Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/72/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcu S. Z., nar. XX.X.XXXX, Z.. Q.. Š. XXXX/X, XXX XX Č. 1, zast. STEHURA & partners, v. o. s., F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1 496,96 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1 496,96 € s 5% úrokom z omeškania ročne od doručenia žaloby dňa 19.11.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia VSÚ.

odôvodnenie:

Podľa súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa :

1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: V nadväznosti a súd bol viazaný žalobným návrhom, že žalobca - spotrebiteľ žiada od žalovaného - veriteľa (jeho právneho nástupcu) vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 496,96 € s 5% úrokom z omeškania ročne od doručenia žaloby do zaplatenia, teda od 19.11.2019 do zaplatenia (čl. 18 rub spisu). Bezdôvodné obohatenie žiadal vydať z dôvodu, že považuje zmluvu o pôžičke medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného za bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom k porušeniu povinnosti predmetom sporu teda je len celková poskytnutá pôžička po odpočítaní platieb, po započítaní premlčaného dlhu.

2. Aké tvrdenia produkoval žalobca: Žalobca v žalobe zo dňa 21.10.2019 uviedol, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200026692 zo dňa 29.1.2010 na sumu 995,82 €. Podpísal zmluvnú predtlač, formulárovú zmluvu. Argumentácia žalobcu vychádza z tvrdenia, že ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý aplikoval žalobca o spotrebiteľských úveroch. Zmluva nespĺňa podmienky zákona o spotrebiteľských úveroch. Nespĺňa podmienku konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa. Z toho dôvodu podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže zmluva neobsahuje náležitosti podľa , , až j), , , poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, to znamená, že žalobca nebol povinný zaplatiť úrok a poplatky, napriek tomu ich zaplatil. Žalovaný vyplatil

žalobcovi pôžičku, úver 834,13 € (995,82 € - 161,69 € poplatok za poskytnutie úveru, ktorý si hneď započítal na poskytnutý úver podľa bodu 8.2 zmluvy). Žalobca vrátil žalovanému veriteľovi sumu 2 742,4 €. Bol povinný vrátiť len 834,13 €. Bez akéhokoľvek právneho dôvodu zaplatil žalovanému sumu 1 908,27 €. Z dôvodu prípadnej námietky premlčania si žalovaný uplatňuje bezdôvodné obohatenie v menšom rozsahu než mu patrí, teda len nepremlčaný nárok vo výške 1 496,96 €, čo je súčet platieb uhradených žalobcom ako spotrebiteľom v čase od 16.10.2017 do augusta 2019. Túto sumu zrážal žalovaný - veriteľ žalobcovi - spotrebiteľovi zo mzdy u jeho zamestnávateľa. Žalovanému v konaní pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. bolo uznesením nariadené neodkladné opatrenie - povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 496,96 € s 5% úrokom z omeškania ročne od doručenia žaloby do zaplatenia odôvodnil žalobca ustanoveniami , Z. z o ochrane spotrebiteľa. V replike zo dňa 11.12.2019 (čl. 47 spisu) žalobca doplnil v reakcii na vyjadrenie žalovaného nasledovné tvrdenia: podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady, vrátane úroku, poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru. V spornej zmluve celkové náklady spotrebiteľa sú uvedené vo výške 1 022,51 €. Účelovo žalovaný nezahrnul do nákladov poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 161,69 €, bod 8.1. zmluvy, ktorý si hneď odpočítal z poskytnutého úveru. Celkové náklady tak predstavujú 1 184,03 €, a teda žalovaný neuviedol do zmluvy celkové náklady v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Chybne uviedol aj údaj o RPMN. V zmluve sú uvedené dva údaje o RPMN, čo je v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Pôsobí na spotrebiteľa tento dvojitý údaj zmätočne. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 68,79 % (bod 5 zmluvy) a 64,76 % (bod 6 zmluvy). Skutočná RPMN predstavuje 120,31 %. Do výpočtu RPMN a celkových nákladov nezahrnul poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 161,69 € (bod 8.1. zmluvy). Tým spotrebiteľovi znemožnil dosiahnuť reálnu predstavu o poskytovanom úvere zodpovedajúcu skutočnosti. Také konanie žalobca charakterizoval ako nekalú obchodnú praktiku. Zmluva o spotrebiteľských úveroch podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia zmluvy mala obsahovať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pokiaľ zmluva uvádzala nesprávny údaj celkových nákladov, nesprávny údaj RPMN, neobsahovala alebo uvádzala nesprávny a neúplný údaj o konečnej splatnosti, výške, počte, termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, potom treba vychádzať zo záveru ako keby zmluva tieto náležitosti vôbec neobsahovala. Na pojednávaní dňa 13.2.2020 právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na doterajších tvrdeniach, dôkazoch. Po vyslovení sporných bodov, predbežného právneho názoru súdu uviedol, že na daný vzťah je potrebné aplikovať , a nie , ktorý uvádza žalovaný, pretože nadobudol účinnosť až dňa 1.6.2010. Naviac aj považuje úver za bezúročný, bez poplatkov v prípade nesprávne uvedenej RPMN. K účinkom neplatnej plnej moci na žalovaného sa stotožnil s predbežným právnym záverom súdu. V ostatnom sa stotožnil s predbežným právnym názorom súdu.

3. Aké dôkazy žalobca pripojil k žalobe, aký skutkový stav súd mal z pripojených dôkazov preukázaný: Na čl. 5 spisu je potvrdenie zamestnávateľa MOBIS Slovakia, s. r. o., u ktorého žalobca bol zamestnaný a ktorý mu zrážal zo mzdy finančné prostriedky za účelom splácania uzavretej úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Celková suma splátok 2 842,40 €, pričom pri každej splátke je uvedené aj časové obdobie, kedy zrážka bola vykonaná. Vzhľadom k tomu, že v nadväznosti na nespochybnil žalovaný uvedené zrážky, súd vychádzal z tohto dôkazu ako z nesporného dôkazu o počte splátok zrazených na spotrebiteľský úver, ako aj o časovom období jednotlivých zrážok, vzhľadom k časovému obdobiu, ktoré žalobca v konaní uplatnil ako nepremlčané, a ktoré nespochybnil žalovaný, preto súd mal za to, že ide o nesporné tvrdenia, aj čo do výšky bezdôvodného obohatenia, aj čo do časového obdobia nepremlčaného nároku v nadväznosti na , ktoré je vymedzené v žalobe ako časové obdobie od 16.10.2017 do 8/2019, a ktoré zodpovedá uplatnenej sume bezdôvodného obohatenia vo výške 1 496,96 €. Na čl. 6 spisu je zmluva zo dňa 29.1.2010 o spotrebiteľskom úvere. Týmto listinným dôkazom mal súd preukázané, že na takúto zmluvu je potrebné aplikovať právoplatný zákon ku dňu uzavretia zmluvy, teda o spotrebiteľských úveroch, ktorý žalobca uvádza v žalobe, aj v replike, a nie , ktorý vo svojom vyjadrení uvádza žalovaný. Týmto listinným dôkazom taktiež súd mal preukázané, že tvrdenia žalobcu v žalobe sú pravdivé, pokiaľ uvádza, že v zmluve nie je uvedená konečná splatnosť, výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva obsahuje 2 údaje o RPMN 68,79 % a 64,76 %, pričom ide o nesprávny údaj, pretože do RPMN nebol zahrnutý v rámci celkových nákladov poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 161,69 €, rovnako aj pri vyčíslení celkových nákladov.

4. Aké tvrdenia produkoval žalovaný: Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.11.2019 (čl. 23 spisu) uviedol argumentáciu, ktorú odvíjal od Všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia uvedené vo vyjadrení sa odvíjajú od nesprávnej aplikácie , preto všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovaného sú nesprávne a právne irelevantné. Za právne posúdenie zodpovedá súd, ale za situácie, kedy svoju argumentáciu a rozhodujúce skutkové tvrdenia odvíja žalovaný od nesprávnej aplikácie zákona, potom ide o nesprávne rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy, za ktoré nesie zodpovednosť žalovaný, a nie súd. Zmluva je uzavretá 29.1.2010 a na daný spotrebiteľský vzťah je potrebné aplikovať o spotrebiteľských úveroch, a z tohto zákona bolo potrebné odvíjať rozhodujúce skutkové tvrdenia. Preto tvrdenia uvedené vo vyjadrení sú v celkovom základe k aplikácii nesprávneho zákona právne irelevantné. Vo vyjadrení žalovaný poprel nárok čo do základu, i čo do výšky. Tvrdí, že náklady nie sú súčasťou celkových nákladov podľa a teda ani povinnou súčasťou výpočtu RPMN. Svoje tvrdenie opiera o , teda zákona, ktorý nebol platný a účinný ku dňu uzavretia zmluvy. Má za to, že žalovaný vypočítal celkové náklady a RPMN v súlade so , a teda správne, a tvrdenia žalobcu sú nesprávne. Na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia predložil rozpis vzorca určeného na výpočet RPMN ako prílohu č. 2 nesprávne aplikovaného Rovnako žalovaný postupoval a aj čo do tvrdenia žalobcu, že zmluva neobsahovala konečnú splatnosť splátky, určenie istiny, úrokov, iných poplatkov, teda počet a termíny splátok. Opätovne poukázal na , o ktorý opieral svoje rozhodujúce skutkové tvrdenia, svoju obranu. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, resp. popretie skutkových tvrdení protistrany, pričom podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa strana je povinná poprieť skutkové tvrdenia, teda žalovaný mal povinnosť poprieť skutkové tvrdenia žalobcu, uviesť vlastné rozhodujúce skutkové tvrdenia, inak je popretie neúčinné. V danom prípade súd mal za to, že podľa rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré uviedol žalovaný ako procesnú obranu, sú v nadväznosti na považované za popretie neúčinné vzhľadom k tomu, že skutkové tvrdenia žalovaného podľa a popretie skutkových tvrdení žalobcu podľa a 151 ods. 2 žalovaný opiera o výklad , ktorý nemožno aplikovať na daný zmluvný vzťah zo dňa 29.1.2010, pretože platným a účinným Preto všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovaného sú ako popretie tvrdení žalobcu neúčinné, právne irelevantné. Teda žalovaný v koncentračných lehotách podľa produkoval právne irelevantné tvrdenia.

5. Aké dôkazy žalovaný pripojil k vyjadreniu, aký skutkový stav súd z dôkazov zistil: Na čl. 26 spisu je zmluva o uzavretí revolvingového úveru zo dňa 29.1.2010, z ktorej súd mal zistený totožný skutkový stav, aký už uviedol v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku, vzhľadom k tomu, že tento listinný dôkaz predložil aj žalobca. Na čl. 27 spisu je zmluvné dojednanie zmluvy o revolvingovom úvere. V nadväznosti na rozhodujúce skutkové tvrdenia súdu nie je zrejmé, aké konkrétne tvrdenia vo svojom vyjadrení žalovaný týmto dôkazom chcel preukázať.

6. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: A. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá dňa 29.1.2010. Ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý je nevyhnutné aplikovať o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval žalobca, a nie , ktorý aplikoval vo svojom vyjadrení žalovaná. Právne posúdenie patrí súdu, avšak rozhodujúce skutkové tvrdenia sú povinné produkovať strany konania, rovnako dôkazy. Keďže rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovaného sú založené len na výklade nesprávne aplikovaného , potom prvým dôvodom vyhovenia žalobe je skutočnosť, že podľa skutkové tvrdenia žalovaného sú právne irelevantné, a v nadväznosti na a súd dospel k záveru, že žalovaný neuviedol právne relevantným spôsobom vlastné rozhodujúce skutkové tvrdenia o skutkových okolnostiach úveru zo dňa 29.1.2010. V nadväznosti na správne aplikovaný zo strany žalobcu - spotrebiteľa, preto súd podľa takéto popretie tvrdení žalobcu považoval za popretie neúčinné, právne irelevantné, keďže iné popretie než výklad nesprávne aplikovaného zákona vo svojom vyjadrení neuviedol. B. Druhým dôvodom, pre ktorý súd žalobe vyhovel, je dôvod, že vyjadrenie žalovaného považoval za právne irelevantné aj z ďalšieho dôvodu. Podľa na základe plnej moci sa môže dať strana konania, v tomto prípade žalovaný, zastúpiť, ale musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa len pri platnej plnej moci, a len vtedy, ak

splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa, v medziach oprávnenia, vzniknú práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. K vyjadreniu žalovaného na čl. 23 spisu zo dňa 26.11.2019 doručil žalovaný generálnu plnú moc pre JUDr. Andreu Cvikovú zo dňa 15.1.2013 (čl. 28 spisu). Obsah plnej moci obsahuje aj súhlas zastúpeného žalovaného, že advokát môže za seba ustanoviť zástupcu a súhlas, aby konal aj advokátsky koncipient. Podľa § 16 ods. 2 zákona o advokácii pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient... . Žalovaný na čl. 61 spisu doručil poverenie advokátky pre advokátskeho koncipienta Mgr. A. D. zo dňa 10.7.2019, ktoré však nie je poverením pre jednotlivý úkon právnej pomoci, ale ide o generálne poverenie, čo je v rozpore s zákona o advokácii. Keďže v tomto poverení je obsiahnuté aj poverenie pre podanie vyjadrenia k návrhu, potom podľa účinky vyjadrenia žalovaného zo dňa 26.11.2019 (čl. 23 spisu) nedopadajú na žalovaného, teda má sa za to, že vyjadrenie je právne irelevantné, ako keby ho žalovaný ani nepodal. Takéto vyjadrenie je uskutočnené advokátskym koncipientom na základe neplatného poverenia, teda neplatného zastúpenia, ktoré má generálny charakter a nie je určené na jednotlivé úkony právnej pomoci, ktoré v generálnej plnej moci ani nie sú konkretizované dátumami, spisovými značkami. V konaní teda žalovaný nepreukázal existenciu a rozsah zastúpenia a právnu relevanciu - právnu existenciu doručeného vyjadrenia žalovaného k žalobe. Pri úkonoch zástupcu predstavuje písomné splnomocnenie procesnú podmienku. Podľa ak realizoval zástupca bez riadneho splnomocnenia návrh, prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany (v tomto prípade vyjadrenie k žalobe), súd na úkon zástupcu žalovaného neprihliada ako na úkon sporovej strany (výklad k Veľkého komentára , bod 3, strana 296, posledný odsek). Súd teda neprihliadal na vyjadrenie žalovaného z uvedených dôvodov, a to aj pri aplikácii článku 11 ods. 3 základných zásad , článku 5 základných zásad , , . C. Nárok žalobcu bol uplatnený ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa v celkovej výške 1 496,96 €. Výšku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný nespochybnil, preto súd vychádzal z nesporných tvrdení strán konania podľa , o ktorých nemal závažné a dôvodné pochybnosti, a to z toho dôvodu, že žalovanému spolu so žalobou doručil aj dôkazy žalobcu, a to potvrdenie o vykonaní zrážok zo mzdy, ktoré preukazovali jednotlivé splátky a jednotlivé mesiace, kedy boli žalobcovi - spotrebiteľovi vykonané zrážky na uvedenú pôžičku. Súd teda vychádzal zo záveru, že výška bezdôvodného obohatenia je zhodná s uplatnenou výškou v konaní vo výške 1 496,96 €. D. Rovnako za nesporné tvrdenie súd považoval aj tvrdenie žalobcu, že predmetom bezdôvodného obohatenia a žaloby je nepremlčaná časť nároku za čas od 16.10.2017 do 8/2019, a zodpovedá výške 1 496,96 €. Taktiež z pripojeného dôkazu - potvrdenia o vykonaní zrážok zo mzdy a tam špecifikovaných jednotlivých mesiacov, kedy zrážky boli vykonané, a výšky zrážok (čl. 5 spisu), mal možnosť žalovaný zistiť, či časové obdobie nepremlčaného nároku a výška uplatneného nároku skutočne zodpovedajú nepremlčanému nároku. V tomto smere neprodukoval žiadne protitvrdenia v konkrétnej rovine, v nadväznosti na , , . Súd preto mal za to, že toto tvrdenie je zo strany žalovaného nesporné a vychádzal zo záveru, že predmetom sporu je nepremlčaná časť pohľadávky vo výške, ktorá je uplatnená v žalobe. Predmetom dokazovania súd neučinil nesporné tvrdenia. Nesporné tvrdenia nemožno dodatočne meniť podľa . E. Žalobe súd vyhovel aj z vecných dôvodov. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200026692 je zo dňa 29.1.2010. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovaný ako veriteľ žalobcovi ako spotrebiteľovi úver vo výške 995,82 €. Správne žalobca aplikoval na tento zmluvný vzťah , na rozdiel od nesprávnej aplikácie žalovaného, ktorý aplikoval V súlade so závermi žalobcu súd dospel k rovnakým záverom. V rozpore s tohto zákona neobsahuje zmluva o revolvingovom úvere konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. V rozpore s zákona neobsahuje výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov, iných poplatkov. V rozpore s , neobsahuje správnu ročnú percentuálnu mieru nákladov a správne uvedenie nákladov spotrebiteľa, teda sa má za to, ako keby ich táto zmluva neobsahovala vôbec. V zmluve sú dva údaje o RPMN, rozporné, zmätočné. V zmluve je uvedená RPMN 68,79 % (bod 5 zmluvy) a 64,76 % (bod 6 zmluvy). Skutočná RPMN má byť podstatne vyššia, pretože do celkových nákladov od ktorých sa odvíja, a ktoré sú z tohto dôvodu tiež nesprávne uvedené, nezapočítal žalovaný poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 161,69 € (bod 8.1 zmluvy). V zmluve tak celkové náklady uviedol vo výške 1 022,51 €. V skutočnosti sú vo výške 1 184,03 €. Podľa uvedeného zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa uvedeného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k), l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, tak, ako tomu bolo v prípade zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 29.1.2010, ktorá je predmetom sporu. Za situácie, kedy zmluva o revolvingovom úvere zo dňa

29.1.2010 je považovaná za bezúročnú a bez poplatkov, v tejto časti teda bez právneho dôvodu žalobca

- spotrebiteľ zaplatil úrok a poplatky, potom na strane žalovaného - veriteľa je bezdôvodné obohatenie, k vydaniu ktorého súd v nadväznosti na žalovaného zaviazal. Celkovo poskytol veriteľ - žalovaný žalobcovi - spotrebiteľovi úver vo výške 995,82 €, od ktorého si sám odpočítal poplatok za možnosť odkladu splátok vo výške 161,69 € (bod 8.2 zmluvy). V skutočnosti mu teda poskytol sumu 834,13 €, ktorú bol povinný žalobca žalovanému vrátiť. Vrátil 2 742,40 €. Bez právneho dôvodu žalovanému zaplatil 1 908,27 €. Súd zaviazal žalovaného vrátiť žalobcovi menej, a to sumu 1 496,96 €, ako súčet bezdôvodne vyplatených súm nepremlčaných od 16.10.2017 do 8/2019. Keďže dlh nezaplatil žalovaný dobrovoľne, dostal sa aj do omeškania s plnením, s vydaním bezdôvodného obohatenia vo výške 1 496,96 €. Ide o peňažný záväzok, a podľa žalovaný bol povinný vydať všetko, čo nadobudol bezdôvodným obohatením, teda celú sumu 1 496,96 €, a v nadväznosti na aj úžitky z tohto peňažného plnenia. Podľa príslušenstvom peňažnej pohľadávky sú aj úroky z omeškania, preto súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi aj príslušenstvo peňažnej pohľadávky vo výške zákonného 5% úroku z omeškania ročne. Túto povinnosť uložil žalovanému v súlade so žalobou od doručenia žaloby žalovanému dňa 19.11.2019 (čl. 18 rub spisu), pretože v tom čase v nadväznosti na zrážky zo mzdy na čl. 5 spisu, boli zrazené všetky sumy tvoriace predmet vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1 496,96 €. Z dôvodov uvedených pod bodmi 6.A, B, C, D, E súd žalobu zamietol.

7. Trovy konania: Podľa plný úspech v konaní má žalobca. Úspech žalobcu je v rozsahu 100 %. V rozsahu 100 % súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. Výška bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti. Splatnosť nastane v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.