Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-1-2020.pdf
PDF · 99.25 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica JUDr. Petrom Philadelphym, samosudcom, v trestnej veci obžalovaného S. D. I. stíhaného pre zločin lúpež podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 13. februára 2020 v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
S. D. I. narodený XX. XX. XXXX v U., bytom G. Ľ., toho času v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, Komenského 7 sa uznáva za vinného, že dňa 07. 08. 2019 v čase o 14.00 hod. pod vplyvom alkoholu prišiel na zadný dvor predajne kamenárstva spoločnosti KAMEŇ KB, s.r.o. v Slovenskej Ľupči na ulici Tehelnej, kde sa práve nachádzal tam pracujúci zamestnanec tohto kamenárstva I. H., nar. XX. XX.XXXX, aj s ďalšími dvoma zamestnancami kamenárstva, kde už pri príchode rýchlou chôdzou k nim zo vzdialenosti cca 10 metrov od menovaného minimálne raz zakričal: „daj 20,- Eur, lebo Ťa zabijem“, po čom sa zastavil vo vzdialenosti cca 3 metre od menovaného a z opaskového puzdra na boku pása vytiahol lovecký nôž dĺžky čepele 16 cm, ktorý následne držal po celý čas hádky vo voľne spustenej pravej ruke, špičkou noža smerom dopredu k I. H., takto stojac mu vyčítal nevyplatenie hotovosti 20,- Eur za prácu z minulosti, ktorú mu predtým vykonal, s opakovanými vyhrážkami o tom, že ak mu nedá 20,- Eur, že dlho žiť nebude, že ho zabije, že ho zapichne, zareže, na čo odložil nôž späť do puzdra a z miesta odchádzal, pričom počas odchodu sa ešte otočil a zakričal menovanému vyjadrenie v zmysle, že nebude na tomto svete, lebo že mu odsekne sekerou hlavu, ak mu nedá tých 20,- Eur, teda iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou čím spáchal zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona Za to sa odsudzuje: Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá protialkoholické a psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci - 1 ks lovecký nôž, vyrobený z kovu, svetlej (striebornej) farby s čepeľou dĺžky 16cm a s rúčkou dĺžky 12,5cm a 1 ks kožené čierne puzdro noža uspôsobené pre nosenie na opasku s rozopínateľnou prackou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal na obvineného S. D. I. obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpež podľa § 188 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný mal použiť proti inému hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin mal spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, na tom skutkovom základe, že 07. 08. 2019 v čase o 14.00 hod. pod vplyvom alkoholu prišiel na zadný dvor predajne kamenárstva spoločnosti KAMEŇ KB s.r.o. v Slovenskej Ľupči na ulici Tehelnej, kde sa práve nachádzal tam pracujúci zamestnanec tohto kamenárstva I. H., narodený XX. XX. XXXX, aj s ďalšími dvoma zamestnancami kamenárstva, kde už pri príchode pomalou chôdzou k nim zo vzdialenosti cca 20 metrov od menovaného minimálne raz zakričal: „daj 20 Eur, lebo Ťa zabijem“, po čom sa zastavil vo vzdialenosti cca 2-3 metre od menovaného a z opaskového puzdra na boku pása vytiahol lovecký nôž dĺžky čepele 16 cm, ktorý následne držal po celý čas hádky vo voľne spustenej pravej ruke, špičkou noža smerom dopredu k I. H., takto stojac mu vyčítal nevyplatenie hotovosti 20 Eur za prácu z minulosti, ktorú mu predtým vykonal, s opakovanými vyhrážkami o tom, že ak mu nedá 20 Eur, že dlho žiť nebude, že ho zabije, že ho zapichne, zareže, na čo odložil nôž späť do púzdra a z miesta odchádzal, pričom počas odchodu sa ešte otočil a zakričal menovanému vyjadrenie v zmysle, že nebude na tomto svete, lebo že mu odsekne sekerou hlavu, ak mu nedá tých 20 Eur. Na základe podanej obžaloby v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v uvedenom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci: Obžalovaný S. D. I. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nepopiera, že sa skutok stal, ale poprel právnu kvalifikáciu, keďže jeho úmyslom nebolo lúpiť, ale prišiel si len vymáhať dlžobu, ktorú mu poškodený H. dlhoval. Spochybňoval tvrdenia uvedené v obžalobe, že sa poškodenému vyhrážal. Priznal, že 07. 08. 2019 bol v Kamenárstve u Vladimíru Belicu, kde hľadal I. H., ktorý mu dlhoval sumu 20,- Eur za výkopové práce, ktoré si šiel vymáhať. Keď prišiel do areálu Kamenárstva, majiteľ D. H. mu povedal, že H. sa nachádza na vedľajšom dvore. Išiel tam za ním. Uvidel ho tam, priblížil sa k nemu normálnou chôdzou na vzdialenosť nie menšiu ako 4 metre a pýtal si od neho tých 20,- Eur, ktoré mu dlžil. Pritom vytiahol z puzdra na ľavej strane opasku dýku, ktorú pritom držal v ruke. Vylúčil, že by sa s ňou nejako oháňal, že by ju zdvihol nad úroveň pásu alebo, že by sa nejako vyhrážal. Poškodený z neho nemohol cítiť alkohol, keďže boli od seba asi 4 metre. Poškodený mu povedal, že načo má ten nôž, na čo mu odpovedal, že poškodenému odpovedal, že to nie je nôž, ale dýka. Keď mu poškodený H. povedal, že mu peniaze nedá, otočil sa a išiel preč. Celé to trvalo veľmi krátko. Poškodený H. uchopil lopatu asi v momente, keď ho zbadal, že prichádza, nevedel presne uviesť. Pri konflikte boli prítomní aj M. H. a I. H.. H. krátko po jeho príchode odišiel, nebol tam počas celej doby konfliktu. Poškodený I. H. vypovedal, že obžalovaného pozná z videnia, obidvaja pochádzajú zo Slovenskej Ľupče. K priebehu skutku vypovedal, že 07. 08. 2019 v čase okolo 14.00 hod. prišiel za ním do Kamenárstva KB v Slovenskej Ľupči obžalovaný. Keď obžalovaný k nemu prichádzal, mal už nôž v ruke a prvú vyhrážku, že ho obžalovaný zabije a zareže, ak mu nedá 20,- Eur, vyslovil cca 10 - 15 metrov od neho. V tom čase boli pri ňom M. H. Z. I. H.. Potom, keď videl, že obžalovaný sa rýchlym krokom približoval s nožom v ruke, chytil lopatu, ktorou sa chcel brániť proti útoku. Obžalovaný sa priblížil až do vzdialenosti, že ho mohol zasiahnuť, aj sa na neho tým nožom zahnal smerom z oblasti pása obžalovaného smerom na jeho hruď (poškodeného). Poškodený sa nejako uhol, cúvol a postavil sa voči nemu tak, že držal pred sebou v horizontálnej polohe lopatu. Obžalovaný už v útoku nepokračoval, ešte sa vyhrážal, že mu odreže hlavu, že ani doma nebude mať pokoja a odišiel. Doplnil, že útok mohli M. H. Z. I. H. alebo D. H. vidieť, pretože ten areál je veľký, je to otvorený priestor. M. H. Z. I. H. boli najprv pri ňom, no keď sa na neho obžalovaný zahnal, ušli smerom k H.. Pokiaľ priebeh útoku opísal v prípravnom konaní inak, dôvodom bolo zrejme rozrušenie. Svedok M. H. uviedol, že obžalovaného aj poškodeného pozná len z videnia. V čase skutku pracoval v kamenárstve ako brigádnik aj s I. H.. Ako pracovali, prichádzal k nim dosť rýchlym krokom (M. H., I. H. Z. I. H.) obžalovaný. Obžalovaný zastal od nich na vzdialenosť asi 3 metre, vytiahol spoza pása nôž a obrátil sa na I. H., aby mu vrátil jeho 20,- Eur, lebo inak ho zapichne. Obžalovaný bližšie k nemu nešiel. Nôž držal na úrovni pása. Nožom sa nijako nezaháňal. Potom sa otočil a odchádzal so slovami, že ak tie peniaze nedostane, že poškodenému odsekne hlavu sekerou. Od poškodeného stál asi jeden meter a všetko videl a počul. Celé to mohlo trvať asi 5 minút. I. H. počas konfliktu, asi vtedy, keď obžalovaný vytiahol nôž, odišiel za šéfom povedať mu, čo sa tam deje. V momente, keď sa obžalovaný priblížil na vzdialenosť 3 - 4 metre a vytiahol nôž, poškodený išiel do búdy a odtiaľ si priniesol lopatu. Obžalovaný počas toho stál na mieste. Svedok do konfliktu nijako nezasahoval. H. odišiel v momente, keď obžalovaný vytiahol nôž na poškodeného. Keď sa I. H. vrátil, obžalovaný tam už nebol. Obžalovaný nepovedal žiadne vyhrážky. Svedok uviedol, že sa jednalo o 20 cm nôž. Obžalovaný ho vytiahol a držal na úrovni svojho pása čepeľou smerom dopredu.
Správanie obžalovaného vyzeralo, že sa len vyhráža, ale nechcel poškodeného nožom pichnúť, len kričal a bol podráždený. Svedok I. H. vypovedal, že obžalovaného a poškodeného pozná z videnia. V čase skutku pracoval v Kamenárstve v Slovenskej Ľupči u D. H. ako brigádnik. Do areálu prišiel obžalovaný a povedal poškodenému, že ho zareže nožom a začal sa hádať s poškodeným I. H.. Priebeh konfliktu nevidel. Videl len obžalovaného s nožíkom v ruke na úrovni pása čepeľou dopredu. Moment, kedy ho vytiahol, nezaregistroval. Hrabal sa tam v takej búde, nevenoval obžalovanému nejakú pozornosť. Keď sa na obžalovaného pozrel, mal už nôž v ruke. Poškodený a obžalovaný mali navzájom odstup, neboli v bezprostrednej blízkosti. Kým sa nachádzal pri nich, poškodený nemal lopatu. Následne odišiel za vedúcim nahlásiť, čo sa deje. K vzdialenosti obžalovaného od poškodeného sa nevedel vyjadriť. Konflikt netrval dlho. Obžalovaný ešte pri odchode povedal poškodenému, že keď ho naserie, že mu odreže hlavu sekerou. Svedok C. H. vypovedal, že v ten deň bol v areáli kamenárstva, videl obžalovaného, ale nevenoval mu pozornosť. Nič nepočul, žiadne vyhrážky. Potom za ním prišiel I. H. a povedal mu, že obžalovaný sa vyhrážal s nožom poškodenému H.. Svedok D. H. uviedol, že vypovedal, že v ten deň obžalovanému na otázku, kde je poškodený, odpovedal, že pracuje vzadu. Následne bolo počuť hlasnú vravu, no nevenoval tomu pozornosť. Keď obžalovaný odišiel, prišiel za ním niekto z pracujúcich, asi H. alebo H. a povedal mu, že obžalovaný vytiahol na H. nôž. MUDr. I. G., znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) v záveroch znaleckého posudku č. 76/2019 vypracovaného 02. 12. 2019 uviedol, že u obžalovaného sa jedná o systematický abúzus (nadužívanie) alkoholu s počiatočnou závislosťou, ktorá sa u neho okrem iného prejavuje súborom príznakov napr. stratou kontroly v pití, palimpsestmi (alkoholickými okienkami), ale aj pomočením z opilosti. U obžalovaného nedošlo k takému stupňu závislosti na návykových látkach alebo k takej degradácií osobnosti, ktoré by znižovali alebo celkom potláčali jeho schopnosť zdržať sa ich požívania. Vzhľadom na to, že pitie alkoholu u obžalovaného spôsobuje odbrzdenie vnútornej kontroly impulzívneho správania, čo sa podieľalo aj na páchaní skutku odporučil obžalovanému uložiť ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou. MUDr. I. G., znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) v záveroch znaleckého posudku č. 77/2019 vypracovaného 04. 12. 2019, v ktorom skúmal duševný stav obžalovaného, uviedol, že u obžalovaného nezistil závažnú duševnú poruchu, či chorobu v pravom slova zmysle (psychózu). Jedná sa o neho o disharmonicky štruktúrovanú osobnosť, ktorá má v popredí črty cyklotýmie, impulzivity a nezdržanlivosti a systematický abúzus alkoholu s počínajúcou závislosťou. Jedná sa o dlhodobú a s najväčšou pravdepodobnosťou trvalú osobnostnú poruchu, ktorá pretrvávala aj v čase vyšetrovanej činnosti, v minulosti a trvá aj v súčasnosti. V dôsledku jednoduchej opilosti ľahkého stupňa došlo u obžalovaného k odbrzdeniu kontrolných mechanizmov a následnému vystupňovaniu akcentovaných osobnostných čŕt, čo viedlo aj ku konaniu obžalovaného pri vyšetrovanej činnosti. V dôsledku uvedeného boli jeho ovládacie schopnosti znížené v nepodstatnej miere, pričom rozpoznávacie schopnosti boli zachované. Pobyt obžalovaného na slobode môže byť potenciálne nebezpečný pre spoločnosť, pokiaľ sa nebude podrobovať psychiatrickej liečbe a pokiaľ bude pokračovať v užívaní alkoholických nápojov. Preto navrhol uloženie ochranného liečenia psychiatrického a protialkoholického ambulantnou formou. Zo zápisnice o vydaní veci spísanej 07. 08. 2019 je zrejmé, že obžalovaný dobrovoľne vydal 1 ks lovecký nôž z kovu striebornej farby, čepeľ s ostrím len po jednej strane, dĺžka čepele 16 cm, dĺžka rúčky 12,5 cm, s poťahom rúčky gumovým odliatkom čiernej farby, v čepeli s vyobrazením údajov od výrobcu „Nieto Handcrafted Spain 440c stainless“ s emblémom a 1 ks kožené čierne púzdro noža pre nosenie na opasku s rozopínateľnou prackou. Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný päťkrát odsúdený. Vo všetkých prípadoch odsúdenia sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený. V odpise z ústrednej evidencie priestupkov má obžalovaný zaznamenané dva priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktoré bol postihnutý pokutou v blokovom konaní. Obcou, v ktorej má obžalovaný evidovaný trvalý pobyt, bližšie hodnotený nebol. Súd vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný 07. 08. 2019 v čase o 14.00 hod. pod vplyvom alkoholu prišiel na zadný dvor predajne kamenárstva spoločnosti KAMEŇ KB, s.r.o. v Slovenskej Ľupči na ulici Tehelnej, kde sa práve nachádzal tam pracujúci zamestnanec tohto
kamenárstva I. H., nar. XX. XX.XXXX, aj s ďalšími dvoma zamestnancami kamenárstva, kde už pri príchode rýchlou chôdzou k nim zo vzdialenosti cca 10 metrov od menovaného minimálne raz zakričal: „daj 20,- Eur, lebo Ťa zabijem“, po čom sa zastavil vo vzdialenosti cca 3 metre od menovaného a z opaskového puzdra na boku pása vytiahol lovecký nôž dĺžky čepele 16 cm, ktorý následne držal po celý čas hádky vo voľne spustenej pravej ruke, špičkou noža smerom dopredu k I. H., takto stojac mu vyčítal nevyplatenie hotovosti 20,- Eur za prácu z minulosti, ktorú mu predtým vykonal, s opakovanými vyhrážkami o tom, že ak mu nedá 20,- Eur, že dlho žiť nebude, že ho zabije, že ho zapichne, zareže, na čo odložil nôž späť do puzdra a z miesta odchádzal, pričom počas odchodu sa ešte otočil a zakričal menovanému vyjadrenie v zmysle, že nebude na tomto svete, lebo že mu odsekne sekerou hlavu, ak mu nedá tých 20,- Eur. Zo spáchania skutku sa obžalovaný usvedčoval sám svojou výpoveďou, keď potvrdil, že bol za poškodeným H. žiadať peniaze, ktoré mu dlhoval, avšak nezaútočil na poškodeného, ani sa mu nevyhrážal. Obžalovaného usvedčovali aj svedkovia prítomní pri konflikte, a to najmä svedkovia M. H. Z. I. H., ako aj poškodený H.. Svedkovia zhodne vypovedali, že obžalovaný opakovane zakričal na poškodeného H. „daj 20,- Eur, lebo Ťa zabijem“. Výpovede svedkov, resp. výpoveď poškodeného H. sa rozchádzala s výpoveďami svedkov H. Z. H. v tom, ako obžalovaný konal potom, ako sa priblížil k poškodenému. Poškodený vypovedal, že sa obžalovaný priblížil k nemu do bezprostrednej vzdialenosti takej, že mohol poškodeného zasiahnuť a následne rukou, v ktorej držal nôž na poškodeného aj zaútočil, ale poškodený sa pred zásahom na svoju hruď uhol. Obžalovaný, svedok H., ako aj svedok H. vypovedali, že obžalovaný sa nepriblížil k poškodenému na vzdialenosť kratšiu ako 3 metre, teda, že sa nedostal do bezprostrednej blízkosti. Po odchode H., obžalovaný ako aj svedok H. zhodne vypovedali, že obžalovaný na poškodeného nezaútočil, ani sa mu inak nevyhrážal. Za tejto situácie súd vyhodnotil výpoveď poškodeného H. ako nepravdivú. Naopak, kľúčovou výpoveďou bola práve výpoveď svedka H., ktorý nemal dôvod opísať priebeh konfliktu zhodne s obžalovaným, i napriek tomu bol konzistentný vo svojich výpovediach od prípravného konania až po konanie pred súdom. Poškodený H. viackrát zmenil výpoveď a pred súdom opísal priebeh konfliktu odlišne ako v prípravnom konaní. Dôvod zmeny výpovede (bol v šoku) je pochopiteľný, avšak v spojitosti s výpoveďami svedkov H. Z. H., tento dôvod neobstojí. Vychádzajúc zo skutočností zistených výpoveďami svedkov, súd zmenil skutkovú vetu v časti týkajúcej sa vzdialenosti, v ktorej stáli obžalovaný a poškodený so svedkom H. tvárou v tvár, ktorú upravil na vzdialenosť cca 3 metre. Súd mal preukázané, že skutok opísaný v obžalobe sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný. Na rozdiel od obžaloby, kde bol skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpež podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, súd zmenil právnu kvalifikáciu skutku na miernejší trestný čin, a to zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona. Dôvodom zmeny právnej kvalifikácie bola skutočnosť, že z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané naplnenie objektívnej stránky zločinu lúpež podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, konkrétne hrozby bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Obžalovaný nekonal voči poškodenému takým spôsobom, že by násilie na poškodenom malo byť vykonané ihneď, ak poškodený nevydá 20,- Eur. Obžalovaný sa nedostal k poškodenému do bezprostrednej blízkosti, nezahnal sa nožom voči poškodenému nožom, naopak tento držal vytiahnutý z puzdra avšak po celý čas v ruke spustenej voľne pri tele. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný držiac v ruke nôž chcel od poškodeného, aby mu zaplatil za vykonanú prácu, avšak nie okamžite, ihneď. Obžalovaný svojím konaním naplnil objektívnu stránku, ako aj subjektívnu stránku zločinu vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný, ako trestne zodpovedná osoba, poškodeného hrozbou násilia, teda použitím na spáchanie zločinu hrozbu fyzického násilia proti telesnej integrite poškodeného (§ 122 ods. 7 Trestného zákona) konajúc závažnejším spôsobom, a to so zbraňou (dýka) - veci, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším (§ 122 ods. 3 Trestného zákona), nútil aby, mu vydal 20,- Eur (aby niečo konal). Obžalovaný konal v priamom úmysle, keď chcel spôsobom opísaným v predchádzajúcej vete dosiahnuť zaplatenie 20,- Eur. Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona. Prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok (následok nebol spôsobený, keďže ide o ohrozovací zločin), ako aj na zavinenie (obžalovaný konal v priamom úmysle). Obžalovanému nepoľahčovala žiadna okolnosť. Súd obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, keďže predchádzajúce odsúdenia, najmä ich početnosť, ako aj s prihliadnutím na to, že posledné zahladené odsúdenie bolo z roku 2012, hoci všetky odsúdenia sú zahladené, bránili posúdeniu vedenia života pred spáchaním trestného činu ako riadneho života. Obžalovanému nepriťažovala žiadna okolnosť. Pomer poľahčujúcich okolností a
priťažujúcich okolností súd ustálil ako vyrovnaný 0 : 0. Trestný zákon upravuje trestnú sadzbu za zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v rozmedzí 4 roky až 10 rokov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 4 (štyri) roky. Vzhľadom na výmeru trestu odňatia slobody neprichádzal u odsúdeného do úvahy podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, preto súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody ako nepodmienečný. Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže pre spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu. Obžalovaný použil na spáchanie zločinu 1 ks lovecký nôž, vyrobený z kovu, svetlej (striebornej) farby s čepeľou dĺžky 16cm a s rúčkou dĺžky 12,5cm a 1 ks kožené čierne puzdro noža uspôsobené pre nosenie na opasku s rozopínateľnou prackou, ktorú vec vydal orgánom činným v trestnom konaní. Súd uložil obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutie vydanej veci. Obžalovaný spáchal zločin pod vplyvom návykovej látky, súd preto uložil obžalovanému na odporúčanie znalca I.. G. ochranné liečenia protialkoholické a protitoxikomanické ambulantnou formou. Vymeraný trest je zákonným trestom, primeraným na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu po dostatočne dlhú dobu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu, aby viedol riadny život (individuálna prevencia) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (generálna prevencia).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku)
- v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku) a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.