Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9CoCsp-13-2023.pdf
PDF · 86.39 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/13/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Bratislava-Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava-Staré Mesto, Mýtna 48, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., E. F. XXX/X, o zaplatenie 1.504,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20. októbra 2022 č. k. 15Csp/82/2019-230 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 504,52 eura spolu s 5% úrokom z omeškania ročne, počnúc od 04. 10. 2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.). Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú je povinná zaplatiť žalovaná (II.) s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím (III.). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2, § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 565, § 559 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 Zákona o bankách, § 150 ods. 1 a § 151 ods. 1 CSP. Uviedol, že právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1 504,52 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvoril dňa 03. 06. 2015 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 1 500 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 43,75 eura, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 2 623,80 eura. Doposiaľ uhradila žalovaná z uvedenej zmluvy sumu 439 eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej z uzavretej zmluvy, jednotlivé povinné splátky neuhrádzala riadne a včas a preto bola listom zo dňa 27.07.2016 vyzvaná k úhrade dlžných splátok a upozornená, že keď nedôjde k úhrade najstaršej omeškanej splátky dôjde k zosplatneniu dlhu. Nakoľko žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila, žalobca predmetný úver dňa 19. 09. 2016 zosplatnil, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 28. 09. 2016. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 1 504,52 eura. Okresný súd Nitra uznesením č. k. 15Csp/82/2019-82 zo dňa 03. 12. 2019 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu, tak že pôvodný žalobca G. H. I., J., IČO : 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, vystúpil z konania a na jeho miesto do konania vstúpil Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, na ktorého bola pohľadávka veriteľa zmluvou o postúpení pohľadávky postúpená.
1.2. Súd prvej inštancie si ako predbežnú otázku vyriešil aktívnu legitimáciu žalobcu, ako aj to, či strany sporu uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, akého charakteru, či predmetná zmluva uzavretá medzi stranami
sporu spĺňa obligatórne náležitosti upravené § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, či absencia z niektorých obligatórnych ustanovení nespôsobuje, že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
1.3. Žalobca bol vyzvaný na preukázanie splnenia podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom bolo zistené, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 129,49 eura, zároveň bola upozornená, že ak do 05. 09. 2019 neuhradí splátky splatné v mesiaci 05/2016, bude oprávnený úver zosplatniť. K predmetnej výzve bola zo strany právneho predchodcu žalobcu predložená aj doručenka, z ktorej vyplýva, že bola žalovanej doručená prostredníctvom splnomocneného zástupcu, pričom súd mal za to, že sa predmetná listina dostala do dispozičnej sféry žalovanej, žalovaná sa oboznámila s obsahom predmetnej zásielky, a vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu predložil súdu doklad preukazujúci skutočnosť, že predmetná výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej, bola splnená podmienka, ktorá má aj zásadný význam pri aplikácii § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nakoľko si žalovaná svoju povinnosť nesplnila riadne a včas, dňa 19. 09. 2016 právny predchodca žalobcu predmetný úver zosplatnil, o čom informoval žalovanú listom zo dňa 28. 09. 2016. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci boli zo strany právneho predchodcu žalobcu splnené kumulatívne zákonné predpoklady na uplatnenie práva veriteľa zosplatniť dlh žalovanej podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (omeškanie dlžníka so splátkou tri mesiace, upozornenie na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka), a ďalej, či existovala dohoda o možnosti tzv. zosplatnenia úveru (§ 565 Občianskeho zákonníka), mal súd za to, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobca je aktívne legitimovaný v predmetnom spore na uplatnenie si pohľadávky.
1.4. Po vyriešení otázky ohľadom aktívnej legitimácie na strane žalobcu, ktorá v predmetnom spore bola riadne preukázaná, súd prvej inštancie pristúpil k posúdeniu žalobcom uplatnenej pohľadávky, a to k zaplateniu žalovanej sumy v celkovej výške 1 504,52 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne, počnúc od 04. 10. 2016 až do zaplatenia. K námietke tvrdenej žalovanou, a to, že v predmetnej úverovej zmluve absentuje podstatná náležitosť, pričom poukazovala na § 9 ods. 2 písmeno k) zák. č. 129/2010 Z. z., že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, súd prvej inštancie uviedol, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahovali číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Argumentácia žalovanej, že v predmetnej úverovej zmluve absentuje aj ust. § 9 ods. 2, písmeno k) zák. č. 129/2010 Z. z. je tak nedôvodná a súd prvej inštancie mal za to, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom a poskytnutý úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nepochybne zistil, že žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 1 500 eur, žalovaná ku dňu zosplatnenia mala vykonať 60 splátok po 43,90 eura, čo je 2 634,00 eur. Žalobca si v predmetnom spore uplatnil zaplatenie žalovanej sumy vo výške 1 504,52 eura, a to z dôvodu, že žalovaná ku dňu podania návrhu mala uhradiť čiastku 1 943,52 eura, z ktorej žalobca odrátal platby vykonané žalovanou vo výške 439 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo spotrebiteľskej zmluvy riadne a včas, s úhradou splátok sa dostala do omeškania, pričom žalovaná v priebehu konania nespochybnila skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne existencie a trvania zmluvného vzťahu so žalobcom, nepoprela ani rozsah svojho záväzku voči žalobcovi, tiež nepreukázala, že by do dňa rozhodnutia súdu v celom rozsahu splnila svoj záväzok vrátiť žalobcovi, ako singulárnej sukcesii poskytnuté peňažné prostriedky, teda nepreukázala, že dlžnú sumu alebo jej časť uhradila, resp. že jej záväzok zanikol iným spôsobom, a vzhľadom na vykonané dokazovanie súd ustálil, že žaloba je dôvodná, žalobca odôvodnil a preukázal nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky s príslušenstvom, a preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel a rozhodol tak, že
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1 504,52 eura spolu s 5% úrokom z omeškania ročne, a to počnúc od 04. 10. 2016, t. j. dňom nasledujúcim po vyhlásení splatnosti úveru až do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1CSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnej žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, z dôvodov § 365 CSP. Uviedla, že rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces. Uvedené rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený skutkový stav veci, nakoľko súd prvej inštancie sa nevysporiadal nijako s námietkou premlčania, ani to v rozsudku nespomenul. V deň pojednávania poslala ešte pred pojednávaním mailom svoje ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní + vyjadrenie, v ktorom namietala premlčanie pohľadávky a podanie žaloby po 3-ročnej premlčacej lehote. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania skutkovými a právnymi zisteniami došiel k extrémnemu nesúladu (I. ÚS 402/08) a hodnotenie dôkazov nemá racionálny základ. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z hľadiska hospodárnosti konania takýto postup súdu je svojvoľný a neakceptovateľný. Poukázala na novelu Občianskeho zákonníka, účinnú od 05. 12. 2018, kedy nadobudol účinnosť § 54a, podľa ktorého súd ex offo prihliada na premlčanie pri spotrebiteľských zmluvách, nakoľko premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Mala za to, že na základe ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka mal súd ex offo prihliadať na premlčanie uplatneného nároku a mal dospieť k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu premlčaný. Keďže právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti 28. 09. 2016 pre jej omeškanie so splátkou splatnou dňa 20. 05. 2016, premlčacia doba žalobcom uplatneného nároku na základe zosplatnenia úveru začala plynúť dňa 20. 05. 2016 a uplynula 20. 05. 2019, žaloba bola doručená súdu až po uplynutí trojročnej premlčacej doby dňa 28. 06. 2019. Premlčacia doba vo vzťahu k celej neuspokojenej pohľadávke začne plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok. Trojročná premlčacia lehota v zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť od 20. 05. 2016 a uplynula 20. 05. 2019. Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka je kogentné, nie je možné sa od neho odkloniť. V závere odvolania poukázala na rozhodovaciu činnosť okresných a krajských súdov. Navrhla, aby odvolací súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a navrhol ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1 504,52 eura, úroku z omeškania vo výške 5% ročne od 04. 10. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom dlhu žalovanej vzniknutého zo Zmluvy o pôžičke č. 7152585, uzavretej s právnym predchodcom žalobcu G., J.. Bratislava.
6. V kontexte žalovanou vymedzenej odvolacej námietky, v spojení s ustanovením § 54a Občianskeho zákonníka, na ktoré súd prvej inštancie pri rozhodovaní danej veci neprihliadol, dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka bolo do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 343/2018 Z. z. ako reakcia na Nález ÚS SR zo dňa 7. februára 2018 sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, ktorým ÚS SR rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sa právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy uplynutím premlčacej doby dostáva ex lege do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné plniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu v súdnom, exekučnom alebo rozhodcovskom konaní. Súd má pri rešpektovaní § 54a Občianskeho zákonníka povinnosť prihliadať na skutočnosť uplynutia premlčacej doby pri takejto pohľadávke ex offo bez toho, aby dlžník-spotrebiteľ vzniesol námietku premlčania.
8. V kontexte vyššie uvedeného bolo teda povinnosťou súdu prvej inštancie sa v danej spotrebiteľskej veci zaoberať i aplikáciou ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, ex offo, teda bez toho, že by spotrebiteľ bol povinný premlčanie práva veriteľa namietať. S ohľadom na prejednanie podaného odvolania žalovanej, keď táto poukázala na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a na premlčanie práva veriteľa, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nateraz predčasné, pretože súd prvej inštancie sa aplikáciou ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka nezaoberal, hoc sa zaoberať ex offo mal a z jeho rozhodnutia tak doposiaľ nevyplývajú žiadne právne závery vo vzťahu k tomu, či je právo žalobcu na plnenie premlčané alebo nie.
9. Pozornosti odvolacieho súdu neunikla ani skutočnosť, že súd prvej inštancie, posudzujúc aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní uviedol, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a žalobca je tak v spore aktívne legitimovaným subjektom, keď tomuto konštatovaniu súdu predchádzal prijatý záver, že právny predchodca žalobcu splnil všetky predpoklady na platné zosplatnenie úveru a o zosplatnení informoval žalovanú listom zo dňa 28. 09. 2016. V kontexte uvedeného odvolací súd udáva, že jednostranný právny úkon právneho predchodcu žalobcu obsahujúci vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru sa v súdnom spise bezpochyby nachádza, čo však z obsahu spisu nevyplýva, je okolnosť, či listina obsahujúca vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru bola žalovanej i doručená. V tomto ohľade súd prvej inštancie konštatoval len to, že o zosplatnení úveru právny predchodca žalobcu žalovanú informoval, či však došlo k jeho doručeniu žalovanej (i prípadne formou fikcie doručenia), potrebnému na to, aby vyvolalo požadované právne následky, však súd prvej inštancie neriešil. V tomto ohľade potom treba uzavrieť i to, že rovnako záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom (ktorú skutočnosť súd skúma ex offo) je, s ohľadom na konštatované, predčasný.
10. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom konaní súd prvej inštancie posúdi, či je právo žalobcu na požadované plnenie premlčané alebo nie, ako i opätovne vyhodnotí naplnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu a jeho aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore a vo veci opätovne rozhodne.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).