faktúru a výzvy na úhradu, zisťovací protokol nepredložil.
3. Okresný súd Prešov vydal vo veci dňa 21.5.2018 platobný rozkaz č.k. 24Cb/57/2018-23, ktorý bol z dôvodu podania odporu žalovaným zrušený.
4. Žalovaný vo včas podanom odpore poprel žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu, žalobu žiadal zamietnuť. Uviedol, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním. Zároveň podal vzájomnú žalobu voči žalovanému, ktorou sa domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť mu 13.356,95 eur s príslušenstvom. Svoju vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 7.000,- eur (2 x 3.500,- eur) titulom zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti mlčanlivosti a 6.356,95 eur
titulom náhrady za opravy vád diela, na ktoré nenastúpil žalobca ako zhotoviteľ. Uviedol, že žalobca ani zo stavby A. V. a ani zo stavby A. L. neodovzdal žalovanému riadne podpísaný odovzdávací a preberací protokol, napriek niekoľkým výzvam žalovaného. Aj z uvedeného dôvodu je žalobca so svojimi povinnosťami v omeškaní a dielo riadne protokolárne neodovzdal. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalovaný označil zmluvu o dielo č. XX/XXXX zo dňa 13.4.2016, dodatok č. 3 zo dňa 30.5.2017, dodatok č. 4 a dodatok č. 5, faktúru č. A. zo dňa 28.3.2018, faktúru č. A. zo dňa 28.3.2018, list žalovaného zo dňa 16.4.2018 s doručenkou, list žalovaného zo dňa 14.5.2018 s doručenkou, list žalobcu zo dňa 23.5.2018, emailová komunikácia žalobcu zo dňa 23.3.2017, 24.3.2017 a 11.4.2017, faktúru č. T. zo dňa 28.3.2018 s prílohami, faktúru č. T. zo dňa 28.3.2018 s prílohami, faktúru č. T. zo dňa 28.3.2018 s prílohami, faktúru č. T. zo dňa 28.3.2018 s prílohami, list žalovaného zo dňa 14.5.2018, list žalobcu zo dňa 23.5.2018, emailovú komunikáciu žalovaného zo dňa 23.11.2017, 28.11.2017, 21.12.2017. Z predbežného právneho posúdenia bolo zrejmé, že ani jeden z uplatňovaných nárokov nie je preukázaný.
5. Okresný súd následne zistený skutkový stav právne posúdil podľa ust. § 261 ods. 1, § 263 ods. 1, 2, § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1, 2, § 549 ods. 2, § 554 ods. 1, 2, 6, § 560 ods. 1, 2, 3 všetko Obchodného zákonníka a § 43 a § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
6. Podľa súdu prvej inštancie sa strany sporu dostali do patovej situácie tak, že z jednej strany bolo odmietnuté prevzatie diela pre nevybavenie reklamácie a z druhej strany neboli vybavené reklamácie kvôli neprevzatiu diela s tým, že obe postoje strán sú podľa súdu prvej inštancie pochopiteľné. Následne sa žalobca domáhal uhradiť prác naviac a žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty a náhrady za opravu vád. Podľa okresného súdu možno uzavrieť, že ak niekto koná voči druhému poctivo a férovo môže legitímne očakávať, že aj ten druhý sa voči nemu zachová poctivo a férovo.
7. Podľa súdu prvej inštancie v predmetnej právnej veci bolo nesporné, že strany uzatvorili dve zmluvy o dielo, predmetom ktorých bola R., kúrenie a plynofikácia na stavbách A. P. A. V. a A. L.. Rovnako bolo nesporné, že nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu diela. Sporné bolo, či má žalobca nárok na zaplatenie práv vykonaných nad rámec zmluvy a či má žalovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za rokovania s tretími osobami mimo objednávateľa a na zaplatenie náhrady za vykonané opravy, keďže žalobca nevybavil reklamáciu žalovaného, teda nenastúpil na opravu vád diela.
8. Polyfunkčný objekt A. V. - A. P. obsahuje vyše sto bytov a kancelárskych priestorov v štyroch bytových domoch, v roku 2017 získal hlavnú cenu Stavba roka za architektonické riešenie. Stavba A. L. predstavuje obytný súbor 132 bytov v dvoch bytových domoch. Obe stavby sú v súčasnosti úspešne skolaudované a dané do užívania, možno teda zhodnotiť, že spolupráca žalobcu a žalovaného bola úspešná.
9. Súd zhodnotil postup žalobcu pri vystavovaní faktúry za práce naviac a postup žalovaného pri vystavovaní faktúr za zmluvné pokuty a stavebné práce a mal za to, že pri vystavovaní týchto účtovných dokladov konali strany v rozpore so zmluvou a so zásadou poctivého obchodného styku.
10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k presvedčeniu, že žalobca nemá nárok na zaplatenie prác naviac a žalovaný nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za rokovanie s tretími osobami a na zaplatenie náhrady za vykonané dodávky a montáže. Započítanie pohľadávok súd nepovažoval za platné, nakoľko šlo o započítanie neexistujúcich pohľadávok, pričom je potrebné zdôrazniť, že pri aplikovaní ustálenej rozhodovacej praxe vyňatie len právnej vety môže viesť k nespravodlivému rozhodnutiu v inej veci, ktorá spočíva na inom skutkovom základe - rozhodnutiu súdu vyššej inštancie nemožno prisúdiť normatívny význam. Aj pri aplikovaní ustálenej rozhodovacej praxe je potrebné mať na pamäti, že predovšetkým ide o rozhodovaciu prax Najvyššieho súd Slovenskej republiky.
11. Nárok na zaplatenie prác naviac žalobcovi podľa okresného súdu nevznikol, nakoľko v oboch zmluvách o dielo sa nachádza ustanovenie, podľa ktorého cena diela je dohodnutá pevnou sumou. Zhotoviteľ, teda žalobca je podľa zmluvy o dielo č. XX/XXXX/MBC oprávnený uplatniť si u objednávateľa, teda žalovaného práce naviac len v prípade zmeny projektovej dokumentácie po predchádzajúcom písomnom schválení objednávateľom, k čomu nedošlo. Žalovaný sa vzájomnou žalobou domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 7.000,- eur voči žalobcovi, keďže tento mal porušiť ustanovenie zmluvy, podľa ktorého nesmie rokovať s inými osobami len s objednávateľom teda žalovaným. Tento
svoj nárok preukazoval emailovou komunikáciou, z ktorej je zrejmé, že žalobca ako zhotoviteľ mal záujem o riešenie technickej otázky - kríženie kúrenia v objekte. Žalovaný o dátume stretnutia vedel, mal možnosť sa k tomu vyjadriť v danom čase, prípadne mu zabrániť. Toto ustanovenie zmluvy možno taktiež považovať za rozporné so zásadou poctivého obchodného styku, keďže pri developerských projektoch, kde ide o výstavbu bytov a nebytových priestorov veľkého rozsahu, je nevyhnutné koordinovať postup prác na všetkých úrovniach dodávateľov a je objektívne nemožné, aby zhotoviteľ postupoval len na základe zmluvy a výkazu výmer. Hlavným objednávateľom oboch diel je spoločnosť O. L., Z..F..P.. ako investor, žalovaný vystupuje vo vzťahu k investorovi ako zhotoviteľ, vo vzťahu k žalobcovi ako objednávateľ, žalobca vystupuje v pozícii subdodávateľa. Z obsahu emailovej komunikácie je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalobca oslovil aj projektanta. Nebolo preukázané, že k stretnutiu skutočne aj došlo, prípade že by komunikácia mala nejakým spôsobom poškodiť žalovaného. Navyše nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa zmluvy o dielo vzniká, ak vyslovene pracovníci zhotoviteľa alebo subdodávatelia rokujú s tretími osobami okrem objednávateľa, čo v konaní preukázané nebolo. Konateľa žalobcu nemožno považovať za pracovníka zhotoviteľa, nakoľko tento vystupuje priamo ako zhotoviteľ, nie ako pracovník. Z týchto dôvodov súd nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
12. Žalovaný sa taktiež domáhal náhrady za stavebné práce vykonané namiesto žalobcu, keďže žalobca nevybavil reklamácie. K tomuto nároku je potrebné uviesť, že v zmysle oboch zmlúv o dielo má žalovaný ako objednávateľ garančnú zábezpeku vo výške 5 %, čo je suma dostatočne pokrývajúca reklamačné záležitosti, navyše žalovaný ako objednávateľ porušil svoju povinnosť odovzdané diela prevziať (vyvstáva otázka vzniku vlastníckeho práva k diela). Navyše reklamácia (oznámenie vád) v zmysle zmluvy o dielo musí byť vykonaná len písomne doporučenou zásielkou, inak je neplatná. Musí obsahovať označenie vady, miesto, kde sa vada nachádza a popis ako sa vada prejavuje.
13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie vychádzal z materialistického prístupu k predmetnej právnej veci. Žalobca bol v konaní o žalobe neúspešný, nárok na náhradu trov konania tak vznikol žalovanému. Žalovaný bol v konaní o vzájomnej žalobe úspešný, nárok na náhradu trov konania tak vznikol žalobcovi. Súd výnimočne prihliadal aj na dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý spočíva v tom, že prioritou je zmierne riešenie sporu a tieto dve žaloby sú navzájom prepojené a obe sporové strany uplatňovali svoje nároky nedôvodne a neúspešne, hoci ich obchodná spolupráca bola veľmi úspešná. Súd prvej inštancie uprednostnil zlepšenie vzájomných vzťahov žalobcu a žalovaného do budúcna, preto vyslovil, že žalobca ani žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.
14. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obe strany sporu. Žalobca proti I. výroku, ktorým jeho žalobu zamietol a žalovaný proti II. výroku, ktorým súd prvej inštancie jeho vzájomnú žalobu zamietol.
15. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na nesprávne posúdenie veci, čím je podľa neho daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
16. V dôvodoch svojho odvolania žalobca uviedol nasledovné: ,,Súd prvej inštancie napádaným rozsudkom vo výroku č. I. žalobu zamietol v podstate na tom základe, že nárok na zaplatenie naviac prác žalobcovi nevznikol, nakoľko v oboch zmluvách o dielo sa nachádza ustanovenie, podľa ktorého cena diela je dohodnutá pevnou sumou a zhotoviteľ - žalobca je podľa zmluvy o dielo č. XX/XXXX/MBC oprávnený uplatniť si u objednávateľa - žalovaného práce naviac len v prípade zmeny projektovej dokumentácie. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania vo výroku č. III., tak tento žalobca napáda pre súvislosť s výrokom vo veci samej. V prvom rade žalobca namieta skutkový záver súdu prvej inštancie v bode 10 odôvodnenia napádaného rozsudku, že žalovaná faktúra č. XXXXXXX zo dňa 15.11.2017 bola vystavená za naviac práce. Nevedno z akého dôkazu súd dospel k tomuto skutkovému záveru, ale v čl. I žaloby bolo zrozumiteľné formulované, že v zmysle Zmluvy o dielo č. XX/XXXX/MBC zo dňa 18.6.2016 boli práce fakturované po častiach a po úplnom vykonaní diela boli žalovanou faktúrou fakturované tie práce, ktoré neboli zahrnuté v predchádzajúcich faktúrach, čo ale neznamená, že išlo o práce naviac!!! Pokiaľ v tom istom bode č. 10 súd uvádza, že zisťovací protokol nebol súdu predložený, tak iba odkazujem na čl. I./ žaloby, pod ktorým sa medzi dôkazmi uvádza aj zisťovací protokol a tento bol súdu riadne doručený??? Pre úplnosť žalobca uvádza, že po podpise Zmluvy o dielo v zmysle jej čl. V./ žalobca ako zhotoviteľ pre žalovaného ako objednávateľa vystavil nasledovné faktúry (na základe súpisov reálne vykonaných prác, ktoré žalovaný podpisom riadne prevzal):
- fa č. XXXXXXX zo dňa 9.11.2016 na sumu 11.394,09 eur,
- fa č. XXXXXXX zo dňa 18.12.2016 na sumu 8.243,21 eur,
- fa č. XXXXXXX zo dňa 18.5.2017 na sumu 5.338,36 eur,
- fa č. XXXXXXX zo dňa 17.6.2017 na sumu 12.601,53 eur,
- fa č. XXXXXXX zo dňa 18.7.2017 na sumu 34.000,00 eur (ide o fakturáciu preddavkov),
- fa č. XXXXXXX zo dňa 16.8.2017 na sumu 3.813,77 eur,
- fa č. XXXXXXX zo dňa 18.12.2017 na sumu 4.945,06 eur - čo je žalovaná faktúra ako posledná v rade, pričom súčet vyššie uvedených fakturovaných súm predstavuje sumu 80.336,02 eur, t.j. cena diela dohodnutá pevnou sumou v čl. III cit. Zmluvy o dielo nebola prekročená. Pokiaľ žalobca v skutočnosti vyfakturoval menej o 269,04 eur, tak tento rozdiel bol spôsobený zmenou projektu a niektoré drobné položky neboli realizovaní a teda ani fakturované. S poukazom na hore uvedené je tak zrejmé, že skutkový záver súdu v tom smere, že žalovaná faktúra sa týka prác naviac, na ktoré žalobcovi nárok nevznikol a dokonca, že postup žalobcu pri vystavovaní žalovanej faktúry je rozporný so zmluvou a zásadou poctivého obchodnému styku (bod 50 odôvodnenia) je doslova absurdný. Žalobca žalovanou faktúrou iba dofakturoval vykonané práce dohodnuté podľa cit. Zmluvy o dielo presne v intenciách cit. Zmluvy o dielo, nič viac ani nič iné!!! Okrem nesprávnych skutkových zistení súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil žalobu žalobcu, keď nezohľadnil faktické správanie žalovaného, ktorý nerozporoval zo žalovanej faktúry jediný cent a bránil sa inak - tak, že vykonal neplatný jednostranný zápočet pohľadávok. Vo vzťahu k jednostrannému zápočtu žalovaného žalobca poukázal na konštantnú judikatúru súdov po prijatí Obchodného zákonníka, podľa ktorej ak druhá strana vykoná jednostranný zápočet - hoci aj neplatný - tak nastupuje vyvrátiteľná právna domnienka existencie záväzku, ktorý sa mal započítať, a to v rozsahu podľa § 323 ods. 1 ObZ v spojení s § 323 ods. 2 a § 407 ods. 3 ObZ. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 52 odôvodnenia napádaného rozsudku túto judikatúru neakceptoval z tam uvedeného dôvodu, tak porušil čl. 2 ods. 2 CSP, podľa ktorej žalobca má „nárok“ na to, aby sa rozhodlo podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Ak žalovaný žalovanú pohľadávku pojal do svojho zápočtu, tak ju logicky uznal a teda spolu s listinami predloženými so žalobou, ktoré boli oboznámené, si žalobca svoju dôkaznú povinnosť vo vzťahu k žalovanej pohľadávke splnil“.
17. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie.
18. Žalovaný vo svojom odvolaní mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci, keďže nesprávne právne posúdil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy.
19. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie ohľadom patovej situácie, keď žalovaný si svoje nároky neuplatnil za nevybavenie reklamácií, ale všetky faktúry sú vystavené za vynaložené práce a dodané materiály za žalobcu na stavbách A. V. V. A. L., ktoré práce a materiály boli potrebné k riadnemu a včasnému ukončeniu diela v zmysle uzavretých zmlúv o dielo. Bez vykonaných prác a dodaných materiálov, ktoré žalovaný za žalobcu vykonával na predmetných stavbách by tieto stavby nebolo možné odovzdať investorom do užívania a následne ich skolaudovať. Súd prvej inštancie sa však touto podstatnou skutočnosťou nezaoberal a uplatnený nárok žalovaného vyhodnotil ako práce za „nevybavené reklamácie“, čo však nie je správne. Žalovaný v žiadnom jeho písomnom či ústnom podaní v tomto konaní neuviedol, že uplatnené nároky voči žalobcovi sú titulom reklamácie vád, ale naopak, boli uplatnené za práce a materiál pre riadne dokončenie diela, ktoré mal vykonať v zmysle uzavretých zmlúv o dielo sám žalobca.
20. Skutočnosť, že stavby boli úspešné skolaudované a dané do užívania samo o sebe neznamená, že spolupráca žalobcu a žalovaného bola úspešná, nakoľko odovzdanie a skolaudovanie stavby je predmetom zmluvného vzťahu medzi investorom a generálnym dodávateľom stavby, pričom práve aby došlo k odovzdaniu diela a kolaudácie, musel žalovaný za žalobcu vykonať práce a dodať a neho materiál, keďže v opačnom prípade by bolo ohrozené odovzdanie a skolaudovanie stavby.
21. Súd prvej inštancie neuviedol, ktoré zmluvné alebo zákonné ustanovenie žalovaný porušil pokiaľ voči žalobcovi uplatnil zmluvnú pokutu v zmysle riadne uzavretých zmlúv o dielo, ktorých znenie nenamietal
ani žalobca. Znenie zmluvných pokút bolo žalobcovi vopred pred podpisom známe, ani pri podpise zmluvy ich nenamietol a zmluvu podpísal, pričom s obsahom zmluvy bol riadne oboznámený. V tomto prípade ide podľa žalovaného o zmluvnú voľnosť strán v obchodnoprávnom vzťahu, pričom sám súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že došlo k platnému uzatvoreniu zmlúv o dielo, pričom ani obsah zmlúv nikto v tomto konaní nenamietal.
22. Žalovaný zároveň uviedol, že je nejasné tvrdenie súdu prvej inštancie prečo by bolo pre zhotoviteľa objektívne nemožné postupovať len na základe zmluvy a výkazu výmer, nakoľko práve zmluva o dielo, ktorú zhotoviteľ spolu s objednávateľom podpisujú určuje základné práva a povinnosti pre tú, ktorú stavbu a je povinnosťou zmluvných strán sa podľa nej riadiť. V opačnom prípade by zmluva o dielo stratila význam pre zmluvné strany.
23. Taktiež je zavadzajúce tvrdenie súdu, že žalovaný ako objednávateľ porušil svoju povinnosť odovzdané dielo prevziať, nakoľko práve zo strany žalovaného bol žalobcovi zasielaný preberací a odovzdávací protokol na podpis, ktoré protokoly žalobca odmietol podpísať aj napriek niekoľkým výzvam a urgenciám.
24. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok vo výrokoch II., III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby sám rozhodol a rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že prizná žalovanému uplatnené nároky voči žalobcovi a náhradu trov konania.
25. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poprel porušenie ustanovenie čl. 10 ods. 12 zmluvy o dielo, na základe ktorého mu bola fakturovaná zmluvná pokuta, pričom mal za to, že zo strany žalovaného nebol predložený žiaden dôkaz o tom, kedy presne, kde a kým a za prítomnosti koho došlo k údajnému porušeniu tohto článku zmluvy o dielo.
26. K ostatným faktúram žalobca uviedol, že išlo o účelové faktúry, ktoré boli vystavené v rovnakom čase ako žalovanému došla výzva od právneho zástupcu žalobcu. To, že sa jedná iba o účelové faktúry (vytvorenie pohľadávky na účely zápočtu) bez reálneho základu svedčí aj ten fakt, že ohľadom každého bytu v bytovom dome A. L. G. boli vyhotovené zápisy o prehliadke a tlakovej skúške, ktoré podpísal žalovaný za objednávateľa, žalobca za zhotoviteľa ako aj technický dozor, o čom žalobca príkladom pripojil zápis o obhliadke bytu č. 1. Ak by byty mali žalovaným tvrdené a akože odstraňované závady, tak by tieto zápisy podľa žalobcu nemohli byť podpísané.
27. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca nevykonal úplné vykonanie diela, nakoľko ho doposiaľ ani protokolárne žalovanému ako objednávateľovi neodovzdal, o.i. s príslušnou argumentáciou v zmysle čl. 7 zmluvy o dielo, aj keď bol na to listom žalovaného vyzvaný.
28. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na znenie čl. 7, 4 bod 7.11 a 10 bod 19 zmluvy o dielo, z ktorých podľa žalovaného vyplýva, že žalobca nebol ani oprávnený vystaviť faktúru z 15.11.2017 pokiaľ riadne protokolárne a včas neodovzdal dielo v zmysle zmluvy o dielo a bol v omeškaní s plnením prác.
29. Ďalej žalovaný uviedol, že dohodnutá pevná zmluvná cena bola dohodnutá ako maximálna zmluvná cena v zmysle príslušného rozpočtu a nemusí byť v plnej výške vyfakturovaná, nakoľko platí ustanovenie čl. 3 bod 4 zmluvy o dielo, v zmysle ktorého bude zhotoviteľ vystavovať faktúry iba na základe skutočne vykonaných prác potvrdených oprávneným zástupcom objednávateľa a potvrdenou sprievodkou k fakturácií.
30. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu aj žalovaného boli preskúmavané všetky výroky rozsudku súdu prvej inštancie ako aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania.
31. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolania žalobcu aj žalovaného sú dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie totiž bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľné, pričom nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane sporu (v danom prípade žalobcovi aj žalovanému), aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
32. Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
33. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určená a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
34. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
35. Z kogentných ustanovení týkajúcich sa zmluvy o dielo vyplýva, že cena za dielo môže byť riešená v zmluve o dielo týmito spôsobmi:
- dohodnutie konkrétnej ceny za dielo v zmluve,
- určenie spôsobu určenia ceny v zmluve,
- strany prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia - v takomto prípade je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
36. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o dielo č. XX/XXXX/MBC zo dňa 18.8.2016, ktorej predmetom bol záväzok zhotoviteľa - žalobcu zhotoviť pre objednávateľa - žalovaného riadne a včas dielo označené ako - R. a ústredné kúrenie podľa projektovej dokumentácie, technických správ a výkresov dokumentáciou L.. V.. M. G. zo dňa 24.4.2016.
37. Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 1 ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd garantujú každému právo na spravodlivý súdny proces, ktorý nachádza svoje vyjadrenie aj v procesných kódexoch upravujúcich civilné konanie pred súdom. Obsah práva na spravodlivý proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatňovaní práva, alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní. Obsahom tohto práva je aj relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Obsahom základného práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Toto základne právo nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí však spĺňať kvalitatívne kritéria, ktoré sú definované v ust. § 220 CSP.
38. V zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
39. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok ten nespĺňa podmienky presvedčivosti jeho odôvodnenia, keď napadnuté súdne rozhodnutie nedáva jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatneným nárokom a obranou proti takémuto uplatneniu (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03-30).
40. Odvolací súd konštatuje, že súčasťou odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je riadne vyhodnotenie vykonaného dokazovania, keď súd prvej inštancie sa s odvolávkou na to, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, a na to, že sú výraznými osobnosťami v oblasti stavebníctva vrátene toho, že nie je možné postaviť stavbu bez vád, vyhol posudzovaniu samotného nároku uplatneného žalobcom ako aj nároku uplatneného žalovaným vzájomným návrhom s odvolávkou na podmienku poctivého obchodného styku bez jej odôvodnenia, oba nároky bez ďalšieho vyhodnotil ako nedôvodné.
41. Povinnosťou okresného súdu bolo z vykonaného dokazovania ustáliť na základe unesenia dôkazného bremena tej ktorej sporovej strany, čo bolo predmetom fakturácie faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 15.11.2017 na sumu celkom 4.945,06 eur, keď žalobca a dokonca ani žalovaný neuvádzali, že mali byť fakturované práce naviac, t.j. práce, ktoré pôvodne neboli zahrnuté do zmluvy o dielo uzatvorené medzi sporovými stranami dňa 18.8.2016 na dielo - R. a ústredné kúrenie na stavbe A. V. - A. P.. Pokiaľ súd neposúdil správne, či predmetom ostatnej fakturácie žalobcu žalovaného boli práce, ktoré boli ešte zahrnuté do zmluvy o dielo, alebo už práce naviac mimo tých, ktoré boli dohodnuté k tejto zmluve o dielo je jeho záver, pre ktorý nepriznal žalobcovi uplatnený nárok, t.j., že tieto práce nevznikli, arbitrárny, a tvrdenie, že postup pri jej vystavení je rozporný so zmluvou a so zásadou poctivého obchodného styku, nie je nijako odôvodnené. Súd prvej inštancie neuviedol s akými zmluvnými dojednaniami konkrétne a prečo bol postup žalobcu pri vystavení faktúry pre žalovaného v rozpore s touto zmluvou a v čom porušil zásadu poctivého obchodného styku.
42. Podľa odvolacieho súdu treba vziať zreteľ, že cena diela tak ako to vyplýva z čl. III. bola dohodnutá pevnou sumou 80.605,06 eur bez DPH a boli do nej tak ako to vyplýva z čl. III. bodu 3 zahrnuté všetky náklady na všetky práce pre kompletné vykonanie diela vrátane likvidácie odpadu na nákladov zhotoviteľa, daní, ciel, technických listov a certifikátov. Pokiaľ žalovaný namietal, že dielo má vady je treba uviesť, že pod riadnym vykonaním diela nemožno chápať dielo, ktoré má vady alebo nedorobky, ktoré je potrebné ďalej odstraňovať. Je potrebné uviesť, že podľa čl. VII. bodu 1 po vykonaní diela mal žalobca ako zhotoviteľ vyzvať žalovaného ako objednávateľa na jeho odovzdanie a prevzatie, čo súd prvej inštancie nijako neskúmal s tým, že tieto chyby musel žalovaný reklamovať už v zápisnici o prevzatí (čl. VII. bod 3 zmluvy o dielo). V tejto súvislosti treba upriamiť pozornosť aj na judikatúru (najmä rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/873/2002), z ktorej vyplýva, že ak dielo bolo vykonané riadne (bez vád) podľa dohodnutej zmluvy o dielo, bolo tým dielo dokončené a zhotovené. To znamená, že za riadne vykonanie diela sa považuje len také dielo, ktoré bolo zhotovené bez vád a nedorobkov. Rovnako pokiaľ žalovaný uvádzal jednostranný zápočet pohľadávky žalobcu na svoju pohľadávku, tak platí vyvrátiteľná právna domnienka o existencii tohto záväzku, ktorý mal žalovaný započítať. Rovnako je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca namietal porušenie ustanovenia čl. X ods. 12 oboch zmlúv o dielo (tej, na základe ktorej si uplatnil nárok v tomto konaní) ako aj zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 13.4.2016, na základe ktorej žalobca realizoval pre žalovaného práce na stavbe A. L. s tým, že súd prvej inštancie tento svoj skutkový záver nijako nezdôvodnil.
43. Odvolací súd upriamuje pozornosť, že samotná skutočnosť, že stavby, ktorých súčasťou bolo dielo žalobcu pre žalovaného boli riadne skolaudované a užívané, samo o sebe nemôže znamenať, že toto dielo a práce realizované žalobcom boli bez vád, keď okresný súd nijako neskúmal okolnosti či toto dielo malo naozaj vady a nejednalo sa len o drobné nedorobky, či žalovaný skutočne vyzval žalobcu na odstránenie týchto vád a následne z dôvodu, že žalobca tieto vady neodstránil si tieto odstránil sám žalovaný vo vlastnej réžií tak, aby táto stavba mohla byť následne skolaudovaná a riadne užívaná.
44. K započítacej námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ku kompenzácií v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka je potrebné, aby jeden z ú účastníkov urobil prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Forma pre tento právny úkon nie je predpísaná, stačí len ústny prejav. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, pri ktorej pohľadávke veriteľa. Podstatným rovnako v prejednávanej veci je či pohľadávka žalovaného, ktorá bola predmetom započítania a ktorá bola titulom zmluvnej pokuty, bola preukázaná s tým, že argumentácia súdu prvej inštancie, ktorý bez ďalšieho uzavrel, že započítanie pohľadávok nepovažoval za platné, nakoľko šlo o započítanie neexistujúcich pohľadávok nie je nijako odôvodnená a rovnako je tomu tak aj pri súdom prvej inštancie uvádzanej aplikácií ustálenej rozhodovacej praxe, a to bez uvedenia čo i len jedného rozhodnutia súdu neobstojí. Rovnako tak ako
následne zdôvodnenie súdu prvej inštancie spočívajúce v tom, že vyňatie len právnej vety môže viesť k nespravodlivému rozhodnutiu v inej veci, ktorá spočíva na inom skutkovom základe - rozhodnutiu súdu vyššej inštancie nemožno prisúdiť normatívny význam.
45. Je relevantné tvrdenie súdu prvej inštancie spočívajúce v objektívnej nemožnosti zhotoviteľa postupovať na základe zmluvy a výkazu výmer, keď tento nijako nezhodnotil či došlo k podstatnému, resp. nepodstatnému porušeniu zmluvných dojednaní strán sporu, lebo v prípade, ak by si odvolací súd osvojil tento záver súdu prvej inštancie mohol by sa zhotoviteľ akokoľvek odchýliť od zmluvných dojednaní v prípade, ak by išlo o ,,developerské projekty na výstavbu bytov a nebytových priestorov“.
46. Ďalej možno súdu prvej inštancie vytknúť, že tento si zamieňa pojmy ako reklamácie, práce naviac a odstránenie vád diela z dôvodu, že zhotoviteľ nevykonal realizáciu, keď odstránenie vád diela objednávateľom z dôvodu, že zhotoviteľ diela na jeho reklamáciu nereagoval, nemožno považovať za práce najviac, ale sú to práce, ktoré spadajú pod pôvodne dohodnutý rozsah diela.
47. Pretože došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia otvára sa i ďalšia možnosť navrhovania dôkazov strán sporu, ktorých potreba v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vystane.
48. Pochybil teda súd prvej inštancie pokiaľ uzavrel bez ďalšieho, že obe strany konali v rozpore so zmluvou a zásadou poctivého obchodného styku, bez odôvodnenia tohto svojho záveru. V tejto okolnosti treba vidieť nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je zároveň dôvodom na zrušenie jeho rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a na vrátenie súdu prvej inštancie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.
49. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vychádzať z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v tomto uznesení a dôsledne sa zaoberať skutkovými okolnosťami čo bolo predmetom diela, či toto dielo bolo vyhotovené riadne a ak malo vady, či na odstránenie týchto vád žalovaný ako objednávateľ riadne žalobcu vyzval a následne v prípade, ak došlo k riadnej výzve na odstránenie vád diela, či žalobca tieto vady odstránil a v prípade ak nie, či bol žalovaný oprávnený tieto vady odstrániť na vlastné náklady, ktoré si následne započítal na pohľadávku žalobcu ako aj to, či žalovaný mal nárok na zmluvnú pokutu z vyššie uvedených zmlúv o dielo. Až po takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).