Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_25Cbi-13-2015.pdf
PDF · 124.78 KB
No categories available
25Cbi/13/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: D.. Q. F., U. XX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Ján Havlát, Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: P.. Q. V., so sídlom kancelárie: A. XX, XXX XX X. správca úpadcu D.. F. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. X. XX, XXX XX K., o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi, prihlásenej v konkurznej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 36K/42/2014 pod por. č. 2, je poskytnutie pôžičky úpadcovi v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 28. 09. 2009, výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 81 080,35 eur a pohľadávka je vymáhateľná.
II. Súd žalobu v časti týkajúcej sa určenia právneho dôvodu a vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu voči úpadcovi, prihlásenej v konkurznej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 36K/42/2014 pod por. č. 2, vo výške 1 986,89 eur zastavuje.
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 18.5.2015 domáhal rozhodnutia, v ktorom by súd určil, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi, prihlásenej v konkurznej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 36K/42/2014 pod por. č. 2, je poskytnutie pôžičky úpadcovi v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 28. 09. 2009, výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 111 817,99 eur a pohľadávka je vymáhateľná. Zároveň žiadal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi sa považuje za zistenú. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že si prihláškou zo dňa 10.3.2015 prihlásil do konkurzu č.k. 36K/42/2014 vedenom na Okresnom súde Trnava svoju pohľadávku voči úpadcovi D.. F. G. na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.9.2009 ( ďalej len „ Zmluva“) z dôvodu jej nesplatenia. Uvedená prihláška bola žalovanému doručená dňa 13.3.2015, teda podľa žalobcu v zákonom stanovenej lehote. Právnym titulom na prihlásenie pohľadávky do konkurzu bola nesplatená pôžička v celkovej výške 40 650,96 eur spolu s príslušenstvom pozostávajúceho z úrokov vo výške 51 398,41 eur a úrokov z omeškania vo výške 19 768,62 eur. Teda žalobca si uplatnil prihláškou pohľadávku v celkovej výške 111 817,99 eur.
2. Dňa 20.04.2015 bolo doručené žalobcovi oznámenie žalovaného (správcu), že prihlásená pohľadávka žalobcu bola popretá a to v celom rozsahu 111 817,99 eur, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky pohľadávky z dôvodu, že podľa vyjadrenia úpadcu zo dňa 10.04.2015 bola pohľadávka uhradená.
3. Žalovaný k návrhu uviedol, že žalobca nepredložil správcovi listinné dôkazy k uplatnenému nároku, úpadca súčasne pohľadávku spochybnil, správca pohľadávku zákonite poprel čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky pohľadávky. Bola uznaná čo do prihláseného poradia a oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 20.04.2015.
4. K veci sa na pojednávaní dňa 26.11.2015 vyjadril žalovaný a uviedol, že žalobca si prihlásil pohľadávku dňa 13.03.2015 vo výške 111 817,99 EUR, k prihláške priložil notársku zápisnicu zo dňa 28.09.2009 a zmluvu o pôžičke z toho istého dňa. Žalovaný vyzval úpadcu na vyjadrenie sa k prihláške, ktorý ju spochybnil v celom rozsahu a vzhľadom k obsahu prihlášky a k vyjadreniu úpadcu, túto pohľadávku žalovaný poprel. Z prihlášky nevyplývali žiadne exekučné konania.
5. Na pojednávaní dňa 26.11.2015 bol vypočutý úpadca D.. F. G., ktorý uviedol, že podpisy na zmluve sú jeho podpisy. Rovnako, ako v predchádzajúcich prípadoch prišlo k požičaniu peňazí. Prevzal cca 40 000 alebo 45 000 EUR, nevie to presne povedať, dokázať to nevie. U dlžníkov p. F. to bola bežná prax. Podpisoval zmluvu o pôžičke, výdavkové a príjmové pokladničné doklady na rezervu, príjmový pokladničný doklad bol len jeden a ten zostával u p. F.. Keďže ho vytopilo, tak doklady sú vyhodené. Vytopilo ho v rodinnom dome, dátumy si nepamätá. V spise Okresného súdu Trnava sp. zn. 26C/6/2012 žalobca vysvetlil, ako poskytoval pôžičky. Tam sa asi nevyjadroval presne k týmto pôžičkám, ale vysvetlil prax ako prebiehalo poskytnutie pôžičky od neho. Tam sú aj doložené tie pokladničné doklady, čo vlastne úpadca už vrátil finančné prostriedky. Tie peniaze si požičiaval za tým účelom, že bol spoločník v inej firme a čo sa týka vrátenia, nevie, či boli 3,4,5 pôžičky, tie prvé si vyrovnali a ďalšie zostali otvorené. Nezostali otvorené celé, len určité časti a nevedeli sa dohodnúť v akej časti. V každej boli uvedené penále 0,5% za deň, čo je 180 % ročne, čo si úpadca nevšimol. Ponúkal žalobcovi balík peňazí, ale žalobca mal o sume inú predstavu a tak sa nedohodli. Vždy mali ústnu dohodu, čo sa poskytovalo, aký úrok pravidelne mesačne. Vyplácal ho vždy, keď si vybral peniaze z banky. Bolo to mesačne, má K. banku blízko kancelárie. Pri pôžičke peňazí si nechával len tú určitú časť ako zábezpeku. Bolo to bez dokladu.
6. Na pojednávaní konanom dňa 28.01.2016 žalobca uviedol, že poskytoval pôžičky ako fyzická osoba, ktorá slobodne nakladá so svojim majetkom. Takéto pôžičky poskytoval viacmenej príležitostne. Má aj na iných súdoch konania o takýchto pôžičkách. Požiadal o oprávnenie poskytovať úvery v r. 2013, lebo chcel to začať robiť ako živnosť. Čo sa týka zmluvy o pôžičke prejednávanej v tomto konaní, sú ako dlžníci uvedený úpadca a v 2. rade TONERY s.r.o., žalobca si asi uplatnil túto pohľadávku aj voči tejto spoločnosti v exekučnom konaní. Žaluje celú sumu voči jednému dlžníkovi z dôvodu, že sa jedná o solidárny dlh a obaja dlžníci boli povinní zaplatiť celú túto čiastku veriteľovi. Takto sa s dlžníkmi dohodol. Splátka 20 000 eur bola použitá presne v súlade so zmluvou na zaplatenie úroku z omeškania, úroku a časti istiny v tomto poradí, tak ako bolo dojednané v zmluve. V konaní 26C/6/2012 išlo o odporovateľnosť právneho úkonu a v tomto konaní potreboval len preukázať, že existujú neuhradené vykonateľné pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi a nebolo potrebné podrobne špecifikovať ako sa splátka pôžičky 20 000 eur použila na splnenie časti úroku z omeškania, úroku a istiny. V čase, keď bola zaplatená splátka vo výške 20 000 eur, bol dlžník v omeškaní, do toho času už narástli úroky z omeškania a úroky na určitú čiastku a táto čiastka bolo odpočítaná zo splátky 20 000 eur a zvyšok, ak tam nejaký bol, bol odpočítaný z istiny. Do dátumu 13.03.2010 boli úroky z omeškania ako aj úroky zaplatené a preto si ich neuplatňuje v tomto konaní. Úpadca zaplatil len to, čo si nechal ako zábezpeku. Vo všetkých pôžičkách, ktoré poskytol žalobca tomuto úpadcovi to bolo tak, že zaplatil len tú čiastku z pohľadávky, ktorú si žalobca nechal ako zábezpeku pri poskytovaní pôžičky. Prostriedky na poskytovanie pôžičiek bol jeho súkromný majetok, prostriedky získal zo zákonných zdrojov, nemyslí si, že je povinný špecifikovať ako získal svoje zákonné zdroje. Mal svoje vlastné peniaze. Vybral ich z trezora alebo bankového účtu. Vložil ich tam.
7. Pred tým ako súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby bolo nutné zistiť, či boli splnené podmienky rozhodovania súdu o žalobe žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V konaní mal súd preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením zo sp.zn. 36K/42/2014 zo dňa 21.01.2015, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 29.01.2015, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka D.. F. G., a súčasne bol za správcu ustanovený JUDr. Stanislav Volár, so sídlom kancelárie: Kukučínova 11, Piešťany. Dňa 18.05.2015 žalobca uplatnil na súde svoje právo tým, že podal žalobu, na základe ktorej sa domáhal, aby súd určil, že právnym dôvodom pohľadávky žalobcu prihlásenej do konkurzu, vedeného Okresným súdom Trnava na majetok úpadcu
D.. F. G., je zmluva o pôžičke zo dňa 28.09.2009. Oznámenie správcu o popretí prihlásenej pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 20.04.2015. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote (v zmysle § 32 ods. 9 ZKR do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi).
8. Súd po oboznámení sa s petitom žalobcu, priloženými prílohami a to prihláškou pohľadávky por. č. 2 zo dňa 10.03.2015, Zmluvou o pôžičke zo dňa 28.09.2009, príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi, vyjadrením úpadcu k pohľadávke, Oznámením žalovaného o popretí pohľadávky zo dňa 16.04.2015, písomnými vyjadreniami žalobcu ako aj žalovaného, výsluchom účastníkov konania, úpadcu a inými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že žalovaný čiastočne oprávnene poprel prihlásenú pohľadávku vo výške 111 817,99 eur.
9. Rozsudkom zo dňa 21.04.2016 súd prvého stupňa rozhodol tak, že výrokom č. I. určil, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi, prihlásenej v konkurznej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 36K/42/2014 pod por. č. 2, je poskytnutie pôžičky úpadcovi v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 28.09.2009, výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 28 750,75 eur a pohľadávka je vymáhateľná. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
10. Odvolací súd na základe odvolania žalobcu rozsudkom zo dňa 28.11.2017 rozhodol tak, že v časti o zamietnutí nároku na zaplatenie 20 000,- eur potvrdzuje rozsudok prvej inštancie, v ostatnej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalobcu, ktorý síce uviedol v odvolaní, že napáda rozsudok v celom rozsahu, ale neuviedol v čom napáda časť rozsudku, v ktorej mu súd prvej inštancie vyhovel. Odvolací súd v bode 26. odôvodnenia rozsudku uviedol, že preskúmal zamietajúcu časť rozsudku súdu prvej inštancie. V bode 28. odôvodnenia odvolací súd dospel po preskúmaní rozhodnutia v rozsahu odvolania a dôvodov vymedzených v odvolaní k záveru, že v ostatnej zamietajúcej časti považuje odvolanie žalobcu za dôvodné, ktoré vzhľadom na odvolacie dôvody ale založilo opodstatnenosť pre zrušenie aj výroku I. rozhodnutia, i keď vyhovujúceho, pretože je závislý od výroku napadnutého odvolaním (§379 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)), pretože ide o určenie vymáhateľnosti jednej pohľadávky, ktorá bola prihlásená v konkurze pod por. č. 2 ako celok. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že predmetom zmluvy o pôžičke bola suma 40 000,- eur a nie 60 000,- eur ako to tvrdil žalobca, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že sumu 20 000,- eur si žalobca ako veriteľ už dňa 21.01.2010, čo bol deň poskytnutia pôžičky, ponechal. Súd prvej inštancie správne túto sumu s poukazom na právnu úpravu zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) nepovažoval za pôžičku, pretože nebolo preukázané, že suma 20 000,- eur bola reálne prenechaná do voľnej dispozície úpadcu ako dlžníka, nakoľko si ich vlastne veriteľ priamo ponechal, keď zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, a preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorou zamietol žalobu v časti o určenie pravosti, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky na istine v sume 20 000,-eur, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací súd pri hodnotení odvolacieho dôvodu k otázke posúdenia pasívnej solidarity, ku ktorej súd prvej inštancie skonštatoval, že zmluva o pôžičke neobsahuje solidaritu dlžníkov, ani dohodu o určení výšky podielov dlžníkov na dlhu, a preto dospel k záveru v zmysle ust. § 511 ods. 2 OZ, že žalobca sa môže domáhať plnenia od úpadcu len vo výške 1/2 - ice dlhu, čo je 20 000,-eur, keďže podiely sú rovnaké, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v tejto časti dôvodné. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal samotnou povahou plnenia a skutočnosťami, ktoré pri uzatváraní zmluvy o pôžičke vyšli najavo, žiadnym spôsobom ich z hľadiska posúdenia pasívnej solidarity nevyhodnotil, preto závery súdu prvej inštancie o tom, že nešlo o solidaritu dlžníkov nemôže vyhodnotiť ako správne a súd prvej inštancie musí tieto nedostatky odstrániť, pričom bude vychádzať zo skutočnosti, podľa ktorej úpadca a spoločnosť TONERY Slovakia s.r.o. sú solidárnymi dlžníkmi. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi ani nárok na 26% úrok ako odplatu za poskytnutie pôžičky, pre rozpor s dobrými mravmi, k čomu odkázal na úrokové sadzby, ktoré boli poskytovali v rozhodnom čase podľa štatistiky NBS a ktoré boli pri ostatných úveroch vo výške v priemere 6,3050 %. Právna úprava uvedená v ust. § 658 ods.1 OZ umožňuje pri peňažnej pôžičke dohodnúť i úroky, preto nie je zrejmé, z akého dôvodu, ak prvoinštančný súd nepriznal žalobcovi úroky dohodnuté v zmluve pre rozpor s dobrými mravmi, mu nepriznal žiadne iné úroky, i keď prípadne nižšie. K uvedenému tak musí prvoinštančný súd zaujať tiež právne stanovisko, aby bolo možné jeho záver preskúmať. Predmetom konania bolo i
posúdenie uplatňovaného nároku na úroky z omeškania, ktoré súd prvej inštancie priznal vo výške 9 % ročne, ktorú výšku odvolateľ v podanom odvolaní akceptoval a požiadal o pripustenie zmeny návrhu. Požadovaným procesným úkonom sa prvoinštančný súd vyporiada v ďalšom konaní. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, okrem potvrdenia dôvodnosti zamietnutia nároku na 20 000,- eur ako zábezpeky, podľa § 389 ods.1 písm. b / CSP rozsudok zrušil a podľa § 391 ods.1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že prvoinštančný súd bude postupovať v smere pokynov vyššie uvedených odvolacím súdom, vykoná dokazovanie, odstráni nedostatok spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení pre chybnú interpretáciu právnej normy a tým i nedostatočnom zistení skutkového stavu a po správnom právnom posúdení o veci opäť rozhodne. 11. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie v časti, v ktorej potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, o ktorom rozhodol dovolací súd uznesením č.k. 5Obdo/90/2018 zo dňa 29.01.2019 a vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uznesením č. k. 21CoKR/7/2019 - 159 zo dňa 12.11.2019 zrušil napadnutý rozsudok aj v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá čo do zaplatenia 20 000 eur, a vec sa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie aj v tejto časti. V odôvodnení tohto uznesenia v bode 8. uviedol, že vzhľadom na pomerne komplikovaný procesný vývoj sporu považuje odvolací súd predovšetkým za potrebné ozrejmiť predmet odvolacieho konania. Žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal určenia právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti svojej pohľadávky pozostávajúcej z istiny 40.650,96 eur, úroku 51.398,41 eur a úroku z omeškania 19.768,62 eur, teda spolu 111.817,99 eur. Súd prvej inštancie mu napadnutým rozsudkom priznal z týchto nárokov istinu 20.000 eur a úrok z omeškania 8.750,75 eur, zamietol ju vo zvyšku, teda čo do istiny 40.650,96 eur, celého úroku a úroku z omeškania 11.017,87 eur. Proti vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie nebolo podané odvolanie, preto v zmysle § 207 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účinného do 30.06.2016 nadobudol právoplatnosť. Žalobca sa odvolal proti celej zamietajúcej časti, tunajší súd však rozsudkom č. k. 21 CoKR 16/2016-96 okrem potvrdenia zamietnutia 20.000 eur tento rozsudok vo zvyšku zamietajúcej časti zrušil a táto jeho časť rozhodnutím dovolacieho súdu nebola dotknutá. Zrušenie sa teda týkalo celého nároku na úrok 51.398,41 eur, zamietnutého nároku na úrok z omeškania 11.017,87 eur a nepotvrdeného zamietnutého zvyšku istiny 650,96 eur. Predmetom tohto odvolacieho konania je teda len zamietajúci výrok napadnutého rozsudku v rozsahu 20.000 eur. Ďalej v bode 12 uviedol, že súd prvej inštancie teda v ďalšom konaní (§ 391 ods. 3 CSP) bude vychádzať z právnych názorov odvolacieho súdu vyslovených vyššie a tiež v predošlom rozsudku č.k. 21 CoKR 16/2016-96 a z tohto hľadiska pristúpi aj k skúmaniu popieracieho prejavu správcu. Odvolací súd pripomenul, že žalobca vo svojom odvolaní zároveň prejavil, že „mení žalobu“ tak, že namiesto pôvodne žiadaného úroku z omeškania už žiada len 17.781,73 eur (žalobca znížil sadzbu, podľa ktorej ho vypočítal, z 10 % na 9 %). Z obsahu odvolania je ale zrejmé, že uvedená suma úroku z omeškania 17.781,73 eur je vypočítaná z celej ním uplatňovanej istiny 40.650,96 eur, teda aj z tej časti istiny, ktorá mu už rozsudkom súdu prvej inštancie bola právoplatne priznaná. V sume 17.781,73 eur uvedenej v odvolaní je už započítaná aj suma 8.750,75 eur priznaná súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní žalobca (logicky) žiadal priznať už len dodatočných (17.781,73
- 8.750,75 =) 9.030,98 eur viažucich sa k zamietnutej časti istiny 20.650,96 eur. Súd prvej inštancie ale zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania v rozsahu 11.017,87 eur. Ak teda žalobca po jeho rozhodnutí žiadal na úroku z omeškania priznať (okrem už priznanej sumy) len ďalších 9.030,98 eur, žiadal v skutočnosti priznať menej než to, čo mu súd prvej inštancie zamietol. Preto jeho „zmenu žaloby“ v tejto časti treba posúdiť ako čiastočné späťvzatie žaloby v zmysle § 96 ods. 1 OSP účinného v čase podania odvolania (9. júna 2016), ktoré si zachovalo svoje účinky (§ 470 ods. 2 CSP). Odvolací súd však rozsudkom č. k. 21 CoKR 16/2016-96 zrušil zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj v rozsahu zamietnutia nároku na úrok z omeškania 11.017,87 eur. V dôsledku dispozičného úkonu žalobcu však predmetom meritórneho konania pred súdom prvej inštancie (okrem istiny 20.650,96 eur a úroku 51.398,41 eur) zostane len úrok z omeškania v rozsahu 9.030,98 eur. V bode 13 uviedol, že preto bude úlohou súdu prvej inštancie predovšetkým v zmysle tohto dispozičného úkonu zastaviť konanie čo do zvyšku nároku na úrok z omeškania, teda v časti (11.017,87 - 9.030,98 =) 1.986,89 eur. Následne súd prvej inštancie vec opätovne prerokuje, ustáli rozhodný skutkový stav, podrobí ho správnemu právnemu hodnoteniu a znova vo veci rozhodne. Svoje závery potom v novom rozsudku odôvodní spôsobom súladným s § 220 ods. 2 CSP. Zároveň rozhodne aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 12. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej len ZKR) prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo
veriteľa, b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d)poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e)celková suma pohľadávky, f)podpis. 13. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. 14. Podľa § 32 ods. 3 ZKR písm. a) pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky. 15. Podľa § 32 ods. 9 ZKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. 16. Podľa § 32 ods. 15 ZKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. 17. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 18. Podľa § 658 ods.1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 19. Podľa § 517 ods.2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 20. Podľa § 392 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
21. Podľa § 391 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
22. Podľa § 255 ods. CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. V konaní mal súd preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením zo sp. zn. 36K/42/2014 zo dňa 21.01.2015, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 29.01.2015, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka D.. F. G., a súčasne bol za správcu ustanovený JUDr. Stanislav Volár, so sídlom kancelárie: Kukučínova 11, Piešťany. Dňa 18.05.2015 žalobca uplatnil na súde svoje právo tým, že podal žalobu, na základe ktorej sa domáhal, aby súd určil, že právnym dôvodom pohľadávky žalobcu prihlásenej do konkurzu, vedeného Okresným súdom Trnava na majetok úpadcu D.. F. G., je zmluva o pôžičke zo dňa 28.09.2009. Oznámenie správcu o popretí prihlásenej pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 20.04.2015. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote (v zmysle § 32 ods. 9 ZKR do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi). Súd v súlade s vykonaným dokazovaním a v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveného v tomto konaní, ktorým je viazaný, rozhodoval, už len o nároku žalobcu okrem časti, v ktorej rozhodol v rozsudku zo dňa 21.04.2016 v ods. I., kde určil, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi, prihlásenej v konkurznej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 36K/42/2014 pod por. č. 2, je poskytnutie pôžičky úpadcovi v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 28. 09. 2009, výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 28 750,75 eur a pohľadávka je vymáhateľná. Celková výška prihlásenej pohľadávky je 111 817,99 eur, podľa uznesenia odvolacieho súdu, je právoplatná časť rozsudku prvej inštancie týkajúca sa pohľadávky vo výške 28 750,75 eur a časť týkajúca sa výšky 1 986,89 eur zobral žalobca späť. Súd preto rozhodoval o pohľadávke vo výške 81 080,35 eur ( 111 917,99 - / 28 750,75 + 1 9896,89/).
25. Keďže žalobca zobral späť žalobu v časti týkajúcej sa určenia právneho dôvodu a vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu voči úpadcovi, prihlásenej v konkurznej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 36K/42/2014 pod por. č. 2, vo výške 1 986,89 eur, súd v tejto časti konanie zastavil.
26. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia v bode 10. upozornil súd prvej inštancie na to, že podľa medzičasom ustálenej judikatúry (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013, uznesenie NR SR sp. zn. 3 Obdo 70/2016) je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 ZKR je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, či pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy. Postup súdu spočívajúci v preskúmavaní existencie prihlásenej pohľadávky, ak bola správcom popretá napr. len jej vymáhateľnosť a správca ju nepoprel čo do dôvodu, totiž nahrádza nečinnosť správcu, čo je neprípustné (§ 32 ods. 1, ods. 5 a ods. 17 ZKR). Správca nemôže zodpovednosť za svoju nečinnosť prenášať na konkurzný súd. Správca sa teda nemôže uspokojiť s prvoplánovo uvedeným dôvodom popretia, ale je povinný popretie odôvodniť čo najpodrobnejšie. Tým jednak napĺňa svoju úlohu z § 32 ods. 1 ZKR a tiež umožňuje veriteľom riadne sa brániť podaním žaloby o určenie pravosti pohľadávok.
27. V prejednávanej veci síce správca listom zo 16.04.2015 (č. l. 12) poprel pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu, výšky aj vymáhateľnosti. Ako dôvod popretia však výslovne uviedol len to, že „podľa vyjadrenia úpadcu zo dňa 10.04.2015 bola pohľadávka uhradená“. Z takto vymedzeného dôvodu popretia ale vôbec nevyplýva, v čom je pochybný právny dôvod pohľadávky (žalovaný nepoprel platnosť ani účinky zmluvy o pôžičke, nepoprel, že by peniaze neboli odovzdané, nenamietol rozpor úrokov s dobrými mravmi ani úrokov z omeškania so zákonom) alebo jej vymáhateľnosť (žalovaný neuviedol nič, čo by spochybňovalo vymáhateľnosť eventuálneho kladného zostatku pohľadávky, napr. neúčinnosť, premlčanie a pod.). Žalovaným uplatnený dôvod sa v podstate týka len výšky pohľadávky v tom zmysle, že táto je uhradená, teda v celom rozsahu už zanikla. Namieta teda, že pohľadávka neexistuje v dôsledku jej splnenia a len v tomto zmysle možno chápať jeho popretie právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Úlohou súdu v incidenčnom konaní teda podľa citovanej judikatúry bolo preskúmať len to, či tieto dôvody žalovaného obstoja, teda či pohľadávka bola skutočne splatená. Naopak, nebolo a nie je jeho úlohou skúmať otázky protiprávnosti úrokov či úrokov z omeškania.
28. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalovaný nedostavil a svoju neprítomnosť ospravedlnil a zároveň súhlasil s prejednaním veci aj bez jeho prítomnosti, za podmienky dodržania právneho názoru odvolacieho súdu.
29. Žalobca na pojednávaní dňa 13.02.2020 uviedol, že sa pridržiava všetkých doterajších vyjadrení, tvrdení a podaní v konaní a má za to, že bola dostatočne preukázané existencia pohľadávky žalobcu voči úpadcovi, túto pohľadávku považuje za riadne preukázanú, z toho dôvodu žiada, aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Dôvod popretia neexistuje, pohľadávka nebola zaplatená. Návrhy na dokazovanie nemal. Dôvod popretia pohľadávky, tak ako ho žalovaný uviedol v oznámení o popretí prihlásených pohľadávok veriteľa zo dňa 16.04.2015, okrem toho, že neexistuje, je vyjadrený aj neurčito a nedá sa z neho dovodiť, že by žalovaný z nejakého konkrétneho dôvodu predmetnú pohľadávky poprel. Z toho dôvodu má za to, že súd by v tomto konaní mal v 100 % vyhovieť žalobe a priznať trovy konania.
30. Súd preto rozhodol na základe doteraz vykonaného dokazovania, keď jediným dôvodom popretia pohľadávky bolo, že „podľa vyjadrenia úpadcu zo dňa 10.04.2015 bola pohľadávka uhradená“. V priebehu konania nebol o zvyšku prihlásenej pohľadávky, o ktorej je v súčasnosti vedené konanie, preukázaný správcom uvedený dôvod popretia, teda že prihlásená pohľadávka bola uhradená. Žalovaný nepredložil a ani nenavrhol vykonať dôkaz, ktorý by túto skutočnosť preukázal, neuniesol teda dôkazné bremeno svojich tvrdení. V konaní bol vypočutý aj samotný úpadca, ktorý vo svojej výpovedi nepotvrdil a
nepreukázal dôkazmi dôvod popretia, teda, že pohľadávka žalobcu bola v celom rozsahu ním uhradená pred alebo počas tohto konania.
31. V súlade s ustanovením § 32 ods.1 ZKR môže správca poprieť pohľadávku iba ak dospel k záveru, že pohľadávka je sporná. Samotná spornosť pohľadávky musí však vykazovať takú právnu alebo faktickú relevanciu, že bude argumentačne udržateľná a obhájiteľná. V tomto smere nepostačuje subjektívna spornosť pohľadávky, ktorú vníma výlučne správca na základe chybných premís, resp. na základe svojej nedostatočnej prieskumnej činnosti. Ustanovenie § 32 ods. 1 ZKR umožňuje správcovi v konkurze využiť inštitút popretia prihlásenej pohľadávky iba v situácii kedy je spornosť pohľadávky objektívna. Popieranie pohľadávok nemôže byť zneužívané na prenášanie zodpovednosti za preskúmanie každej pohľadávky (pri ktorej správca subjektívne dospeje k údajnej spornosti) na súd v incidenčnom konaní. Správca má totiž normatívnu povinnosť pohľadávku veriteľa dôkladne preskúmať, pričom poprieť ju môže iba v prípade, ak je pohľadávka skutočne (na základe relevantnej argumentácie) sporná. Každá prihláška pohľadávky v konkurznom konaní je založená na tvrdeniach veriteľa, ktoré je potrebné overiť a skontrolovať. Uvedenú kontrolu vykonáva správca a taktiež veritelia, ktorí majú za presne stanovených zákonných podmienok právo veriteľom prihlásenú pohľadávku poprieť, pričom správca má nielen právo na vykonávanie takejto kontroly, ale aj zákonnú povinnosť. Túto povinnosť musí vykonávať s dostatočnou odbornou spôsobilosťou a starostlivosťou. Konkurzný správca pritom pri vykonávaní takejto kontroly porovnáva doručenú prihlášku pohľadávky s účtovníctvom úpadcu, ak nie je úpadca účtovnou jednotkou, správca porovná prihlásenú pohľadávku veriteľa s ostatnou dokumentáciou a taktiež so zoznamom záväzkov, ktorý bol priložený a je súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu. Spornosťou pohľadávky sa vo všeobecnosti rozumie prípad, keď z okolností známych v danom čase, t.j. v čase plynutia lehoty na zisťovanie a popieranie pohľadávok, možno dôvodne pochybovať o existencii takejto pohľadávky.
32. Úlohou súdu je len preskúmať, či správcom uvedený dôvod na popretie pohľadávky je daný a v prejednávanej veci súd zistil, že správcom uvedené dôvody na popretie pohľadávky nie sú dané v rozsahu, v ktorom súd prvej inštancie rozhodoval v tomto rozhodnutí a súd má za to, že žaloba bola podaná v tejto časti dôvodne, preto jej vyhovel. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní riadil právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v ostatnom zrušujúcom uznesení, keď odchýliť sa od tohto názoru mu CSP neumožňuje.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2) 35. O trovách konania žalobcu voči žalovanému bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a zásadou úspechu, pričom súd dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 36. Žalobca si uplatnil pohľadávku vo výške 111 817,99 eur (100 %). Žalobca zobral späť žalobu v časti pohľadávky vo výške 1 986,89 eur ( bez zavinenia žalovaného). Úspešný bol žalobca vo výške pohľadávky 109 831,10 eur ( 90,63 %), súd považoval neúspech žalobcu v späťvzatej časti za nepatrný a len v časti príslušenstva pôvodnej pohľadávky, preto zaviazal žalovaného na náhradu trov vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).