Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-15C/113/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice- okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v spore žalobcov: 1. Q. I., bytom V.

- R. XX a 2. Ľ. I., rod. V., bytom V. - R. XX, zastúpených AK - Marják, Ferenci & Partners s.r.o., Tajovského 17, Košice, zastúpených advokátom JUDr. Dušanom Marjákom PhD., proti žalovaným 1.B. B., trvale O. S. XX, S., 2. B. W., rod. B., trvale bytom W. X, zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, 3. U. V., 4. Q. F., rod. V., 5. X. V., žalovaní v 3.- 5. rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, SR, v konaní o zriadení vecného bremena, takto

rozhodol:

I.Súd žalobu o d m i e t a .

II.Priznáva náhradu trov právneho zastúpenia žalovaných 1,2 v rozsahu 100%.

III. Zástupcovi žalovaných v 3. až 5. rade náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Žalobcovia podanou žalobou žiadali, aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemok parcely registra E č. XXX/X, zapísané na LV č. XXXX, okres Košice - okolie, obec Ploské, k. ú. V.É., ktorého spoluvlastníkmi sú žalovaní v prospech žalobcov, ktorí sú vlastníkmi nehnuteľností - bytového domu súp. č. XX, nachádzajúcom sa na pozemku parcely registra C č. XXX/XX, zapísané na LV č. XXXX okres Košice - okolie, obec Ploské, k.ú. V. a zároveň aby súd rozhodol o náhrade trov konania žalobcov. Svoju žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti, bytového domu č. súpisné XX, ktorý sa nachádza na pozemku parcely registra C č. XXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX, Ploské, k. ú. V., pričom predmetná nehnuteľnosť sa nachádza na pozemku parcely registra E č. XXX/X, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. V., obec V.. Žalobcom bola dňa 23.3.2017 doručená výzva na vypratanie nehnuteľností, v ktorej žalovaní v 1. a 2. rade vyzvali žalobcov, aby vypratali predmetnú nehnuteľnosť, pričom vo výzve ďalej uviedli, že v prípade nesplnenia povinnosti pristúpia k vyprataniu nehnuteľnosti súkromnou firmou. Žalovaní v prípade, že by žalovaní v 1. a 2. uskutočnili postup, ktorý bol uvedený vo výzve, došlo by k neoprávnenému zásahu do vlastníckych práv žalobcov, keďže žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré nadobudli v súlade so zákonom, a to kúpnou zmluvou, žalovaní nie sú oprávnení požadovať od žalobcov vypratanie nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v ich vlastníctve. Mali za to, že podľa súčasného právneho stavu vlastník stavby nemusí byť aj vlastníkom pozemku, záležitosti súvisiace s právom cesty žalobcu k pozemku žalovaných doteraz neboli medzi žalobcami a žalovanými právne upravené, nebola medzi nimi uzavretá žiadna zmluva, ktorá by riešila vzniknutú situáciu a zaisťovala žalobcom prístup k ich majetku a jedným zo základných predpokladov pre zriadenie vecného bremena práva cesty je to, že právo cesty sa týka pozemku, ktorý je priľahlý k stavbe oprávneného z vecného bremena. Žalobcovia majú za to, že pozemok žalovaných spĺňa predpoklad k tomu priľahlý pozemok k nehnuteľnosti žalobcov. Preto majú za to, že ide o zriadenie práva, že by súd mohol zriadiť právo cesty pre žalobcov, ktorí sú vlastníkmi stavby.

2. Zástupca žalovaných v 1. a 2. rade k doručenému návrhu uviedol, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú. V., zapísaných na LV č. XXXX parcela registra E č. XXX/X, pričom spoluvlastnícky podiel žalovaných na LV je u žalovaného v 1. rade 145.320-in a u žalovanej v 2. rade 145.320-in. Ako väčšinoví spoluvlastníci vyzvali žalobcov na usporiadanie nehnuteľností, ktoré majú v podielovom spoluvlastníctve a navrhli im, aby usporiadali pozemky pod stavbou, ktorej sú výlučnými vlastníkmi, ponúkli im pozemok na predaj, s čím však žalobcovia nesúhlasili.

3. Žalovaní nesúhlasili so zriadením vecného bremena. Nehnuteľnosť, ktorú žalovaní vlastnia, má výmeru 3.215 m2.

4. Ďalej uviedli, že podstatnou náležitosťou vzniku vecného bremena na základe zmluvy je aj vymedzenie obsahu vecného bremena, t.j. presné označenie dotknutých nehnuteľností a určenie, či vecné bremeno sa zriaďuje za odplatu, resp. odplaty. Žalobcovia v prejednávanej veci uprednostnili riešenie zriadenia práva prechodu cez vecné bremeno, obsah vecného bremena, ktoré uplatňujú žalobcovia, by malo byť vyjadrené určite a zrozumiteľne, čo z výroku návrhu nevyplýva. Vecné bremeno by malo byť v žalobe a vo výroku rozhodnutia označené určito tak, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a súčasťou by mali byť aj podklady, ktoré rozsah vecného bremena špecifikujú. Za takejto situácie považujú návrh žalobcov za nedôvodný a neopodstatnený.

5.Zástupca žalovaných v 3. - 5. rade v písomnom vyjadrení k žalobe mala za to, že podanie žalobcov nespĺňa náležitosti žaloby, pretože žalovaní v 3. - 5. rade sú označení len menom a priezviskom bez ďalšieho identifikačného znaku, pričom ak by žalobcovia vykonali šetrenie, zistili by, že žalovaná v 3. rade U. V., vydatá X., nar. XX.XX.XXXX v Q., zomrela dňa X.X.XXXX v Havlíčkovom Brode, posledným miestom jej trvalého pobytu bola Y. T. XXXX, Z. O., rovnako žalovaný v 5. rade X. V., nar. XX.X.XXXX, zomrel dňa X.XX.XXXX, z uvedeného je zrejmé, že minimálne žalovaní v 3. - 5. rade nemajú toho času procesnú subjektivitu. Ďalej uviedla, že žaloba o zriadenie vecného bremena musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností, pričom z listín, ktoré mal zástupca žalovaných v 3. - 5. rade k dispozícii je zrejmé, že žalovaná v 3. rade a žalovaný v 5. rade sú už nebohí, a teda žalobcovia žalujú mŕtve osoby, ktoré nemajú procesnú subjektivitu, ktorá je jednou z podmienok konania, pričom súd zisťuje okruh účastníkov konania a následne koná s jeho právnymi zástupcami len vtedy, ak k úmrtiu dôjde počas konania.

6.Navyše v zmysle ustanovení zákona je možné zriadiť vecné bremeno iba pri splnení určitých podmienok, ktorým sú podanie žaloby, poskytnutie náhrady a nevyhnutné zaťaženie vlastníka pozemku, preto má za to, že ani petit žaloby nespĺňa riadne náležitosti.

7.V predmetnom konaní súd uznesením zo dňa 29.12.2017 uplatnil sudcovskú koncentráciu konania a uložil žalobcovi, aby uplatnil prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a aby sa zároveň vyjadril k replike žalovaných.

8. Zástupca žalobcov k replikám uviedol, že z dôvodu nemožnosti presnej identifikácie všetkých vlastníkov pozemkov bol zavedený inštitút nezisteného vlastníka, pričom inštitút neznámeho vlastníka je potrebné chápať ako označenie posledného známeho vlastníka, na základe ktorého v budúcnosti môže identifikovať súčasného vlastníka. Slovenský pozemkový fond bol zo zákona poverený nakladaním s pozemkami nezistených vlastníkov zákonom vymedzeným spôsobom. Preto má za to, že je daná pasívna legitimácia žalovaného a to Slovenského pozemkového fondu a má za to, že v prípade ak má Slovenský pozemkový fond za preukázané, že žalovaní už nežijú, podal by podnet na kataster na prešetrenie. Vzhľadom na ničím nepodložené tvrdenia SPF o úmrtí žalovaných, odvolávajúc sa na ust. kat. zákona aj naďalej majú za to, že Slovenský pozemkový fond je zástupcom žalovaných, a to až dovtedy, pokiaľ nebudú údaje v katastri nehnuteľnosti upravené.

9.K skutočnostiam týkajúcim sa výkladu práva vecného bremena majú za to, že nejde o zriadenie nového, doposiaľ neexistujúceho prístupu k stavbe žalobcov, len o zlepšenie súčasného prístupu. Ďalej mali za to, že zákon v žiadnej časti neuvádza, že vlastníkovi pozemku za dočasné obmedzenie vzniknuté na základe zriadenia vecného bremena patrí akákoľvek forma náhrady, je preto zrejmé, že zákonodarca toto vecné bremeno zriadil bezodplatne.

10.Náhradu za zriadenie vecného bremena určuje súd aj bez návrhu, ak to považuje za podstatné, výška náhrady odplaty by mala byť primeraná a taktiež je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti veci. Súd určuje výšku spornej náhrady za pomoci znalca z odboru oceňovanie nehnuteľností a navrhnúť vykonanie takéhoto dôkazu by mali, napriek tomu žiaden takýto návrh nepredložili. Žalobcovia nevidia dôvod, pre ktorý by nemalo byť vecné bremeno spočívajúce len v práve cesty zriadené bezodplatne.

11. Zároveň žalobcovia žiadali súd o stanovenie primeranej šesťmesačnej lehoty na ďalšie vyjadrenie a vypracovanie geometrického plánu, vytyčujúceho cestu cez pozemok, ktorý bude zároveň i podkladom špecifikácie rozsahu vecného bremena v prospech každého vlastníka.

12. Zástupca žalovaných podal vyjadrenie, v ktorom doplnil, že SPF zisťoval údaje týkajúce sa žalovaných v 3.-5. rade a zistil, že žalovaná U. X., rod. V. zomrela dňa X.XX.XXXX v Havlíčkovom Brode, pričom adresa posledného miesta trvalého pobytu bola Y. T. Č.. XXXX, a jej manžel bol E. X.. Žalovaná v 4. rade Q. F., rod. V. sa v informačnom systéme však nenachádzala, avšak z rozsudku Okresného súdu Košice - vidiek v právnej veci sp.zn. zo dňa 17.11.1988 sa vo vzťahu k X. V., nar.XX.XX.XXXX konštatovalo, že zomrel dňa X.XX.XXXX, v konaní ako žalobkyňa vystupovala práve jeho manželka H. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorá už medzičasom tiež zomrela dňa XX.XX.XXXX, Slovenský pozemkový fond síce nemal k dispozícii úmrtný list žalovaného v 5. rade X. V., ale predmetom spomínaného súdneho konania bolo určenie v rozsudku vedených nehnuteľností do dedičstva po X. V. zomrelom X.XX.XXXX a teda z toho vyplýva, že konajúci súd mal túto skutočnosť preukázanú i úmrtný list, resp. rozhodnutie o dedičstve po menovanej osobe by sa malo nachádzať v súdnom spise sp.zn. . Žalovaná v 4. rade Q. F. tiež vystupovala v tomto konaní ako účastníčka konania.

13.Vo veci samej zotrval zástupca SPF na svojich skutočnostiach, ktoré uviedol vo svojom písomnom vyjadrení, poukázal na to, že žalobný petit v aktuálnom znení je neurčitý, neuviedli žalobcovia v akej časti vo vzťahu k pozemku a parcele registra E KN č. XXX/X orná pôda o výmere 3215 m2 k. ú. V. má byť zriadené vecné bremeno v ich prospech. Zástupca SPF má za to, že zriadenie vecného bremena v prospech žalobcov spočívajú v práve cesty cez spornú parcelu (ale ani v takom rozsahu, v akom ho v súčasnosti skutočne užívajú), je neprípustné, nakoľko zriadením tohto vecného bremena sa má zabezpečiť iba prístup žalobcov k ich nehnuteľnosti, k bytovému domu č. súp. XX, pričom majú za to, že na zriadenie vecného bremena neexistuje žiadny relevantný právny dôvod. Ďalej uviedol SPF, že má za to, že geometrický plán, z ktorého by mala byť určená časť predmetnej parcely na zriadenie vecného bremena - práva cesty, mal byť prílohou predmetnej žaloby už v čase jej podania na súd a konanie žalobcov je zjavne nehospodárne a zotrváva na tom, že zriadenie vecného bremena sa určuje v zmysle zákona za náhradu. Preto majú za to, že za uvedeného stavu je potrebné žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

14. V prejednávanej veci súd vytýčil termín pojednávania. Zástupca žalobcov po vyvolaní veci uviedla, že na podanej žalobe v plnom rozsahu tráv s tým, že by upresnili okruh žalovaných, keďže po X. V. prebehlo dedičské konanie v septembri 2019 a na jeho podiel a zároveň je ďalšia plomba na LV na dedičské konanie z roku 2020. Okrem tohto prednesu právna zástupkyňa žalobcov nepredložila súdu ani aktuálne LV, z ktorého by boli zrejmé skutočnosti, ktoré vyplývali z jej prednesu na pojednávaní.

15.Zástupkyňa žalovaných v 1. a 2. rade mala za to, že z procesného hľadiska nemá žaloba riadne náležitosti, pričom tu nevidí dôvod ani na zamietnutie, ale skôr dôvod na odmietnutie žaloby, keďže petit nie je v súlade so zákonom, nie sú predložené ani podklady, z ktorých by bolo možné určiť, čoho sa vlastne žalobca domáha a čo sa týka procesného hľadiska, má za to, že už v čase podania žaloby bolo zrejmé, že osoby, ktoré žalobca žaloval v 3. - 5. rade sú osoby, ktoré neexistovali už v čase podania žaloby, keďže boli nebohé. Preto má za to, že je potrebné túto žalobu odmietnuť a po odstránení vád žaloby, žalobcom nič nebráni, aby podali novú žalobu, ktorá bude špecifikovaná v súlade so zákonom a ustanovením .

16.Zástupca za žalovaných v 3. - 5.rade uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s prednesom právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade a poukazuje na to, že už vo svojom vyjadrení z 19.9.2017 upozorňovala na to, že žalovaný X. V. a U. X. sú už mŕtvi, dokonca už v inom konaní na tunajšom súde bolo voči týmto osobám konanie aj zastavené, čiže už v čase podania žaloby boli tieto osoby preukázateľne mŕtve a má za to, že ďalšie konanie by už bolo nehospodárne, pretože za tri roky žalobca nepredložil ani len geometrický plán, ktorý v zmysle katastrálneho zákona je nevyhnutnou podmienkou

na zápis vôbec takéhoto rozsudku do katastra nehnuteľností a vlastne zástupca za SPF má za to, že po celé tie tri roky sa ani nevedel vyjadriť k navrhovanému žalobnému návrhu, pretože ani doposiaľ nemá vedomosť, k čomu by sa mal SPF vyjadriť.

17. Prijatím s účinnosťou od 1.07.2016 došlo k zrušeniu . Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, čo znamená, že nová právna úprava sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti , s výnimkami z tohto základného pravidla podľa ust. .

18. Podľa ust. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19.Podľa ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

20. V prejednávanej veci súd mal za to, že žaloba nespĺňa náležitosti riadnej podanej žaloby v zmysle . V tzv. sporovom konaní je za vec samú pokladaný nárok uplatnený žalobou, o ktorej má byť v príslušnom konaní vecne rozhodnuté, ust. stanovuje tzv. všeobecné náležitosti, ktoré musí spĺňať podanie adresované súdu a k týmto patrí uvedenie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. V prípade, že podanie strany nemá zákonom stanovené náležitosti, ide o vadu podania. Postup odstraňovania vád podania je obsiahnutý v ust. , ktoré sa vzťahuje na podania, ktoré nie sú podaniami vo veci samej a v , ktoré sa týka len podaní vo veci samej, prípadne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú podaním vo veci samej.

21.Ak z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd je povinný ex offo vyzvať podávateľa k odstráneniu vád podania v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. Zákon výslovne stanovuje povinnosť tak formou uznesenia, v ktorom zároveň uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, ako ho treba doplniť alebo upraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak v lehote určenej súdom podanie nedoplní, alebo neopraví, súd odmietne podanie. To neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Vymedzenie žaloby ako procesného úkonu, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva, upravuje .

22. Žaloba tak predstavuje základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa začína sporové súdne konanie, v ktorom okrem všeobecných náležitostí je nevyhnutné uviesť označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Od náležitostí žaloby je potrebné rozlišovať zložky žaloby, za ktoré sa považuje žalobný nárok a žalobný dôvod. V prípade žalobného nároku ide o individualizáciu predmetu konania, pričom žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať, pretože predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominis litis, čo vyplýva z dispozičného princípu sporového konania. So žalobným nárokom je spätá povinnosť žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce okolnosti skutkového žalobného deja a uviesť tzv. žalobný návrh označovaný aj ako petit žaloby. Petit žaloby je obligatórnou náležitosťou žaloby, v ktorej žalobca uvádza, akoby podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. čo má súd uviesť vo výroku meritórneho rozhodnutia. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Požiadavka na dostatočnú určitosť petitu logicky vyplýva z pravidla, že v sporom konaní je súd žalobným návrhom viazaný (§ 216).Absencia žalobného návrhu, jeho neurčitosť, neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť je takou vadou žaloby, ktorej neodstránenie má za následok odmietnutie žaloby (§ 129). Druhou esencionálnou zložkou žaloby je žalobný dôvod, ktorý predstavuje existenciu konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami, z ktorého vzišlo ohrozenie alebo porušenie subjektívneho práva tvrdeného žalobcom.

23.V prejednávanej veci súd mal za to, že podanie žalobcu je neúplné, neurčité a neobsahuje vykonateľný žalobný petit. Žalobca v žalobnom petite vôbec neuviedol, akým spôsobom sa domáha

určenia vecného bremena, v akom rozsahu, nepriložil ani geometrický plán, ktorý by bol i podkladom pre zápis takéhoto výroku do katastra nehnuteľnosti, a to napriek tomu, že žalobcovia už podaním dňa 24.01.2018 žiadali poskytnutie 6-mesačnej lehoty pre vypracovanie geometrického plánu vytyčujúceho cestu cez pozemok, ktorý by bol i podkladom pre riadnu špecifikáciu s rozsahom vecného bremena pre každého vlastníka (č.l. 39), žaloba bola podaná na súd dňa 7.7.2017 a Slovenský pozemkový fond už vo vyjadrení ako zástupca žalovaných dňa 19.9.2017 upozorňoval na to, že žalovaní súd už mŕtvi, t.j. boli označení ako účastníci konania, resp. ako strany sporu už v čase podania žaloby boli nebohí. I napriek tomu, že žalobcovia v prejednávanej veci boli zastúpení a sú zastúpení advokátom, ani na samotnom pojednávaní vytýčenom dňa 13.2.2020 nepredložili súdu a nespresnili okruh žalovaných s vymedzením tak, ako s riadnym ich vyznačením dátumu narodenia, resp. úmrtia, resp. právnych nástupcov, nevymedzili a nevyšpecifikovali ani žalobný petit, nedoložili geometrický plán.

24.Súd v prejednávanej veci uplatnil aj sudcovskú koncentráciu konania (č.l. 41) a až do ukončenia pojednávania vo veci samej žalobcovia nepredložili žiaden ďalší dôkaz, ktorý by preukazoval dôvodnosť ich žaloby, súd mal za to, že podanie žalobcu tak neobsahovalo jasné a konkrétne vymedzenie nielen predmetu sporu, ale ani označenia strán sporu v prejednávanej veci, špecifikácie výroku doložením dôkazov listiny, čo odôvodňuje záver o nemožnosti súdu efektívne konať a rozhodovať vo veci samej, keďže tieto nedostatky neboli odstránené, súd mal za to, že je daný dôvod pre odmietnutie žaloby.

25.V ďalšom nič nebráni žalobcom podať riadnu novú žalobu, ktorá bude presne špecifikovaná v súlade so zákonom a ustanoveniami .

26.O trovách konania súd rozhodol tak, že priznal náhradu trov právneho zastúpenia žalovaných v 1. a 2. rade v rozsahu.

22.Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V prejednávanej veci žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení právnym zástupcom boli v konaní úspešní a preto súd im priznal náhradu trov konania. Žalovaní v 3.-5. rade zastúpení SPF náhradu trov konania nepožadovali, keďže im žiadne trovy konania ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (, ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). ( )