Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-155-2019.pdf
PDF · 79.24 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/155/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou vo veci starostlivosti o maloletú: F. P., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa matky: F. T., rod. Z., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Z. X, C. C., t.č. bytom E.Á. X, C., a otca: Z. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, S., na návrh navrhovateľa: Š. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. X, C., na osvojenie dieťaťa manželom matky, takto
rozhodol:
I. Maloletá F. P., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, dcéra matky F. T., rod. Z., nar. X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, a otca Z. P., nar. XX.X.XXXX, r.č.XXXXXX/XXXX, sa od právoplatnosti tohto rozhodnutia stáva
o s v o j e n k y ň o u
Š. T., nar. XX.X.XXXX v C., štátneho občana K. Q., r. č. XXXXXX/XXXX, syna Š. T. a B. T., rod. D..
Osvojiteľ sa zapíše v knihe narodení matričného úradu C. C. zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX ako biologický otec maloletej.
Priezvisko maloletej bude „T.“.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 15.10.2019 žiadal navrhovateľ, manžel matky maloletej o osvojenie maloletej, ktorú spolu s manželkou vychováva od X-tich rokov jej veku; majú krásny vzťah otca s dcérou. Svoj návrh odôvodnil tiež tým, že biologický otec maloletej sa o maloletú nestará, nenavštevuje ju, nekontaktuje ju, nejaví o ňu záujem. Bolo na neho podané trestné oznámenie za neplatenie výživného, ktoré potom musel uhradiť, odvtedy platí. Matka maloletej s otcom ohľadom osvojenia komunikovala, pričom s podaním návrhu súhlasil. Maloletá svojho otca nespomína.
2. Biologický otec sa k návrhu, ktorý mu bol doručený na adresu evidovaného trvalého pobytu v zmysle § 111 ods. C.s.p., nevyjadril. Na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, avšak zásielka sa z adresy evidovaného trvalého pobytu vrátila ako neprevzatá, sa otec nedostavil; súd preto pojednával v jeho neprítomnosti.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, matky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa so spisovým materiálom a zistil nasledovný stav :
4. Maloletá bola rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/268/2012-69 zo dňa 23.4.2013 zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola určená vyživovacia povinnosť k maloletej vo výške 70 eur mesačne, pričom styk otca s maloletou upravený nebol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že do 3.11.2012 žil otecna území SR, v tom čase prejavoval záujem o maloletú, stretával sa s ňou, telefonoval jej. Dňa 3.11.2012 odišiel do zahraničia, kedy ešte v mesiaci november, december 2012 bol s maloletou v telefonickom kontakte; v roku 2013 s maloletou nie je v žiadnom kontakte.
5. Navrhovateľ uzavrel dňa XX.X.XXXX manželstvo s matkou maloletej. Navrhovateľ v konaní pred súdom uviedol, že na podanom návrhu trvá, nakoľko F. s ním a manželkou žije v spoločnej domácnosti už X rokov, je pre neho ako dcéra a aj ona jeho vníma ako otca, oslovuje ho „tatušo“. Preto jej osvojenie je podľa neho správnym riešením. Maloletá videla naposledy otca, keď mala asi X rokov. Je si vedomý všetkých povinností, ktoré mu z osvojenia maloletej vyplynú, a to aj vyživovacej povinnosti. Taktiež si je vedomý nezvratnosti osvojenia.
6. Matka maloletej výslovne súhlasila s osvojením. V konaní pred súdom uviedla, že s návrhom súhlasí, lebo chce, aby boli kompletná rodina. Pokiaľ ide o vzťah manžela s jej dcérou, tak ho berie ako otca, nakoľko je s ním od malička, od X rokov. Dcéra vie o tom, že má biologického otca, ale nepovažuje ho za otca. Pokiaľ ide o súhlas biologického otca, tak s ním komunikovala počas predchádzajúceho konania, keď bol podaný prvý návrh na osvojenie, pričom otec jej písal, že s osvojením súhlasí, a že pošle na súd papier so súhlasom. O dcérku neprejavuje záujem. Keď mala asi X rokov, tak prišiel na Slovensko v čase, keď bola u starých rodičov a chcel ju zobrať na jarmok. Museli ju presviedčať, aby s ním išla, lebo nechcela. Napokon išla, trvalo to asi hodinu. Sľúbil jej, že na druhý deň za ňou príde, čo sa však nestalo, hoci bol na Slovensku dva týždne. Odvtedy sa s dcérkou spolu nevideli, teda asi X rokov. On sa stretnutia s dcérkou nedomáhal. Nekontaktuje ju ani na narodeniny, na meniny, ani inokedy. Teraz písal len kvôli výživnému, lebo sa bál, aby nepodala trestné oznámenie, lebo nezaplatil výživné 70 eur už tretí mesiac. O dcérku sa nezaujímajú ani starí rodičia, či iní príbuzní s otcovej strany.
7. Maloletá v pohovore s kolíznym opatrovníkom uviedla, že už dlho býva s mamou a Š.. Teraz v lete mali svadbu, aby si ju mohol „tatušo“ osvojiť. Mama sa už volá T.. Aj ona sa chce už dávno volať T.Č., hoci mamina ju nikdy nenútila, aby sa volala ináč. Jej kamošky v škole vedia, že bude mať iné priezvisko, už sa na to teší. S „tatušom“ má pekný vzťah.
8. Kolízny opatrovník maloletej súhlasil s osvojením maloletej manželom matky, a to aj na základe pohovoru s maloletou a záverov šetrenia u navrhovateľa a matky maloletej, podľa ktorých má maloletá v spoločnej domácnosti matky a navrhovateľa vytvorené vhodné podmienky pre svoj zdravý fyzický a psychický vývin a neboli zistené žiadne nedostatky ohľadom starostlivosti.
9. Súd vec právne posúdil nasledovne:
Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.
Podľa § 100 ods. 1 Zákona o rodine osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.
Podľa § 100 ods. 3 Zákona o rodine ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Podľa § 101 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 105 Zákona o rodine osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.
Podľa § 106 ods. 1 a 2 Zákona o rodine osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.
Podľa § 108 ods. 1 Zákona o rodine osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.
10. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine a s prihliadnutím na všetky podmienky osvojenia súd návrhu navrhovateľa ako manžela matky v plnom rozsahu vyhovel. Podmienky na takéto rozhodnutie považoval súd za splnené, keďže navrhovateľ má plnú spôsobilosť na právne úkony a jeho osobné predpoklady a to tak zdravotné, osobnostné, ako aj morálne zaručujú, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa (§ 98 Zákona o rodine). Medzi maloletou Laurou a navrhovateľom je primeraný vekový rozdiel (§ 99 ods. 1 Zákona o rodine) a osvojenie je v záujme maloletej s poukazom na nezáujem otca a už vytvorené rodinné a citové väzby (§ 99 ods. 2 Zákona o rodine). Otec maloletej vyslovil predbežný súhlas s osvojením. Otec maloletej o dieťa nejaví dlhodobo záujem, vyživovaciu povinnosť si začal plniť až po podaní trestného oznámenia. Matka maloletej - manželka navrhovateľa vyjadrila s osvojením súhlas (100 ods. 3 Zákona o rodine). Zdravotný stav osvojenkyne a osvojiteľa nie je v rozpore s účelom osvojenia, osvojiteľ je oboznámený so zdravotným stavom dieťaťa a bol poučený o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia (§ 104 Zákona o rodine). Maloletá prejavila vôľu byť osvojená manželom matky, ktorého sama nazýva „tatušo“. V súlade s § 105 Zákona o rodine súd určil priezvisko osvojenkyne a osvojenkyňa bude mať priezvisko osvojiteľa, teda sa bude volať T..
11. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.