Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/112/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ROXY Invest, s.r.o., Novinárska 510/3, 831 03 Bratislava, IČO: 35 683 449, zastúpený: advokátska kancelária Winton s. r. o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Devín, Kremeľská 39, 841 10 Bratislava, v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave ukladá žalovanému: Mestská časť Bratislava - Devín, so sídlom Kremeľská 39, 841 10 Bratislava povinnosť doručiť žalobcovi Osvedčenie Mestskej časti Bratislava - Devín, Špeciálny stavebný úrad pre miestne komunikácie a účelové komunikácie č. /PA zo dňa 26.01.2017 do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 20.05.2019 sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému doručiť mu osvedčenie č. /PA zo dňa 26.01.2017 ako opomenutému účastníkovi konania, ktorým došlo k nahradeniu stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia bez toho, aby s ním žalovaný konal ako s účastníkom konania.

2. Uviedol, že je evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v okrese Z. R., obec Z. - W.. Č.. X., k. ú. X., parcely registra „C“ (ďalej len „nehnuteľnosti“). Dňa 26.01.2017 vydal žalovaný na základe žiadosti Hlavného mesta Bratislava v zmysle § 104 ods. 1 a 2 Stavebného zákona Osvedčenie, ktoré má spolu s overenou zjednodušenou dokumentáciou nahrádzať doklady o stavbe, ktoré sa nezachovali (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie). Predmetnou stavbou má byť asfaltová plocha „nachádzajúca na pozemkoch reg. „C“ parc. č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX v k.ú. X..“ vo vzťahu, ku ktorej sa nemali zachovať dokumenty. Žalovaný konal pri vydaní Osvedčenia s jediným subjektom, ktorým bol žiadateľ o vydanie Osvedčenia Hlavné mesto SR Bratislava. Preto bol žalobca názoru, že v rámci postupu pri vydávaní Osvedčenia došlo zo strany žalovaného k viacerým pochybeniam, ktoré spôsobujú jeho nezákonnosť.

3. Zastával názor, že žalovaný ho odignoroval ako vlastníka nehnuteľnosti, a aj napriek skutočnosti, že Osvedčením bolo zasiahnuté do jeho práv a právom chránených záujmov (ako vlastníka dotknutého pozemku), tento vydal bez predchádzajúceho prerokovania alebo jeho upovedomenia, ktorý sa tak k vydaniu Osvedčenia nemohol vyjadriť. Žalobca sa domnieval, že sa pri vydávaní Osvedčenia s ním malo konať ako s účastníkom konania. Absenciou tejto skutočnosti došlo k hrubému porušeniu Správneho poriadku a princípov na ktorých je založený. Mal za to, že žalovaný sa vôbec nezaoberal vymedzením okruhu účastníkov konania, napriek tomu, že ako správny orgán je povinný v priebehu celého správneho konania skúmať, ktoré subjekty spĺňajú podmienky pre priznanie postavenia účastníka konania. Uviedol, že žalovaný mu opomenul dať možnosť vyjadriť sa nielen k osvedčeniu, ale aj možnosť vyjadriť sa k priebehu konania predchádzajúcemu vydaniu osvedčenia. Nebolo mu umožnené vyjadriť sa k dokumentom, listinám, svedkom, čestným prehláseniam ani k iným dokumentom, tvoriacich podklad

pre vydanie osvedčenia. Okrem toho mu nebolo umožnené akýmkoľvek spôsobom predložiť do tohto konania dôkazy, preto podľa neho nemohlo v žiadnom prípade vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Považoval za neakceptovateľné, aby zo strany tretích osôb - Hlavné mesto SR Bratislava, v kooperácii s orgánom územnej samosprávy - žalovaným, dochádzalo systematicky a opakovane k zásahom do jeho vlastníckeho práva, a to bez jeho súhlasu a vedomia. Mal za to, že ako vlastník nehnuteľnosti je jediný oprávnený rozhodovať o nej, voľne s ňou disponovať a nakladať. Na tomto mieste zdôrazňuje, že osvedčenie má okrem kolaudačného rozhodnutia nahradiť stavebné povolenie, pre ktorého vydanie je potrebné, aby stavebník preukázal právny vzťah k pozemku, na ktorom je umiestnená stavba. Žalobca mal z uvedenej dikcie § 58 ods. 2 stavebného zákona za nepochybné, že stavebník je povinný preukázať vzťah k pozemku, na ktorom má byť umiestnená stavba v čase pred vydaním stavebného povolenia. Podľa žalobcu je potrebné uvedenú kogentnú podmienku spĺňa, aj v procese podľa § 104 Stavebného zákona. Teda rovnaká povinnosť preukázania vzťahu k pozemku sa vzťahuje na stavebníka nielen v čase vydania stavebného povolenia, ale počas celej existencie stavby na pozemku. Navyše vzhľadom na skutočnosť, že osvedčenie nahradzuje stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie prináleží mu postavenie účastníka konania aj podľa § 59 ods. 1 písm. b) ako aj podľa § 78 ods. 1 Stavebného zákona. Na základe uvedených skutočností mal za zrejmé, že v administratívnom konaní žalovaný s ním nekonal ako s účastníkom konania, napriek tomu, že nezákonným osvedčením bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv. Preto ako opomenutý účastník konania žiadal, aby mu bolo doručené osvedčenie.

4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 04.07.2019 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že v predmetnej veci u neho nepriebehalo žiadne administratívne konanie v súvislosti so zaslaním osvedčenia. Osvedčenie vpracoval a zaslal Hlavnému mestu SR - Bratislava v súvislosti s „Pasportom miestnej komunikácie - W. U.“, ktorý predstavoval technickú dokumentáciu - zjednodušenú dokumentáciu skutočného realizovania stavby, ktorú vypracoval v mesiaci 04/2015 v zmysle Vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, R.. W. W., autorizovaný stavebný inžinier. Ako vyplýva z obsahu osvedčenia, osvedčenie je listom - odpoveďou na žiadosť Hlavného mesta SR - Bratislava, v ktorej konštatoval skutočnosti, ktoré mu v danom čase boli známe z jeho úradnej činnosti, t.j. že zjednodušená dokumentácia preukazuje účel vtedajšieho užívania, že parkovisko bolo vybudované obyvateľmi Mestskej časti Bratislava - Devín v roku 1967 v rámci „Akcie Z“. Bol tak názoru, že uvedeným listom sa nezakladali ani nemenili žiadne práva ani povinnosti akýchkoľvek osôb, nerozhodovalo sa o nich; žalovaný ako mestská časť Hlavného mesta SR

- Bratislava, na ktorého území sa stavba nachádza, poskytovala na základe žiadosti hlavného mesta svoju súčinnosť. výsledkom „konania“ mestskej časti bola písomná odpoveď Magistrátu Hlavného mesta SR - Bratislavy. Nešlo o výkon pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov ( ). Žalovaný ďalej poukázal na to, že splnenie povinnosti , ktorej sa žalobca domáha, a to doručenie listu - osvedčenia, nezaloží žalobcovi žiadne práva, či už na podanie opravného prostriedku (keďže nejde o rozhodnutie) alebo akékoľvek iné. Žalobca zjavne o predmetnom osvedčení má vedomosť, pozná jeho obsah a preto jeho doručenie nezmení nič ani v tomto smere.

5. Správny súd po preskúmaní žaloby a dôvodov v nej uvedených dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o konanie podľa , t. j. správnu žalobu opomenutého účastníka.

6. Podľa , ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

7. Podľa , doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť.

8. Podľa , po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky.

9. Podľa opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správny podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia.

10. Podľa ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správny alebo opatreniu orgánu verejnej správny podľa odseku 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý účastník podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku. 11. Súd mal v konaní preukázanú skutočnosť, že od vydania napadnutého rozhodnutia, t.j. 26.01.2017, do dňa podania žaloby - 21.05.2019, neuplynula doba dlhšia ako 3 roky. Súčasne mal za preukázanú aj ďalšiu podmienku ustanovenú v , že žaloba bola podaná žalobcom, ktorý tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, ho sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“) Správny súd sa plne stotožnil s argumentáciou žalobcu (tak ako je to popísané v bode 2 a 3), že v danom prípade mal žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán konať so žalobcom ako s účastníkom administratívneho konania, nakoľko je vlastníkom parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie. Ďalej mal správny súd za preukázané, že osvedčenie, ktoré vydal žalovaný nahrádza doklady o stavbe, ktorou má byť asfaltová plocha, ktorá sa nachádza (okrem iných) aj na pozemku žalobcu, konkrétne na pozemku reg. „C“ parc. č. XXX/XX vo vzťahu, ku ktorej sa nemali zachovať dokumenty. Na základe uvedeného tak správny súd dospel k záveru, že žalobca mal byť účastníkom administratívneho konania. 12. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal mať v administratívnom konaní postavenie účastníka konania, a správny súd uložil žalovanému povinnosť doručiť im napadnuté rozhodnutie, správny súd sa nezaoberal ďalšími žalobnými dôvodmi a nepreskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia ktoré mu predchádzalo v merite veci. V ďalšom konaní bude žalovaný povinný postupovať so žalobcom ako s účastníkom konania a doručiť mu napadnuté rozhodnutie. 13. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave ( v spojení s ).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).