Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Ek/1451/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: K. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. č. XXX, XXX XX J. v konaní zast.: MD legal, s.r.o., so sídlom Jaseňová 7, 960 01 Zvolen, IČO: 47 256 729 proti povinnému: I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/X, XXX XX G. v konaní zast.: JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom so sídlom Černyševského 26, BOX 79, 851 01 Bratislava

- mestská časť Petržalka, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 8.370,- Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. decembra 2019, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Oprávnený má n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. 12. 2019 vo výške 165,11 Eur.

odôvodnenie:

1. Dňa 17.12.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. , ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), , o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , , , , o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je preto rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Pričom súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ďalej uviedla, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného je námietka nezákonnosti úrokov z omeškania priznaných platobným rozkazom ak aj skutočnosť, že exekučným titulom bol oprávnenému priznaný nárok z nejestvujúcej zmluvy. Súčasne povinný namieta, že v čase doručovania platobného rozkazu do elektronickej schránky sa nachádzal v zahraničí, kde pracuje, a preto sa nedokázal účinne brániť. Následne exekučný súd konajúci prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky preskúmal obsah elektronického spisu a zistil, že exekučný titul bol z okresného súdu, oddelenia upomínacieho konania, riadne odoslaný dňa 15.07.2019 o 14:19 hod., pričom podľa Informácie o prijatí správy na spracovanie z Úradu vlády SR - ÚPVS, bola správa prijatá na spracovanie dňa 15.07.2019 o 15:24 hod. Následne, vypršaním úložnej lehoty dňa 01.08.2019 o 05:34 hod. bol exekučný titul

povinnému doručený v súlade s pravidlami stanovenými v ustanoveniach o UPOK a o e-Governmente, ktoré sa aplikujú na doručovanie všetkých úradných elektronických dokumentov vrátane platobného rozkazu. Ďalej skonštatoval, že následne po uplynutí lehoty na podanie odporu nadobudol platobný rozkaz vykonateľnosť. Nakoľko povinný má riadne aktivovanú elektronickú schránku, tomu korešponduje aj jeho povinnosť ju používať, pričom v súčasnosti ani pobyt v zahraničí prístupu do elektronickej schránky v zásade nebráni. Z uvedeného preto exekučný súd vyvodil záver, že exekučný titul bol povinnému riadne doručený aj napriek skutočnosti, že sa o ňom povinný nedozvedel, po riadnom odoslaní a vypršaní úložnej lehoty dňa 01.08.2019. A preto sa po uplynutí úložnej lehoty 15 dní stal platobný rozkaz aj napriek tomu, že povinný notifikáciu o doručení nepotvrdil. Súčasne čo sa týka podnetu povinného na podanie mimoriadneho opravného prostriedku zo strany generálneho prokurátora podľa a nasl. uviedla, že z platného právneho poriadku vyplýva, že do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí mimoriadnym opravným prostriedkom môže byť primárne zasiahnuté len tými orgánmi, ktoré o uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú. V tomto prípade ide práve o dovolací súd, ktorý má o prípadnom dovolaní generálneho prokurátora SR rozhodnúť a zároveň môže odložiť vykonateľnosť exekučného titulu. Súčasne aj keby povinný predložil súdu právoplatné rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia (exekučného titulu), súd by pri ďalšom postupe musel prihliadnuť na to, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Z tohto dôvodu aj ďalší procesný postup musí zodpovedať jeho dočasnosti a nie je preto bez ďalšieho dôvodom na to, aby súd vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie. A preto súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že nie je možné návrhu na zastavenie vyhovieť, nakoľko podanie podnetu na podanie dovolania Generálneho prokurátora nemá samo o sebe žiadny vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu. Rovnako ani prípadné dovolanie generálneho prokurátora nemá suspenzívny účinok a teda podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že dovolací súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konajúci prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie, a preto návrh povinného v súlade s Exekučného poriadku zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť z dôvodu, že ho považuje za nesprávne, nakoľko trpí podstatnou právnou vadou, a preto navrhuje, aby sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie v celosti a vo veci rozhodol v zmysle návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd v napadnutom rozhodnutí abstrahoval od svojej ústavnej povinnosti poskytovať súdnu ochranu účastníkom konania a neakceptovať rozhodnutie, ktoré je v zjavnom rozpore so zákonom, a teda nezákonné. Tiež tvrdil, že boli prelomené základné ľudské práva na súdnu ochranu, keďže súdy v zmysle SR sú povinné v každej fáze konania - teda aj exekučného - preskúmavať súlad rozhodnutí so zákonom. Súd musí podľa názoru povinného vykladať a používať ustanovenia /podľa názoru sťažovateľa aj exekučného poriadku a upomínacieho konania/ v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Rovnako interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno podľa názoru povinného obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Súčasne musí súd vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní /podľa názoru povinného aj v upomínacom a exekučnom konaní/ materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Ďalej rovnako ako v návrhu na zastavenie exekúcie zopakoval, že nárok z exekučného titulu sa odvíja z kúpnej zmluvy 13.9.2018, pričom ide o uplatnenie sankcií uvedených v zmluve. Opakovane teda namieta nezákonnosť úrokov z omeškania priznaných platobným rozkazom - podľa povinného ide de facto o sankcie zo sankcií - teda zákonom neprípustnú kapitalizáciu pohľadávky. Súčasne uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe ide o rozpor s dobrými mravmi a to z toho dôvodu, že za rovnaké porušenie zmluvných podmienok, omeškania s plnením, postihuje účastníka dvoma spôsobmi, jednak zmluvnou pokutou a jednak úrokom z omeškania. Tiež uviedol, že nárok na uplatnenie sankcií zanikol zánikom kúpnej zmluvy, pretože táto zanikla ex tunc v celosti. Svoj názor o nemožnosti uplatňovať súčasne úrok z omeškania, teda sankcie zo zmluvnej pokuty, ktorá je tiež sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti oprel o názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí . A preto v tejto časti uzavrel, že súd v upomínacom konaní vôbec nemal pripustiť uplatnený nárok žalobcu na sankcie zo sankcií podľa a súčasne v exekučnom konaní vôbec nemal poveriť exekútora vykonaním exekúcie / EP/. Súčasne uviedol, že výklad zákona súdom

pri jeho aplikácii abstrahuje od výkladových pravidiel podmieňujúcich aplikáciu súdnej ochrany a práva na spravodlivý proces. Ďalej akademicky uviedol, že ak by súd aplikoval zákon výkladom identickým v tomto prípade, nezastavil by exekúciu vyplývajúcu napr. z pohľadávky vraha titulom nezaplatenej faktúry za vraždu, lebo mu to zákon neumožňuje. Súčasne priznal, že ide o neadekvátny príklad, ale podľa povinného neexistuje malé a veľké porušenie zákona - buď je teda rozhodnutie zákonné alebo nezákonné a súd je podľa názoru povinného povinný v každom štádiu zákonnosť rozhodnutia skúmať, lebo poskytuje súdnu ochranu a je garantom dodržiavania práva účastníka na spravodlivé rozhodnutie. A preto vzhľadom na vyššie uvedené argumenty a skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie a v celosti a vo veci rozhodol v zmysle návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

4. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 30.01.2020 vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu aj oprávnený, ktorý považuje sťažnosť povinného v celom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko podaná sťažnosť nesmeruje voči napádanému rozhodnutiu, ale venuje sa základnému konaniu na prvom stupni, čo je však podľa oprávneného v konaní pred exekučným súdom v danej fáze bez akejkoľvek právnej relevancie. Súčasne uviedol, že povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňoval s poukazom na § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, avšak povinnému sa nepodarilo preukázať, že nastal zánik vymáhaného nároku, a preto považuje napádané rozhodnutie za vecne správne a rovnako je podľa oprávneného správne aj odôvodnenie. O nedôvodnosti sťažnosti svedčí aj to, že povinný namieta údajnú nezákonnosť úrokov z omeškania, ktoré si oprávnený uplatnil v upomínacom konaní. Túto skutočnosť však povinný mohol a mal namietať v samotnom upomínacom konaní, čo však povinný neurobil. Tiež uviedol, že platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom je riadnym právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, pričom exekučný súd nemá možnosť skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, a už vôbec nie je k tomu oprávnený v tejto fáze konania. Tiež argumentácia povinného o porušení ľudských práv je preto úplne nesprávna. Odôvodnenie napádaného rozhodnutia považuje preto oprávnený za správne, logické a presvedčivé. Ďalej uviedol, že exekučný titul predstavuje právoplatné rozhodnutie čo znamená, že medzi sporovými stranami založil nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku. Pričom právoplatné rozhodnutie nie je možné napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami. Na základe vyššie uvedeného navrhuje sťažnosť povinného ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a povinného zaviazať na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa §-u 248 , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa §-u 249 , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa §-u 250 ods. 1 , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Preskúmaním podanej sťažnosti povinného súd zistil, že táto bola podaná prostredníctvom elektronických prostriedkov do elektronickej schránky súdu dňa 20.12.2019 a smeruje voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi povinného doručené dňa 17.12.2019, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote ( ).

12. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa , a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa v celom rozsahu zamietol.

13. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 04.09.2019, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 11.07.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.08.2019, dňa 30.09.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Jane Dobiašovej (). Dňa 16.10.2019 bol v zákonnej lehote doručený poverenej súdnej exekútorke návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpila súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.

14. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

15. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na doplnenie ešte uvádza, že povinný môže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať len skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, t.j. v danom prípade po vydaní predmetného platobného rozkazu zo dňa 11.07.2019. Súd pritom nezistil z podanej sťažnosti (vrátane príloh, na ktoré odkazoval povinný vo svojej sťažnosti) ako ani z podaného návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. iné okolnosti, ktoré by spôsobili neprípustnosť exekúcie. Na dôvažok treba len podotknúť, že povinný vo svojej sťažnosti len opakuje svoju argumentáciu z návrhu na zastavenie exekúcie. S touto sa však exekučný súd riadne vysporiadal. Napokon sudca uvádza, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozhodnutia, na základe ktorého prebieha exekúcia. V súčasnosti teda neexistujú žiadne pochybnosti o formálne a materiálnej vykonateľnosti posudzovaného exekučného titulu, a sudca je toho názoru, že exekúcia prebieha v súlade so zákonom.

16. Nad rámec veci považuje sudca za potrebné dodať, že vyššia súdna úradníčka dala jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré povinný v návrhu na zastavenie exekúcie (ako aj opakovane v samotnej sťažnosti) nastolil. Vyššia súdna úradníčka neponechala bez povšimnutia žiadne argumenty sťažovateľa (povinného), ktoré majú pre vec podstatný význam, a sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu podľa SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti.

17. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinného podľa ako nedôvodnú zamietol.

19. Podľa §-u 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

20. Podľa §-u 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v

poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

21. Podľa §-u 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

22. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného súčasne uviedol, že žiada povinného zaviazať na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

23. Podľa §-u 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

24. Podľa §-u 10 ods. 1 vyhlášky č., ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 6 638,78 eura do 33 193,92 eura je 220,74 eura + 16,60 eura za každých aj začatých 1 659,70 eura prevyšujúcich sumu 6 638,78 eura.

25. Podľa §-u 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

26. Podľa §-u 16 ods. 3 vyhlášky č. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

27. Súd preto v zmysle Exekučného poriadku priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného v súvislosti s jeho vyjadrením k predmetnej sťažnosti v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky č. spočívajúcich z trov právneho zastúpenia spolu v sume 165,11 Eur (súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 8.370,- Eur, pričom výška odmeny za jeden úkon právnej služby je podľa vyhlášky vo výške 126, eur + 1x režijný paušál á 10, eur + 20% DPH).

28. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia oprávneného spojené v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti povinného za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinného, a preto o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.