Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/29/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: OTTO ČANK s.r.o., so sídlom Dolinky 1336/7, 962 12 Detva, IČO : 36 645 176, zastúpeného JUDr. Vladimírom Krokošom, advokátom so sídlom J. Jesenského 493/25, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: STERCUS s.r.o., so sídlom Budovateľská 36, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO : 44 957 157, zastúpenému JUDr. Michalom Dicom, advokátom so sídlom 17. novembra 555/20, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 3.200,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. -71 zo dňa 18. októbra 2021, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. -71 zo dňa 18. októbra 2021.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.200,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.308 eur od 7.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.892,16 eur od 25.12.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu vo výške 40 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.200,16 eur s príslušenstvom a nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že faktúrou č. 2020183 splatnou dňa 6.12.2020 vyzval žalovaného na zaplatenie 1.308 eur a faktúrou č. 2020195 splatnou dňa 24.12.2020 vyzval žalovaného na zaplatenie 1.892,16 eur titulom odmeny za opravu stroja, ktorú pre žalovaného vykonal. Žalovaný mu ale fakturované sumy nezaplatil ani na základe predžalobnej upomienky.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu zamietnuť. Namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu tvrdiac, že mu nie je známe, na základe akého právneho titulu si žalobca uplatňuje svoj nárok. Žalovaný uviedol, že pri výkone podnikateľskej činnosti postupuje tak, že pred tým, ako si u obchodného partnera objedná dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, uzavrie písomnú zmluvu týkajúcu sa eventuálneho plnenia, ktorú podpisuje jeho konateľ. V prípade, ak z časového hľadiska nie je účelné uzatvárať písomnú zmluvu, konateľ žalovaného vystaví písomnú objednávku, v nadväznosti na ktorú sa následne vystaví faktúra, resp. faktúry, ktoré sa pred ich zaplatením odsúhlasia oboma zmluvnými stranami, čo sa v danom prípade tiež nestalo. Ďalej žalovaný

uviedol, že žalobca mu vyfakturoval opravu stroja, no nie je mu známe, o aký stroj sa jedná. Tvrdil, že údajný opravovaný stroj sa nenachádza a v čase prípadnej opravy sa ani nenachádzal v jeho majetku, preto si nemohol u žalobcu objednať takúto službu. Mal za to, že ak by žalobcovi plnil, jednalo by sa o bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu podľa .

4. Žalobca argumentoval, že v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch sa považuje za uzatvorený kontrakt aj taký kontrakt, ktorý bol uzatvorený vo forme telefonickej objednávky. Tvrdil, že na základe telefonickej objednávky vykonal pre žalovaného opravu stavebného stroja zn. UNC 200 v areáli prevádzky obchodnej spoločnosti Vodárne a kanalizácie Stupava, s.r.o., a to konkrétne v lokalite Stupava „čistiareň odpadových vôd“. Uviedol, že to, že opravu na stavebnom stroji zn. UNC 200 skutočne vykonal, môže v prípade potreby preukázať výpoveďou svedkov, ktorí boli pri oprave prítomní. K faktúram, ktorými žalovaného vyzval na zaplatenie odmeny za práce súvisiace s opravou stroja, boli priložené aj dodacie listy, ktoré podpísal spoločník žalovaného p. A.. Uviedol tiež, že pohľadávku proti žalovanému eviduje v účtovníctve ako nezaplatenú pohľadávku po lehote splatnosti. Ďalej v konaní ešte dodal, že za opravu stroja vystavil žalovanému celkovo tri faktúry, z ktorých prvá faktúra č. 2020181 zo dňa 29.10.2020 na sumu 1.358,40 eur bola žalovaným uhradená v plnej výške, ale ďalšie dve faktúry mu už žalovaný nezaplatil, čo je dôvod na aplikáciu .

5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca vystavil žalovanému za realizáciu prác pre žalovaného - opravy stavebného stroja - tri faktúry, a to (i) faktúru č. 2020181 zo dňa 29.10.2020 na sumu 1.358,40 eur, splatnú dňa 17.11.2020, ku ktorej pripojil dodací list zo dňa 29.10.2020, (ii) faktúru č. 2020183 zo dňa 3.11.2020 na sumu 1.308 eur, splatnú dňa 6.12.2020, ku ktorej pripojil dodací list zo dňa 3.11.2020 a (iii) faktúru č. 2020195 zo dňa 24.11.2020 na sumu 1.892,16 eur, splatnú dňa 24.12.2020, ku ktorej pripojil dodací list zo dňa 24.11.2020. Z výpisu z účtu žalobcu vedeného v B. C. mal súd prvej inštancie preukázané, že sumu 1.358,40 eur, na zaplatenie ktorej vyzval žalobca žalovaného faktúrou č. 2020181, zaplatil žalovaný v plnej výške dňa 23.11.2020, no druhú a tretiu faktúru žalovaný žalobcovi už nezaplatil.

6. Konateľ žalovaného Mgr. Štefan Rybovič pred súdom prvej inštancie vypovedal, že faktúry, ktorých zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha, boli žalovanému doručené približne v tom čase, ako boli vystavené. Proti týmto faktúram žiadne námietky žalobcovi neoznamoval, nakoľko bol pracovne vyťažený a z jeho pohľadu nemalo zmysel reagovať na takéto nedôvodné záležitosti. Pripustil, že je možné, že dňa 23.11.2020 došlo zo strany žalovaného k úhrade faktúry vystavenej na sumu 1.358,40 eur, avšak v prípade, že sa tak stalo, došlo k mylnej platbe, ktorá nie je a ani nemôže byť daňovým výdavkom.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §, ; ods. 1; ods. 2; ods. 1; ods. 1, ; ods. 1; ods. 3; ods. 1, ; c ods. 1 , ktoré obsahujú úpravu rozsahu pôsobnosti , obligatórnej pôsobnosti , nepomenovaných zmlúv, splnenia záväzku, určenia doby plnenia, uznania záväzku, účinkov uznania záväzku, úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov. Ďalej podľa §; ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ktoré obsahujú úpravu sadzby úrokov z omeškania a výšky paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a tiež podľa (ďalej len „“), ktorý obsahuje úpravu popretia skutkových tvrdení protistrany.

8. Po vyhodnotení listinných dôkazov a uvádzaných skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je zákonný a dôvodný. Uviedol, že žalobca riadne preukázal vykonanie prác

- opráv stroja pre žalovaného, o čom svedčia dodacie listy zo dňa 29.10.2020, 3.11.2020 a 24.11.2020, ktoré sú podpísané za žalovaného p. A.. Poukázal, že žalovaný síce tvrdil, že mu nie je známe, o aký stroj sa jedná a že opravovaný stroj sa nenachádza ani nenachádzal u neho, súd prvej inštancie mal však za to, že nie je nevyhnutné, aby stroj, ktorého opravu si žalovaný objednal, bol zahrnutý do jeho majetku, keďže ho žalovaný mohol mať napr. prenajatý, vypožičaný a podobne. Za podstatné súd prvej inštancie považoval, že žalovaný si objednal opravu stroja, žalobca ju zrealizoval a výkon tejto činnosti bol potvrdený pracovníkom žalovaného, p. A.. V tejto súvislosti súd prvej inštancie ešte dodal, že žalovaný namietal tvrdenie žalobcu, že k faktúram boli priložené dodacie listy, ktoré podpísal spoločník žalovaného JUDr. Miloslav Tóth, pretože podpis D. E. A. je odlišný od podpisu na dodacích listoch s tým, že žalovaný ako dôkaz o uvedenom predložil zmluvu o prevode obchodného podielu,

kde je možné zhliadnuť vlastnoručný podpis spoločníka žalovaného JUDr. Miloslava Tótha. Súd prvej inštancie k uvedenej procesnej obrane žalovaného argumentoval, že je pravdou, že porovnaním podpisu na dodacích listoch a podpisu JUDr. Miloslava Tótha na zmluve o prevode obchodného podielu je možné konštatovať, že ide o odlišné podpisy, avšak to nič nemení na tom, že osoba s priezviskom A. potvrdila za žalovaného vykonanie opráv stroja na dodacích listoch zo dňa 29.10.2020, 3.11.2020 a 24.11.2020.

9. Súd prvej inštancie dôvodil, že umožňuje, aby podnikateľ poveril pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou osobu, ktorá sa považuje za zákonného zástupcu podnikateľa, nakoľko môže konať za podnikateľa bez plnej moci, ak je poverená určitou činnosťou a zároveň, ak ide o činnosť týkajúcu sa prevádzkovania podniku ( ). Dodal, že ide o faktický stav poverenia, ktorý vychádza z organizačnej štruktúry podniku. V obchodnoprávnych vzťahoch je bežnou praxou, že pri prevádzkovaní podniku sú jednotliví pracovníci poverení určitou činnosťou a splnomocnení ku všetkým úkonom, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza (napr. potvrdenie prevzatia tovaru, dodacieho listu a pod.), nakoľko denne ide o množstvo takýchto úkonov a nebolo by reálne očakávať, že celú túto agendu bude vykonávať osobne štatutár. S poukazom na uvedené, ale aj z dôvodov ďalej uvedených mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný prostredníctvom osoby za neho konajúcej - p. A., potvrdil na dodacích listoch realizáciu prác žalobcom - opravy stroja pre žalovaného tak, ako to vyplýva z dodacích listov, ktoré sú pripojené k faktúram č. 2020181, č. 2020183 a č. 2020195.

10. Za podstatné pre rozhodnutie vo veci podľa súdu prvej inštancie bolo, že

- zo strany žalovaného bola na účet žalobcu vedený v B. C. dňa 23.11.2020 prijatá platba vo výške 1.358,40 eur, ktorú možno podľa variabilného symbolu č. 2020181 priradiť k úhrade faktúry č. 2020181 vystavenej žalovanému žalobcom na sumu 1.358,40 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že z uvedeného je zrejmé, že žalovaný zaplatil žalobcovi faktúru č. 2020181 v plnom rozsahu.;

- žalobca zaslal žalovanému faktúry č. 2020183 a č. 2020195 spolu s dodacími listami, ktorými vyfakturoval žalovanému opravu stroja v sumách 1.308 eur a 1.892,16 eur. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že tieto faktúry mu boli doručené približne v tom čase, ako boli vystavené. Za nesporné súd prvej inštancie považoval, že žalovaný do vydania platobného rozkazu v tejto veci nevzniesol žiadne námietky proti označeným faktúram a ani nenamietal, že by mu žalobca vystavil faktúry za práce, ktoré neboli pre neho vykonané. Tieto faktúry žalobcovi nevrátil a ani mu neoznámil, resp. neuviedol dôvody, na základe ktorých považuje faktúry za neoprávnené. To isté je možné podľa súdu prvej inštancie konštatovať aj vo vzťahu k predžalobnej upomienke zo dňa 20.1.2021, ktorou žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie neuhradených faktúr s upozornením, že v prípade ich nezaplatenia si bude uplatňovať nárok súdnou cestou.;

- žalovaný žiadnym logickým, zrozumiteľným a hodnoverným spôsobom nevyvrátil tvrdenia uvádzané žalobcom, keďže dôvody uvádzané žalovaným na pojednávaní dňa 18.10.2021, že námietky proti faktúram žalobcovi neoznamoval, lebo bol pracovne vyťažený a nemalo zmysel reagovať na takéto nedôvodné záležitosti, ako aj vyjadrenie, že pokiaľ došlo k úhrade prvej faktúry v plnej výške, zrejme sa tak stalo v dôsledku mylnej platby, nemožno podľa súdu prvej inštancie považovať za logické, zrozumiteľné a hodnoverné. Súd prvej inštancie dodal, že je nepravdepodobné, že by žalovaný nechal len tak „bez povšimnutia“ faktúry, ktorými bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie odmeny za vykonané práce, ak by pre neho žiadne práce vykonané neboli a navyše, že by jednu faktúru za túto opravu aj zaplatil v plnom rozsahu podľa jeho tvrdenia mylnou platbou bez toho, že by následne takto „omylom“ vyplatenú sumu nežiadal od žalobcu späť titulom bezdôvodného obohatenia. Preto súd považoval námietky žalovaného za nehodnoverné, neopodstatnené a nelogické.

11. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie v procese hodnotenia dôkazov zohľadnil nespornú skutočnosť, že žalobca cenu za poskytnuté plnenie, t.j. opravy stroja riadne vyfakturoval a faktúry spolu s dodacími listami žalovanému riadne doručil. Uviedol, že žalovaný prvú z vystavených faktúr (č. 2020181) zaplatil v plnom rozsahu, avšak následné dve faktúry (č. 2020183 a č. 2020195) už nezaplatil bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom (či dôvodom) namietal opodstatnenosť fakturovaných pohľadávok, pričom podľa súdu prvej inštancie nie menej podstatnou skutočnosťou je, že prvé námietky proti žalovanému nároku vzniesol žalovaný až po tom, ako mu bol doručený platobný rozkaz. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie prihliadol najmä na nespornú skutočnosť, že žalovaný dňa 23.11.2019 zaplatil žalobcovi faktúru č. 2020181 na sumu 1.358,40 eur v plnom rozsahu, pričom dospel k záveru, že ide o čiastočné plnenie záväzku žalovaného voči žalobcovi v zmysle , podľa ktorého v prípade čiastočného plnenia záväzku vzniká nevyvrátiteľná

právna domnienka (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je na dlžníkovi - žalovanom), že ide o uznanie dlhu, ak možno usudzovať na to, že čiastočným plnením uznáva dlžník zvyšok záväzku.

12. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že nejde o čiastočné plnenie záväzku, keďže k faktúram, z ktorých jednu zaplatil v plnom rozsahu, nevzniesol až do momentu podania odporu proti platobnému rozkazu žiadnu výhradu. Námietky žalovaného uvedené v odpore proti platobnému rozkazu vyhodnotil súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené dôvody ako nehodnoverné, neopodstatnené a nelogické. Preto v zmysle považoval žalovaným realizovanú úhradu faktúry č. 2020181 vo výške 1.358,40 eur za uznanie zvyšku dlhu voči žalobcovi, ktorý mu vznikol neuhradením faktúr č. 2020183 a č. 2020195.

13. Pre úplnosť považoval súd prvej inštancie za potrebné ešte uviesť, že neprihliadal na návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcu z dôvodu, že žalovaný bol uznesením č. k. -48 zo dňa 23.6.2021 poučený o sudcovskej koncentrácii konania a jej následkoch. Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 29.6.2021, pričom žalovaný návrh na doplnenie dokazovania predniesol až na pojednávaní dňa 18.10.2021, čo znamená, že ho nepredložil včas. A keďže vykonanie tohto dôkazu by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, súd prvej inštancie na neho v zmysle neprihliadal.

14. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za dôvodný a dostatočne preukázaný, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.200,16 eur s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr vo výške 8 % ročne podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur podľa a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §; ods. 1, tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží nahradiť žalovanému trovy konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

17. Žalovaný v odvolaní namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, keď opätovne v tejto súvislosti zopakoval tvrdenia, ktoré už uviedol v odpore proti platobnému rozkazu ohľadne spôsobu, akým vstupuje do záväzkových vzťahov s inými subjektami. Poukázal, že žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu okrem iného uviedol, že vykonal pre žalovaného opravu stroja, no žalovanému nie je známe, o aký stroj sa jedná (farba, VIN číslo, dátum uvedenia stroja do prevádzky, kto je vlastníkom, resp. držiteľom stroja). Ďalej žalovaný dôvodil, že údajný opravovaný stroj sa nikdy nenachádzal v jeho majetku, preto si ani nemohol u žalobcu objednať takýto druh služieb. Vyjadril tiež pochybnosti o vierohodnosti tvrdení žalobcu, že na základe telefonickej objednávky vykonal pre žalovaného opravu stavebného stroja, čo môže preukázať výpoveďou svedkov. Argumentoval, že mu nie je známe, kto mal urobiť za žalovaného údajnú telefonickú objednávku, akým spôsobom si žalobca overil totožnosť objednávateľa a kto sú údajní svedkovia.

18. Tvrdenie žalobcu, že k faktúram boli priložené dodacie listy, ktoré podpísal spoločník žalovaného p. A., označil žalovaný za nepravdivé s poukazom na to, že zo zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorú súdu prvej inštancie predložil, je zrejmé, že notársky osvedčený podpis spoločníka žalovaného JUDr. Miloslava Tótha nekorešponduje s podpismi na priložených dodacích listoch.

19. K záveru súdu prvej inštancie, že na návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcu neprihliadol z dôvodu, že žalovaný návrh na doplnenie dokazovania predniesol až na pojednávaní dňa 18.10.2021, čo znamená, že ho nepredložil včas, žalovaný dôvodil, že strana sporu má vždy možnosť predložiť „včas“ taký prostriedok procesného útoku a prostriedok procesnej obrany, ktorý je založený na právnej skutočnosti, ktorá nastala až v priebehu konania.

20. Pokiaľ ide o sumu 1.358,40 eur, na zaplatenie ktorej žalobca žalovaného vyzval faktúrou č. 2020181 zo dňa 29.10.2020, žalovaný uviedol, že mu stále nič nebráni v tom, aby sa v 4 ročnej premlčacej dobe domáhal proti žalobcovi vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.358,40 eur. Dodal, že okrem faktúr č. 2020183 a č. 2020195, ktoré sú predmetom tohto sporu, dôslednou kontrolou svojich dokumentov zistil, že žalobca mu vystavil dňa 1.12.2020 aj faktúru č. 20201997 splatnú dňa 1.1.2021, ktorou ho vyzval na zaplatenie 1.728 eur, ktorú žalobcovi rovnako nezaplatil. S poukazom na uvedené žalovaný argumentoval, že aj tvrdenie žalobcu o vystavení troch faktúr sa nezakladá na pravde a že žalobca v spolupráci s nejakým p. A., ktorý nikdy nebol spoločníkom žalovaného, sa opakovane pokúsil od žalovaného vylákať peňažné plnenie. Mal za to, že o pravdivosti tohto tvrdenia svedčí je fakt, že žalobca súdu prvej inštancie úmyselne zamlčal faktúru č. 2020197.

21. Žalovaný ďalej namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie, že podľa sa za uznanie premlčaného záväzku považujú aj právne úkony uvedené v , . Rovnako namietal i správnosť záveru súdu prvej inštancie, že nie je nevyhnutné, aby stroj, ktorého opravu si objednal, bol zahrnutý do jeho majetku. Žalovaný dôvodil, že stroj nemal vo svojom majetku a ani ho nemal požičaný ani prenajatý (neexistujú o tom dôkazy). Súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nezaoberal existenciou dokumentov preukazujúcich eventuálny nájomný vzťah, resp. výpožičku stroja. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie preto považoval za nepresvedčivé.

22. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že vykonanie opravy bolo na dodacích listoch potvrdené p. A., žalovaný tvrdil, že jeho konateľ v rámci výkonu obchodnej činnosti žalovaného nesplnomocnil žiadnu tretiu osobu (p. A.) na takúto činnosť.

23. Žalovaný uzavrel, že má za to, že existuje dôvodný predpoklad, že odvolaním napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tvrdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne a porušuje právo žalovaného na spravodlivý proces.

24. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že argumentácia žalovaného v odvolaní je identická s tým, čo uviedol v odpore proti platobnému rozkazu, preto žalobca zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach. Zopakoval, že úhradu faktúry č. 2020181 je možné považovať za uznanie záväzku v zmysle . Právnym dôsledkom tohto uznania je vytvorenie právnej domnienky, že záväzok v čase uznania trval. Dôkazné bremeno, že tomu tak nie je, je na žalovanom, pričom žalovaný žiaden dôkaz v tomto smere nepredložil ani jeho vykonanie nenavrhol. Okrem toho žalovaný vystavené faktúry žalobcovi nevrátil, nevzniesol proti nim žiadne námietky a ani žalobcovi neoznámil dôvody, pre ktoré by mal tieto faktúry považovať za neoprávnené. Prvé námietky proti žalovanému nároku uviedol žalovaný až v odpore proti platobnému rozkazu. K faktúre č. 2020197 žalobca uviedol, že ju nachádza v jeho kontrolnom výkaze a daňovom priznaní pre daň z pridanej hodnoty a aj keď ju doposiaľ nevymáhal súdnou cestou, môže tak ešte stále spraviť.

25. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní.

26. Žalobca odvolaciu dupliku nepodal, odvolacia replika žalovaného mu bola doručená na vyjadrenie dňa 16.2.2022.

27. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

28. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

29. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa , , , . Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

30. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces; či súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; či dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

31. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Procedúra prejednania veci pred súdom prvej inštancie neznemožnila žalovanému realizáciu jeho procesných oprávnení v miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery.

32. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a odkazuje na neho ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd uvádza :

33. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaný nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalovaný má na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je postačujúce na to, aby odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného o arbitrárnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a existencii vady v zmysle .

34. Odvolací dôvod podľa žalovaný založil na tvrdení, že súd prvej inštancie nevykonal v zmysle jeho návrhu prednesenom na pojednávaní dňa 18.10.2021 dokazovanie výsluchom žalobcu, ktorý dôkaz bol potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností.

35. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz v zmysle vyššie uvedeného návrhu žalovaného s odvolaním sa na sudcovskú koncentráciu konania, keď žalovaný bol uznesením súdu prvej inštancie č. k. -48 zo dňa 23.6.2021 poučený o sudcovskej koncentrácii konania a jej následkoch, pričom žalovaný návrh na doplnenie dokazovania predniesol až na pojednávaní dňa 18.10.2021, čo podľa súdu prvej inštancie znamená, že ho nepredložil včas. A keďže vykonanie tohto dôkazu by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, súd prvej inštancie na neho v zmysle neprihliadal.

36. S vyššie uvedenými dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie neprihliadol na návrh žalovaného na vykonanie dokazovania ako na prostriedok jeho procesnej obrany, sa odvolací súd stotožňuje. Nad ich rámec navyše dodáva, že účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd. S poukazom na vývoj konania, keď žalovaný do pojednávania dňa 18.10.2021 okrem odporu proti platobnému rozkazu neuskutočnil žiaden iný procesný úkon, a to napriek tomu, že bol uznesením súdu prvej inštancie (č. k. -48 zo dňa 23.6.2021) poučený o podstate sudcovskej koncentrácie konania a následkov s ňou spojených ( ods.. 1, 2 ), hodnotí odvolací súd aplikáciu sudcovskej

koncentrácie konania zo strany súdu prvej inštancie za súladnú nielen s účelom sledovaným , ale aj s článkom 17 , ktorý upravuje princíp hospodárnosti konania.

37. K tvrdeniu žalovaného, že strana sporu má vždy možnosť predložiť „včas“ taký prostriedok procesného útoku a prostriedok procesnej obrany, ktorý je založený na právnej skutočnosti, ktorá nastala až v priebehu konania, odvolací súd poukazuje, že návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom žalobcu, ktorý žalovaný predniesol na pojednávaní dňa 18.10.2021, nebol vykonaný v reakcii na nové skutkové tvrdenia žalobcu (žalobca na pojednávaní dňa 18.10.2021 ani nebol prítomný). Preto pokiaľ mal žalovaný za to, že vykonanie tohto dôkazu môže priniesť relevantné skutkové zistenia, nič mu nebránilo, aby jeho vykonanie navrhol už skôr (napr. aj v odpore proti platobnému rozkazu, prípadne v žalobnej duplike podľa , na podanie ktorej mal žalovaný priestor, ktorý nevyužil), čo však nespravil. Odvolací dôvod podľa preto odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené rovnako nepovažoval za naplnený.

38. K odvolaciemu dôvodu podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd udáva, že tento odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a .

39. Z odvolania vyplýva, že odvolací dôvod podľa vzhliadol žalovaný de facto v podľa neho nesprávnom závere súdu prvej inštancie, že dôkazy, ktoré žalobca predložil (faktúry s dodacími listami) v spojení s pasivitou žalovaného vo vzťahu k nároku žalobcu, ktorá trvala až do vydania platobného rozkazu, preukazujú, že nárok žalobcu je dôvodný a dostatočne preukázaný.

40. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, s ktorými sa podrobne a presvedčivo vysporiadal v odsekoch 25. až 28. odvolaním napadnutého rozhodnutia (zhrnutých odvolacím súdom v odsekoch 10. až 12. tohto rozsudku), pričom odvolací súd poukazuje na správnosť označených záverov súdu prvej inštancie, ktoré vyčerpávajúco odpovedajú na relevantnú procesnú obranu žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorú v odvolaní žalovaný už len zopakoval.

41. K tvrdeniu žalovaného, že okrem faktúr č. 2020183 a č. 2020195, ktoré sú predmetom tohto sporu, dôslednou kontrolou svojich dokumentov zistil, že žalobca mu vystavil dňa 1.12.2020 aj štvrtú faktúru č. 20201997 splatnú dňa 1.1.2021, ktorou ho vyzval na zaplatenie 1.728 eur, preto aj tvrdenie žalobcu o vystavení troch faktúr sa nezakladá na pravde, odvolací súd udáva, že predmetné skutkové tvrdenie žalovaného je jednak novotou v odvolacom konaní, na prípustnosť ktorej ale nie sú dané dôvody vymedzené až d) , a súčasne toto skutkové tvrdenie žalovaného nemá ani význam pre rozhodnutie o odvolaní. Odvolací súd navyše už len dodáva, že ak sporová strana neoznačila dôkazy, ktoré sú potrebné na preukázanie jej tvrdení, tak nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že ani odvolací dôvod podľa nie je naplnený.

42. K odvolaciemu dôvodu podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod je naplnený vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd

posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

43. Žalovaný odvolací dôvod podľa odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil podľa , ktorý na daný skutkový stav nedopadá.

44. Podľa , za uznanie nepremlčaného dlhu sa považujú aj právne úkony uvedené v a .

45. Podľa , ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, aj možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

46. Odvolací súd udáva, že pripúšťa výnimku z výslovného uznania záväzku, keď účinky uznania záväzku priznáva aj konkludentnému prejavu vôle. Čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania zvyšku dlhu vtedy, ak možno usudzovať, že plnením uznáva dlžník aj zvyšok dlhu ( ). Splnenie predpokladu „možno usudzovať“ môže vyplynúť z konkrétnych okolností (napr. aj z konkrétneho správania dlžníka). Nie je pritom rozhodujúce, či dlžník čiastočným plnením zamýšľa spôsobiť uznanie zvyšnej časti záväzku, preto je pri čiastočnom plnení namieste obozretnosť dlžníka.

47. Ako správne poukázal súd prvej inštancie, žalovaný zaplatil na účet žalobcu dňa 23.11.2020 platbu vo výške 1.358,40 eur, ktorú možno podľa variabilného symbolu č. 2020181 priradiť k úhrade faktúry č. 2020181 vystavenej žalovanému žalobcom. Žalobca okrem faktúry č. 2020181 zaslal žalovanému aj faktúry č. 2020183 a č. 2020195, ktoré sú predmetom sporu a žalovaného nimi vyzval na zaplatenie sumy 1.308 eur a sumy 1.892,16 eur za opravu stroja. Žalovaný potvrdil, že tieto faktúry mu boli doručené približne v tom čase, ako boli vystavené. Do podania odporu proti platobnému rozkazu však žalovaný nevzniesol žiadne námietky proti označeným faktúram a ani nenamietal, že by mu žalobca vystavil faktúry za práce, ktoré neboli pre neho vykonané. Sporné faktúry žalobcovi nevrátil a ani mu neoznámil, resp. neuviedol dôvody, na základe ktorých považuje faktúry za neoprávnené. To isté možno konštatovať aj vo vzťahu k predžalobnej upomienke zo dňa 20.1.2021, ktorou žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie neuhradených faktúr s upozornením, že v prípade ich nezaplatenia si bude uplatňovať nárok súdnou cestou.

48. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný pri čiastočnom plnení (zaplatení faktúry č. 2020181) výslovne nevyhlásil, že nechce svojim čiastočným plnením spôsobiť uznanie aj zvyšnej časti dlhu a jeho prístup k veci až do podania odporu proti platobnému rozkazu opísaný v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku v ničom nenasvedčoval tomu, že čiastočným plnením nezamýšľal spôsobiť uznanie zvyšnej časti záväzku. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje správnosť záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého v zmysle považoval žalovaným realizovanú úhradu faktúry č. 2020181 vo výške 1.358,40 eur za uznanie zvyšku dlhu voči žalobcovi, ktorý mu vznikol neuhradením faktúr č. 2020183 a č. 2020195. Ani odvolací dôvod podľa teda nepovažoval odvolací súd za naplnený.

49. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).