Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/97/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., N. XXXX/XX, občan G., zastúpený advokátom JUDr. Peter Homola, Bratislava, Zelinárska 6, IČO: 42414725, proti žalovanému: I. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. W., R. X/XX, občan G., zastúpený advokátom JUDr. Michal Petrík, Poprad, Francisciho 25, IČO: 42083214, o zaplatenie 860,- € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k. -148 z 10.09.2018 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne, cit.:

„I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 756,- EUR s úrokom z omeškania zo sumy 756,- EUR vo výške 5,05 % ročne od 22.5.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 104,- EUR od 22.5.2015 do 5.11.2015, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami a Obč. zák., výrok o trovách konania ustanoveniami , .

3. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, cit.:

„Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení právnych zástupcov, z výsluchu žalobkyne pred dožiadaným Okresným súdom C., z kópie listiny označenej ako „S.“ (č. l. 3 spisu ) a z jej originálu v prílohovej obálke ( č. l. 71 spisu ) , z dokladu o vklade na účet žalobkyne zo dňa 22.1.2015, z objednávky výrobkov N. Global (J.) W. na meno žalovanej zo dňa 27.1.2015, z dokladu o vklade sumy 104,- € dňa 5.11.2015 žalovanou na účet žalobkyne, z lekárskych správ o zdravotnom stave žalobkyne a z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že žalobkyňa požičala žalovanej sumu 860,- €. Táto suma požičaných peňazí je podľa názoru súdu nesporná. Vyplýva z listiny spísanej medzi stranami sporu označenej ako „S.“. Suma 756,- €, ktorú vložila žalovaná na účet žalobkyne dňa 22.1.2015 a ktorá bola použitá na nákup výrobkov značky N. K. (J.) W. bola suma, ktorú žalovaná z požičaných peňazí vložila

na účet žalobkyne, nakoľko nemala platobnú kartu, akceptovanú spoločnosťou predávajúcou uvedené výrobky. Sama žalovaná vo vyjadrení z 26.2.2016 ( č. l. 56 ) uvádza, že finančné prostriedky jej žalobkyňa požičala dňa 21.1.2015, a to na zakúpenie produktov zn. N.. Uvádza, že jej ich vrátila vkladom na jej účet dňa 22.1.2015 a za tieto prostriedky žalobkyňa zakúpila predmetné výrobky dňa 29.1.2015, pretože ona - žalovaná, nemala v tom čase platobnú kartu, s ktorou sa dalo za uvedený tovar platiť v zahraničí, a preto žalobkyňa zaplatila zo svojej karty. Teda, ako uvádza žalovaná, dlh z 21.1.2015 a platba žalobkyne zo dňa 29.1.2015 je jedna a tá istá vec s tým, že rozdiel do 860,- € mala byť podľa tvrdenia žalovanej tzv. provízia (úrok), ktorý si žalobkyňa pripočítala. Tu treba uviesť, že ohľadom nejakého úroku, či provízie, žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, nič také v konaní preukázané nebolo a žalobkyňa to poprela ( uviedla, že peniaze žalovaná nad pôžičku potrebnú na zakúpenie výrobkov potrebovala pre dcéru) a pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že dlh z 21.1.2015 a platba žalobkyne za výrobky pre ňu dňa 29.1.2015 je jedna a tá istá vec, tu treba so žalovanou súhlasiť. Avšak v každom prípade išlo o peniaze žalobkyne, ktoré jej žalovaná mala vrátiť do 21.5.2015. Veď v jeden deň žalobkyňa požičala žalovanej 860,- €, v druhý deň žalovaná vložila z tejto požičanej sumy na účet žalobkyne 756,- €, keďže, ako sama uvádza, nemala platobnú kartu na zaplatenie výrobkov do zahraničia, a následne z týchto peňazí, teda zo svojich peňazí uhradila žalobkyňa dňa 29.1.2015 výrobky objednané pre žalovanú! Z objednávky predmetných výrobkov zo dňa 27.1.2015 je zrejmé, že boli objednávané na meno žalovanej, a tiež, že ich cena bola 755,97 €. To, že si žalovaná požičala od žalobkyne finančnú hotovosť je teda zrejmé aj z jej vyjadrenia, ktoré je obsahom spisu ( č. l. 56 ), preto vykonanie dôkazu, navrhovaného právnym zástupcom žalovanej, aby súd vykonal konfrontáciu medzi žalobkyňou a žalovanou a trvanie na tom, aby žalobkyňa preukázala, že došlo k fyzickému odovzdaniu finančných prostriedkov, súd zamietol, považoval ho za irelevantný a nadbytočný, naviac zdravotný stav žalobkyne, potvrdený lekárskymi správami vykonanie konfrontácie vylučoval. Je pravdou, že rozpor v žalobe a výpovedi žalobkyne pred dožiadaným súdom je v tom, že v žalobe sa uvádza, že suma bola požičaná v dvoch splátkach, a to 20.1.2015 suma 250,- € a 21.1.2015 suma 610,-€, pričom vo výpovedi pred súdom uviedla, že celá suma bola požičaná naraz. Tu súd uvádza, že žalobkyňa, resp. jej právny zástupca, ktorý žalobu spisoval, zrejme vychádzal z dokladu „S.“, kde je pôžička takto rozpísaná, jednak vzhľadom na odstup času, ako uviedol aj právny zástupca žalobkyne, si táto nemusela pamätať presný spôsob odovzdávania peňazí, ale tiež treba zdôrazniť, že to bola sama žalovaná, ktorá túto časť textu ohľadom požičania peňazí v dvoch častiach aj s dátumami, vpísala. Toto vyplýva jednak z výpovede žalobkyne, jednak je zrejmé z porovnania písiem na tejto listine. Texty tam boli vpisované oboma účastníčkami zmluvy o pôžičke, dvojakými perami, čo je evidentné pozorovaním voľným okom. Súd mal teda nepochybne za preukázané, že žalovaná si od žalobkyne požičala sumu 860,- €, z ktorej suma 755,97 € bola použitá na zakúpenie uvedených výrobkov, na čo použila žalovaná zvyšok preukázané nebolo, nie je to ani relevantné, žalobkyňa si spomínala, že žalovaná potrebovala peniaze pre dcéru, asi na mobil. Z listiny označenej ako „S.“ je zrejmá aj splatnosť pôžičky dňom 21.5.2015. Súd má teda za to, že nesporná je aj výška pôžičky 860,- €, čo žalovaná vlastne sama potvrdila tým, že v priebehu konania ( žaloba bola súdu doručená 22.6.2015 ) uhradila na účet žalobkyne dňa 5.11.2015 sumu 104,- €, v ktorej sume aj s príslušenstvom (okrem obdobia omeškania) bola žaloba vzatá späť a súd konanie v tejto časti zastavil. Žalovaná teda podľa názoru súdu mala za to, že zdokladovaním vkladu vo výške 756,- € dňa 22.1.2015 a splátkou 104,- € dňa 5.11.2015 preukáže, že vrátila žalobkyni celú požičanú sumu 860,- € (756+104=860). Zrejme si neuvedomila skutočnosť, že vložených 756,-€ dňa 22.1.2015 bola suma deň predtým jej požičaná žalobkyňou a opätovne bola použitá len v jej prospech, na zakúpenie výrobkov pre ňu, keďže, ako sama uviedla, nemala vhodnú platobnú kartu na platbu za výrobky do zahraničia. Právnym zástupcom žalovanej namietaná suma 10,-€ za prezentáciu výrobkov, ktorá ale mala byť údajne zdarma, si žalobkyňa od žalovanej podanou žalobou neuplatnila, súd sa touto sumou v odôvodnení rozsudku preto ani nezaoberá“.

4. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadla žalovaná. Jej odvolacie námietky možno zhrnúť do nasledovných rovín: (i) tvrdenie o porušení jej práva na spravodlivý proces postupom súdu prvej inštancie, ak ten pôvodne prejednávajúcim sudcom oznámil, že je potrebné vykonať výsluch strán na jednom pojednávaní, kde potom sudca, ktorému bola vec následne pridelená, už takto nepostupoval a vo veci rozhodol bez výsluchu žalobkyne na pojednávaní a to iba z predložených listinných dôkazov; (ii) poukázanie na rozpor medzi skautovými tvrdeniami uvádzanými v žalobe a skutkovými tvrdeniami uvádzanými žalobkyňou pri jej výsluchu mimo pojednávania ohľadne odovzdania peňažných prostriedkov, keď v žalobe bolo tvrdené, že žalobkyňa žalovanej odovzdala dňa 20.01.2015 v hotovosti sumu 250,-Eur a dňa 21.01.2015 sumu 610,-Eur, pričom pri svojom výsluchu mimo pojednávania žalobkyňa uviedla, že odovzdala žalovanej v jeden deň sumu 860,-Eur a (iii) námietka, že v konaní nebol

predložený dôkaz o odovzdaní sumy 860,-Eur s tým, že žalovaná dňa 22.01.2015 vybrala zo svojho účtu sumu 760,- Eur, ktorú v ten istý deň vložila na účet žalobkyne. Teda je nelogické, aby si žalovaná dňa 21.01.2015 požičala peniaze od žalobkyne. Navrhla teda odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení ku odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť s tým, že k výsluchu žalobkyne na pojednávaní nedošlo z dôvodu jej zlého zdravotného stavu, pričom zo strany žalovanej nebola lekárska správa o zdravotnom stave žalobkyne spochybnená a právny zástupca žalovanej sa výsluchu žalobkyne v domácom prostredí zúčastnil a mal možnosť klásť žalobkyni otázky. Navyše sama žalovaná potvrdila vo svojom vyjadrení z 26.02.2016, že jej bola požičaná suma 860,- Eur, čo bolo preukázané i žalobkyňou predloženými dôkazmi (zmluva a výpis z účtu). Súčasne uplatnila i trovy konania.

6. Strany následne vo vzájomnej kontra argumentácii zotrvali v podstate na svojich doterajších postojoch.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnymi skutkovými zisteniami, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. ).

10. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalovaná nepredostrela relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie.

11. Možno teda naproti námietkam odvolateľky uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu (predovšetkým tých, ktoré sú uvedené v zhrnutí odvolania žalovanej), pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovanej, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jej právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jej základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

12. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalovanej dopĺňa nižšie uvedené.

13. Porušenie práva na spravodlivý proces je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, no medzi jeho zložky možno zaradiť najmä právo na prístup k zákonom zriadenému, nezávislému a nestrannému súdu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa ku ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne a preskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia a podobne...Žalovanou tvrdená skutočnosť, že napriek prezentovanému názoru pôvodne zákonného sudcu o potrebe výsluchu strán na jednom pojednávaní, výsluch takto po pridelení veci novému zákonnému sudcovi učinený nebol, nemožno subsumovať pod vyššie uvedený odvolací dôvod. Ako plynie z obsahu spisu, pre výsluch žalobkyne v domácom prostredí existovali preukázateľne objektívne skutočnosti - jej zdravotný stav - pričom výsluch v domácom prostredí žalobkyne bol vykonaný zákonom ustanoveným spôsobom, o termíne ktorého bola tak žalovaná ako i jej právny zástupca upovedomení, pričom žalovaná sa ho nezúčastnila a jej právny zástupca bol na ňom aktívny.

14. Žalovaná v odvolaní namietala aj nesprávnosť skutkových zistení súdom prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil skutkové vady napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

15. Odvolací dôvod podľa ustanovenia , na ktorý poukazovala žalovaná, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

16. Žalovaná v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa dôvodnosti v žalobe žalobkyňou uplatneného nároku. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia . Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam - . V spore bolo totiž bez akýchkoľvek pochybností ustálené (výsluch žalobkyne, vyjadrenie žalovanej z 26.02.2016), že strany zmluvu o pôžičke skutočne uzatvorili a na základe nej boli žalobkyňou žalovanej peňažné prostriedky vo výške 860,-Eur dňa 21.01.2015 aj odovzdané.

17. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia totiž možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

18. Preto odvolací súd podľa , , po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v merite veci ako vecne správny potvrdil, keď tento správne

rozhodol i o nároku na náhradu trov konania. Aj v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správne a úplné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti trov konania.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).