Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/16/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Danielom Petričkom v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovaným: 1.. 2. EM.7, v spore o zaplatenie 4.249,08 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.249,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.249,08 Eur od 22.1.2019 v splátkach po 50 Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd dňa 28.1.2019 žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške 4.249,08 Eur s prísl. za poskytnutý úver vo výške 4.310 Eur. Zároveň žiadal aj zákonné úroky z omeškania, zmluvné úroky a trovy konania.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. so žalovanými uzatvoril zmluvu, na základ ktorej poskytol žalovaným peňažné prostriedky vo výške 4.310 Eur. Žalovaní sa pri podpise zmluvy zaviazali, že predmetnú sumu vrátia spolu s úrokmi, poplatkami a inými peňažnými plneniami podľa Zmluvných dokumentov. Žalovaní neplnili riadne a včas, dostali sa do omeškania, pôvodný veriteľ vyhlásil dňa 16.2.2016 mimoriadnu splatnosť. Žalovaní po zosplatnení úveru uhradili iba časť dlžnej sumy, zvyšnú časť neuhradili.

3. Pôvodný žalobca pripojil k žalobe listinné dôkazy a to: Sadzobník poplatkov, Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, Zmluva o postúpení pohľadávok, Výzva na úhradu dlžnej sumy, vrátené doručenky, Zmluva o úvere - dobrá pôžička, Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru, aktuálny stav úveru, Podací hárok a plnomocenstvo.

4. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 13.2.2020 za prítomnosti žalovaných, tlmočníka, ale bez prítomnosti žalobcu. Na pojednávaní žalovaná v 2. rade prehlásila, že uznáva, že má dlh voči žalobcovi, ale chce dlžnú sumu vrátiť v splátkach. Žalovaný v 1. rade konkludentným prejavom uznal dlžnú pohľadávku voči žalobcovi. 5. Podľa čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ

nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.

6. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

7. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

10. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Predmetom sporu je nárok žalobcu uplatnený voči žalovaným titulom nezaplatenia za poskytnutú pôžičku. Súd predmetnú zmluvu vyhodnotil v zmysle ako spotrebiteľskú zmluvu a to vzhľadom na charakter zmluvných strán, kde právny predchodca žalobcu vystupoval pri jej uzatváraní s poukazom na jeho predmet podnikania, ktorý jednak vyplýva z výpisu z obchodného registra právneho predchodcu žalobcu ako aj je súdu známy z jeho rozhodovacej činnosti ako dodávateľ a žalovaní teda dlžníci vystupovali v tomto zmluvnom vzťahu ako spotrebitelia, pretože pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej podnikateľskej ani obchodnej činnosti a to s poukazom na to, že ustanovenia v čase vzniku predmetného právneho vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k pôsobia ako lex specialis. Zároveň súd túto zmluvu považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere a to s poukazom na ustanovenie o spotrebiteľských úveroch. Súd ešte považuje za potrebné poukázať na to, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ustanovení . Špeciálna úprava je zakotvená v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorým v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy bol zákon číslo . Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pôvodný žalobca uzatvoril so žalovanými zmluvu o úvere, pričom žalovaným poskytol finančné prostriedky vo výške 4.310 Eur. Zo zmluvy na č. l. 39 vyplýva, že žalovaní sa zaviazali, že budú pravidelne mesačne po dobu 120 mesiacov splácať predmetnú sumu po 85 Eur mesačne. Nakoľko žalovaní neuhradili splátky riadne a včas, porušili záväzky vyplývajúce im zo zmluvy. Uvedené skutočnosti považuje súd za nesporné, žalovaní ich nerozporovali, na pojednávaní uviedli, že vedia o dlžobe, ale žiadali sumu uhradiť v splátkach. Dlh predstavuje žalovanú sumu. Tieto skutočnosti súd vzal za preukázané z listinných dôkazov predložených žalobcom a zároveň aj z výpovede žalovaných. 14. Ustanovenie , upravuje lehotu na plnenie povinnosti, ktorú súd v rozsudku uložil. Bude sa týkať iba sporových konaní o uloženie určitej povinnosti. V zásade platí, že ak je v rozsudku uložená povinnosť plniť, je strana, ktorej bola táto povinnosť uložená, povinná splniť ju do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu, kratšia lehota prípustná nebude. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu. Peňažné plnenie

sa môže vykonať aj v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude posudzovať podobne ako pri určení dlhšej lehoty. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na pomery žalobcu príliš ťaživé.

15. Súd sa zároveň zaoberal žiadosťou žalovaných na plnenie dlžnej sumy v splátkach. Dôvody ich žiadosti boli prezentované na pojednávaní konanom dňa 13.2.2020. Tam uviedli, že mesačný príjem žalovaného v 1. rade je takmer 500 Eur a žalovanej v 2. rade 200 Eur. Jednorazové uhradenie dlžnej sumy by teda nebolo možné. Pri zohľadnení predpokladov uvedených v a za situácie, keď žalovaní prejavili záujem a snahu splácať žalovanú pohľadávku, súd dospel k záveru, že vzhľadom na finančné možnosti žalovaných budú žalovaní schopní splácať mesačné splátky vo výške 50,- Eur. 16. Nakoľko boli žalovaní v omeškaní s platením dlžnej sumy, vznikol žalobcovi v zmysle ust. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Pôvodný žalobca a súčasný žalobca uzatvorili dňa 6.8.2018 zmluvu o postúpení pohľadávok. Úrok z omeškania si uplatnil až od 22.1.2019. V čase omeškania bola výška úroku z omeškania v zmysle vyššie citovaného nariadenia vlády SR č. v sadzbe Európskej centrálnej banky 0,05% + 5 percentuálnych bodov podľa citovaného nariadenia vlády, teda výška úroku z omeškania predstavuje 5,05%. Uvedené žalovaní nerozporovali. 17. Súd na základe takto vykonaného dokazovania mal za preukázané tvrdenia žalobcu v plnom rozsahu a teda zaviazal žalovaných, aby spoločne a nerozdielne uhradili žalobcovi sumu 4.249,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.249,08 Eur od 22.1.2019 a to v splátkach po 50 Eur mesačne.

18. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 19. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. s tým, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%) nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech. Následne o výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Michalovce v 3 exemplároch / /.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. , len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /365 ods. 3 /.Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /364 /.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.