Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Pc-27-2019.pdf
PDF · 73.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-43Pc/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou v právnej veci povinného O.. C. C., F.. XX.X.XXXX, T. P., P. XX, zast. JUDr. Jolana Fuchsová, PhD., advokátka so sídlom Košice, Štúrova 20 proti oprávnenému O.. E. C., F.. XX.X.XXXX, T. P., J. XX, zast. JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom Košice, Štúrova 20, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
Zrušuje vyživovaciu povinnosť povinného: O.. C. C., F.. XX.X.XXXX voči oprávnenému: O.. E. C., F.. XX.X.XXXX určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II 43P 233/2012-93 zo dňa 16.9.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8Co 127/2013 zo dňa 30.5.2014 dňom 4.7.2019.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Povinný návrhom podaným na tunajšom súde dňa 4.7.2019 žiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti voči oprávnenému, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 43P 233/2012 zo dňa 16.9.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Co 127/2013 zo dňa 30.5.2014 ku dňu podania návrhu. Uviedol, že jeho vyživovacia povinnosť bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 43P 233/2012 zo dňa 16.9.2013, ktorým bol na výživu oprávneného zaviazaný prispievať sumou 450,- Eur mesačne. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.5.2014. Uviedol, že oprávnený študoval sedem a pol roka na Vysokej škole Ekonomickej v Prahe na Národohospodárskej fakulte, študijný program Ekonómia a hospodárska správa. Listom zo dňa 25.3.2019 žiadal oprávneného o informácie o jeho štúdiu, či v štúdiu pokračuje, alebo či ho už ukončil, pričom listom zo dňa 13.5.2019 mu oprávnený odpovedal, že sa pripravuje na odovzdanie diplomovej práce a predložil mu potvrdenie o štúdiu zo dňa 14.2.2019, z ktorého vyplýva, že bol študentom danej školy v akademickom roku 2018/2019, v období od 11.2.2019 do 30.8.2019. Z dostupných zdrojov na internete, ako aj od dcér zistil, že oprávnený je zamestnaný ako Business Office Manager v českej spoločnosti Aparatus, s.r.o. Teda v júni 2019 ukončil vysokoškolské štúdium a pracuje.
2. Oprávnený vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.10.2019( v spise čl. 21) súdu uviedol, že dňa 17.9.2019 mu bol doručený návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti . Uviedol, že z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine nepochybne vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vzniká narodením dieťaťa a zaniká tým, že dieťa je schopné samo sa živiť. Je teda zrejmé, že vyživovacia povinnosť vzniká a rovnako aj zaniká splnením podmienok uvedených v hypotéze zákonného ustanovenia a nie je potrebné rozhodnutie súdu, ktoré by jej vznik a zánik deklarovalo. Ak však navrhovateľ trvá na tom, aby súd rozhodol o zrušení jeho vyživovacej povinnosti voči žalovanému tak, ako to uviedol vo svojom žalobnom návrhu, žalovaný, vzhľadom na skutočnosť, že je schopný sám sa živiť, súhlasí s tým, aby súd takéto rozhodnutie vydal.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom povinného, pripojeným rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 43P 233/2012-93 zo dňa 16.9.2013 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.5.2014.
4. Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 16.9.2013 č.k. 43P 233/2012-93 zaviazal povinného prispievať na výživu oprávneného mesačne sumou 450,- Eur počnúc dňom 28.9.2012 do budúcna. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 30.5.2014 č.k. 8Co 127/2013 rozsudok Okresného súdu Košice II potvrdil.
5. Právna zást. povinného na pojednávaní súdu uviedla, že povinný trvá na svojom návrhu a žiada o zrušenie vyživovacej povinnosti. Návrh bol podaný dôvodne, je potrebné mu vyhovieť a je možné mu vyhovieť len ku dňu podania tohto návrhu, preto požaduje zrušiť vyživovaciu povinnosť ku dňu doručenia návrhu súdu, nakoľko oprávnený je schopný sám sa živiť, štúdium ukončil.
6. Právny zástupca oprávneného na pojednávaní poukázal na ich písomné vyjadrenie k podanému návrhu. Uviedol, že oprávnený je schopný samostatne sa živiť. Povinnosť rodičov platiť výživné deťom vyplýva, vzniká zo zákona a zo zákona aj zaniká, keď sú splnené zákonom stanovené podmienky. Z tohto dôvodu vzhľadom na nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhol žalobu zamietnuť a priznať trovy konania žalovanému.
7. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnením vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
9. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10. Koncepcia úpravy vyživovacej povinnosti vychádza z predpokladu dobrovoľného zabezpečovania výživy dieťaťa jeho rodičmi. Len v prípade, ak rodič túto povinnosť dobrovoľne neplní, je potrebný zákrok súdu, ktorý rozhodnutím určí rozsah plnenia vyživovacej povinnosti podľa zákonných kritérií vyplývajúcich zo Zákona o rodine, ako aj jeho splatnosť a počiatok plnenia stanoveného výživného. Pokiaľ bolo plnenie vyživovacej povinnosti určené súdnym rozhodnutím, je vždy potrebné rovnakým spôsobom túto povinnosť zrušiť, pričom tak, ako o počiatku plnenia vyživovacej povinnosti súdom, ako aj o jej zrušení, môže súd rozhodnúť v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, teda s účinnosťou najskôr odo dňa začatia súdneho konania a u maloletých detí výnimočne aj tri roky spätne od začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. V konaní bolo preukázané, že zákonné podmienky zrušenia výživného na plnoleté dieťa v zmysle vyššie cit. zák. ustanovenia sú dané, nakoľko oprávnený je plnoletý, dokončil štúdium na vysokej škole, nepripravuje sa na svoje budúce povolanie, a tak súd návrhu vyhovel a zrušil vyživovaciu povinnosť povinného voči oprávnenému dňom 4.7.2019, teda dňom podania návrhu na súd. V konaní boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu povinného na zrušenie vyživovacej povinnosti.
12. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP v spojení s § 55 CMP, a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže v konaní neboli dané dôvody, že by priznanie trov vzhľadom na okolnosti prípadu bolo spravodlivé.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Účastníkom, ktorí sa svojho práva podať odvolanie voči rozsudku účinne vzdali toto právo nepatrí.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).