Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-190-2016.pdf
PDF · 93.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7Csp/190/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti žalovanej: N. G., G.. XX.XX.XXXX, K. O. X, K., o zaplatenie 121,79 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd nepriznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.12.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 121,79 eur, ktorá predstavuje zostatok na poplatku, trovy mediačného konania vo výške 142,79 eur, poplatky za upomienky vo výške 24 eur, zmluvnú pokutu vo výške 312 eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 600 eur od 24.01.2013 do 15.02.2013, zo sumy 502 eur od 16.02.2013 do 16.03.2013, zo sumy 404 eur od 17.03.2013 do 15.04.2013, zo sumy 306 eur od 16.04.2013 do 16.05.2013, zo sumy 208 eur od 17.05.2013 do 27.06.2013, zo sumy 110 eur od 28.06.2013 do 29.07.2013, zo sumy 12 eur od 30.07.2013 do 26.08.2013 spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 156,79 eur od 09.08.2014 do 03.11.2014, zo sumy 121,79 eur od 04.11.2014 do zaplatenia z titulu nesplatenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere zo dňa 24.01.2013 a náhradu trov konania. 2. Okresnú súd Skalica rozsudkom č.k. 7Csp/190/2016-80 z 02.08.2018 zamietol žalobu a Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 10Co/217/2018-116 z 20.11.2019 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietajúcej žalobu o zaplatenie trov mediačného konania 142,79 eur a o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 312 eur . 3. Na základe tejto skutočnosti predmetom sporu zostal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie: sumy 121,79 eur titulom zostatku na poplatku, poplatkov za upomienky vo 24 eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 600 eur od 24.01.2013 do 15.02.2013, zo sumy 502 eur od 16.02.2013 do 16.03.2013, zo sumy 404 eur od 17.03.2013 do 15.04.2013, zo sumy 306 eur od 16.04.2013 do 16.05.2013, zo sumy 208 eur od 17.05.2013 do 27.06.2013, zo sumy 110 eur od 28.06.2013 do 29.07.2013, zo sumy 12 eur od 30.07.2013 do 26.08.2013 spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 156,79 eur od 09.08.2014 do 03.11.2014, zo sumy 121,79 eur od 04.11.2014 do zaplatenia z titulu nesplatenia záväzkov zo zmluvy o úvere z 24.01.2013. Z listinných dôkazov, že 8% ročného úrok z z omeškania sa žalobca domáha z poplatkov, ktoré podľa neho žalovaná doposiaľ nezaplatila. 4. Súd prvého stupňa následne postupoval v konaní v intenciách odvolacieho súdu súc viazaný jeho právnym názorom a závermi. 5. Žalobca sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť bez jeho prítomnosti. 6. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere zo dňa 24.01.2013, výsluchom žalovanej, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, písomným vyjadrením žalobcu, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
7. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 24.01.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 600 eur. V zmluve bolo dojednané, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 600 eur a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s poplatkom 576 eur , celkovo zaplatiť 1176 eur. V zmluve je uvedené, že celkový poplatok dlžníka spojený s úverom je tvorený súčtom úroku 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, t.j. 234 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere v sume 341 eur. Sumu 576 eur ( 234 eur + 341eur) súd vyhodnotil ako odplatu za poskytnutý úver. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) bola uvedená v zmluve vo výške 96 %. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú sumu 1176 eur, ak nie je dohodnuté inak, do 15.01.2014 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru alebo v hotovosti mandatárovi. V zmluve je uvedený výška priemernej RPMN vo výške 40,60 %. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru nastane dňa 15.01.2014. V čl. všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uložená dlžníkovi povinnosť pri omeškaní so splátkou zaplatiť zmluvnú pokutu 15 eur za každý deň z omeškania. 8. Z obsahu č. 10 všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že je tu uvedený text: „ Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak ako je uvedené v zmluve a zaväzuje s aj uhradiť v splátkach . Časť poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšná časť zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou.“ Pritom predmetné uznanie nie je osobitne individuálne opatrené podpisom dlžníčky. Písmo textu je veľmi malé, voľným okom len ťažko čitateľné. 9. Žalobca súdu oznámil, že dlh bol zosplatnený dňa 9.8.2014. Nebolo sporné, že žalovaná pred splatnosťou úveru zaplatila 834,00 eur a po splatnosti sumu 35,00 eur, t. j. celkovo zaplatila 869,89 eur. 10. Žalovaná k veci uviedla, že neakceptuje tvrdenia žalobcu ohľadom výšky dlhu. Dôvodom čerpania úveru bolo, aby manželovi zaplatila magisterskú licenciu. K svojim osobným a majetkovým pomerom uviedla, že v súčasnosti je vdova. Pracuje ako pedagóg v Základnej umeleckej škole Z. s mesačným príjmom cca 900 eur, keďže okrem pedagogickej práce vykonáva ešte jedno zamestnanie. Býva so synom v prenajatom 1,5 izbovom byte, za ktorý platí mesačne nájom 450 eur. Je súdom ustanovená za opatrovníka svojmu synovi, ktorý je obmedzený (pozbavený) v spôsobilosti na právne úkony. Syn poberá invalidný dôchodok cca 612 eur mesačne. Má ešte jedného plnoletého syna, študenta na vysokej škole, ktorý s nimi nebýva v spoločnej domácnosti. 11. Z obsahu čl. 12 všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva text: „Dohoda o vyplnení zmeniek“, pričom dohoda je písaná tak malým písmom, že je to len ťažko voľne čitateľné a je súčasťou jednoliateho textu podmienok . Dohoda nie je osobitne podpísaná dlžníčkou. 12. Podľa § 52 ods. 1,2 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (l)Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody. Ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.(2) Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 2 písm. d) ZoSU, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZOSU“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 písm. c), j) ZOSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu veriteľa (predávajúceho), na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť; j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) ZOSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak : b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zák. č. 129/2010 Z. z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 21, 61, II, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy podľa § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy podľa § 48 Občianskeho zákonníka, úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod.) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 13. Predmetom konania je zaplatenie zostatku na poplatku v sume 121,79 eur, poplatkov za upomienky vo 24 eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 600 eur od 24.01.2013 do 15.02.2013, zo sumy 502 eur od 16.02.2013 do 16.03.2013, zo sumy 404 eur od 17.03.2013 do 15.04.2013, zo sumy 306 eur od 16.04.2013 do 16.05.2013, zo sumy 208 eur od 17.05.2013 do 27.06.2013, zo sumy 110 eur od 28.06.2013 do 29.07.2013, zo sumy 12 eur od 30.07.2013 do 26.08.2013 spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 156,79 eur od 09.08.2014 do 03.11.2014 ( t.j. 5,50 eur), zo sumy 121,79 eur ( ako zostatku na poplatkoch) od 04.11.2014 do zaplatenia z titulu nesplatenia záväzkov zo zmluvy o úvere z 24.01.2013. 14. Súd postupoval v intenciách odvolacieho súdu súc viazaný jeho právnym názorom a jeho pokynmi, majúc za potrebu ex offo preskúmať zmluvu o úvere z 24.1.2013. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd zisti nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. 15. Žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere tak, ako to vyplýva zo všeobecných podmienok žalobcu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka ako nepomenovanú zmluvu. V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred veriteľom, ktorej obsah nemal spotrebiteľ možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v ZOSÚ, ktorý je k ustanoveniam občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené ZOSÚ, použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Napokon aj podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka veta prvá, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. 16. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že zmluva neobsahuje všetky predpoklady použité na výpočet RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZOSÚ. Je nepochybné, že je potrebné do kategórie týchto predpokladov zaradiť i matematický výpočet s vysvetlivkami pre spotrebiteľa tak, aby bolo možné do matematického vzorca doplniť všetky údaje uvedené v zmluve
potrebné na jeho výpočet a aby bolo možné overiť správnosť jeho výpočtu. Vzorec na výpočet RPMN nie je uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Spotrebiteľ teda nemá možnosť preveriť správnosť výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúce] posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybné má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. 17. V zmluve chýba náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) ZOSÚ a to adresa predávajúceho (veriteľa), na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Súd zastáva názor, že aj pokiaľ by sa predmetný názov uvádzal v obchodných podmienkach, uvedené by nepostačovalo, pretože z dôvodu, že ide o obligatórnu náležitosť zmluvy vyžadovanú zákonom, uvedený údaj musí byť uvedený zreteľne a výslovne v rámci ustanovení zmluvy, kde uvedený nie je. 18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sa spotrebiteľský úver považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), d) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie odplaty za poskytnutie úveru, úroku z úveru 39,15 %, poplatkov za upomienky 24 eur, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Z tohto dôvodu súd nepriznal žalobcovi ani nárok na úrok z omeškania vo výške 8 %, lebo tento viazal na poplatky. Súd vychádzal z toho, že ak nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, tak nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny. K poplatkom za upomienky súd dodáva, že žalobca nepreukázal, že by žalovanej boli akékoľvek upomienky vôbec doručené a zároveň neboli preukázané skutočné výdavky na upomienky, na ktoré by mohol vzniknúť nárok, keď zároveň upomienku ani nemožno považovať za službu a už vôbec nie za službu, ktorá by poskytovala žalovanej určitý prospech, a za ktorú by bola povinná platiť. Nakoľko si súd vyhodnotil úver za bezúročný a bez poplatkov a žalovanej bola preukázateľne poskytnutá reálne suma 600 eur ,ona zaplatila celkovo sumu 869,89 eur, čiže viac, súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 22. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1,2 C.s.p. V konaní bola úspešnou žalovaná, ktorá si náhradu trov konania neuplatnila a ani zo spisu jej žiadne nevyplývali, preto jej súd ani nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).