Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3CoE-54-2019.pdf
PDF · 86.69 KB
Case nature
Subarea
3CoE/54/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Janky Klčovej a sudcov: JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v exekučnej veci oprávneného: Československá obchodná banka, a. s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, proti povinným: 1/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H. X. XX a 2/ T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Mráza, Exekútorský úrad so sídlom Bosákova 7, Bratislava, pod sp. zn. EX 43/2011, o výkon peňažného plnenia vo výške 4.645,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného v 2 rade proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 12Er/117/2011-40 zo dňa 21.februára 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolanie povinného v 2/ rade, v časti výroku I. napadnutého uznesenia o d m i e t a .
II. Uznesenie súdu prvej inštancie, v časti výroku II. napadnutého uznesenia p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v prvom výroku námietky proti trovám exekúcie zamietol, ďalej v druhom výroku rozhodol, že návrh na zastavenie exekúcie zamieta. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 201 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) a § 100 ods. 1, § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).
2. Súd prvej inštancie uviedol k námietkam povinného 2/ že tieto boli podané po uplynutí lehoty určenej zákonom, a preto ich súd prvej inštancie bez vecného preskúmania zamietol. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že námietka premlčania vznesená povinným 2/ nie je dôvodná a oprávnený si v súlade s cit. ustanovením § 112 OZ svoje právo (vymoženie súdom priznanej pohľadávky) riadne uplatnil v premlčacej lehote, v začatom (exekučnom) konaní sa riadne pokračuje, pohľadávka oprávneného doposiaľ nebola vymožená (príp. uhradená) v plnom rozsahu a preto nie je dôvod na zastavenie konania.
3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie povinný v 2/ rade, pričom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní povinný konštatuje, že i keď je v poučení napadnutého uznesenia uvedené, že proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné, každý má právo sa odvolať pri nesprávne posúdenej veci súdom. Podľa odvolateľa exekučný titul nadobudol právoplatnosť 09.01.2017, čiže je ku dňu 09.01.2017 premlčaný. Podľa povinného mal súd prvej inštancie z dôvodu nespôsobilého exekučného titulu vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a exekúciu mal zastaviť.
4. K odvolaniu povinného v 2/ rade sa oprávnený ani súdny exekútor písomne nevyjadrili.
5. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného p riadku účinného od 1.4.2017 ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie povinného 2/ je potrebné v časti zamietnutia námietok proti exekúcii odmietnuť a vo zvyšnej časti odvolanie povinného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v danej veci o námietkach povinného proti trovám exekúcie rozhodoval sudca súdu prvej inštancie, ktorý vydal rozhodnutie o zamietnutí námietok proti exekúcii a účastníkov konania správne poučil, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie riadnym opravným prostriedkom.
10. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
11. Z dikcie ustanovenia § 50 ods. 4 Exekučného poriadku vyplýva, že proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Keďže v predmetnej veci sudca súdu prvej inštancie námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol, v tomto prípade odvolanie proti tomuto uzneseniu prípustné nebude.
12. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
13. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
14. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania, odmietnutí podania vo veci samej, odmietnutí žaloby na obnovu konania, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, odklade vykonateľnosti rozhodnutia, povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, zabezpečení dôkazného prostriedku, nároku na náhradu trov konania, prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
15. Podľa § 386 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. V súvislosti s odvolaním povinného 2/ smerujúceho voči výroku I. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zamietol námietky povinného proti trovám exekúcie, odvolací súd odvolanie povinného v uvedenej časti odmietol, s poukazom na § 386 písm. c) CSP v spojení s § 355 ods. 2 CSP, pretože proti takému rozhodnutiu súdu CSP ani Exekučný poriadok odvolanie nepripúšťa.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. S poukazom na odvolacie námietky povinného týkajúce sa výroku II. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tak, ako sú uvedené v napadnutom uznesení a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, v tejto časti, odvolací súd udáva nasledovné.
19. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom môže byť rozhodnutie súdu (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017) alebo rozhodnutie iných orgánov alebo iná verejná listina v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je ním teda vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva právo na peňažné plnenie, ukladá povinnosť na nepeňažné plnenie alebo postihuje majetok, prípadne obmedzuje vlastnícke právo v dôsledku predovšetkým vecných práv k cudzím veciam. Je zrejmé, že súd prvej inštancie v predmetnej exekučnej veci po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
20. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu, smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie, vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne, po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj odvolaciu námietku povinného o premlčaní nároku oprávneného.
21. Z obsahu odvolania povinného je zrejmé že tento žiada zastaviť exekúciu z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. K citovanej dikcii ustanovenia § 57 odsek 1 písmeno b) Exekučného poriadku odvolací súd poznamenáva, že k zrušeniu exekučného titulu môže dôjsť len v právnom konaní, v ktorom bol vydaný, a iba podľa procesných noriem umožňujúcich takéto zrušenie. K zrušeniu exekučného titulu v každom prípade musí dôjsť po vydaní exekučného príkazu. Naproti tomu neúčinné rozhodnutie existuje kauzálne aj normatívne. Po svojom vydaní pre danú oblasť práva však stratilo účinnosť, a preto ho možno pripodobniť k relatívne neplatnému hmotnoprávnemu úkonu. Neúčinnosť exekučného titulu podľa § 57 ods. písm. b) Exekučného poriadku vyvolávajú napríklad skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty (premlčacej lehoty), ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik sa prihliadne, aj keď sa nenamieta.
22. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke povinného 2/ ďalej konštatuje, že exekučný titul - platobný rozkaz č. 5Rob/325/2006 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 09.01.2007. Podľa citovaného ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. V prejednávanom prípade bolo právo priznané platobným rozkazom, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným 09.01.2007, pričom v rozhodnutí bola uvedená lehota na plnenie 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Z uvedeného dôvodu desaťročná premlčacia lehota na podanie návrhu na vykonanie exekúcie na základe tohto exekučného titulu podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka by uplynula až dňa 09.01.2017. Predmetné exekučné konanie sa začalo 20.01.2011, teda pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty na jeho vykonanie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že exekučný súd v súlade s citovaným ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdil plynutie desaťročnej premlčacej lehoty správne a na základe toho dospel k záveru, že pohľadávka priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom nie je premlčaná (v tomto prípade nedochádza ani k preklúzií). Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ si oprávnený v premlčacej dobe uplatnil svoje právo vyplývajúce z exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.
5Rob/325/2006 zo dňa 04.09.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.01.2007 v tomto exekučnom konaní, podľa ust. § 112 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu tohto konania (do skončenia tohto exekučného konania) neplynie. Vzhľadom na vyššie prezentovaný právny názor, považoval odvolací súd odvolacie námietky povinného za irelevantné a bezpredmetné.
23. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil vo výroku II. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. a stotožnil sa s jeho dôvodmi (ust. § 387 ods. 2 C.s.p.).
24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).