Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoZm-2-2023.pdf
PDF · 75.7 KB
Case nature
Subarea
7CoZm/2/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v právnej veci žalobcu: Finanzpartner, a. s., so sídlom Tallerova 5, 811 02 Bratislava, IČO: 44 493 282, zastúpený: JUDr. Martin Križan, PhD., advokát so sídlom Nevädzová 6F, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: M. T., nar. XX. S. XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX V. - H. Q., zastúpený: Mgr. Richard Petrov, advokát so sídlom Františkánska 3, 040 01 Košice, o zaplatenie 8.505,55 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 2CbZm/96/2016-85 zo dňa 25.01.2023, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 2CbZm/96/2016-85 zo dňa 25.01.2023 v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k.: 2CbZm/96/2016-85 zo dňa 25.01.2023 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) zastavil konanie a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 8.505,55 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania z titulu nároku vyplývajúceho zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 06.05.2010 v Bratislave. 1.1. Uznesením č. k. 2CbZm/96/2016-82 zo dňa 13.06.2022, právoplatným dňa 27.06.2022, súd prvej inštancie konanie prerušil podľa § 163 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) z dôvodu, že strany sporu zhodne navrhli odročenie pojednávania za účelom mimosúdneho vysporiadania uplatnených nárokov. Vzhľadom k tomu, že strany sporu v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania nepodali návrh na pokračovanie v konaní, súd prvej inštancie konanie podľa § 163 ods. 2 CSP zastavil. 1.2. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a contrario s prihliadnutím na čl. 4 ods. 2 CSP s tým, že zastavenie konania procesne zavinili obe strany sporu, keďže ani jedna zo strán nepodala návrh na pokračovanie v predmetnom konaní, a preto súd prvej inštancie v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov, stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II., týkajúcom sa trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, nestotožňujúc sa so záverom súdu prvej inštancie a navrhol zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Mal za to, súd prvej inštancie nepriznaním trov konania žiadnej zo strán, nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1, písm. h) CSP).
2.1. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posudzoval situáciu, ktorá nastala a aplikoval § 256 ods. 1 CSP. Podľa názoru žalovaného takýto procesný postup možný nie je a odôvodnenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k nutnosti v prejednávanej veci aplikovať dokonca analógiu iuris podľa čl. 4 ods. 2 CSP sa podľa žalovaného javí ako nedostatočné a nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov, prečo nebolo možné aplikovať primárne analógiu legis a teda použiť iné ustanovenie CSP upravujúce náhradu trov konania. Výnimočnosť postupu súdu podľa čl. 4 ods. 2 CSP si podľa žalovaného nesporne vyžaduje náležité a presvedčivé odôvodnenie zodpovedajúce ojedinelosti konkrétneho prípadu, ktorá vyvolala potrebu takéhoto postupu. 2.2. Žalovaný mal za to, že v prípade, ak nebolo možné použiť ustanovenie § 256 ods. 1 CSP z dôvodu, že toto ustanovenie nedopadá na situáciu, kedy procesné zavinenie na zastavení konania možno pričítať obidvom stranám sporu, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posudzovať danú procesnú situáciu s prihliadnutím na spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu a to v prvom rade s ohľadom na ich procesné postavenie a dôsledky zastavenia konania z hľadiska hmotného práva. Je podľa neho úplne pochopiteľné, že legitímnym záujmom žalovaného v spore, ktorého predmetom je proti nemu uplatnený peňažný nárok, bude taký jeho výsledok, ktorý možno objektívne posudzovať ako jeho úspech. Zastavenie konania takýmto úspechom nepochybne za danej situácie podľa žalovaného je. Poukázal na to, že žalobcovi, ako strane, ktorá disponuje žalobou, nič nebránilo v záujme pokračovania v konaní a prejednania veci, ktoré je nevyhnutným predpokladom jeho úspechu aktívne samostatne vykonať procesný návrh na pokračovanie v konaní v 6 mesačnej prekluzívnej lehote. Žalovaný mal za to, že takýto postup nie je možné spravodlivo od neho očakávať, ani vyžadovať a jeho pasivita, ktorej výsledkom je napokon želaný stav sporu, mu nemôže byť na ťarchu.
3. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktoré považuje za zákonné a vecne správne, a navrhol ho potvrdiť. Uviedol, že je nesporné, že § 163 ods. 2 CSP nemožno vykladať tak, že jedinou stranou oprávnenou či povinnou podať návrh na pokračovanie v konaní, bol žalobca. Aj žalovaný, ak si bol istý úspechom v konaní, mohol a mal podať návrh na pokračovanie v konaní. Ak žalovaný zostal v tejto veci procesne pasívny, je podľa žalobcu napadnuté uznesenie vo výroku II. o nepriznaní náhrady trov konania ani jednej zo strán z dôvodu, že cit. „zastavenie konania procesne zavinili obe strany sporu, keďže ani jedna zo strán nepodala návrh na pokračovanie v predmetnom konaní, a preto súd v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov, stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal“, v celom rozsahu zákonné a súladné s elementárnou ideou spravodlivosti.
4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec v napadnutej časti trov konania bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. Podľa § 163 ods. 2 CSP, ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Z vyššie cit. ustanovení vyplýva, že sporové konanie je ovládané zásadou úspechu v konaní a závisí od výsledku konania, podľa ktorého strana, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku prerušenia konania, ktoré zhodne navrhli obe strany sporu, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
10. Súd prvej inštancie ohľadom otázky procesného zavinenia zastavenia konania, správne poukázal na to, že obe strany sporu navrhli odročenie pojednávania za účelom mimosúdneho vysporiadania uplatnených nárokov a ukončenie sporu bez nutnosti vykonať pojednávanie. Vzhľadom k tomu, že strany sporu v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania nepodali návrh na pokračovanie v konaní, súd konanie podľa § 163 ods. 2 CSP zastavil a nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán podľa § 256 ods. 1 CSP.
11. Námietka žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia je nedôvodná, rozhodnutie je preskúmateľné, súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia s otázkou procesného zavinenia zastavenia konania náležite a dostatočne vysporiadal. Nemožno súhlasiť so žalovaným, že jeho pasivita a nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní mu nemôže byť na ťarchu, nakoľko si mal byť vedomý, že v prípade, kedy zhodne so žalobcom požiadal o odročenie pojednávania a konanie tak bolo prerušené na návrh oboch strán, v zmysle § 163 ods. 2 CSP, bol aj on povinný podať návrh na pokračovanie v konaní. Námietka, že predmetom konania je peňažná pohľadávka a žalovaný nemal záujem na pokračovaní v konaní, je v prípade zhodného návrhu podľa § 163 ods. 1 CSP právne irelevantná. Rozhodujúcou bola otázka procesného zavinenia, s ktorou sa súd prvej inštancie správne vysporiadal. Správne tak súd prvej inštancie posúdil, že obe strany sporu procesne zavinili zastavenie súdneho konania a nárok na náhradu trov konania nevznikol žiadnej zo sporových strán podľa § 256 ods. 1 CSP.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd ustálil záver o nedôvodnosti odvolania žalovaného, nakoľko mal za to, že zastavenie konania procesne zavinili obe strany sporu, keďže ani jedna zo strán nepodala návrh na pokračovanie v predmetnom konaní a tak napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).