Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-153-2019.pdf
PDF · 85.84 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/153/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Majerníková 3479/3A proti žalovanému: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, o zaplatenie sumy 370 eur, 196 eur, 33 eur, 390 eur a príslušenstva, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 370 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 370 eur od 20.11.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žaloba sa v prevyšujúcej časti zamieta.
III. Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.1 Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 19.11.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia:
- sumy 370 eur ako zostatku úverovej istiny,
- sumy 196 eur ako odplaty,
- sumy 33 eur ako zmluvnej pokuty,
- sumy 390 eur ako poplatkov za upomienky,
- zmluvného úroku vo výške 60,57 % ročne zo sumy 700 eur od 18.11.2015 do 29.12.2015, zo sumy 590 eur od 30.12.2015 do 25.01.2016, zo sumy 480 eur od 26.01.2016 do 24.02.2016, zo sumy 370 eur od 25.02.2016 do zaplatenia,
- úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 566 eur od 19.11.2016 do zaplatenia. 1.2 V žalobe uviedol, že dňa 19.11.2015 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 700 eur a žalovaný sa zaviazal uhradiť mu do 19.11.2016 popri úvere aj odplatu a úrok, ktoré ku tomuto dňu predstavovali sumu 620 eur, t.j. zaviazal sa celkove uhradiť sumu 1.320 eur. Žalovaný však doposiaľ zaplatil žalobcovi len sumu 330 eur. Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť uhrádzať poskytnutý úver včas a riadne, vyzýval ho žalobca 13 upomienkami na zaplatenie dlžnej sumy, za čo si uplatnil nárok na poplatok za každú upomienku vo výške po 30 eur, t.j. spolu 390 eur. Súčasne si žalobca voči žalovanému uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 33 eur za neuhradenie celkovej čiastky úveru v lehote splatnosti úveru dohodnutej v úverovej zmluve.
2. Žalovaný sa ku žalobe nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.11.2015.
Na základe vykonaného dokazovania súd vec právne a skutkovo posúdil takto: 4.1 Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.11.2015 (ďalej len "úverová zmluva"), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 700 eur, pričom žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť aj sumu 620 eur, t.j. celkovú čiastku úveru vo výške 1.320 eur. Suma 620 eur pozostáva z odplaty vo výške 196 eur za poskytnutie úveru a z úroku z úveru v sadzbe 60,57 % ročne, ktorý od poskytnutia úveru do dohodnutého termínu splatnosti úveru predstavuje sumu 424 eur. V úverovej zmluve bol dohodnutý termín konečnej splatnosti na 19.11.2016 a RPMN v sadzbe 28 %. 4.2 Súd konštatuje, že predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") a súčasne aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov č. 129/2010 Z.z. (ďalej len "ZSÚ"). 4.3 Podľa § 52 ods. 1 OZ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 4.4 Podľa § 52 ods. 2 OZ - ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 4.5 Podľa § 54 ods. 1, prvá veta OZ - zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. 4.6 Podľa § 1 ods. 2 ZSÚ - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 4.7 Podľa § 2 písm. a) ZSÚ - na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 4.8 Podľa § 2 písm. d) ZSÚ - na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
5. Zo žaloby súd zistil, že žalovaný uhradil žalobcovi celkove sumu 330 eur.
6. Súd podrobil úverovú zmluvu preskúmaniu z hľadiska predpisov na ochranu spotrebiteľa, pričom konštatuje nasledovné: 6.1 Úverová zmluva síce obsahuje údaj o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) vo výške 28 %, avšak z bodu 2. úverovej zmluvy vyplýva, že žalobca pri výpočte RPMN vychádzal len z odplaty za poskytnutie úveru (196 eur), nie však aj z úroku z úveru do dňa dohodnutej splatnosti úveru (424 eur), čomu zodpovedá RPMN vo výške 88,6 %! Súd konštatuje, že žalobca mal do výpočtu RPMN jednoznačne zahrnúť aj úrok z úveru, ale v dôsledku toho, že tak neurobil, je RPMN v úverovej zmluve uvedená nesprávne. 6.2 Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZSÚ musí úverová zmluva obsahovať údaj o RPMN a spotrebiteľ musí byť už pri podpise zmluvy informovaný o výške RPMN vypočítanej na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, ako aj o všetkých predpokladoch použitých na jej výpočet. Zmyslom údaja o RPMN je to, že vyjadruje cenu úveru, a preto umožňuje spotrebiteľovi porovnať výhodnosť úverov z pohľadu relatívnej nákladovosti, pretože percentuálne vyjadruje priebežnú zaťaženosť spotrebiteľa splácaním úveru na ročnom základe. RPMN je lepším ukazovateľom ako úroková sadzba, keďže má pravidlá jednotnej kalkulácie a zahŕňa aj všetky odplaty. 6.3 Podľa § 2 písm. i) ZSÚ - na účely tohto zákona sa ročnou percentuálnou mierou nákladov rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. 6.4 Podľa § 2 písm. h) ZSÚ - na účely tohto zákona sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
6.5 Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZSÚ - zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 6.6 Je zrejmé, že podmienka uvedenia údaja o RPMN do úverovej zmluvy bude splnená len v tom prípade, ak je údaj o RPMN správny, keďže na nesprávny údaj nemožno prihliadať. V predmetnej úverovej zmluve je RPMN uvedená nesprávne, v dôsledku čoho:
- bola spôsobilá vyvolať mylnú predstavu o tom do akej miery je konkrétny úver pre žalovaného výhodný, resp. nevýhodný, nakoľko sa úver klamlivo javil ako výhodnejší (lacnejší) než ako v skutočnosti bol,
- je nezmyselná, nakoľko nie je možné, aby bola RPMN (28 % ročne) nižšia ako úrok z úveru (60,57 % ročne), pričom je zrejmé, že ide o účelové konanie žalobcu sledujúce výlučne len vlastný finančný prospech bez ohľadu na princípy ochrany spotrebiteľa, a preto takáto nesprávna RPMN je zjavne v neprospech spotrebiteľa (žalovaného). 6.7 Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZSÚ. Právnym následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je vznik povinnosti spotrebiteľa uhradiť veriteľovi len sumu skutočne poskytnutého úveru zníženú o prípadné úhrady spotrebiteľa. V prejednávanom prípade preto vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi len úverovú istinu vo výške 370 eur (úver 700 eur mínus úhrada 330 eur).
6.8 Podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZSÚ - poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi len nárok označený ako "istina" vo výške 370 eur.
8.1 Súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 370 eur od 20.11.2016 (nasledujúci deň po splatnosti úveru) až do zaplatenia, nakoľko nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky súd zistil, že ku uvedenému dňu bola platná nulová úroková sadzba, ktorej zvýšenie o 5 percentuálnych bodov podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 5 %. Súd uvádza, že predmetný nárok nepriznal žalobcovi od 19.11.2016 (ako žiadal žalobca), nakoľko žalovaný vstúpil do omeškania so zaplatením sumy 370 eur až dňa 20.11.2016, a preto žalobu v časti týkajúcej sa nároku na úrok z omeškania za deň 19.11.2016 ako nedôvodnú zamietol. 8.2 Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 8.3 Podľa § 517 ods. 2 OZ - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 8.4 Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. - výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9.1 Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa:
- odplaty (poplatku) za poskytnutie úveru vo výške 196 eur s prináležiacim úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.11.2016 do zaplatenia,
- úroku z úveru vo výške 60,57 % ročne v zmysle špecifikácie uvedenej v bode 1.1 tohto rozsudku,
- poplatkov za upomienky vo výške 390 eur. 9.2 Pokiaľ ide o nárok žalobcu na poplatky za 13 upomienok vo výške po 30 eur, v celkovej sume 390 eur, tak súd navyše uvádza, že žalobca v žalobe síce poukazoval na upomienky adresované žalovanému, avšak dôkazné bremeno k ich existencii a doručovaní neuniesol, nakoľko tieto upomienky k žalobe nepriložil, a takisto nepriložil ani dôkazy o ich doručení žalovanému, resp. o tom, že sa ich žalobca aspoň pokúšal žalovanému doručiť.
10. Súd zamietol aj nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, pričom uvádza nasledovné: 10.1 Z bodu 3. úverovej zmluvy vyplýva, že pokiaľ žalovaný neuhradí žalobcovi celkovú čiastku úveru v termíne konečnej splatnosti úveru, tak je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 33 eur.
10.2 Keďže žalobca viazal vznik predmetného nároku na omeškanie žalovaného s úhradou celej sumy 1.320 eur, vrátane sumy 620 eur, na ktorú mu nárok z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nevznikol, tak súd dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, a preto si žalobca tento nárok uplatnil nedôvodne.
11.1 O nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému súd rozhodol z toho dôvodu, že žalovaný si v konaní žiadne trovy neuplatnil a ani zo spisu žiadne trovy v jeho prospech nevyplývajú. Je však potrebné uviesť, že žalovanému, ktorý bol v konaní tou stranou, ktorá mala vo veci úspech v rozsahu 63 % s prináležiacou mierou úspechu 26 %, by inak nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku patril. 11.2 Pri výpočte miery úspechu žalovaného vychádzal súd:
- z celkovej hodnoty nárokov, ktoré si žalobca v žalobe uplatnil v sume 989 eur, ktorá pozostáva z týchto nárokov: 370 eur + 196 eur + 390 eur + 33 eur,
- z hodnoty nároku, ktorý súd žalobcovi priznal v sume 370 eur. 11.3 Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 11.4 Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Rimavskej Sobote. V odvolaní sa musí podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania a podpis. V odvolaní je potrebné, podľa § 363 Civilného sporového poriadku, popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku treba odvolanie predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt v konaní dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má žalobca možnosť domáhať sa svojich nárokov proti žalovanému prostredníctvom exekúcie.