Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_4Cob-2-2020.pdf
PDF · 82.17 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/2/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: ASSA ABLOY Door Slovakia s.r.o., Továrenská 15, 901 01 Malacky, IČO: 31 341 578, zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464, proti žalovanému: DEFENDOOR s.r.o., Tomášikova 19, 821 02 Bratislava, IČO: 35 770 414, o zaplatenie 61.440,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 58Cb/183/2019-151 zo dňa 18.11.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 58Cb/183/2019-151 zo dňa 18.11.2019 p o t v r d z u j e .
Žalovaný nemá voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) konanie zastavil a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 5 ods. 1, 2, § 6 ods. 1, 2, 3, § 7 ods. 1, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojím podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania domáhal zaplatenia sumy 61.440,34 eur z titulu neuhradených faktúr vystavených na základe zmluvy o distribučnom zastúpení. V uvedenom konaní vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz sp. zn. 10Up/263/2018 zo dňa 29.05.2018, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 61.440,34 eur s príslušenstvom. Voči tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uplatnil námietku nedostatku právomoci, nakoľko medzi stranami bolo dohodnuté, že spory sa budú riešiť pred rozhodcovským súdom. Súd zo žaloby a jej príloh zistil, že žalobca pod pôvodným názvom SHERLOCK, s.r.o. a žalovaný uzavreli zmluvu o distribučnom zastúpení, v ktorej čl. 17, bod 17.3 si strany dohodli, že svoje spory z tejto zmluvy budú strany riešiť pred Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Súd mal za to, že žalovaný uplatnil námietku nedostatku právomoci včas, t.j. pri prvom procesnom úkone ktorý mu patril, teda podaním odporu voči platobnému rozkazu. Z predloženej zmluvy, ktorú doložil žalobca mal preukázané, že strany sporu si dohodli, že spory zo zmluvy o distribučnom zastúpení budú riešiť pred Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, t.j. spor sa má prejednať pred rozhodcovským súdom a nie pred všeobecným súdom, preto bolo povinnosťou súdu konanie zastaviť. Aj napriek tvrdeniu žalovaného, že príslušným na prejednanie je súd ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, záujmové združenie právnických osôb, IČO: 45 741 905, vzhľadom na to, že tento súd si mali strany sporu dohodnúť v Dodatku k zmluve, ktorý žalobca namietol, súd konanie zastavil z dôvodu, že aj keby pripustil, že dodatok k zmluve je platný a účinný, bol by na prejednanie a rozhodnutie príslušný rovnako rozhodcovský súd ako v prípade, že by bol podľa zmluvy príslušný Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Súd
nemal preukázané, že by boli naplnené podmienky podľa § 7 ods. 1, ktoré by umožnili na námietku neprihliadnuť, vzhľadom na čo konanie zastavil a žalovanému trovy konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v časti I. výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal nesprávnosť záverov súdu, nakoľko vychádzajú a sú založené na nesprávnom právnom posúdení otázky, či zo strany žalovaného došlo k včasnému vzneseniu námietky nedostatku súdnej právomoci, a ak áno, či neexistovali dôvody, pre ktoré nebolo možné na uvedenú námietku prihliadať. Podľa žalobcu námietku príslušnosti rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT uplatnenú žalovaným, nemožno považovať za včasnú, riadnu a relevantnú námietku rozhodcovskej právomoci, na ktorú by mal súd prihliadať. Poukázal na to, že žalovaný opiera svoju námietku nedostatku súdnej právomoci o rozhodcovskú doložku, ktorá je neplatná a neexistujúca a naviac, podľa namietanej rozhodcovskej doložky by mal spory medzi stranami rozhodovať subjekt, ktorý v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vôbec nemôže vykonávať funkciu rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, čo muselo byť súdu zrejmé v zmysle zásady iura novit curia. Zdôraznil, že žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu nenamietal príslušnosť Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, naopak, odkazoval na účelovú, špekulatívnu a neplatnú príslušnosť ROYAL DEVELOPMENT, ktorý nemôže byť rozhodcovským súdom, v dôsledku čoho žalovaný v skutočnosti nevzniesol žiadnu námietku rozhodcovskej právomoci, a tým o túto námietku vedome prišiel. Vyjadril názor, že na žalovaného sa preto hľadí, ako keby námietku nepodal, a teda akceptoval riešenie sporu v súdnom konaní. Ďalej mal za to, že dôvod na zastavenie súdneho konania by nebol daný ani v prípade, ak by žalovaný uplatnil námietku nedostatku súdnej právomoci včas, nakoľko v takom prípade by boli dané dôvody pre pokračovanie v súdnom konaní v zmysle § 7 ods. 2 CSP. Poukázal na to, že žalovaným namietaný rozhodcovský súd neexistuje, resp. ním označený subjekt nemôže konať a rozhodovať ako rozhodca alebo rozhodcovský súd. Podľa žalobcu za týchto okolností, pri analogickej aplikácii § 7 ods. 2 CSP sú založené dôvody pre neprihliadnutie na námietku žalovaného a poskytnutie procesnej ochrany žalobcovi, keďže ide o spor, o ktorom žalovaným namietnutý neexistujúci rozhodcovský súd nielenže nemôže, ale správne aj musí odmietnuť rozhodovať. Dodal, že ak by aj namietaná rozhodcovská doložka bola platná, z jej znenia nevyplýva, že sa vzťahuje aj na jednotlivé kúpne zmluvy, ktoré boli medzi žalobcom a žalovaným uzavreté následne a v nadväznosti na existenciu zmluvy o distribučnom zastúpení, a z ktorých si žalobca uplatňuje voči žalovanému svoje nároky. To isté podľa neho platí aj pre rozhodcovskú doložku, ktorou bola založená právomoc Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Namietal, že súd uvedenú skutočnosť právne neposudzoval ani sa s ňou nevysporiadal. S ohľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým zruší I. výrok napadnutého uznesenia a vráti vec súdu na ďalšie konanie a súčasne prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
3. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie č.k. 58Cb/183/2019-151 zo dňa 18.11.2019 je potrebné potvrdiť ako vecne správne.
5. Podľa § 5 ods. 1 a 2 CSP, na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Na námietku uplatnenú neskôr súd neprihliada.
6. Podľa § 6 ods. 1 CSP, ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví.
7. Podľa čl. 11 ods. 1 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. 58Cb/183/2019-151 zo dňa 18.11.2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza nasledovné:
11. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nesprávnosti záverov súdu, ktoré podľa neho vychádzajú a sú založené na nesprávnom právnom posúdení otázky, či zo strany žalovaného došlo k včasnému vzneseniu námietky nedostatku súdnej právomoci. V zmysle § 5 ods. 1 CSP, námietka žalovaného o nedostatku právomoci musí byť uplatnená najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý žalovanému patrí. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu, že žalovaný uplatnil námietku nedostatku právomoci včas podaním odporu voči platobnému rozkazu, keďže išlo o prvý procesný úkon, ktorý mu patril. Odvolací súd poukazuje na to, že súd nemá možnosť ex offo skúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy, avšak keďže žalovaný včas vzniesol námietku nedostatku právomoci podľa § 5 CSP, bolo úlohou súdu sa otázkou vlastnej právomoci na konanie a rozhodovanie vo veci vysporiadať. Vzhľadom na včas uplatnenú námietku nedostatku právomoci súd skúmal, či je táto námietka dôvodná a vec sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Nemožno sa stotožniť s námietkou žalobcu, že tým, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu nenamietal právomoc Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, ale len neplatnú a zmätočnú právomoc neexistujúceho rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT, žalovaný v skutočnosti nevzniesol žiadnu námietku rozhodcovskej právomoci, a tým o túto námietku vedome prišiel. Takéto tvrdenie žalobcu nemá oporu v zákonných ustanoveniach. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa čl. 11 ods. 1 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. I keď žalovaný v odpore výslovne odkazoval na právomoc rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT, jeho námietku nemožno vykladať striktne a izolovane tak, že sa týka len tohto subjektu, takýto výklad by bol príliš formalistický a nerešpektoval by prejav vôle žalovaného. Naopak, z odporu proti platobnému rozkazu je zrejmé, že žalovaný sa domáhal toho, aby daná vec bola prejednaná a rozhodnutá v rozhodcovskom konaní. Zo žalobcom predloženej Zmluvy o distribučnom zastúpení mal odvolací súd preukázané, že sporové strany sa dohodli, že spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešiť pred Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, t.j. pred rozhodcovským súdom, a nie pred všeobecným súdom. Z uvedeného je zrejmé, že strany v rámci svojej zmluvnej dispozície vylúčili právomoc civilného súdu a založili právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie takéhoto sporu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval za správny postup súdu, ktorý konanie zastavil podľa § 6 ods. 1 CSP. Odvolací súd poukazuje na to, že i v prípade, ak by Dodatok č. 1 k Zmluve o distribučnom zastúpení predložený žalovaným, v ktorom si mali strany dohodnúť príslušnosť rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT, bol skutočne neplatným a neúčinným právnym úkonom, táto neplatnosť by sa nevzťahovala na samotnú Zmluvu o distribučnom zastúpení a v nej dohodnutú právomoc Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Je preto správy záver súdu, že i v takomto prípade by bol na prejednanie a rozhodnutie príslušný rozhodcovský súd, nie civilný súd, preto bolo nutné konanie zastaviť. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že sú dané dôvody na pokračovanie v súdnom konaní v zmysle § 7 ods. 2 CSP, nakoľko odvolací súd nezistil, že spor nemôže byť predmetom rozhodcovského konania ani skutočnosť, že rozhodcovský súd sa odmietol sporom zaoberať. Za nedôvodnú odvolací súd považoval námietku žalobcu, podľa ktorého zo znenia rozhodcovskej doložky nevyplýva, že sa vzťahuje aj na jednotlivé kúpne zmluvy, ktoré boli medzi žalobcom a žalovaným uzavreté následne a v nadväznosti na existenciu Zmluvy o distribučnom zastúpení a z ktorých si žalobca uplatňuje voči žalovanému svoje nároky, čo platí aj pre rozhodcovskú doložku, ktorou bola založená právomoc Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že sám žalobca vo svojom podaní, ktorým sa začalo konanie, výslovne uviedol, že „V priebehu roka 2017 a 2018 žalobca dodal žalovanému tovar a súvisiace služby na základe objednávok žalovaného, za ktoré žalovanému v súlade so Zmluvou o distribučnom zastúpení vystavil faktúry uvedené v prílohe tohto podania“. V danom prípade teda išlo o nároky, ktoré si žalobca uplatnil z titulu tovaru dodaného na základe objednávok žalovaného v zmysle
Zmluvy o distribučnom zastúpení, na ktoré sa vzťahuje rozhodcovská doložka dohodnutá v čl. 17. bod 17.3 Zmluvy o distribučnom zastúpení.
12. So zreteľom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie Okresného súdu Bratislava II č.k. 58Cb/183/2019-151 zo dňa 18.11.2019 v zmysle § 387 ods. 2 CSP (aj v závislej časti výroku o trovách) potvrdil ako vecne správne.
13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).