Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/65/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: FOREVER, s.r.o., Okružná 48, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 510 068, o zaplatenie 442,78 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa z 5.9.2018, č.k. -72, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 242,78 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti konanie zastavil a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia poistného po zániku poistenia zo strany žalovaného. Žalovaný mal u žalobcu poistené motorové vozidlá. Poistná zmluva bola uzavretá na neurčito. Žiadosťou zo dňa 23.9.2016 žalovaný požiadal o zrušenie poistnej zmluvy k 1.12.2016 a k 30.11.2016 došlo ku zániku poistnej zmluvy, s povinnosťou žalovaného zaplatiť poistné za obdobie do zániku poistnej zmluvy, t.j. do 30.11.2016 vo výške 542,78 eur. Žalovaný uhradil 100,- eur a v priebehu konania dňa 7.12.2017 a dňa 7.5.2018 uhradil po 100,- eur, teda spolu 200,- eur. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca podaním z 4.9.2018 zobral žalobný návrh v časti istiny 200,- eur späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Súd konanie v tejto časti zastavil postupom podľa . Predmetom sporu tak zostal zvyšok nezaplatenej istiny 242,78 eur, ktorý nárok považoval súd prvej inštancie za zákonný a dôvodný s poukazom na to, že za predpokladu, že by žalovaný nebol zmluvu vypovedal, tak k jej zániku by došlo ku dňu 30.11.2016. Žalobca by bol nútený ukončiť tento zmluvný vzťah z dôvodu, že žalovaný neuhradil poistné, a toto by zaniklo až dňa 21.1.2017, čím by sa zvýšilo dlžné poistné o čiastku 126,- eur. Vo vzťahu k výhradám žalovaného týkajúcich sa nedostatku tak aktívnej, ako aj pasívnej vecnej legitimácie strán sporu v konaní, prvoinštančný súd uviedol, že poistnú zmluvu uzavrel žalobca so žalovaným, teda zmluvnými stranami boli obe strany sporu, tak aj tieto strany sú spôsobilé byť účastníkmi sporového konania tak, ako je to v predmetnom prípade. Žalovaný bližšie neodôvodnil nedostatok buď aktívnej alebo pasívnej legitimácie, preto nebolo možné zo strany súdu sa ňou bližšie zaoberať. Nedôvodná bola taktiež výhrada žalovaného týkajúca sa premlčania tohto nároku, pretože nárok žalobcu podlieha všeobecnej 4-ročnej premlčacej dobe v zmysle , keďže v danom prípade išlo o zmluvný vzťah podnikateľov, na ktorý bolo potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia , kde pre všetky obchodné záväzkové vzťahy platí všeobecná 4- ročná premlčacia lehota. V predmetnom prípade nárok žalobcu vznikol 30.11.2016. Tým, že žalobca

podal žalobcu na miestne príslušnom súde 14.7.2017, podal ju vo všeobecnej premlčacej lehote včas a jeho nárok v čase podania žaloby premlčaný nebol. K námietke žalovaného, že žiadosť o zrušenie poistného nebola učinená osobou, oprávnenou konať za žalovaného, súd prvej inštancie uviedol, že ak za žalovaného konal niekto, kto nebol oprávnený, resp. kto prekročil rozsah svojho oprávnenia, toto je vecou samotného žalovaného, ale na prípadné prekročenie rozsahu oprávnenia nemôže doplatiť žalobca, ktorý konal v dobrej viere, že právny úkon smerujúci k zániku poistnej zmluvy učinila osoba, oprávnená konať za žalovaného.

3. O trovách konania rozhodol podľa .

4. Proti rozsudku, voči výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Odvolanie podal z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky ( ), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

6. Namietal, že žalobca nepreukázal, že by o zániku poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, mal žalovanému túto skutočnosť písomne oznámiť a predložené listinné dôkazy túto skutočnosť nepreukazujú. Žiadanka na zrušenie poistnej zmluvy ku koncu poistného obdobia s podacou pečiatkou žalobcu 23.9.2016, poistná zmluva č. XXXXXXXXXX/XXXXX na názov firmy FOREVER, s.r.o., bola podpísaná osobou, ktorá sa nepreukázala zrejme oprávnením konať za žalovaného, ale občianskym preukazom, čo je neprípustné, a preto sa dovolával absolútnej neplatnosti právneho úkonu, a to Žiadanky zo dňa 22.9.2016 v zmysle . Taktiež žalobca nepreukázal, aby žalovanému bola doručená výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 13.2.2017, ako aj listina zo dňa 11.1.2017, označená ako Zánik flotilovej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Z predložených listinných dôkazov, ani po vykonanom dokazovaní pred súdom listinami predloženými žalobcom nevyplynulo, aby listiny, ktoré boli prílohou k návrhu na vydanie platobného rozkazu, boli doručené žalovanému. Žalovaný zotrval na námietke nedostatku tak aktívnej, ako aj pasívnej vecnej legitimácie. Namietal, že ako strana sporu nebol vypočutý v konaní, čo považoval za porušenie jeho procesných práv. Za nesprávny považoval aj výrok o trovách konania, a to z dôvodu, že žalobca si pôvodne uplatnil sumu 442,78 eur a k späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie 200 eur došlo až po podaní žaloby, s ktorým úkonom nevyslovil žalovaný súhlas.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdiť.

8. Konštatoval, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so všetkými zisteniami, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, vykonané dôkazy správne vyhodnotil, a to každý dôkaz jednotlivo, ako aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a na základe ich vyhodnotenia vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie riadne právne odôvodnil. Žalovaný vytýkal súdu, že v konaní mal byť vypočutý, no sám sa na pojednávanie nedostavil, konanie odignoroval a žiadne návrhy súdu v konaní nepredložil. V podanom odvolaní žalovaný uviedol tie isté skutočnosti, na ktoré poukazoval v podanom odpore, pričom žalobca na tieto skutočnosti reagoval vyjadrením z 28.3.2018 a 28.8.2018 a súd sa s týmito námietkami vysporiadal v rozsudku. Súd správne rozhodol, keď priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože dôvodom späťvzatia žaloby v sume 200,- eur bola skutočnosť, že po podaní žaloby žalovaný časť pohľadávky vo výške 200,- eur uhradil. Nárok žalobcu v čase podania žaloby bol dôvodný v plnej výške.

9. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené a súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie 200 eur zastavené, ktorý výrok odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť ( ).

11. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd v súlade s stotožnený nielen s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku, ale aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a v odôvodnení svojho rozhodnutia iba konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa.

13. Predmetom konania je zaplatenie dlžného poistného po dobu do zániku poistenia v zmysle a .

14. Podľa , poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím. Ak došlo k zmene výšky poistného a poistiteľ výšku poistného neoznámil tomu, kto s ním uzavrel poistnú zmluvu, najneskôr desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia, neuplatní sa lehota podľa prvej vety.

15. Podľa veta prvá , poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

16. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že strany sporu dňa 28.11.2014 na dobu neurčitú uzatvorili poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX s účinnosťou od 1.12.2014 ako flotilovú poistnú zmluvu pre poistenie motorových a prípojných vozidiel - KASKO.

17. Žiadankou z 22.9.2016 doručenou žalobcovi 23.9.2016 žalovaný požiadal o zrušenie predmetnej poistnej zmluvy ku koncu poistného obdobia.

18. Bolo preukázané, že žalobca zaslal žalovanému upovedomenie o ukončení zmluvného vzťahu z dôvodu výpovede poistnej zmluvy ku koncu poistného obdobia, t.j. ku dňu 30.11.2016 (č.l. 9 spisu). Na toto upovedomenie žalovaný nereagoval a nedomáhal sa riešenia situácie s tým, že poistný vzťah naďalej trvá. Argumentáciu žalovaného, že výpoveď poistnej zmluvy podpísala neoprávnená osoba nemožno z tohto dôvodu akceptovať.

19. V prejednávanej veci poistenie zaniklo v zmysle výpoveďou poistnej zmluvy zo strany žalovaného. V súlade s , vzniklo poistiteľovi právo na poistné za dobu do zániku poistenia. So zreteľom na to, že (v zmysle vyššie uvedeného) má poisťovateľ - žalobca právo na poistné za celé obdobie trvania poistného vzťahu, sú nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní dôvodné a predstavujú poistné za obdobie do 30.11.2016.

20. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe v prejednávanej veci vyhovel a priznal žalobcovi uplatňovanú sumu spočívajúcu v poistnom za dané obdobie trvania poistenia. 21. S námietkou aktívnej resp. pasívnej vecnej legitimácie sa náležite vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, na ktoré zdôvodnenie odvolací súd odkazuje, a s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje, pričom dodáva, že v tomto smere nie sú pochybnosti, pretože vecná legitimácia sporových strán v tomto konaní (aktívna i pasívna) je daná predchádzajúcou existenciou právneho vzťahu poistenia medzi nimi (poisťovateľ a poistený). Preto túto argumentáciu žalovaného nemožno akceptovať.

22. Nedôvodnou je taktiež odvolacia námietka žalovaného, že v konaní nebol vypočutý, nakoľko žalovaný mal možnosť sa pojednávania dňa 5.9.2018 zúčastniť, túto však nevyužil, keď súdu oznámil, že pre krátkosť času sa pojednávania dňa 5.9.2018 nezúčastní.

23. Odvolacie námietky žalovaného sú nedôvodné, resp. nespôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti.

24. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania s poukazom na plný úspech žalobcu v konaní, kde zavinenie na zastavení konania v časti o zaplatenie 200 eur treba pričítať žalovanému, ktorý uvedenú sumu žalobcovi uhradil až po podaní žaloby. Pokiaľ žalovaný namietal, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby neudelil súhlas, k tomu odvolací súd konštatuje, že aj v prípade nesúhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby, by súd na tento nesúhlas neprihliadal, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred prejednaním veci ( ).

25. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania postupom podľa , ako vecne správny potvrdil vrátane osvojenia si jeho dôvodov.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ). Dovolanie podľa nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).