Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8Ek-297-2023.pdf
PDF · 119.09 KB
Case nature
Subarea
8Ek/297/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., práv. zast.: JUDr. Jozef Tomko, advokát so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov, IČO: 37 870 505, proti povinnej 1/ A. A. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. F. XXXX/XX, XXX XX D., práv. zast.: JUDr. Tomáš Szalontay, advokát so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO: 42 329 388, o vymoženie 15.000,-EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Igor Palša, so sídlom exekútorského úradu Masarykova 13, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 128EX 268/23, o sťažnosti povinnej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/297/2023 zo dňa 26. 09. 2023 a o sťažnosti povinnej 1/ proti dopĺňaciemu uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/297/2023 zo dňa 11. 12. 2023, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í výrok I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/297/2023 zo dňa 26. 09. 2023 tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e v časti o vymoženie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15.000,- EUR od 27. 08. 2015 do zaplatenia.
II. Vo zvyšku súd sťažnosť povinnej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/297/2023 zo dňa 26. 09. 2023 a sťažnosť povinnej 1/ proti dopĺňaciemu uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/297/2023 zo dňa 11. 12. 2023 z a m i e t a.
III. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania o sťažnosti povinnej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/297/2023 zo dňa 26. 09. 2023 a sťažnosti povinnej 1/ proti dopĺňaciemu uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/297/2023 zo dňa 11. 12. 2023.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/297/2023 zo dňa 26. 09. 2023 vyššia súdna úradníčka, v poradí druhý krát, rozhodla o návrhu povinnej 1/ na zastavenie exekúcie tak, že exekúciu v časti úrokov z omeškania vo výške 0,05 % ročne zo sumy 15.000,-Eur od 27. 08. 2015 do 30. 01. 2020 a v časti úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15.000,-Eur od 31. 01. 2020 do zaplatenia podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavila. Výrokom II. rozhodla, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov právneho zastúpenia a výrokom III. povinnej 1/ nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nepriznala. Ohľadne vyhlásenia konkurzu na majetok povinnej 1/ vyššia súdna úradníčka uviedla, že ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi tunajší súd výzvou zo dňa 15. 02. 2023 vyzval správcu konkurznej podstaty povinnej 1/ - spoločnosť PILÁT Insolvency Services, k. s. aby súdu uviedol či bol oprávnený v zmysle § 166c ods. 1 písm. a) zákona č.7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, správcom konkurznej podstaty úpadcu: A. E., G. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. F. XXXX/XX, XXX XX D., písomne upovedomený, že bol uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2OdK/76/2020 zo dňa 11.
02. 2020 vyhlásený konkurz na povinnej 1/, a zároveň ak bol písomne upovedomený, aby predložil súdu doručenku preukazujúcu doručenie upovedomenia oprávnenému. Správca konkurznej podstaty doručil súdu odpoveď dňa 02. 03. 2023, v ktorej uviedol, že oprávnený nebol písomne upovedomený o tom, že bol vyhlásený konkurz na povinnú 1/, nakoľko nebol uvedený v zozname veriteľov úpadcu, t.j. povinnej 1/. Na základe vyššie uvedeného mala vyššia súdna za preukázané, že pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného konania je v zmysle § 166c ods. 1 písm. a) ZoKR nedotknutou pohľadávkou. Keďže vymáhaná pohľadávka spadá pod pohľadávku veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, ide o pohľadávku, ktorá je oddlžením nedotknutá. Ďalej v súvislosti s námietkou povinnej 1/ ohľadne nesprávne uvedeného vymáhaného nároku v časti úrokov z omeškania, ktoré neboli priznané exekučným titulom, nakoľko ten vo výroku priznal oprávnenému voči povinným len úroky opätovne preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a dospel k záveru, že v prípade výroku exekučného titulu sa jedná o chybu v písaní, nakoľko v odôvodnení exekučného titulu prvostupňový súd už ďalej uvádza úroky z omeškania. Z tohto dôvodu je zrejmé, že oprávnený si dôvodne uplatnil úroky z omeškania, avšak vo vzťahu k povinnej 1/ je potrebné prihliadať na ustanovenia §166b ods. 1 písm. a) a písm. b) Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že nakoľko pohľadávka oprávneného je vo vzťahu k povinnej 1/ nedotknutou pohľadávkou, za nevymáhateľné voči povinnému sa považuje: a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva (zohľadnené v prvej časti výroku I. tohto uznesenia), b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu (zohľadnené v druhej časti výroku I. tohto uznesenia). Z hľadiska času sa za rozhodujúci deň považuje 31. 01. 2020, keďže konkurz na majetok povinnej 1/ bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2OdK/76/2020 zo dňa 11. 02. 2020. Z tohto dôvodu, aplikáciou vyššie uvedených ustanovení exekučného poriadku vyššia súdna úradníčka rozhodla tak, že exekúciu v časti úrokov z omeškania zastavila. K náhrade trov konania o návrhu povinnej 1/ na zastavenie exekúcie uviedla, že úspešnejším účastníkom konania je oprávnený a tento by mal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 86,95 %, avšak oprávnený si nárok na náhradu trov spojených s návrhom povinného v 1. rade neuplatnil, preto vyššia súdna úradníčka rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Z dôvodu, že povinná 1/ bola úspešný len v časti a jej úspech predstavuje pomer 13,05 %, vyššia súdna úradníčka rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia a trovy právneho zastúpenia jej nepriznala.
2. Proti vyššie uvedenému uzneseniu podala v zákonnej lehote sťažnosť povinná 1/. Sťažnosť podala proti uzneseniu v časti I. a III. výroku (čiastočné zastavenie exekúcie, nepriznanie náhrady trov povinnej) z dôvodov: - nesprávnosť výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie (a v tej súvislosti aj nesprávnosť druhého výroku o trovách, ktorý na prvý výrok obsahovo nadväzuje) a - porušenie ustanovení EP (resp. CSP) o konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napádaného uznesenia, nakoľko toto porušenie spôsobilo nesprávnosť výrokov uznesenia, - rozpor výrokov s odôvodnením uznesenia. Povinná poukazuje primárne na to, že hoci v dôsledku I. výroku napádaného uznesenia sa môže javiť, že súd vyhovel jej návrhu (aspoň v časti), keď zastavil exekúciu na vymoženie úrokov z omeškania, avšak reálne k tomu dôjsť nemohlo, nakoľko úroky z omeškania ani nemohli byť predmetom vymoženia v exekučnom konaní, keďže na ich úhradu nebola povinná zaviazaná exekučným titulom. Z uvedeného vyplýva, že súd nezaviazal povinnú na úhradu úroku z omeškania. Preto o vymoženie tohto nároku nemohlo a stále nemôže byť vedené ani exekučné konanie, ani nemôže byť na vymoženie tohto nároku vydané pre súdneho exekútora poverenie. Aj pri rozhodovaní o sťažnosti proti prvému uzneseniu o návrhu na zastavenie exekúcie (uznesenie zo dňa 24. 05. 2023) na túto skutočnosť povinná poukazovala. Okresný súd následne v uznesení zo dňa 05. 09. 2023 v bode 16. uviedol, že úlohou vyššej súdnej úradníčky v ďalšom priebehu konania bude opätovne posúdiť návrh povinnej 1/ na zastavenie exekúcie, pričom v prvom rade sa bude musieť vysporiadať s tým, či oprávnený dôvodne uplatňuje nárok na vymoženie úrokov z omeškania. Povinná má naďalej za to, že oprávnený nárok na vymoženie úrokov z omeškania neuplatnil oprávnene a teda v súlade so správnym procesným postupom súd nemohol ani dôjsť k záveru, že exekúciu v tejto časti má zastaviť (keďže nemohlo dôjsť ani k začatiu vymáhania uvedeného nároku a udeleniu poverenia exekútorovi). Už sama VSÚ pritom svojim postupom a opravou poverenia (neskôr zrušeného) prakticky došla k záveru o tom, že úroky z omeškania nemajú byť predmetom exekúcie. Nakoľko teda oprávnený nárok na zaplatenie úroku neuplatnil, keďže nereagoval ani na výzvu súdu zo dňa 02. 05. 2023 (hoci nesprávnu, keď súd konštatuje, že exekučný
titul priznáva úroky z omeškania – čo nie je pravda a súčasne tieto už uplatnené boli) a uplatnil iba úrok z omeškania, ktorý však z exekučného titulu nevyplýva, nie je možné viesť exekúciu ani na jednu z týchto kategórií príslušenstva. Neobstojí pritom ani bod 17. odôvodnenia napádaného uznesenia, ktorým VSÚ dospela k názoru, že vo výroku exekučného titulu je obsiahnutá chyba, bez toho, aby konkretizovala skutočnosti, na základe ktorých dala pri posudzovaní exekučného titulu prednosť jeho odôvodneniu pred samotným výrokom. Práve výrok rozhodnutia je podstatou exekučného titulu, bez ohľadu na jeho odôvodnenie, pričom výrokom, nie odôvodnením, sa ukladajú konkrétne povinnosti. VSÚ pritom v bode 15. uvádza, že práve z vykonávaného rozhodnutia musí vychádzať a že súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, avšak samotný procesný postup už takto nerealizuje. Nebola pritom vykonaná akákoľvek oprava exekučného titulu, resp. exekučný súd nezisťoval, či došlo k vydaniu opravného uznesenie k exekučnému titulu (§ 224 CSP) a súčasne ani nezisťoval presné zneniu výroku rozsudku vyhláseného na pojednávaní v danej veci dňa 01. 03. 2019 na Okresnom súde Prešov, keď nezabezpečil do exekučného spisu nahrávku z pojednávania. Preto je prijatie akéhokoľvek záveru o tom, že exekučným titulom boli priznané úroky z omeškania, predčasné. Pokiaľ ide o náhradu trov konania (III. výrok, ktorý je rovnako napadnutý touto sťažnosťou), poukazuje povinná na to, že ide o výrok, ktorý nadväzuje práve na výrok o zastavení exekúcie, keď je v uznesení poukazované na tzv. zásadu úspechu. Súčasne poukazuje povinná na nesprávnosť výroku aj z toho dôvodu, že v prospech oprávneného by (v prípade hypotetickej právoplatnosti napádaného uznesenia) bol naďalej vymáhaný celý uplatnený nárok vrátane nároku na náhradu trov exekučného konania ako ich uplatnil v celkovej sume 361,88 €. Z uvedeného vyplýva, že v prospech oprávneného by teda bol vymáhaný aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (hoci súd v odôvodnení konštatuje len „úspešnosť“ v rozsahu 86,95 %) avšak povinnej by nebola nahradená akákoľvek suma vynaložených trov, hoci by mala vo veci (minimálne podľa napádaného uznesenia) nesporný úspech 13,05 %, pričom súčasne povinná by musela nahrádzať trovy konania v rozsahu 100 % aj napriek čiastočnému neúspechu oprávneného. S ohľadom na uvedené je uznesenie v časti trov konania navzájom si odporujúce pokiaľ ide o výrok uznesenia a jeho odôvodnenie. Nad rámec uvedeného je potrebné poukázať aj na to, že pokiaľ však súd rozhodol o zastavení exekúcie v časti úrokov z omeškania, nerozhodol o celom návrhu na zastavenie exekúcie. Predmet exekučného konania (15.000 € s príslušenstvom) je vymedzený samotným oprávneným. Domáha sa v ňom vykonania exekúcie na vymoženie sumy 15.000 €, úroku z omeškania a trov exekúcie, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v exekúcii vrátane DPH.
3. Dopĺňacím uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/297/2023 zo dňa 11. 12. 2023 vyššia súdna úradníčka doplnila uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 8Ek/297/2023 zo dňa 26. 09. 2023 o výrok IV., ktorý znie: „Vo zvyšnej časti súd návrh povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie zamieta.“ Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že povinná 1/ v sťažnosti voči uvedenému uzneseniu namietala, že tunajší súd nerozhodol o ďalšom príslušenstve, ktoré bolo takisto predmetom návrhu na vykonanie exekúcie a o ďalšom príslušenstve, ktoré vzniklo v dôsledku exekučného konania. V súvislosti s touto námietkou vyššia súdna úradníčka uviedla, že príslušenstvom pohľadávky síce sú náklady spojené s uplatnení pohľadávky, avšak nie sú ním trovy právneho zastúpenia v exekúcii, čo je zrejmé z ustanovenia § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), „z ktorého možno vyvodiť, že trovami konania sú len také preukázané alebo odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Za náklady spojené s uplatnením pohľadávky v konaní pred súdom možno považovať len také, ktoré boli nevyhnutné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva a z časového hľadiska vznikli v konaní, t.j. časový interval je striktne ohraničený začatím konania a právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. §1-450. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019, str. 837). V zmysle vyššie uvedeného je preto zrejmé, že na trovy právneho zastúpenia sa nevzťahuje použitie § 166b a §166c zákona č.7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení tak, ako to uvádza povinná 1/.
4. Proti dopĺňaciemu uzneseniu podala v zákonnej lehote sťažnosť povinná 1/. Túto sťažnosť odôvodnila nesprávnosťou výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti, porušením ustanovení Exekučného poriadku (resp. Civilného sporového poriadku) o konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napádaného uznesenia, nakoľko toto porušenie spôsobilo nesprávnosť výroku uznesenia a rozporom výroku s odôvodnením uznesenia. Povinná v prvom rade poukazuje na to, že konštatovanie VSÚ o tom, že vo výroku exekučného titulu malo dôjsť k chybe v písaní je nedôvodné. Samotné napádané uznesenie pritom neobsahuje akúkoľvek zmienku o tom, že by k exekučnému titulu malo byť
vydané opravné uznesenie, ktoré by túto chybu odstránilo. V súlade s ust. § 224 CSP „súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.“ S ohľadom na uvedené, ak by v exekučnom titule (v jeho výrokovej časti) bola naozaj chyba v písaní, mohol kedykoľvek súd, ktorý exekučný titul vydal (Okresný súd Prešov), bez návrhu, prípadne na podnet oprávneného (žalobcu v pôvodnom konaní) túto chybu odstrániť. K uvedenému však nedošlo. V dôsledku uvedeného je postup VSÚ, kedy v napádanom uznesení sama prijíma záver o chybe v písaní v exekučnom titule, prinajmenšom v rozpore s ust. § 200 EP v spojení s ust. § 224 CSP. Povinná trvá na tom, že výrok exekučného titulu záväzok na zaplatenie úrokov z omeškania však neobsahuje. V súvislosti s bodom 14. odôvodnenia napádaného uznesenia má povinná v prvom rade za to, že sú nedôvodné závery o tom, že trovy právneho zastúpenia v exekúcii nie sú príslušenstvom pohľadávky. Otázkou, ktorá je rozhodujúca pre zastavenie exekúcie aj v tejto časti, je teda subsumovanie trov právneho zastúpenia v exekúcii (resp. aj iných trov exekúcie) do kategórie príslušenstva pohľadávky. Uznesenie pritom cituje komentár k OZ poukazujúci o.i. na ust. § 251 CSP kde v zvýraznenej časti je poukazované na to, že trovy majú vzniknúť v časovom intervale od začatia konania do právoplatnosti rozhodnutia. Nakoľko však CSP je predpisom všeobecným k EP, je potrebné tieto výklady aplikovať aj na trovy exekučného konania, pokiaľ sa prejednávaná problematika exekučného konania bude týkať (teda je samozrejmé, že keď sa v komentári poukazuje na ust. § 251 CSP, aj výklad bude smerovať k tomuto ustanoveniu, ktoré predstavuje všeobecnú úpravu trov konania v civilnom procese). Nakoľko podľa názoru povinnej v prvom rade trovy exekučného konania spadajú pod definíciu trov konania ako sú definované všeobecným predpisom upravujúcim civilné sporové konanie, sú nepochybne aj príslušenstvom pohľadávky ako to predpokladá ust. § 121 ods. 3 OZ. Preto, s ohľadom na ust. § 166b ods. 1, písm. a) a b) ZKR, musí byť exekúcia zastavaná aj vo vzťahu k tomuto príslušenstvu. Pri výklade spomenutého ustanovenia § 166b ZKR je opätovne potrebné poukázať aj na to, že: Medzi príslušenstvo pohľadávky patria podľa § 121 ods. 3 OZ aj trovy konania. K tomu: Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2021, strana 1141. Nad rámec uvedeného poukazuje povinná v prvom rade na to, že v návrhu na zastavenie exekúcie, či v sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 26.09.2023 nenamietala iba to, že nebolo rozhodnuté o zastavaní exekúcie vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia v exekúcii, ale vo vzťahu k všetkému ostatnému príslušenstvu a všetkým trovám (ako ich predpokladá ust. § 251 a nasl. CSP a § 195 a nasl. Exekučného poriadku), pričom k uvedenému síce VSÚ v dopĺňacom uznesení rozhodla výrokom, avšak v časti ďalších trov (mimo trov právneho zastúpenia v exekúcii) tento výrok nezdôvodnila. Z vyššie uvedeného je pritom zrejmé, že ZKR na účely § 166b nerozlišuje medzi jednotlivými kategóriami príslušenstva a súčasne za príslušenstvo je možné považovať tak trovy nachádzacieho konania ako aj trovy exekučného konania v súlade s ich zákonným definovaním podľa CSP resp. EP. S ohľadom na nesprávnosť výroku obsiahnutého v uznesení, na rozpor výroku so samotným odôvodnením uznesenia (resp. čiastočnú absenciu odôvodnenia) ako aj na nesprávnosť procesného postupu súdu pri hodnotení údajných chýb v písaní v exekučnom titule týmto navrhuje povinná A. A. E. prostredníctvom svojho právneho zástupcu, aby súd prvej inštancie o tejto sťažnosti rozhodol tak, že dopĺňacie uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11.12.2023, sp. zn. 8Ek/297/2023 vydané vyšším súdnym úradníkom zmení a exekúciu zastaví za súčasného priznania nároku na náhradu trov konania povinnej, alternatívne aby rozhodol tak, že napádané uznesenie zruší a vráti vec na rozhodnutie VSÚ.
5. Oprávnený sa k podaným sťažnostiam nevyjadril.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
12. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. Podľa § 166b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), z a nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
14. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že obe sťažnosti boli podané včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že obe majú zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi oboch sťažností a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosti boli čiastočne podané dôvodne (v časti úrokov z omeškania), v dôsledku čoho napadnuté uznesenie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
15. Úvodom, sťažnostný súd pripomína, že exekučné konanie sa v danom prípade začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie dňa 06. 02. 2023, pričom oprávnený sa voči povinným 1/ a 2/ domáhal vykonania exekúcie pre vymoženie istiny 15.000,- EUR a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15.000,- EUR od 27. 08. 2015 do zaplatenia na základe exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C/4/2017 zo dňa 01. 03. 2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 14. 05. 2019 (ďalej len „exekučný titul“). Ďalej nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2OdK/76/2020 zo dňa 11. 02. 2020, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 17. 02. 2020, bola povinná 1/ oddlžená od všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Je tak zrejmé, že pohľadávka na podklade predloženého exekučného titulu vznikla pred rozhodujúcim dňom, čo v konečnom dôsledku nebolo v konaní ani sporné.
16. Návrhom na zastavenie exekúcie sa povinná 1/ domáhala zastavenia exekúcie práve z dôvodu vyhláseného konkurzu, k čomu však správne vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení uviedla, že pohľadávka oprávneného je nedotknutou pohľadávkou podľa § 166c ods. 1 písm. a) ZoKR z dôvodu, že oprávnený ako veriteľ nebol správcom písomne upovedomený o vyhlásení konkurzu na majetok povinnej 1/, čo bolo podložené práve vyjadrením správcu konkurznej podstaty. S uvedeným záverom sa stotožnil i tento sťažnostný súd, pričom tento záver povinná 1/ v rámci podanej sťažnosti výslovne ani nerozporovala. V nadväznosti na uvedené je tak potrebné konštatovať, že minimálne v rozsahu istiny priznanej exekučným titulom v sume 15.000,- EUR je táto exekúcia voči povinnej 1/ vedená dôvodne.
17. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky v rozsahu úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15.000,- EUR od 27. 08. 2015 do zaplatenia, ktoré návrhom na vykonanie exekúcie oprávnený uplatnil k vymoženiu, tu sťažnostný súd musí po preskúmaní obsahu exekučného spisu, podaných sťažností a vzhľadom na nezáujem oprávneného, súhlasiť s povinnou 1/, že rozhodujúcim z pohľadu exekučného titulu je v zásade samotný výrok tohto rozhodnutia, pričom z výroku exekučného titulu predloženého
v tejto veci vyplýva, že: „Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 15.000 EUR spolu s 5,05 % - ným ročným úrokom od 27.08.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“ Povinná 1/ tak má pravdu v tom, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie úroku z omeškania nemá oporu v exekučnom titule, keďže tento výrok oprávnenému priznáva úrok a nie úrok z omeškania. Hoci sa sťažnostnému súdu javí, že v uvedenom prípade sa môže jednať o chybu v písaní, ale vzhľadom na to, že oprávnený neprejavil žiadny záujem zhojiť túto chybu a nenavrhol ani opravu návrhu na vykonanie exekúcie a ani nenavrhol vydať opravné uznesenie k exekučnému titulu, sťažnostný súd dospel k záveru, že niet dôvodu trvať na záveroch, ktoré uviedol aj v uznesení sp. zn. 8Ek/297/2023 zo dňa 05. 09. 2023, a preto postupom v zmysle § 250 ods. 2 CSP napadnuté uznesenie zo dňa 26. 09. 2023 v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 11. 12. 2023 zmenil tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil v časti o vymoženie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15.000,- EUR od 27. 08. 2015 do zaplatenia, keďže tento nárok nemá oporu v exekučnom titule (výrok I. tohto uznesenia). Oproti napadnutým uzneseniam vyššej súdnej úradníčky tak sťažnostný súd úrok z omeškania zastavil aj v zostávajúcom rozsahu 5 % zo sumy 15.000,-Eur od 27. 08. 2015 do 30. 01. 2020.
18. Vo zvyšku však sťažnostný súd obe sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď povinná 1/ neuviedla žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré by súd viedli k záveru o potrebe zastavenia exekúcie v ďalšej (inej) časti príp. v celom rozsahu. Naopak, napriek nesúhlasu povinnej 1/ dospel k záveru, že predmetná exekúcia sa v časti vymoženia istiny v sume 15.000,-Eur vrátane trov exekúcie oprávneného, ako aj trov súdneho exekútora, začala a je vedená dôvodne. Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní povinnej 1/, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. K jednotlivým námietkam sťažnostný súd uvádza nasledovné:
19. Povinná 1/ v rámci podaných sťažností namietala, že v dôsledku konkurzu vyhláseného na jej majetok, s poukazom na § 166b a § 166c ZoKR, mala byť exekúcia zastavená aj v časti trov exekúcie (trovy exekučného konania, odmena a náhrada výdavkov exekútora), pretože sa jedná o príslušenstvo vymáhanej pohľadávky. V tomto smere však sťažnostný súd súhlasí s názorom vyššej súdnej úradníčky prezentovaným v dopĺňajúcom uznesení zo dňa 11. 12. 2023, že síce sa za príslušenstvo pohľadávky považujú aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), trovy konania však nepatria medzi príslušenstvo, na ktoré dopadá § 166b ods. 1 písm. a) a b) ZoKR (k uvedenému: Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2021, strana 1141.) Hoci povinná 1/ v podanej sťažnosti poukázala na to, že ZoKR na účely § 166b nerozlišuje medzi jednotlivými kategóriami príslušenstva, a preto za príslušenstvo je možné považovať tak trovy nachádzacieho konania ako aj trovy exekučného konania v súlade s ich zákonným definovaním podľa CSP resp. EP, uvedené tvrdenie nemá oporu práve v § 166b ZoKR a ani v odbornej literatúre. Zákonodarca totiž v § 166b ods. 1 písm. f) ZoKR uvádza osobitne ako pohľadávku vylúčenú z uspokojenia „trovy účastníkov konania,“ ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. Je tak zrejmé, že zákonodarca príslušenstvo pohľadávky rozlíšil s tým, že trovy konania vylúčil do písmena f) a keďže v § 166b ods. 1 písm. f) ZoKR sa trovy súdneho konania či trovy exekučného konania neuvádzajú, na trovy súdneho konania či trovy exekučného konania sa § 166b ZoKR nevzťahuje a tieto pohľadávky treba posudzovať podľa § 166a ZoKR, a teda vzhľadom na moment ich vzniku. V tomto smere sťažnostný súd poukazuje i na interpretáciu § 166b ods. 1 písm. f) ZoKR obsiahnutú v komentári k ZoKR, kde autor uvádza, že: „Ustanovenie ods. 1 písm. f) je špeciálnou úpravou ohľadne trov konania, ktorá má prednosť pred všeobecnou úpravou príslušenstva pohľadávky v písm. a) a b), pretože inak by právna úprava v spím. f) bola zbytočná. Zákon v písm. f) za nevymáhateľné prehlasuje len tie trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní a v konaní o určenie splátkového kalendára. V prípade, ak by zákon neobsahoval úpravu trov konania v písm. f), tieto trovy ako „nové“ príslušenstvo by boli vylúčenou pohľadávkou podľa písm. b).“ (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2021, strana 1142.) Zároveň, má sťažnostný súd za to, že pokiaľ oprávnený, napriek oddlženiu povinnej 1/, je ďalej oprávnený domáhať sa vymoženia svojej pohľadávky v exekúcii, bolo by v rozpore s jeho právom na prístup k súdu, aby nemal nárok na náhradu trov, ktoré mu v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie vznikli. Za „príslušenstvo pohľadávky“ rozhodne nemožno považovať trovy súdneho exekútora (odmenu a náhradu jeho výdavkov). Tento nárok totiž patrí súdnemu exekútorovi (nie oprávnenému) a vzniká mu zo zákona podľa ustanovení Exekučného poriadku ako odmena za vykonanú exekučnú činnosť. Trovy súdneho exekútora tak v žiadnom prípade nemožno spájať s vymáhanou pohľadávkou a v žiadnom prípade ich nemožno ani považovať za
príslušenstvo pohľadávky oprávneného v zmysle definície podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na trovy exekúcie oprávneného a trovy súdneho exekútora tak treba hľadieť ako na „nové“ pohľadávky, ktorý nesporne vznikli po vyhlásení konkurzu na majetok povinnej 1/ (účinky vyhlásenia konkurzu na majetok povinnej nastali dňa 18. 02. 2020 a exekučné konanie sa začalo dňa 06. 02. 2023). Oddlženie povinnej 1/ teda nemá na tieto pohľadávky žiadne právne účinky a povinná 1/ od nich nebola oddlžená. Návrh na zastavenie exekúcie tak v uvedenej časti nebol podaný dôvodne a vyššia súdna úradníčka dopĺňajúcim uznesením zo dňa 11. 12. 2023 správne rozhodla, keď návrh povinnej 1/ na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietla.
20. Pokiaľ ide o rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinnej 1/ na zastavenie exekúcie (výrok III. napadnutého uznesenia zo dňa 26. 09. 2023), povinná 1/ napadnutému uzneseniu vyčítala, že napriek čiastočnému úspechu musí povinná 1/ naďalej oprávnenému nahrádzať 100 % trov exekučného konania, ktoré si oprávnený uplatnil vo výške 361,88 Eur (pozn. súdu: v tejto výške si ich oprávnený uplatnil v návrhu na vykonanie exekúcie a v tejto výške boli uvedené v poverení na vykonanie exekúcie). Tu je však potrebné zdôrazniť, že vyššia súdna úradníčka rozhodovala o nároku náhradu trov, ktoré účastníkom vznikli výlučne v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie (ako osobitné konanie prebiehajúce v rámci exekučného konania). Tu posudzovala práve to, ako so svojím návrhom bola povinná 1/ úspešná-neúspešná (aplikovala zásadu úspechu podľa § 255 CSP), a teda nebol dôvod, aby sa predmetné rozhodnutie o nároku na náhradu trov súvisiacich s návrhom na zastavenie exekúcie premietlo do trov oprávneného, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie. Úspech povinnej 1/ s návrhom na zastavenie exekúcie by sa v trovách oprávneného uvedených v poverení na vykonanie exekúcie prejavil len vtedy, keby čiastočné zastavenie exekúcie malo dopad aj na trovy oprávneného, ktoré si uplatnil v súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie, v tom zmysle, že by mal nárok na nižšiu náhradu trov, pretože táto by bola v dôsledku čiastočného zastavenia počítaná z nižšej hodnoty veci. V takom prípade by exekučný súd rozhodol aj o zastavení exekúcie v časti vymoženia trov oprávneného. V prejednávanej veci však exekúcia bola zastavená len v časti príslušenstva - úrokov z omeškania, ktoré príslušenstvo sa ale neberie do úvahy pri výpočte trov právneho zastúpenia, a nebol tak dôvod pre zastavenie exekúcie aj v časti trov oprávneného. Pokiaľ by totiž oprávnený uplatnil k vymoženiu len istinu v sume 15.000,-Eur (ako to mal správne urobiť), tak či tak by mu v súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie vznikli trovy vo výške 361,88 Eur. Týmito úvahami tak sťažnostný súd dospel k záveru o vecnej správnosti výroku III. napadnutého uznesenia zo dňa 26. 09. 2023, pričom treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne uzavrela, že v konaní o návrhu povinnej 1/ na zastavenie exekúcie bol úspešnejším účastníkom práve oprávnený.
21. Vyššie uvedený záver o tom, že povinná 1/ bola v konečnom dôsledku so svojím návrhom na zastavenie exekúcie neúspešná, platí aj naďalej, a to aj napriek tomu, že sťažnostný súd napadnuté uznesenie zo dňa 26. 09. 2023, v spojení s dopĺňajúcim uznesením zo dňa 11. 12. 2023, v časti výroku I. zmenil a exekúciu zastavil v časti celého úroku z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 15.000,- Eur od 27. 08. 2015 do zaplatenia. Oproti napadnutým uzneseniam vyššej súdnej úradníčky sťažnostný súd úrok z omeškania teda zastavil aj v zostávajúcom rozsahu 5 % zo sumy 15.000,-Eur od 27. 08. 2015 do 30. 01. 2020, čo predstavuje sumu 3.324,65 Eur. Neúspech povinnej 1/ totiž vyplýva z toho, že oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil k vymáhaniu nárok na zaplatenie istiny v sume 15.000,-Eur; úroku z omeškania v sume 6.128,48 Eur (kapitalizovaný ku dňu 26. 09. 2023, t.j. ku dňu vydania uznesenia vyššej súdnej úradníčky); a trov exekúcie v sume 361,88 Eur; spolu vymáhaný nárok predstavoval 21.490,36 Eur. Úspech povinnej 1/ s návrhom na zastavenie exekúcie (v nadväznosti na toto rozhodnutie) predstavuje zastavenie exekúcie v časti úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15.000,- Eur od 27. 08. 2015 do zaplatenia, ktoré súd kapitalizoval k 26. 09. 2023 (vychádzajúc z uznesenia vyššej súdnej úradníčky zo dňa 26. 09. 2023) na sumu 6.128,48 Eur, čo predstavuje úspech povinnej 1/ 28,52 %. Na druhej strane, neúspech povinnej 1/ predstavuje to, čo zostalo naďalej predmetom exekúcie, a teda istina 15.000,-Eur a trovy exekúcie v sume 361,88 Eur, spolu 15.361,88 Eur, čo je 71,48 %. Zároveň neúspech povinnej 1/ znamená úspech oprávneného teda v rozsahu 71,48 %. Z uvedeného tak vyplýva, že úspešnejším účastníkom konania o návrhu povinnej 1/ na zastavenie exekúcie je naďalej oprávnený a tento by mal nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej 1/ na zastavenie exekúcie v rozsahu 42,96 % (pomer úspech 71,48 % - neúspech 28,52 %). Povinnej 1/ ako neúspešnému účastníkovi tak nebolo možné priznať nárok na náhradu trov konania o návrhu na zastavenie exekúcie.
22. V nadväznosti na vyššie uvedené tak sťažnostný súd vo zvyšku vyhodnotil obe sťažnosti povinnej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/297/2023 zo dňa 26. 09. 2023 a proti dopĺňaciemu uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/297/2023 zo dňa 11. 12. 2023 ako nedôvodné, a preto ich zamietol (výrok II. tohto uznesenia).
23. Predmetom exekúcie voči povinnej 1/ zostáva vymoženie istiny v sume 15.000,-Eur, vymoženie trov exekúcie oprávneného vo výške 361,88 Eur a vymoženie trov exekúcie súdneho exekútora.
24. O trovách tohto sťažnostného konania rozhodol sťažnostný súd s poukazom na § 199d Exekučného poriadku v spojení s § 255 CSP. Pretože súd prvej inštancie sťažnostiam povinnej 1/ vyhovel len čiastočne (v rozsahu úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 15.000,-Eur od 27. 08. 2015 do 30. 01. 2020), o náhrade trov rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá na náhradu trov konania o sťažnostiach povinnej 1/ právo podľa § 255 ods. 2 CSP. Zároveň treba konštatovať, že povinnú 1/ by aj v sťažnostnom konaní bolo možné považovať za neúspešnú, keďže navrhovala zastavenie celej exekúcie, ale bolo jej vyhovené len v časti úroku z omeškania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).