Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_9C-19-2018.pdf
PDF · 69.29 KB
Case nature
Subarea
9C/19/2018
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v spore žalobcu: I. T., L.. XX.XX.XXXX, bytom: J. XX, C., zastúpeného JUDr. O. J., so sídlom: G. XX, P. proti žalovanej: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom: J. XX, C., zastúpenej spoločnosťou EwerLegal s.r.o., so sídlom: Šoltésovej 2, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 50 622 820, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o späťvzatí žaloby
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Elektronicky podanou žalobou so zaručeným elektronickým podpisom 17.10.2018 sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu po rozvode.
2. Elektronickým podaním z 10.02.2020 žalobca oznámil, že strany sporu uzatvorili dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vzal žalobu späť a navrhli zastaviť konanie. O náhrade trov konania navrhol rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu a to z dôvodu, že strany sa tak dohodli v písomnej dohode o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva.
3. Elektronickým podaním z 10.02.2020 žalovaná potvrdila súdu, že medzi stranami došlo k vysporiadaniu dohodou, vyjadrila súhlas so zastavením konania a s výrokom o tom, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Podľa § 144 Civilného sporové poriadku (ďalej len „C. s. p.“) žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 2 C. s. p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
7. S poukazom na jednostranný procesný úkon žalobcu bolo potrebné rozhodnúť o zastavení konania. Nakoľko žalovaná vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby, súd konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov pre späťvzatie žaloby zastavil.
8. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Po rekodifikácii občianskeho procesného práva s účinnosťou od 1. júla 2016 je rozhodovanie o trovách konania zakotvené v troch ustanoveniach - § 255 upravuje zásadu úspechu, § 256 obsahuje zásadu zavinenia a § 257 predstavuje výnimku pre nepriznanie náhrady trov konania, ktorú by súd podľa §
255 alebo § 256 priznal. Pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania pri zastavení konania je kľúčovým § 256. Odsek 1 stanovuje, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Odsek 2 upravuje tzv. separátne trovy - ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Z týchto ustanovení vyplýva, že pokiaľ by súd neustálil, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, prípadne by ustálil, že na zastavení konania sa pričinili obe strany sporu, § 256 je neaplikovateľný. Ten totiž výslovne predpokladá, že niektorá zo strán procesne zaviní zastavenie konania a súd prizná náhradu trov konania protistrane. Nemožno opomenúť, že ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, nemá v súčasnej právnej úprave ekvivalent.
10. Súd má za to, že v tomto prípade nemožno jednoznačne ustáliť, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania. Žalobca späťvzatím žaloby reagoval na uzatvorenie mimosúdnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že strany sporu sa po vzájomnej dohode vzdali nároku na náhradu trov konania. Žalobca preto v späťvzatí žaloby a žalovaná vo vyjadrení súhlasu so späťvzatím žaloby zhodne navrhli, aby súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. Takáto dohoda a postoj strán sporu má prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu, ktorý by mohol priznať nárok na náhradu trov konania žalovanej vychádzajúc zo základného predpokladu, že zastavenie konania je procesným neúspechom žalobcu. Do úvahy by prichádzalo i priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi, pokiaľ by sa ním uvedený žalobný návrh zhodoval s obsahom písomnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V danom prípade tak súd popri nemožnosti ustálenia strany sporu procesne zodpovednej na zastavení konania prihliadal i na existenciu dohody strán o vzdaní sa nároku na náhradu trov konania.
11. Paragraf 257 Civilného sporového poriadku umožňuje súdu vo výnimočných prípadoch nepriznať náhradu trov konania. Z jeho zaradenia ako aj gramatického výkladu je zrejmé, že súd neprizná náhradu trov konania strane, ktorej náhrada trov konania prináleží v zmysle § 255 alebo § 256. Keďže súd dospel k záveru, že § 256 je v tomto prípade nepoužiteľný, rovnaký záver platí aj pre ustanovenie § 257.
12. Za týchto okolností si súd vypomohol analógiou zákona (analógia legis). Jej podstata spočíva v použití normy na inú skutkovú podstatu, než plynie z pojmov zákonného ustanovenia, ale na podobnú skutkovú podstatu. V rámci úpravy náhrady trov konania prichádzal do úvahy len odsek 2 v § 255 Civilného sporového poriadku. Ten stanovuje, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo. Práve toto ustanovenie súd vyhodnotil za čo do obsahu a účelu najbližšie vzniknutej právnej veci, keď nebolo možné ustáliť, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania a strany sporu sa dohodli, že si nárok na náhradu trov konania uplatňovať nebudú, t. j. vzdali sa nároku na náhradu trov konania. Aplikáciou citovaného ustanovenia súd konštatoval, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
13. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi súd rozhodne samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia (§ 357 písm. a) a m) C. s. p.).
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.