Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-146-2017.pdf
PDF · 91.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Csp/146/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske, sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: U. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX V., o zaplatenie 1.045,22 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 206,77€ s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 652,80€ od 30.11.2014 do 27.09.2017, zo sumy 635,90€ od 28.09.2017 do 20.10.2017, zo sumy 619,-€ od 21.10.2017 do 22.11.2017, zo sumy 602,10€ od 23.11.2017 do 21.12.2017, zo sumy 585,20€ od 22.12.2017 do 25.01.2018, zo sumy 548,10€ od 26.01.2018 do 26.02.2018, zo sumy 531,20€ od 27.02.2018 do 21.03.2018, zo sumy 514,30€ od 22.03.2018 do 20.04.2018, zo sumy 511,60€ od 21.04.2018 do 28.05.2018, zo sumy 494,70€ od 29.05.2018 do 20.06.2018, zo sumy 477,80€ od 21.06.2018 do 20.07.2018, zo sumy 460,90€ od 21.07.2018 do 27.08.2018, zo sumy 444,- € od 28.08.2018 do 24.09.2018, zo sumy 427,10€ od 25.09.2018 do 25.10.2018, zo sumy 410,20€ od 26.10.2018 do 23.11.2018, zo sumy 393,30€ od 24.11.2018 do 27.12.2018, zo sumy 376,40€ od 28.12.2018 do 23.01.2019, zo sumy 359,50€ od 24.01.2019 do 19.02.2019, zo sumy 342,60€ od 20.02.2019 do 21.03.2019, zo sumy 325,70€ od 22.03.2019 do 24.04.2019, zo sumy 308,80€ od 25.04.2019 do 20.05.2019, zo sumy 291,90€ od 21.05.2019 do 21.06.2019, zo sumy 275,-€ od 22.06.2019 do 17.07.2019, zo sumy 265,37€ od 18.07.2019 do 19.11.2019, zo sumy 255,37€ od 20.11.2019 do 19.12.2019, zo sumy 232,77€ od 19.12.2019 do 22.01.2020, zo sumy 206,77€ od 23.01.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie 287,93€ s príslušenstvom zastavuje.
III. Vo zvyšku o zaplatenie 353,98€ s príslušenstvom žalobu zamieta.
IV. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,28%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 20.09.2017 domáha zaplatenia sumy 1.045,22 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 3Csp/146/2017-61 zo dňa 21.06.2018 tak, že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 848,68 € s príslušenstvom, výrokom II. konanie v časti o zaplatenie 196,54 € s príslušenstvom zastavil a výrokom III. priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Proti výrokom I. a III. rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Rozsudok čo do výroku II. nadobudol právoplatnosť dňa 15.08.2018.
3. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 16Co/38/2018-89 zo dňa 27.11.2019 tak, že rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že termín konečnej splatnosti zmluvy stanovený ako 7/2015 je dostatočne určitým. Podľa uzavretej zmluvy boli v bode 6.2 zmluvy dohodnuté splátky vždy k 20. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci, to znamená, že konečná splatnosť úveru bola stanovená a dohodnutá k 20.07.2015. Aj konštatovanie súdu prvej inštancie, že údaj o výške RPMN je v uzavretej zmluve určený správne a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Konštatuje, že zmluvou o úvere si založili strany sporu spotrebiteľský právny vzťah podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ide o úverovú zmluvu, v ktorej však absentuje správny údaj o úroku (úrokovej sadzbe). Ide o obligatórnu náležitosť úverovej zmluvy, ktorej absencia sa sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/ cit. zák.). V zmluve nie je uvedená správna výška úrokovej sadzby. Výška úroku bola v zmluve uvedená 21,01% ročne, a údaj o RPMN bol tiež uvedený ako 21,01%. Nesprávnosť právneho posúdenia spočíva podľa odvolacieho súdu v tom, že súd prvej inštancie posúdil uzavretú zmluvu medzi zmluvnými stranami - Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 21.08.2013 za platnú aj pri absencii správneho určenia výšky úrokov. V uzavretej zmluve si zmluvné strany dohodli ročnú úrokovú sadzbu vo výške 21,01%, ktorá nebola dohodnutá v správnej výške. Stotožnil sa s odôvodnením rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie odôvodnil namietanú neplatnosť zmluvy z dôvodu neurčitej dohody o splatnosti úveru a nesprávne určenej výšky RPMN. V časti odôvodnenia týkajúcej sa namietanej neplatnosti uzavretej zmluvy z dôvodu nesprávne určenej výšky úroku je rozsudok nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie v tejto časti odôvodnenia inštancie nerešpektoval § 220 ods. 2 CSP, nie sú splnené predpoklady ani pre opakovanie dokazovania a ani pre jeho doplnenie odvolacím súdom, preto musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b / CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
4. Dňa 31.01.2020 doručil žalovaný podanie v ktorom zotrval na doterajších vyjadreniach.
5. Dňa 12.02.2020 doručil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu čiastočné späťvzatie žaloby, toto odôvodnil tým, že žalovaný počas konania čiastočne žalovanú sumu splácal a preto žiada konanie v časti o zaplatenie 287,93 € zastaviť.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav: 7. Súd zo zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky zistil, že pôvodný veriteľ so žalovaným uzatvorili predmetnú zmluvu dňa 13.08.2013. Predmetom zmluvy bol úver vo výške 2.000 €, s mesačnou splátkou vo výške 101,03 €, počtom splátok 24, s fixnou výškou úrokovej sadzby vo výške 21,01% ročne, priemernou hodnotou RPMN 20,44%, RPMN 21,01%, s termínom konečnej splatnosti 7/2015 a celkovou čiastkou, ktorú má dlžník zaplatiť 2.424,72 €.
8. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
9. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
10. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
11. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
14. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
15. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Súd na základe opätovne vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti.
19. Žalobca pred prvým pojednávaním vzal žalobu v časti o zaplatenie 287,93 € späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Na prípadný nesúhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby súd neprihliadal, pretože k späťvzatiu došlo ešte pred prvým pojednávaním. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 145 CSP v časti o zaplatenie 287,93 € konanie zastavil.
20. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia právny vzťah medzi sporovými stranami súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú je potrebné podriadiť režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a vo vzťahu k Občianskemu zákonníku je lex specialis, čo znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoniec v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
21. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne len v časti. Je nepochybné, že sporové strany uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000 € a ten sa zaviazal úver splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 101,03 €. Vzhľadom k tomu, že ide o
zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z.z., súd v konaní skúmal, či predmetná zmluva obsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona. Súd pri preskúmavaní náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zistil, že zmluva uzavretá medzi sporovými stranami neobsahuje správny údaj o fixnej ročnej úrokovej sadzbe. Tá je v zmluve uvedená vo výške 21,01%. Celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť je vo výške 2.424,72 €, pričom mu bol poskytnutý úver vo výške 2.000 €. Fixná ročná úroková sadzba teda predstavuje 21,23% (suma 2.424,72 € je 121,23% zo sumy 2.000 €, úroková sadzba je tak 21,23%). Vzhľadom na nesprávne uvedený údaj o úrokovej sadzbe sa úver z predmetnej zmluvy bude považovať podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010Z.z. za bezúročný a bez poplatkov, ako vyplýva aj z rozhodnutia odvolacieho súdu. Žalovaný na predmetný úver splatil do dňa vyhlásenia rozsudku sumu 1.793,23 €.
22. Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok len na nesplatenú istinu spolu so zákonným úrokom z omeškania, ktorú si uplatnil. Žalovanému bol poskytnutý úver v celkovej výške 2.000 € a splatil celkovo žalobcovi 1.793,23 €. Žalobca tak má nárok na sumu 206,77 € (2.000 - 1.793,23 = 206,77 €). Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 206,77 €.
Súd v neposlednom rade konštatuje, že žalovaný namietal platnosť zmluvy z dôvodu absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd konštatuje, že absencia týchto údajov nemá za následok neplatnosť zmluvy, ale skutočnosť, že poskytnutý úver sa bude považovať za bezúročný a bez poplatkov tak, ako je to uvedené vyššie.
23. Vzhľadom k tomu, že je žalovaný so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, priznal súd žalobcovi popri istine aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ pričom prihliadol na čiastočné úhrady žalovaného počas konania, a to vo výške podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. Súd teda priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročnezo sumy 652,80€ od 30.11.2014 do 27.09.2017, zo sumy 635,90€ od 28.09.2017 do 20.10.2017, zo sumy 619,-€ od 21.10.2017 do 22.11.2017, zo sumy 602,10€ od 23.11.2017 do 21.12.2017, zo sumy 585,20€ od 22.12.2017 do 25.01.2018, zo sumy 548,10€ od 26.01.2018 do 26.02.2018, zo sumy 531,20€ od 27.02.2018 do 21.03.2018, zo sumy 514,30€ od 22.03.2018 do 20.04.2018, zo sumy 511,60€ od 21.04.2018 do 28.05.2018, zo sumy 494,70€ od 29.05.2018 do 20.06.2018, zo sumy 477,80€ od 21.06.2018 do 20.07.2018, zo sumy 460,90€ od 21.07.2018 do 27.08.2018, zo sumy 444,-€ od 28.08.2018 do 24.09.2018, zo sumy 427,10€ od 25.09.2018 do 25.10.2018, zo sumy 410,20€ od 26.10.2018 do 23.11.2018, zo sumy 393,30€ od 24.11.2018 do 27.12.2018, zo sumy 376,40€ od 28.12.2018 do 23.01.2019, zo sumy 359,50€ od 24.01.2019 do 19.02.2019, zo sumy 342,60€ od 20.02.2019 do 21.03.2019, zo sumy 325,70€ od 22.03.2019 do 24.04.2019, zo sumy 308,80€ od 25.04.2019 do 20.05.2019, zo sumy 291,90€ od 21.05.2019 do 21.06.2019, zo sumy 275,-€ od 22.06.2019 do 17.07.2019, zo sumy 265,37€ od 18.07.2019 do 19.11.2019, zo sumy 255,37€ od 20.11.2019 do 19.12.2019, zo sumy 232,77€ od 19.12.2019 do 22.01.2020, zo sumy 206,77€ od 23.01.2019 do zaplatenia.
24. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
25. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil. 26. Súd vzhľadom na to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
27. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 32,28%, čo predstavuje jeho čistý úspech vo veci. Žalobca celkovo žaloval vyčíslenú sumu 1.045,22 €. Žalobca bol úspešný čo sa týka priznania sumy 652,80 € (zaplatenie 206,77 € + späťvzatá suma z dôvodu úhrady počas konania 484,47 €), čo predstavuje 66,13% žalobcom žalovaného nároku. Žalobca mal teda úspech vo výške 66,13% a žalovaný vo výške 33,87%. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 32,26% (66,13 - 33,87 = 32,26).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.