Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cpr/6/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v spore vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci žalobcu: Timbeum SE, so sídlom Majerská 3D, 821 07 Bratislava, IČO: 46 732 373, zastúpený: Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: C.. Y. B., O.. XX.XX.XXXX, V. F.Á. XXXX/X, XXX XX K., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ondrej Zachar, advokát, so sídlom 1. mája 1018/81, Liptovský Mikuláš, pracovisko Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 069 599, o zaplatenie 4.727,34 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 percent.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 08.11.2013 si uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie 4.727,34 Eur s 5,5 %-ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 04.07.2013 do zaplatenia titulom, že žalobcovi ako bývalému zamestnávateľovi vznikla škoda, ktorá predstavuje ušlý zisk žalobcu ako rozdiel v marži v jednotlivých Obchodoch č. 1 a 2 za použitia priemernej marže vo výške 14 %, ktorú žalovaný ako bývalý zamestnanec žalobcu vyčíslil na neštandardne nízke sumy, t.j. v Obchode 1 vo výške 2,86 % a v Obchode 2 vo výške 3,17 %. V súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného tak žalobcovi vznikol ušlý zisk v bode (i) 2.680,91 Eur pri Obchodne 1 ako rozdiel medzi priemernou maržou 14 % a realizovanou maržou 2,86 %, t.j. marža v hodnote 11,14 % a v bode (ii) 2.043,43 Eur pri Obchode 2 ako rozdiel medzi priemernou maržou 14 % a realizovanou maržou 3,17 %, t.j. marža v hodnote 10,83 %, spolu vo výške 4.724,34 Eur. Ako dôkaz označil Pracovnú zmluvu zo dňa 14.03.2013, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 01.07.2013, mailovú komunikáciu z 19.06.2013, dodací list DLV XXXXXXX z 19.06.2013, faktúru č. XXXXXXXX z 19.06.2013 na sumu 24.974,18 Eur splatnú 03.07.2013, dodací list DLV XXXXXXX z 19.06.2013, faktúru č. XXXXXXXX z 19.06.2013 na sumu 19.664,40 Eur splatnú 03.07.2013. Obchody 1 a 2 vyplývali z objednávok 1 a 2. Objednávka č. XXXXXXX, ku ktorej bola vystavená faktúra č. XXXXXXXX na sumu 24.974,18 Eur s maržou, ktorá predstavovala len 2,86 % a ktorej odberateľom bol samotný žalovaný ako podnikateľ - fyzická osoba pod IČO: XX XXX XXX označený ako Obchod 1, objednávka 2 č. XXXXXXX, ku ktorej bola vystavená faktúra č. XXXXXXXX na sumu 19.664,40 Eur s maržou, ktorá predstavovala len 3,17 %, ktorej odberateľom bola spoločnosť PLOMA Slovakia, s.r.o.. Žalobca tvrdil, že keď sa dozvedel o plánovanej realizácii Obchodov 1 a 2 kontaktoval žalovaného a zakázal mu realizovať uvedené obchody za stanovenia nízkych marží, ktoré uviedol žalovaný v relevantných faktúrach.

2. Žalobca na pojednávaniach trval na podanej žalobe, tvrdil, že Obchod 1 bol zrealizovaný v prospech samotného žalovaného, Obchod 2 spoločnosti PLOMA za neštandardne nízkych obchodných marží. Žiadal vec posúdiť ako pracovno - právnu. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zo

dňa 21.01.2014 uviedol, že napriek zákazu uskutočnil žalovaný Obchody 1 a 2 za nízke marže, ktoré sám stanovil čím úmyselne spôsobil škodu žalobcovi vo výške ušlého zisku.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 23.12.2013 pod číslom 12Cpr/6/2013-27 zo dňa 12.12.2013 žiadal žalobu zamietnuť. Žalobcovi bola doručená objednávka na kúpu uvedeného tovaru za uvedenú cenu, o čom bola zo strany žalobcu akceptovaná a vystavená faktúra. Nevystavoval faktúru žalovaný. Žalovaný na základe sprostredkovateľskej zmluvy (príloha 1) sprostredkoval uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalobcom a kupujúcim, títo si tovar prevzali, nešlo o žiadne porušenie povinností, vôbec nie pracovno-právnych vzťahov. Žalovaný postupoval v súlade so sprostredkovateľskou zmluvou. Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 31.12.2012, z č.l. 31 - 34 spisu, doložil k odporu proti platobnému rozkazu.

4. Žalovaný na pojednávaní žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vec žiadal posúdiť ako obchodno- právnu.

5. Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že žalobca je zapísaný pod obchodným menom Timbeum SE, so sídlom Junácka 6, Bratislava, IČO: 46 732 373 od 30.06.2012 (č.l. 84 - 85). Žalobca so žalovaným uzatvorili Pracovnú zmluvu zo dňa 14.03.2013 s nástupom do práce 15.03.2013 na prácu obchodného referenta. Okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 01.07.2013 žalobca skončil pracovný pomer z dôvodu, že marža za predávaný tovar bola iba na úrovni 2,9 %, ktorá sa priemerne pohybuje od 15 - 17 %, nekonal pre zamestnávateľa, ale pre seba (č.l. 5 - 7). Skončenie pracovného pomeru, výpoveď sprostredkovateľskej zmluvy prevzal žalovaný 04.07.2013 (č.l. 8). Súd oboznámil e-mail z 19.06.2013 kde je žalovanému ponúknutá dohoda s tým, že ju prijíma (č.l. 9). Dodací list DLV XXXXXXX zo dňa 19.06.2013 na tovar sa nachádza na č.l. 10. Faktúra číslo XXXXXXXX na sumu 29.974,18 Eur splatná 03.07.2013 sa nachádza na č.l. 11. Dodací list DLV XXXXXXX pre PLOMU Slovakia, s.r.o. sa nachádza na č.l. 12. Faktúra číslo XXXXXXXX na sumu 19.664,40 Eur splatná 03.07.2013 odberateľa PLOMA Slovakia, s.r.o. je na č.l. 13. Oznámenie o neuznaní započítania a predžalobná výzva sa nachádzajú na č.l. 14 - 16, doručená žalovanému 05.09.2013 je na č.l. 17. Žalovaný doložil k odporu proti platobnému rozkazu Zmluvu o sprostredkovaní medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 31.10.2012 s účinnosťou od 01.11.2012. Zmluvou sa zaviazal sprostredkovateľ, že bude pre záujemcu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude predaj veľkoplošných drevených materiálov a záujemca sa zaväzuje zaplatiť za to sprostredkovateľovi odplatu, províziu v zmysle článku III tejto zmluvy. V článku III je výška zjednanej provízie sprostredkovateľa 3.000,- Eur. Sprostredkovateľ je povinný piaty deň v mesiaci vystaviť záujemcovi daňový doklad. Sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkovateľskej zmluvy a záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy. Na č.l. 56 sa nachádza faktúra pod VS: XXXX splatná 19.11.2012 čiastka 2.500,- ako faktúra za tovar a faktúry zo zmluvy o sprostredkovaní v počte 8 kusov po 3.600,- Eur. Faktúry zo zmluvy o sprostredkovaní - I. je na č.l. 57, faktúra I. je na č.l. 58, faktúra I. je na č.l. 59, opätovne doručované, doručenka žalobcovi zo 04.12.2013 je na č.l. 60, faktúra I. je na č.l. 161, faktúra I. je na č.l. 62, faktúra I. je na č.l. 63. E-mailová komunikácia sa nachádza na č.l. 64 spisu. Faktúra I. je na č.l. 65. E-mailová komunikácia na č.l. 66. Faktúra I. je na č.l. 67. E-mailová komunikácia na č.l. 68. Všetky uvedené faktúry v sume 3.600,- Eur. Faktúra XXMXX na sumu 13.110,95 Eur. Faktúra XXXXXXXX na sumu 9.230,77 Eur. Faktúra XXXXXXXX na sumu 692,08 Eur. Počet kusov v palete 0361 v hrúbke drevotrieskovej dosky 18 mm za 3,91 %-nú maržu (Obchod 1). Počet kusov v palete 6708 za 4,07 %-nú maržu (Obchod 2) (viď č.l. 69 - 70). Cenník pre spoločnosť Timbeum SE v 1,95 Eur/m2 je na č.l. 77. Cenník pre spoločnosť Timbeum SE - HDF surová lakovaná, hrúbka 3 mm 0,92 Eur za m2 (č.l. 83). Prehľad marží pri predaji tovaru prostredníctvom ERP sa nachádza na č.l. 102 kde priemerná marža je 36,31 %. Účtovné v roku 2013 - výdaje 641,67 Eur, priemerná marža 25,47 %. Skladová predajka P. na sumu 770,00 Eur. V účtovnom roku 2013 pri výdajoch 301,29 Eur priemerná marža 35,35 %. Skladová predajka P. na uhradenú sumu 361,56 Eur je na č.l. 106. V roku 2013 pri výdajoch 823,08 Eur priemerná marža 29,66 % je na č.l. 107. Skladová predajka P. pri výdajoch celkom uhradených 994,90 Eur je na č.l. 108. Účtovný rok 2013 pri výdajoch 661,23 Eur priemerná marža 38,64 % je na č.l. 109. Skladová predajka P. celkom uhradené 793,18 Eur je na čl. 110. V účtovnom roku 2013 pri výdajoch 387,72 Eur, priemerná marža 49,86 % je na č.l. 111. Skladová predajka P. celkom uhradená suma 465,26 Eur je na

č.l. 112. Účtovný rok 2013 pri výdajoch 515,83 Eur, priemerná marža 32,25 % je na č.l. 113. Skladová predajka P. celkom uhradená suma 618,76 Eur je na č.l. 114. Výdaje pre účtovný rok 2013 v sume 824,72 Eur, priemerná marža 34,28 % je na č.l. 115. Skladová predajka P. celkom uhradené 989,68 Eur je na č.l. 116. Pre účtovný rok 2013 výdaje 466,67 Eur, priemerná marža 46,56 % je na č.l.117. Skladová výdajka P. celkom uhradené 560,00 Eur je na č.l. 118. Za účtovný rok 2013 výdaje 166,47 Eur, priemerná marža 54,53 % je na č.l. 119. Skladová predajka P. celkom uhradené 199,76 Eur je na č.l. 120. Za účtovný rok 2013 výdaje 134,56 Eur, priemerná marža 25,92 % je na č.l. 121. Skladová predajka P. celkom uhradené 161,47 Eur je na č.l. 122. Pre účtovný rok 2013 pri výdajoch 850,70 Eur, priemerná marža 25,04 % je na č.l. 123. Skladová predajka P. celkom uhradené 1.020,84 Eur je na č.l. 124. Pre účtovný rok 2013 pri výdajoch 143,00 Eur, priemerná marža 38,22 % je na č.l. 125. Skladová predajka P. celkom uhradené 163,00 Eur je na č.l. 126. V prílohe 2 na č.l. 127 sa nachádza prehľad marží pri jednotlivých obchodných partneroch za rok 2013 - odberateľ Drevina NZ s.r.o. marža 15,15 %, odberateľ Arivan s.r.o. marža 17,53 %, odberateľ W. U. marža 21,62 %, odberateľ Danering s.r.o. marža 14,39 %, odberateľ Europarket Slovakia s.r.o. marža 23,26 %. Účtovný rok 2013 Drevina NZ s.r.o. sa nachádza na č.l. 128 - 130. Účtovný rok 2013 Arivan s.r.o. je na č.l. 131. Účtovný rok 2013 W. U. PROFIL ALFA je na č.l. 132. Účtovný rok 2013 Danering s.r.o. je na č.l. 133. Účtovný rok 2013 Europarket Slovakia s.r.o. je na č.l. 134. Predaný tovar u žalobcu sa nachádza na č.l. 135 - 136. Pracovné zmluvy s C.. P. Y. zo dňa 08.11.2012, obchodný referent, s X. P. z 08.11.2012, obchodný referent, s C.. P. M. z 08.11.2012, obchodný referent, s E. P. z 08.11.2012, obchodný referent sa nachádzajú na č.l. 161 - 168. Výplatné pásky žalovaného z marca 2013 až júla 2013 sa nachádzajú na č.l. 169 - 170. Zmluva o sprostredkovaní s P. H. zo dňa 01.11.2012 sa nachádza na č.l. 171 - 174. Ukončenie zmluvy o sprostredkovaní dohodou pre žalovaného z 31.01.2013 sa nachádza na č.l. 175. E-mailová komunikácia s L. Z.L.M. sa nachádza na č.l. 176. Žalovaný bol vypočutý na pojednávaní dňa 06.02.2015. Svedkovia M., V., E. boli vypočutí na pojednávaní 06.02.2015. Svedok E.Ó. M. na pojednávaní uviedol, že so žalovaným spolupracuje od roku 2012. Začal zmluvou agenta. Hovorili o ukončení zmluvy o sprostredkovaní. Výšku marží určoval žalovaný. Súhlasil s tým, že skončí sprostredkovateľskú zmluvu a podpíše pracovnú zmluvu. Nesedí to však s dátumami jednotlivých doložených zmlúv. Nešlo iba o nízku maržu, ale o dlhodobý platobný cieľ. Tvrdil, že o nízke marže išlo vtedy keď sa predávali nákladné motorové vozidlá, kompletný kamión. Ak zákazník zaplatil hneď, tak bolo možné, aby táto marža bola nižšia, to bolo možné pri takomto obchode. Marža bola stanovená podľa toho čo bol zákazník ochotný zaplatiť a podľa toho čo ponúkala konkurencia. Svedok P. V. na pojednávaní uviedol, že prijal žalovaného na odporučenie pána F., bývalého predsedu predstavenstva. Žalovaný bol zamestnancom riadenia predaja tovaru vo K. na sklade. Tvrdil, že bol zamestnancom. Nezodpovedá to sprostredkovateľskej zmluve, ktorá bola do spisu doložená. Tvrdil, že na to, aby bola firma v zisku musela byť marža minimálne 7 - 10 %, táto pokrývala platy zamestnancom, prenájom a zisk. Zo začiatku boli nízke marže, keď nechceli robiť také obchody. Tvrdil, že vylúčili nízke marže. Zmluvy podpisoval pán Z. a pán F.. Keby predávali za nízke marže nič nezarobia, na všetkom by prerábali. Tvrdil, že pán F., pán M. a on mu na stretnutí v Bratislave uviedli, že žalovaný nesmie dávať nízke marže, bola tam aj e-mailová komunikácia. Súd uložil svedkovi, v lehote 7 dní, doručiť do spisu e- maily, v ktorých bol žalovaný upozorňovaný, že nemá dojednávať obchody s nízkou maržou. Svedok C.. U. E. na pojednávaní uviedol, že žalovaný bol obchodný zástupca. Objednávky, dodacie listy, kúpne zmluvy, pokyny účtovníčky na vystavenie faktúr dával žalovaný. Na objednávku od pána B. vystavili faktúru v Bratislave a výšku marží stanovoval žalovaný. Tvrdil, že rozmedzie bolo od 10 - 30 %, záležalo od zákazníka. Žalovaný dňa 16.02.2015 zaslal maržu z predaja tovaru nakúpeného v júni 2013 spoločnosti žalobcu (viď č.l. 200). Žalobca doložil prehľad marží v roku 2014 - príloha 1 - 17,77 % kamiónový odber a príloha 2 - 14,05 % paletový odber. Prehľad marží v prílohe 1 sa nachádza na č.l. 204 - 17,77 %. Faktúry nesúvisiace so sporom sa nachádzajú na č.l. 205 - 212. Marža v prílohe 2 - 14,05 % je na č.l. 213. Faktúry nesúvisiace s predmetom sporu sú na č.l. 214 - 221. E-mailová komunikácia s L. Z. ohľadne výšky marží, ktorá sa pohybuje pri čistej marži v rozmedzí 0,5 - 1,5 % sa nachádza na č.l. 222. Obchodné vzťahy sú na č.l. 223 - 228 spisu. Pred dožiadaným súdom - Okresným súdom v Příbrami dňa 19.05.2015 bol vypočutý svedok P. F., ktorý uviedol, že v roku 2013 problémy a názorové rozdiely medzi akcionármi vznikali. Okrem pána B. získaval nejakých obchodných partnerov pán V., ďalších obchodných partnerov získavali nástupcovia pána B.. Väčšinou marže určoval pán B.. U niektorých obchodoch sa, ale riadili kolektívne. Pred dožiadaným súdom - Okresným súdom v Příbrami dňa 27.11.2017 bol vypočutý P. F., ktorý uviedol, že so žalovaným nikdy žiaden problém nemal, konzultovali za koľko má materiál predávať. Nie si je vedomý toho, že by mal so žalovaným problém ohľadom marží. Niektoré obchody robili i s nižšou maržou než bolo 10 - 12 %.

Súd oboznámil rozsudok Okresného súdu Zvolen -401 zo dňa 12.06.2018, právoplatný 29.05.2019, v ktorom súd žalobu zamietol. Išlo o zaplatenie sumy 24.974,18 Eur, ktorá bola predmetom započítania.

7. Podľa , zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

8. Podľa , sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

9. Podľa , sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva.

10. Podľa , sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy; nesmie však navrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, ohľadne ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas svoje záväzky zo sprostredkovanej zmluvy.

11. Podľa , zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania, nie je uzavretá v čase určenom v zmluve o sprostredkovaní. Ak nie je tento čas takto určený, môže ktorákoľvek strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane.

12. Podľa , vzniku práva sprostredkovateľa na províziu nebráni skutočnosť, že až po zániku zmluvy o sprostredkovaní je s treťou osobou uzavretá zmluva (), prípadne splnená zmluva (), na ktorú sa vzťahovala jeho sprostredkovateľská činnosť.

13. Súd zamietol žalobu na základe toho, že vec posúdil ako obchodno-právnu na základe Sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 31.10.2012. Práve na základe tejto sprostredkovateľskej zmluvy zabezpečoval žalovaný všetky obchody v prospech žalobcu, obchody medzi žalobcom a kupujúcim. Samotná pracovná zmluva, na ktorú poukazuje žalobca bola uzatvorená za tým účelom, aby pokryla činnosti, ktoré nepokrývala samotná sprostredkovateľská zmluva. Žalovaný okrem sprostredkovania činnosti v prospech žalobcu vykonával činnosti na základe tejto pracovnej zmluvy ako bolo práca na registračnej pokladni, odvody tržieb, objednávanie tovaru a služieb, kupovanie, zabezpečovanie stravných lístkov pre zamestnancov, práca na vysokozdvižnom vozíku, rozvoz tovaru, práca na formátovej píle, kódovanie, uzamykanie priestorov, v podstate iné činnosti, ktoré nepokrývala samotná sprostredkovateľská zmluva. Práve z výkonu týchto činností vznikla potreba uzatvoriť pracovnú zmluvu. Čo sa týka výkonu sprostredkovateľskej činnosti žalovaného v prospech žalobcu ku dňu 01.12.2012 mal žalobca 0 klientov, viac ako 1000 klientov v podstate zabezpečil žalovaný, a to už k 01.01.2013. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, čo sa týka údajného ušlého zisku vo výške rozdielu 14 % a maržou, ktorá bola na predmetných faktúrach, ktoré žaluje. Zaužívaná marža u žalobcu predstavovala bežne pri kamiónových obchodoch percentuálnu výšku vo výške 2 - 3 %, niekedy viac, niekedy menej, takýto percentuálny rozsah pokrýval približne 70 % kamiónových obchodov. Čo sa týkalo marže 14 %, na ktorú poukazuje žalobca je potrebné uviesť, že pri plusovom, resp. paletovom predaji bola táto základná marža 35 %. Práve tento kusový, paletový predaj predstavoval polovicu objemu celkového obchodu žalobcu. Boli výnimky v rámci obchodu, kedy bol tento paletový obchod nižší alebo vyšší. Spoločnosť Drevostav, s.r.o. a spoločnosť SimKor, s.r.o., mala bežne za takýto kusový, paletový predaj percentá 5 - 6 %. Čo sa týka kamiónového obchodu, ktorý je predmetom faktúry, aj tejto faktúry, napr. spoločnosť Eurostat, s.r.o. mala tak isto dojednaný obchod v pohybujúcej sa percentuálnej marži ako je pri žalovanom, resp. pri žalovaných faktúrach. Tak isto bolo tomu pri faktúre vystavenej v prospech odberateľa L. B., dokonca aj v súčasnosti žalobca realizuje kamiónové obchody napr. so spoločnosťou Rehab s.r.o., s ktorou tak isto má nízku maržu. Je mnoho ďalších spoločností, v ktorých percentuálna marža sa pohybovala na úrovni 2 - 4 %, bolo to závislé individuálne k danému obchodu. Dokonca boli niektoré ležiaky na sklade, ktoré boli s mínusovou maržou, resp. v prospech spoločnosti Timbeum, s.r.o., organizačná zložka Praha, bola marža vo výške 0,5 %. Pohľadávky žalovaného voči spoločnosti Timbeum SE predstavujú k dnešnému

dňu sumu presahujúcu cca 24.974,18 Eur. Týka sa to konania , kde došlo k jednostrannému zápočtu zo strany žalovaného. Žalovaný predložil faktúry v prospech L. B., z ktorých jednoznačne ako aj z cenníka Bučiny vyplýva, že tá marža sa pohybovala v rozmedzí 3 - 4 %. Predložil zoznam klientov, ktorých práve na základe sprostredkovateľskej zmluvy zabezpečil žalovaný v prospech žalobcu, všetci v tomto zozname obchodovali so žalobcom len na základe činnosti žalovaného. Vo vzťahu k pracovnej zmluve súd uvádza, že táto hovorí o obchodnom referentovi a pokynoch zamestnávateľa, to je asi tak všetko. V žiadnom prípade nezahŕňa, že ide na jej základe o výkon činnosti sprostredkovania. Čo sa týka 3 - 4 %-nej výnimky, podľa tvrdenia žalobcu, s týmto sa súd nestotožňuje. Nie je možné miešať kamiónové obchody a kusové obchody, kde je úplne prirodzené, že tá marža sa pohybuje diametrálne na odlišných mierach. Čo sa týka sprostredkovania v prospech tretej osoby, toto tvrdenie by znamenalo, že žalovaný si v prospech žalobcu nemohol vo svoj prospech nadobudnúť žiaden iný tovar. Ku dňu vzniku nemal žalobca žiadnych klientov, len potvrdil, že týchto klientov zabezpečil žalovaný na základe sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá vznikla v približne rovnakom období. Čo sa týka vedomostí a podrobných informácií, o ktorých má žalovaný vedomosť, to že tieto skutočnosti vie, neznamená, že ich má z pozície zamestnanca, je to nepodložené tvrdenie, tieto obchody však sám sprostredkoval. Čo sa týka sprostredkovateľskej zmluvy a námietky žalobcu, že pohľadávka žalovaného je nedôvodná, samotná sprostredkovateľská zmluva má svoj právny život, bola uzatvorená 31.10.2012, ukončená bola výpoveďou s platnosťou až ku dňu 30.09.2013, to znamená, že ak žalobca mal záujem vypovedať túto sprostredkovateľskú zmluvu mohol to kedykoľvek urobiť, čo však urobil v júni 2013. Čo sa týka zákazu činnosti, právny zástupca žalobcu tu uvádzal, že žalovaný nemohol vykonávať činnosť zhodnú s predmetom žalobcu bez súhlasu žalobcu. Žalovaný jednoznačne vykonával po celú dobu platnosti sprostredkovateľskej zmluvy a sprostredkovával obchody medzi navrhovateľom a kupujúcim, bola na to sprostredkovateľská zmluva, ktorej predmetom je presne takáto činnosť. Čo sa týka tvrdenia, že sprostredkovateľská zmluva mala zaniknúť, pretože ju nahradila pracovná zmluva, súd to považuje z právneho hľadiska za úplne neprípustný záver. Poukazuje na skutočnosť, že keď raz boli uzatvorené obchody sprostredkované a uzatvorené následne, nemal už žalovaný od nich možnosť odstupovať, z pozície sprostredkovateľa. Súd má za to, že konal ako sprostredkovateľ, v žiadnom prípade nie ako zamestnanec. Súd má za to, že v tomto konaní, aj v konaní vedenom pod sp. zn. bolo jednoznačne preukázané, aj teda s poukazom na posledné závery krajského súdu v predmetnej veci, že žalovaný bol pre žalobcu činný, na základe zmluvy o sprostredkovaní, v konečnom dôsledku tam bola potom preukázaná aj dôvodnosť jeho nároku na odmenu a tak ako v tomto súdnom konaní, tak v konaní vedenom pod sp. zn. bolo jednoznačne preukázané, že pracovná zmluva, ktorá bola so žalovaným uzatvorená bola uzatvorená za účelom pokrytia iných činností ako obstarávanie obchodov na účet žalobcu. To vyplýva priamo teda ako z dokazovania vykonaného v tomto konaní, tak v konaní pod sp. zn. . V rámci týchto obchodov bolo postupované v rámci zaužívanej bežnej praxe a bola dodržaná teda zaužívaná bežná marža. Súd je toho právneho názoru, že aj čo do otázky marží a ich výšky bolo vykonané rozsiahle dokazovanie výsluchom svedkov: výsluch svedka F., svedka E.R., alebo svedka M.R., ktorý v konečnom dôsledku potvrdil aj tú zaužívanú prax ohľadom marží, aj čo do teda jej výšky. Žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný. Nejde o nárok z pracovno-právneho vzťahu. Žalobca nepreukázal uplatnený nárok ani nie čo do dôvodu, ani nie čo do výšky, nakoľko v podstate tými dokladmi, ktoré produkoval nepreukázal tú bežnú, alebo štandardnú obchodnú prax, tam bolo preukázané, že aj tie vzorky, ktoré on predkladal boli naozaj reprezentatívne. Žalobca sa pokúšal preukázať existenciu vyššej marže, ale táto vzorka, ktorá bola koncipovaná nemôže byť relevantná, ak ide o objem 600 - 700 obchodov a žalobca predložil 8 obchodov tak reprezentatívna vzorka na úrovni 1 - 2 % v postate nič nepreukazuje. Čo sa týka teda do otázky tej obchodnej praxe, že v danom prípade išlo o štandardné kamiónové obchody kde tá marža bola na úrovni 2 - 3 % ako bolo deklarované. Čo sa týka do uplatnenia tej námietky započítania, súd preukázal, že v podstate tá pohľadávka žalovaného, v spore , v podstate z titulu sprostredkovateľskej odmeny, je započítateľná, ale v danom konaní tá námietka započítania bola uplatnená čo do výšky žalovanej sumy 24.974,18 Eur, ale pohľadávka žalovaného bola vo výške 31.100,- to znamená po započítaní tých pohľadávok tam vznikol rozdiel vo výške toho rozdielu, vo zvyšnej časti žalovaný započítal. V obchodno-právnej rovine, kde ustanovenia jednoznačne umožňujú započítať pohľadávky aj ktoré sú premlčané, tam je jediná tá podmienka, že v čase keď došlo ku stretu pohľadávok, tie nemohli byť premlčané, a to nebolo, pretože tie obdobia korešpondujú. Súd k určovaniu marží, ktoré prezentoval žalovaný v roku 2014, druhé v roku 2015 uvádza, že tieto marže nezodpovedajú tvrdeným skutočnostiam žalovaným za akých boli u žalobcu skutočne realizované. Žalovaný uplatnil procesnú obranu voči pohľadávke žalobcu týkajúcu sa zániku pohľadávky žalobcu z dôvodu jej vzájomného stretu s pohľadávkou žalovaného kde pôvodná pohľadávka vo výške 24.974,18 Eur, ktorú mal žalobca voči žalovanému. Ide mi o zánik pohľadávky

aj v tomto prípade, táto zanikla po tom ako po započítaní na pohľadávku 31.300,- Eur žalovaného bola započítaná pohľadávka 24.974,18 Eur a pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, ktorá predstavuje sumu 6.325,82 Eur. Teda po započítaní pohľadávky žalobcu uplatňovanej v tomto konaní táto jeho pohľadávka zanikla. Oprávnenosť nároku žalovaného z plnenia na základe sprostredkovateľskej zmluvy bola riešená OS Zvolen , otázku ukončenia sprostredkovateľskej zmluvy k septembru 2013 potvrdil aj krajský súd. Čo sa týka vo vzťahu k žalobcom namietaných marží, tieto žalobca namietal 2x, a to v podaní z 09.09.2014. Vo vzťahu k týmto námietkam a prirovnaniam máme za to, že ide o nereprezentatívnu vzorku, v prílohe č. 1 žalobca predložil 12 obchodov z celkového množstva 607, čo je 1,9977 %. Grif, s.r.o., na ktorú žalobca poukazuje nakúpila tovar zo skladových spoločností spoločnosti Ploma v 50 %-nej zľave, čo mohlo priznať maržu v tej výške ako žalobca argumentuje. Vo vzťahu k maržiam pri jednotlivých obchodných partneroch ide o účelovú separáciu týchto dokladov. Vo vzťahu k spoločnosti Drevinanz, s.r.o. tak isto nejde o veľkoobchod, len o maloodber, spoločnosť tovar odobrala v 16-tich rôznych obchodoch počas 9 mesiacov. Žalobca v tejto spoločnosti realizoval aj dopravu a obdobne to bolo u ostatných obchodných partnerov kde žalobca na to poukazuje. Čo sa týka predloženia vyjadrenia žalobcu z 13.02.2015, ide o obchody zrealizované v roku 2014, teda keď už žalovaný u žalobcu nepôsobil. Ide tu na obchodný prípad kde v prílohe 1 je uvedené získanie marže vo výške 11,64 %. Žalobca nadobudol tento tovar ako dôsledok objednaného veľkoodberu. Bez toho, aby to bol dojednaný veľkoodber by nemal také ceny od výrobcu, by nemohol poskytnúť takú maržu konečnému odberateľovi. Žalobca veľkoodber neuskutočnil a tovar nechal u výrobcu na sklade. Výrobca potom tento tovar viacerým odberateľom ponúkal. V žiadnom prípade nemohlo ísť o štandardnú maržu 11,64 % vo vzťahu k uvedenému kamiónovému obchodu. Číslo 5 a číslo 6 v prílohe číslo 1, vychádzal súd z počtu kusov, treba poukázať na to, že to nie je kamiónový odber, ale odber paletový, zase tá marža sa nemôže porovnávať s maržou, ktorá sa realizovala na základe faktúr, ktoré rozporuje žalobca. Sú údaje pod číslom 7 - 7g, sú bez výpovednej hodnoty, z nich nie je možné charakterizovať o aký odber tu ide, je to nejaký kumulatívny odber za obdobie viac než jedného roka. V prílohe číslo 2 k tomuto vyjadreniu, žalobca opäť poukazuje len na vytiahnutý počet obchodov, konkrétne 8 obchodov, k mesiacu október už realizoval podľa dodacieho listu 434 obchodov, on odkazuje na 8 obchodov, považuje to za definíciu priemeru marže, čo však nie je akceptovateľné, pretože už v októbri mal zrealizovaných 434 obchodov, čo je žalobcom prezentovaných obchodov len 1,8 %. Vo vzťahu k obchodu v prílohe č. 2, označených ako č. 1 a 2, dodací list končiaci 269 a 248. Z objemu tovaru a jeho hmotnosti je zrejmé, že ide o kamiónový prejav, išlo o predaj ucelených balíkov a bola tu stanovená marža 4,98 a 5,1 %. Žalobca realizoval dopravu pre odberateľa, čo vyplýva z dodacích listov, výrobcom je spoločnosť BUČINA, ktorá sídli na Slovensku a druhým spoločnosť Glunz, ktorý sídli v Nemecku, to znamená, že tento tovar sa musel niekde skompletizovať a dodať. Táto kamiónová preprava, ktorou argumentuje žalobca s maržou 4,9 a 5,1 % obsahuje už aj podľa všetkého dodanie tovaru, ktorú si žalovaný vo svojom prípade zabezpečoval sám. Tie marže sú + - približné tomu ako ich realizoval žalovaný a v žiadnom prípade nekorešpondujú so 14 % žalobcom prezentovanou maržou, ktorá mala byť podľa neho priemerná. Čo sa týka prílohy č. 3 kde žalobca odkazuje na to, že určovanie marží bolo realizované vedením spoločnosti a pokyny boli dávané žalovanému, máme za to, že táto príloha uvedené vôbec nepreukazuje, nestotožňujeme sa s tým. Chceme poukázať na to tak, ako vypovedali aj svedkovia, že maržu určoval žalovaný, zhodne ako to žalovaný uviedol vo svojich tvrdeniach. Z tohto mailu, ktorý predložili vyplýva len komunikácia o obchode, ktorý bol vzájomne komunikovaný v decembri 2012 a v apríli 2013 sa zistilo, že naň nie sú peniaze. To bol dôvod, prečo k uskutočneniu obchodu nedošlo. Bola tam požiadavka, aby boli peniaze zložené vopred, v žiadnom prípade tam nešlo o spor ohľadne marží. Podstata je tá, že tie marže boli dojednané, boli žalovaným odprezentované a mali sa realizovať. Obchod bol realizovaný v súlade s platnou politikou obchodnej spoločnosti s obchodnými zvyklosťami a že sa to nevymykalo bežným maržám, ktoré sa v daných obchodoch dojednávali. Súd mal za to, že aj samotný P. F.D., bývalý predseda predstavenstva žalobcu, vypočutý pred Okresným súdom v Příbrami potvrdil, že žalovaný nemal stanovenú výšku marže, ktorú mal dojednávať vo svojich províznych podmienkach. Súd vzťah posúdil ako vzťah zo sprostredkovateľskej zmluvy podľa . Súd má za to, že žalobca nepreukázal opak. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

14. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 percent, pretože žalovaný bol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (, ).