Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-51-2023.pdf
PDF · 102.68 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/51/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v spore žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanej: A. B., nar XX. XX. XXXX, bytom A. S. C. XX, D., o zaplatenie 1.051,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 16C/103/2022 – 115 zo dňa 08. februára 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalobcu proti výroku I. o d m i e t a.
II. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e.
III. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 460,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 460,51 Eur od 26. 04. 2022 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.051,46 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorý vznikol neoprávneným odberom elektrickej energie zo zariadenie pre verejný rozvod elektrickej energie v zmysle § 46 ods. 2 zákona č 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej aj „zákon o energetike“), pričom spôsob výpočtu spôsobenej škody bol vo vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z. (ďalej aj „vyhláška“).
3. Súd prvej inštancie nepovažoval za sporný rozsah neoprávneného odberu elektrickej energie, ale za spornú považoval jeho výšku. Uviedol, že žalobca nepreukázal v spore cenu elektriny zahrnutej do výpočtu podľa § 1 ods. 2 vyhlášky v celej uplatnenej výške. Súd prvej inštancie zameral svoju pozornosť na zistenie, či žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadne uplatnenej výšky svojho nároku. Z vykonaného dôkazu, rozhodnutia úradu č. XXXX/XXXX/X zo dňa 30. 12. 2021 vyplynulo, že základná jednopásmová sadzba za tarifu za distribúciu Eur/MWh, JT/VT 51,05 Eur; tarifa za straty 10,9150 Eur. Žalobca tak preukázal svoj nárok vo vzťahu k jednotkovým cenám uvedených položiek v ním predloženej tabuľke výpočtu (položky 4 a 5 viď č. l. 27 spisu) spoločne v sume 295,51 Eur (243,46 Eur + 52,05 Eur). Rovnako považoval za dôvodný aj nárok na úhradu nákladov spojených so zistením neoprávneného odberu elektrickej energie, ktoré žalobca vyčíslil a preukázal priloženým cenníkom v celkovej sume 165 Eur. Okresný súd tak žalobcovi priznal uplatnený nárok v celkovej výške 460,51 Eur (295,51 Eur
+ 165 Eur) spolu so zákonným úrokom z omeškania. Vo zvyšnej časti výpočtu škody v položkách (1 až 3) – ACSTRATY 1,5 násobok (01. 01. 2022 – 06. 02. 2022) za MWh v množstve 1,838 115,6701 Eur bez DPH/jednotka, celkom bez DPH 212,60 (položka č. 1); odvod efektívnej sadzby na krytie dlhu za príslušný rok NJF MWh 4,769 za Eur bez DPH/ jednotka 3,2700, predstavovalo bez DPH 15,59 (položka č. 2); cena elektriny na straty ACSTRATY 1,5 násobok (07. 02. 2022 – 06. 04. 2022) za MWh v množstve 2,931 za EUR bez DPH/jednotka 123,7669, predstavovalo 362,76 Eur (položka č. 3). Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno o dôvodnosti jeho nároku, keďže uvedené jednotkové ceny zahrnuté do výpočtu nevedel podporiť žiadnym dôkazom. V uvedenej časti uplatneného nároku mal prvoinštančný súd v zmysle § 186 ods. 2 CSP dôvodné pochybnosti o nesporných skutočnostiach. Uviedol, že žalobcu vyzval uznesením zo dňa 20. 10. 2022 na doplnenie skutkových tvrdení, akým spôsobom došlo k vyčísleniu istiny, ktorej zaplatenia sa domáhal. Zároveň ho poučil o sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 2 CSP. Bolo procesnou povinnosťou žalobcu, aby označil dôkazy a rozhodujúce skutkové tvrdenia tak, aby súd nemusel pojednávanie odročovať a rozhodnúť vo veci na prvom pojednávaní. Žalobca tak nepostupoval, a preto musel niesť následok v podobe neprihliadnutia na ním uvedené dôkazné návrhy, ktoré vzniesol na pojednávaní. Okresný súd, tak návrh žalobcu na odročenie pojednávania a vykonanie dokazovania zamietol. Rovnako sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, že žalovaná v protokole zo dňa 06. 02. 2022 uznala záväzok, čo do dôvodu a výšky. Konštatoval, že z protokolu nevyplýva konkrétna výška dlhu. Žalovaná neuznala dlh spôsobom, ktorým by bolo možné bez pochybností dlh vyčísliť. Uznanie tak neobsahovala dostatočne určiteľnú výšku uznávaného záväzku. Z uvedeného dôvodu vyhlásenia žalovanej nemohol subsumovať pod uznanie dlhu podľa § 588 OZ. Súd prvej inštancie tak vo zvyšku nárok žalobcu zamietol.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, tak že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konanie nepriznal, nakoľko rozdiel medzi úspešnosťou strán sporu bol zanedbateľný (žalobca mala úspech v rozsahu 43,82% a žalovaná 56,18%).
5. V zákonnej lehote podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žiadal rozsudok okresného zmeniť tak, že odvolací súd žalobe vyhovie eventuálne navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Žalobca v podanom odvolaní opätovne poukázal na to, že žalovaná podpísala protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 06. 04. 2022. Mal za to, že žalovaná uznala neoprávnený odber elektrickej energie ako aj správnosť skutkových okolností týkajúcich sa zistenia neoprávneného odberu. Zároveň vyhlásila, že zaplatí dlh tak ako jej bude vyúčtovaný faktúrou za neoprávnený odber elektrickej energie. Bol preto toho názoru, že došlo k preneseniu dôkazného bremena zo strany žalobcu na žalovanú v tej časti, pokiaľ sa týka tvrdenia, že na odbernom mieste bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie. Uznaním záväzku, ktorým dlžník uznáva voči veriteľovi povinnosť uplatniť dlh, tak zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existenciu dlhu v dobe jeho uznania. V takomto prípade je potom na dlžníkovi uviesť dôkaz o tom, že jeho dlh neexistuje. Vytýkal prvoinštančnému súdu nedodržanie princípu spravodlivosti a rovnosti v civilnom procese. Mal za to, že ak by okresný súd odročil pojednávanie, akceptoval by tým jeho návrh na vykonanie dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré nemohol predložiť, keďže sa mu tieto nedali otvoriť a tým pádom ani vytlačiť. Uviedol, že tieto údaje boli donedávna uvádzané v rozhodnutiach, ktoré do roku 2022 vydával Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“), avšak následne to zmenil a vydáva samostatné rozhodnutia pre tieto položky. Pre účely výpočtu škody za neoprávnený odber v zmysle vyhlášky, ktorá ju upravuje ako cenu určenú na straty bez nákladov na odchýlku, ktorú ÚRSO žalobcovi oznámilo svojim oficiálny listom zo dňa 07. 02. 2022 vo výške 82,5113 Eur/MWh. V závere odvolania poukázal na výpočet uplatneného nároku na náhradu škody vzniknutej neoprávneným odberom elektrickej energie.
7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
8. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) s použitím § 219 ods. 3 CSP, odvolanie žalobcu voči výroku I. rozsudku okresného súdu v zmysle § 386 písm. b) odmietol a vo vzťahu k výroku o II. a III. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP.
9. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
10. Podľa § 389 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
11. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Žalobca s ohľadom na ním podaný odvolací návrh, podal odvolanie voči rozsudku okresného súdu ako celku, pričom výrokom I. rozsudku okresného súdu, došlo k čiastočnému priznaniu žalobcom uplatneného nároku vo výške 460,51 Eur s príslušenstvom. V tomto rozsahu bol žalobca úspešný v spore, nakoľko prvoinštančný súd čiastočne vyhovel ním uplatnenému nároku na náhradu škody, a v tomto rozsahu tak bolo rozhodnuté v jeho prospech. V tejto časti bolo rozhodnutie okresného súdu vydané práve naopak v neprospech žalovanej, ktorá bola zaviazaná na splnenie peňažnej povinnosti. Z uvedeného dôvodu je tak zrejmé, že žalobca nie je oprávneným subjektom na podanie odvolania voči čiastočne vyhovujúcemu výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 460,51 Eur s príslušenstvom (I. výrok), a preto odvolací súd v tejto časti v súlade s § 386 písm. b) CSP odvolanie žalobcu odmietol ako podané neoprávnenou osobou.
13. Následne odvolací súd pristúpil s ohľadom na odvolacie dôvody k preskúmaniu správnosti záverov okresného súdu o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (II. výrok) ako aj v závislom výroku o trovách konania (III. výrok). Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, keďže žalobca nepreukázal ceny odchýlky potrebnej na výpočet jednotlivých položiek 1 až 3.
14. Žalobca v odvolaní opätovne poukázal na protokol, ktorým podľa jeho názoru došlo k uznaniu dlhu zo strany žalovanej a tým pádom aj k preneseniu dôkazného bremena o neexistencii dlhu zo žalobcu na žalovanú. Odvolací súd konštatuje, že uznanie dlhu v zmysle § 588 OZ predstavuje zabezpečovací inštitút, ktorého primárnou podstatou je vznik právnej domnienky o existencii dlhu v čase jeho uznania. Uznaním dlhu dochádza k prechodu dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Je však potrebné si uvedomiť, že pre platné uznanie dlhu v zmysle § 588 OZ je nevyhnutné, aby bol uznávací prejav urobený v písomnej forme, bol v ňom vyjadrený prísľub zaplatiť dlh s uvedením jeho dôvodu a výšky. K tomu, aby došlo k uznaniu práva čo do dôvodu a výšky, pričom ak ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí byť tento v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený vždy výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný z inej listiny, na ktorú je v listine o uznaní dlhu výslovný odkaz. Na druhej strane však výška dlhu musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná. Z obsahu protokolu zo dňa 06. 04. 2022 síce vyplýva, že žalovaná mala uznať dlh, ktorý mal vzniknúť z dôvodu neoprávneného odberu elektrickej energie na predmetnom odbernom mieste, avšak výška dlhu v protokole nie je určená. Odvolací súd uvádza, že v prípade dôvodu, je možné odkázať v uznaní na inú listinu, ktorá obsahuje dôvod uznania, avšak v prípade výšky dlhu, tento musí byť uvedený priamo v listine o uznaní, a preto odkaz na faktúru, v ktorej bude uvedená výška nespĺňa zákonné predpoklady uznania dlhu v zmysle § 588 OZ. Z uvedeného dôvodu tak nemohla nastať žalobcom predpokladaná skutočnosť spojená s prenesením dôkazného bremena o neexistencii dlhu zo žalobcu na žalovanú. Okresný súd, tak správne vyhodnotil, že žalovaná nemala v spore bremeno tvrdenia o tom, že dlh v čase uznania dlhu nevznikol.
15. Žalobca ďalej namietal aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania, a s tým následne spojené neodročenie pojednávania za účelom predloženia potrebných listinných dôkazov. Odvolací súd konštatuje, že sporové konanie je riadené okrem iného prejednávacou zásadou. Predmetná zásada charakterizuje a vymedzuje spôsob obstarávania informácií v civilnom sporovom konaní. Strany sporu nesú zodpovednosť za dostatočné zhromaždenie skutkového materiálu potrebného k posúdeniu a rozhodnutiu sporu. Na základe povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena majú vniesť do konania potrebné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach. Dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcich skutočností leží len na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. V danom prípade zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti uplatneného nároku práve žalobcu. Ak okresný súd mal pochybnosti o preukázaní dôvodnosti nároku bol žalobca povinný tieto pochybnosti vyvrátiť. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP)
povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nebol oprávnený vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovanej, ktorá nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu, a to hlavne v situácii ak samotný žalobca ako pán sporu (dominus litis) zanedbal svoju povinnosť tvrdenia, s ktorou je neodmysliteľne spojené označenie dôkazov na preukázanie týchto skutkových tvrdení. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP – procesné povinnosti a procesné bremená). Samotná pasivita žalovanej, ktorá nepoprela nepreukázané skutkové tvrdenia žalobcu nemôže mať v sporovom konaní za následok povinnosť okresného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd prvej inštancie nemohol vyvodiť právne účinky zo zanedbania povinnosti žalovanej poprieť tvrdenia protistrany, ak samotný žalobca zanedbal svoju povinnosť náležitého preukázania nim tvrdených skutočností, o ktorých mal prvoinštančný súd pochybnosti. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP – procesné povinnosti a procesné bremená). V danom prípade prvoinštančný súd uznesením č. k. 16C/103/2022 – 23 zo dňa 20. 10. 2022 vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení týkajúcich sa spôsobu, akým došlo k vyčísleniu istiny, ktorej zaplatenia sa domáha. Zároveň ho upozornil na možnosť zamietnutia žaloby v prípade nedoplnenia rozhodujúcich skutkových tvrdení pre neunesenie dôkazného bremena. Rovnako ho poučil aj o sudcovskej koncentrácii konania. Žalobca na uvedené reagoval svojim písomným vyjadrením zo dňa 27. 10. 2022 a následne dodatočným vyjadrením zo dňa 24. 01. 2023, ku ktorým priložil rozhodnutie ÚRSO č. XXXX/XXXX/X zo dňa 30. 12. 2021. Žalobca predmetným rozhodnutím preukázal výšku ceny za distribuované množstvo elektriny vo výške JT/VT 51,05 Eur/MWh – spolu 243,46 Eur (4,769 MWh x 51,0500Eur) a výšku tarify za straty 10,9150 Eur/MWh – spolu 52,05 Eur (4,769 MWh x 10,9150 Eur); viď bod 3.3 predmetného rozhodnutia - tarify za prístup do DS a distribúciu elektriny a podmienky uplatňovania sadzieb pre užívateľov sústavy – domácnosti č. l. 41 resp. 80 spisu. Rovnako žalobca preukázal aj nárok na zisťovací poplatok v celkovej výške 165 Eur. Žalobca však v konaní pred súdom prvej inštancie napriek výzve okresného súdu a poučení o sudcovskej koncentrácie nepreukázal výšku ceny elektriny na straty ACSTRATY 1,5 násobok (za obdobie od 01. 01. 2022 – 06. 02. 2022) – položka č. 1, ACSTRATY 1,5 násobok (za obdobie od 07. 02. 2022 do 06. 04. 2022) – položka č. 3 a cenu za odvod efektívnej sadzby na krytie dlhu za príslušný rok NJF – položka č. 2. Odvolací súd poukazuje na to, že sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy a spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať. Žalobca napriek výzve súdu uznesením zo dňa 20. 10. 2022 nepreukázal svoje tvrdenie o výške jednotkovej ceny za položky 1 až 3. Je potrebné poukázať na to, že žalobca mal k tomu dostatočný časový priestor od 10/2022 až do 08. 02. 2023, kedy sa uskutočnilo pojednávania, na ktorom bolo procesným uznesením vyhlásené dokazovanie za skončené a vo veci vyhlásené rozhodnutie. Žalobca nepreukázal existenciu objektívnej skutočnosti, ktorá by mu bránilo preukázať výšku ceny na straty za rok 2022, ktorá mu bola oznámená ÚRSO a to listom zo dňa 07. 02. 2022. S uvedenou informáciou žalobca disponoval už v čase podania žaloby na súd prvej inštancie, pričom už pri podaní žaloby nepostupoval v zmysle § 132 ods. 1 CSP a neoznačil tento dôkaz na preukázanie svojich skutkových tvrdení, čoho konečným dôsledkom bolo neunesenie dôkazného bremena v tejto časti spojeného s následným zamietnutím žaloby v prevyšujúcom rozsahu. Keďže neexistoval žiaden objektívny dôvod, pre odročenie pojednávania, okresný súd postupujúc v súlade so základnými zásadami , ktorými je riadené civilné sporové konanie (čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 11 ods. 4, čl. 12 a čl. 17 CSP), a preto správne rozhodol, ak takémuto návrhu žalobcu nevyhovel a rozhodol vo veci na prvom pojednávaní.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (II. výrok), pre neunesenie dôkazného bremena ako aj v závislom výroku o trovách konania (III. výrok), kedy s ohľadom na úspech žalovanej 12,36% (56,18% /úspech žalovanej/ - 43,82% /úspech žalobcu/), okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP a nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. pričom s ohľadom na odvolanie žalobcu nemohol odvolací súd rozhodnúť v jeho neprospech.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní by bola plne úspešná žalovaná, nakoľko odvolanie žalobcu do výroku I. rozsudku okresného súdu bolo odmietnuté ako neprípustné a vo vzťahu k výrokom II. a III. rozsudku okresného súdu bolo s ohľadom na vyššie uvedené odvolanie žalobcu nedôvodné. Keďže však v odvolacom konaní úspešnej žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, nakoľko sa
k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, odvolací súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva. Prihliadol pritom na čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejnené pod R72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.