Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3T-136-2019.pdf
PDF · 81.19 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/136/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Slavomír Harmóci, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.2.2020 takto
rozhodol:
Obžalovaný
Q.
u z n á v a sa v i n n ý m
- z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
p r e t o, že
ako otec mal. EZ.5, je v zmysle Zákona o rodine povinný prispievať na výživu svojej dcéry, pričom rozsah vyživovacej povinnosti mu bol určený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 23P/173/2016 zo dňa 3.5.2018 tak, že na výživu maloletej dcéry má prispievať sumou 100,- € vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky Z.j. Túto svoju vyživovaciu povinnosť si v okrese Michalovce a inde úmyselne neplní, čím tak na výživnom za obdobie od 1.4.2016 doposiaľ mal zaplatiť sumu 4.600,- €, zaplatil sumu 400,- €, teda na výživnom dlhuje sumu 4.200,- €, t e d a
- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní si úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanému primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 4.200,- €.
odôvodnenie:
X. Dňa 23.10.2019 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry v Michalovciach obžalobu na Q.re prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný Q. na hlavnom pojednávaní vykonal vyhlásenie o tom, že je nevinný. Ku skutku uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti a túto si riadne plnil od momentu, keď sa družka odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Bolo to v marci 2016 a výživné začal platiť od apríla roku 2016. Zaplatil tak 100,- €, ktoré platil každý mesiac až do augusta, kedy sa dozvedel, že družka od jeho sestry podvodne vylákala 1.000,- € z dôvodu, že jej neplatí výživné. Vzhľadom k tejto skutočnosti obžalovaný prestal platiť výživné, keďže mal za to, že výživné jej bolo zaplatené zo strany jeho sestry vo výške 1000,- € a toto si takto započítal. Výživné začal znova platiť, keď bolo pojednávanie na súde v civilnom konaní o určenie výživného, kedy zaplatil zhruba 150,- € a takto platil až do obdobia, keď sa dozvedel, že družka na neho podala trestné oznámenie. O tom sa dozvedel v lete roku 2019. Peniaze si ďalej odkladal a má ich k dispozícii, kde ich môže kedykoľvek previesť na účet maloletého dieťaťa. Dodal, že na poslednom pojednávaní v civilnom konaní sa pred súdom s družkou dohodli, že mu bol oznámený zo strany matky maloletého dieťaťa účet na ktorý môže tieto peniaze posielať, ktorý vzal na vedomie a preto mieni na tento účet výživné naďalej posielať. Zatiaľ však tam nezaplatil žiadne peniaze. Plánuje tak urobiť k 20.- tému v danom mesiaci. V závere výpovede uviedol, že o úhradách výživného nemá žiaden doklad, kde výživné platil k rukám matky, bez akéhokoľvek dokladu.
Svedkyňa Z. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný na výživnom ku dňu pojednávania dlhuje sumu 4.200,- €. K plateniu výživného zo strany obžalovaného dodala, že tento potom, čo opustila spoločnú domácnosť v marci roku 2016 platil výživné zhruba štyri mesiace a zaplatil každý mesiac po 100,- €, teda celkovo 400,- € na účet. Odvtedy žiadne peniaze od obžalovaného nedostala, pričom obžalovaný nekupoval dcére žiadne dary, kde jej kúpil maximálne oblečenie. Dodala, že sestra obžalovaného jej naozaj poslala nejaké peniaze, keďže sa na ňu obrátila a opísala jej situáciu v ktorej sa ocitla sama s dieťaťom. Keďže jej to prišlo ľúto, poslala jej cca 900,- €, ktoré však neposlala s tým, že platí za obžalovaného výživné, ale bol to jej príspevok pre ňu a dieťa.
V rámci vykonanej konfrontácie medzi obžalovaným a svedkyňou Z. obe konfrontované osoby zotrvali na svojich výpovediach.
Súd vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením listinných dôkazov ich prečítaním a to rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 23P/173/2016, rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 232/2018, rodného listu G. potvrdenia o návšteve materskej školy, správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, správy Sociálnej poisťovne, správy Okresného úradu Michalovce, správy Daňového úradu Košice, správy OR PZ Michalovce, Okresného dopravného inšpektorátu, správy Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, správy o povesti obžalovaného a odpisu z Registra trestov.
Z rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 23P/173/2016 zo dňa 3.5.2018 súd zistil, že maloletá G. bola zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný k povinnosti platiť výživné na maloletú dcéru vo výške 100,-€ mesačne od 1.4.2016 do budúcna vždy k 20.-tému dňu v mesiaci vopred k rukám matky.
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 232/2018 zo dňa 28.12.2018 krajský súd potvrdil vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 23P/173/2016.
Z rodného listu G. je zrejmé, že otcom maloletej EZ. je obžalovaný Q.o.
Z potvrdenia o návšteve materskej školy súd zistil, že maloletá EZ. od 3.9.2018 navštevuje Materskú školu Leningradská 1 Michalovce.
Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že obžalovaný bol v období od 7.5.2010 do 24.3.2011, 18.10.2002 do 28.1.2003 a 30.6.2000 do 27.2.2002 evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Obžalovaný od 1.4.2016 nepoberal žiadnu sociálnu dávku.
Zo správy Sociálnej poisťovne je zrejmé, že obžalovaný od 1.4.2016 nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti.
Zo správy Okresného úradu Michalovce, odboru živnostenského podnikania súd zistil, že obžalovaný je zapísaný v živnostenskom registri pod obchodným menom Róbert Danacko A-top.
Zo správy Daňového úradu Košice je zrejmé, že obžalovaný podal za obdobie rokov 2016 a 2017 daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb a zaplatil daň.
Zo správy OR PZ Michalovce, Okresného dopravného inšpektorátu Michalovce je zrejmé, že na osobu obžalovaného nie je registrované žiadne motorové vozidlo.
Zo správy Geodetického a kartografického ústavu Bratislava je zrejmé, že obžalovaný nevlastní žiadne nehnuteľnosti.
Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený všeobecne.
Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že tento bol doposiaľ súdne trestaný dvakrát, no jeho posledné odsúdenie zo dňa 28.10.2016 bolo zahladené.
Po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný Q. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., nakoľko najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil si úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.
Obžalovaný je zo spáchania žalovanej trestnej činnosti okrem vlastného čiastočného doznania sa usvedčovaný najmä výpoveďou svedkyne Z., ktorá podrobne uviedla okolnosti za ktorých obžalovaný si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére G.j a na jej výživu neplatil výživné tak, ako mu to bolo uložené rozhodnutím súdu, pričom doposiaľ zaplatil iba sumu 400,- €. Obžalovaného usvedčujú aj ďalšie listinné dôkazy a to najmä rozhodnutia Okresného súdu Michalovce sp. zn. 23P/173/2016 zo dňa 3.5.2018 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn.8CoP/232/2018 zo dňa 28.12.2018, ktorým bola obžalovanému uložená vyživovacia povinnosť k maloletej G.j v sume 100,- € mesačne od 1.4.2016 do budúcna, vždy do 20.-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rovnako obžalovaného usvedčuje aj spáva Daňového úradu Košice a správa Okresného úradu Michalovce, odboru živnostenského podnikania z ktorej je zrejmé, že obžalovaný v žalovanom období vykonával živnosť na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Q. A-top a za obdobie rokov 2016 a 2017 podal daňové priznanie na daň z príjmov fyzických osôb. Je teda možné konštatovať, že tento mal finančné prostriedky na úhradu výživného, čo však neurobil.
V rámci hodnotenia vykonaných dôkazov sa súd zaoberal aj obranou obžalovaného, ktorý uviedol, že zaplatil výživné 400,- € za obdobie od apríla 2016 do augusta 2016, kde výživné ďalej neplatil, nakoľko si započítal do výživného sumu 1.000,- €, ktoré matke maloletej uhradila jeho sestra. Uvedená obrana je podľa názoru súdu účelová a plne vyvrátená vykonanými dôkazmi, kde súd naviac konštatuje, že v danom prípade nebolo možné si započítať plnenie sestry obžalovaného ako úhradu výživného zo strany obžalovaného, keďže táto skutočnosť nevyplývala zo žiadneho relevantného dôkazu vykonaného na hlavnom pojednávaní. Naviac touto skutočnosťou sa zaoberal aj Okresný súd v civilnom konaní, kde rozhodoval o určení výživného pre obžalovaného a napriek uvádzaným skutočnostiam túto sumu neakceptoval ako úhradu výživného obžalovaným - otcom dieťaťa.
Keďže obžalovaný na svoju obranu neuviedol žiadne ďalšie podstatné skutočnosti súd o jeho vine nemal pochybnosti.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu obžalovaného, na ustanovenie § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a dospel k záveru, že účel trestu bude u obžalovaného dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného počas skúšobnej doby. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kde ako priťažujúcu okolnosť na strane obžalovaného súd hodnotil jeho predchádzajúce odsúdenie, pričom žiadnu poľahčujúcu okolnosť u tohto nezistil. Vzhľadom
k prevahe priťažujúcich okolností súd zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a trest obžalovanému uložil v takto zvýšenej trestnej sadzbe na jej dolnej hranici. Uložený trest je podľa názoru súdu plne primeraný zákonný a spravodlivý a bude dostatočne výchovne pôsobiť na obžalovaného, aby si uvedomil následky svojho konania a v budúcnosti sa obdobného konania nedopúšťal. Rovnako okrem individuálnej prevencie takýto trest plní aj úlohy generálnej prevencie, keďže podľa názoru súdu dostatočne odradí iných páchateľov trestnej činnosti od jej spáchania.
Súd na umocnenie výchovného účinku uloženého trestu uložil obžalovanému primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 4.200,- €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.