Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13Csp-46-2023.pdf
PDF · 91.73 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/46/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený zvoleným zástupcom Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., zastúpený zvoleným zástupcom advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 1.830,27 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 18.08.2023, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 1.830,27 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.830,27 eur od 29.09.2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 07.11.2017 bola medzi ním a žalovaným uzavretá zmluva o pôžičke evid. č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 2.000,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 33,53 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4.023,60 eur. Do dňa vyhotovenia žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 1.025,34 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 26.07.2020 listom – predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.09.2020 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 23.09.2020 – oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1.830,27 eur, pričom žalobca si zároveň uplatnil aj zákonné úroky z omeškania. Neuplatnil si zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad.
2. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený návrh v celom rozsahu. Žalobca v podanej žalobe neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta. Žalobca nepreukázal, že by nárok na zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky, označený v prehľade úhrad a splátok ako MP3, bol v súlade so zákonom. Žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali vznik nákladov na vymáhanie pohľadávky a v tejto časti žaloby neuniesol dôkazné bremeno. Podľa názoru žalovaného zo strany žalobcu neboli splnené podmienky pre vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca nepredložil doručenku k oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti. Žalobca v podanej žalobe uvádza, že najskôr zaslal žalovanému predžalobnú upomienku a následne oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu. Takéto oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, nemôže spôsobovať žiadne právne následky, keďže žalobca nepredložil doručenku k tomuto oznámeniu. V zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.“ Na základe uvedených skutočností žalobca nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Keďže žalobca nepredložil listinný dôkaz o tom, že sa oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dostalo do sféry dispozície žalovaného, žalobca nepreukázal, že žalovaným mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, a preto neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobca v replike uviedol, že vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného poukazuje na skutočnosť, že žiadateľ – žalovaný uviedol v žiadosti príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti za min. rok 15.876,- eur. Pri SZČO sa v tom čase akceptovateľný príjem pre posúdenie schopnosti splácať počítal ako 60 % z ročných tržieb/12. Žiadateľ uviedol rodinný stav slobodný a počet nezaopatrených detí 0, mesačné finančné náklady na zmluve boli vo výške 0,- eur. Pre zistenie skutočných finančných nákladov klienta bol vykonaný dopyt do registra NRKI zo dňa 07.11.2017, ktorým boli zistené reálne mesačné finančné náklady v registri vo výške 361,- eur. Žiadateľ uviedol iné mesačné výdavky vo výške 0,- eur, životné minimum 199,48 eur, životné minimum na nezaopatrené dieťa 0,- eur. Následne bol vykonaný prepočet schopnosti splácať. Keďže výsledkom porovnania príjmov a výdavkov je suma vyššia ako je výška schválenej splátky, žiadosť bola schválená. Vzhľadom k uvedenému je žalobca toho názoru, že pred poskytnutím úveru skúmal bonitu žalovaného s odbornou starostlivosťou v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.. Žalobca vo vzťahu k položke MP3, teda nákladom spojeným s vymáhaním pohľadávky uviedol, že tieto si v konaní neuplatňuje, čo vyplýva aj z textu žaloby. Vo vzťahu k otázke vyhlásenia okamžitej splatnosti dlhu žalobca uviedol, že v konaní dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení dlhu v zmysle čl. 9 bod 9.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržanie zákonnej 90-dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovaného. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. K otázke zosplatnenia však žalobca uviedol, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Žalobca uviedol, že predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby súd vyhovel podanej žalobe a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. V duplike žalovaný uviedol, že veriteľ nepostupoval v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ a hrubým spôsobom porušil povinnosti v ňom ustanovené. V prípade hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov, a zároveň veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Údaje z výpisu z registra klientskych informácií považuje žalovaný za neúplné, nič nehovoriace, teda žalobca ani z týchto údajov nemohol mať vedomosť o príjmoch žalovaného. Podľa interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN, dostupnej na internete, bola po zadaní požadovaných údajov vypočítaná RPMN v rozdielnej výške, ako je uvedená RPMN v zmluve o úvere. Podľa názoru žalovaného žalobca nezapočítal do výpočtu RPMN aj poplatok za poistenie, čo má za následok nesprávny údaj o RPMN. Keďže žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, a zároveň mimoriadna splatnosť úveru nebola vyhlásená do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky, neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, a preto žalobca nemá nárok na splátky, zročnosť ktorých nastane po vyhlásení rozsudku, keďže v tejto časti bola žaloba podaná predčasne. Žalovaný napokon navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, ako nedôvodnú, a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 22.02.2024, ktoré sa konalo v neprítomnosti strán sporu, a na ktorom súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a mal zistený nasledovný skutkový stav.
6. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.11.2017, uzavretou medzi žalobcom, ako veriteľom, a žalovaným, ako dlžníkom, poskytol žalobca žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo forme pôžičky vo výške 2.000,- eur. Celková suma spotrebiteľského úveru bola určená na sumu 4.023,60 eur, ktorú mal žalovaný splatiť v 120 mesačných splátkach v sume 33,53 eur, so splatnosťou prvej mesačnej splátky dňa 20.12.2017 a každej ďalšej splátky vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci. RPMN bola v zmluve určená na 17,40 %, ročná úroková sadzba na 17,40 % a priemerná RPMN na 12,57 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj zmluvné podmienky.
7. Listom zo dňa 26.07.2020, označeným ako predžalobná upomienka, žalobca požiadal žalovaného o úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 100,59 eur, a súčasne žalovaného upozornil, že ak do 05.09.2020 nedôjde k úhrade, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť.
8. Listom zo dňa 23.09.2020, označeným ako oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, žalobca oznámil žalovanému, že nakoľko dlžné splátky v lehote, stanovenej v predžalobnej upomienke, riadne a včas neuhradil, jeho dlh z uzavretej úverovej zmluvy č. 1720033200 sa stal splatným v celom rozsahu naraz.
9. Z priloženého prehľadu splátok a úhrad, ako aj skutkových tvrdení žalobcu nesporne vyplýva, že žalovaný doposiaľ na daný úverový prípad uhradil spolu sumu vo výške 1.025,34 eur.
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.
13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Žalobca, ako veriteľ, v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení ZoSÚ a OZ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe zmluvy, uzavretej dňa 07.11.2017, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia týchto zákonov.
21. Súd primárne posudzoval obsah výziev, ktorými žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, resp. na splatenie celého úveru, špecifikované v odsekoch 7. a 8. odôvodnenia tohto rozsudku. Ide o výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ, a súd teda skúmal, či podľa ich obsahu v kontexte s § 565 OZ spĺňajú náležitosti kvalifikovanej výzvy. Výzva, prezumovaná § 53 ods. 9 OZ, je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať špecifikáciu (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a platnosť tohto úkonu. Súd dospel k nepochybnému záveru, že z hľadiska obsahu predmetné výzvy nespĺňajú náležitosti kvalifikovanej výzvy, nakoľko ani jedna z nich neobsahuje špecifikáciu (identifikáciu) splátky, s ktorou bol žalovaný v omeškaní so splácaním úveru. Z výsledkov vykonaného dokazovania preto vyplynulo, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predmetného úveru, a preto súd žalobu bez ďalšieho v celom rozsahu zamietol.
22. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Nakoľko súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešnou stranou, a preto mu súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p.. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.