Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Co-118-2018.pdf
PDF · 106.85 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/118/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ N.. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, O., 2/ X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, O., zastúpená: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Damborského 13, Nitra, IČO: 50 361 864, o zaplatenie 12 936,44 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/553/2015 - 83 zo dňa 25.07.2018 v častiach I., IV., III. a V. výroku, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 19C/553/2015 - 83 zo dňa 25.07.2018 v napadnutých častiach I. a IV. výroku z r u š u j e a konanie v týchto častiach z a s t a v u j e.
V častiach III. a V. výroku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu proti žalovaným v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 12 936,44 eura s príslušenstvom tak, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12 798,65 eura spolu s úrokom vo výške 7,99 % ročne zo sumy 11 524,73 eura od 12.06.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 12 798,65 eura od 12.06.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 137,79 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 137,79 eura od 12.06.2014 do zaplatenia zastavil (II. výrok). Súd žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol (III. výrok). Žalobca má voči žalovanému v 1. rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 98,02 % (IV. výrok). Žalovaná v 2. rade má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (V. výrok).
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciu ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 4 písm. a/, § 7 ods. 1, 3, § 8 ods. 1 zák. č. 310/1992 Zb., § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 2, § 100 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2014 domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 12 936,44 eura spolu s úrokom za úver vo výške 7,99 % ročne zo sumy 11 524,73 eura od 12.06.2014 do zaplatenia a 5 % úrokom z omeškania zo sumy 12 936,44 eura od 12.06.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými v 1. a 2. rade uzatvoril dňa 23.01.2007 Zmluvu mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému v 1. rade mimoriadny medziúver vo výške 11 617,88 eura, žalovaný v 1. rade sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 7,99 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 77,38 eura a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 58,09 eura. Po pridelení cieľovej sumy sa žalovaný v 1. rade zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške
4,7 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 101,67 eura. Žalovaný v prvom rade svoj záväzok riadne a včas nesplácal, preto listom zo dňa 06.06.2014 žalobca od úverovej odstúpil a vyzval žalovaného v 1. rade, aby v lehote 7 dní zostatok úveru vrátil. Nárok voči žalovanej v 2. rade žalobca odôvodnil prevzatím ručenia žalovanou v 2. rade, ktorá sa zaviazala uspokojiť pohľadávku žalobcu, ak ju neuspokojí žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1. rade opakovane porušoval platobnú disciplínu a do omeškania sa dostal už so splátkami splatnými k 15.06.2009, 15.07.2009, 15.09.2009, ktoré riadne a včas neuhradil a úhradu vykonal až dňa 30.09.2009. Žalobca mohol uplatniť právo od zmluvy odstúpiť už dňom nasledujúcim po splatnosti splátky splatnej ku dňu 15.07.2009, t.j. dňa 16.7.2009. Žalobca od zmluvy odstúpil až dňom 06.06.2014 a žalobu na súd podal dňa 30.10.2014, preto súd považuje nárok žalobcu za premlčaný. Keďže premlčanie namietla len žalovaná v druhom rade, námietku premlčania možno zohľadniť len vo vzťahu k nej. Ručiteľský záväzok je vedľajší, závisí čo do svojho vzniku, zániku, platnosti a spravidla aj obsahu od záväzku medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je hlavný, určujúci. Ak námietku premlčania vznesie hlavný dlžník, právne účinky premlčania nastávajú nielen vo vzťahu k nemu samotnému, ale aj vo vzťahu k ručiteľovi. Toto však neplatí naopak. Ručiteľ sa môže dovolať iba premlčania hlavného záväzku s účinkami pre svoju osobu. V predmetnom konaní žalovaný v 1. rade námietku premlčania nevzniesol, preto súd na námietku premlčania vo vzťahu k nemu neprihliadol. Súd žalobe vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vyhovel, berúc do úvahy aj čiastočné späťvzatie podanej žaloby v časti o zaplatenie sumy vo výške 137,79 eura. V tejto časti konanie súd zastavil, a to aj bez súhlasu žalovaných, pretože k čiastočnému späťvzatiu došlo ešte pred otvorením prvého pojednávania vo veci samej, a teda súhlas žalovaných sa nevyžadoval. Súd zaviazal žalovaného v 1. rade aj k úhrade riadneho úroku vo výške 7,99 % ročne zo sumy 12 798,65 eura, ktorý úrok v tomto prípade predstavuje odplatu žalobcu za poskytnutie finančných prostriedkov pre žalovaného v 1. rade a žalobcovi priznal aj právo na zákonný úrok z omeškania voči žalovanému v 1. rade, a to vo výške 5,00 % ročne, ktorý si strany dojednali v úverovej zmluve a ktorá je v nižšej výške ako sadzba platná podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z. Súd priznal žalobcovi právo na úrok a úroky z omeškania v súlade s petitom žaloby, a to odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia o odstúpení od zmluvy žalovanému v 1. rade, t.j. odo dňa 12.06.2014. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku v častiach, ktorými súd žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol a v časti priznania náhrady trov konania žalovanej v 2. rade, výrok III. a V. rozsudku, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že súd prvého stupňa odňal napádaným rozsudkom žalobcovi možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa iba stroho skonštatoval, že považoval námietku premlčania žalovaného II. za správnu, nakoľko žalobcovi vzniklo v dôsledku omeškania s plnením splátok dňa 16.07.2009 právo od zmluvy odstúpiť, pričom žalobca od zmluvy odstúpil až 06.06.2014, teda námietka premlčania je dôvodná. Námietku premlčania vzniesol žalovaný II. na pojednávaní dňa 09.07.2018. Na tomto pojednávaní žalobca uviedol tvrdenia, prečo považuje vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú, tak z dôvodu skutkového stavu ako aj právneho posúdenia. Z odôvodenia napádaného rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa tvrdenia uvádzané žalobcom úplne odignoroval. Súd prvého stupňa sa teda jednostranne priklonil k názoru žalovaného II., bez venovania pozornosti skutočnostiam uvádzaným žalobcom vo vzťahu k premlčaniu nároku, čím porušil zásadu rovnosti strán v konaní. Nakoľko súd prvého stupňa neuviedol, prečo nepovažoval tvrdenia žalobcu za relevantné, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, nakoľko žalobca v podanom odvolaní nemôže voči názoru súdu o nesprávnosti žalobcom uvádzaných skutočnostiach vecne argumentovať. Odôvodnenie teda odporuje princípom spravodlivého procesu pokiaľ ide o jeho úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť, v dôsledku čoho je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné. Predpokladom na premlčanie práva teda je, že právo vzniklo, právo naďalej existuje a nevykonalo sa v premlčacej dobe. Na to, aby sa právo mohlo premlčať, teda právo musí existovať, nemôže sa premlčať právo, ktoré zaniklo.
Uhradením omeškaných splátok dňa 30.09.2009 zaniklo omeškanie žalovaného I. s plnením splátok a teda zaniklo právo žalobcu od zmluvy odstúpiť. Vznesená námietka premlčania je teda, rovnako ako rozhodnutie o jej opodstatnenosti, nesprávna. Keď sa dlžník dostane do omeškania s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace vznikne veriteľovi ďalšie právo od zmluvy odstúpiť, bez ohľadu na to, či využil právo od zmluvy odstúpiť v dôsledku predchádzajúceho omeškania. V konaní bolo preukázané, že k omeškaniu žalovaného I. s plnením splátok spôsobujúcich oprávnenie žalobcu od zmluvy odstúpiť dochádzalo aj po 16.07.2009, teda právo od zmluvy odstúpiť preukázateľne vznikalo žalobcovi aj neskôr a žalobca toto právo neskôr využil. Ak teda nebolo možné žalobcovi priznať právo na odstúpenie od zmluvy z dôvodu omeškania s plnením splátok splatných 15.06.2009 a 15.07.2009, mal sa súd prvého stupňa zaoberať otázkou, či neskôr nevzniklo žalobcovi právo na odstúpenie od zmluvy, kto by žalobcovi priznať bolo potrebné.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v častiach uloženia povinnosti na plnenie žalovanému v 1. rade a o náhrade trov konania priznaných žalobcovi, I. a IV. výroku, podal žalovaný v 1. rade v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd návrh voči žalovanému v 1. rade zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania, resp. aby v týchto častiach rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiada, aby súd nepriznal žalobcovi 7,99 % p.a. úrok z úveru zo sumy 11 524,73 eura od 12.06.2014 do zaplatenia. Ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vznáša námietku premlčania. Nárok žalobcu je premlčaný aj s poukazom o odôvodnenie napadnutého rozsudku, nakoľko žalobca mohol svoje právo na odstúpenie od zmluvy prvýkrát uplatniť už dňa 16.07.2009, čo však neurobil. Žalobca od zmluvy odstúpil až 06.06.2014 a podanie žaloby na súd urobil až 30.10.2014. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania, z povahy námietky premlčania vymedzený hmotným právom vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Poukazuje na zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, kde v ustanovení § 5b sa hovorí, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súd) prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho (veriteľa) voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Uvedené ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa ukladá súd povinnosť zo zákona prihliadať na premlčanie aj bez námietky účastníka konania, a to vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie. V tejto súvislosti má za to, že pokiaľ aj nenamietal premlčanie nároku žalobcu, podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, súd mal exe offo prihliadnuť na premlčanie.
6. K podanému odvolaniu žalovaného v 1. rade sa písomne vyjadril žalobca, pričom poukázal na to, že skutočnosť, že žalobca má právo požadovať vrátenie finančných prostriedkov jednorazovo ešte neznamená, že mu aj boli vrátené. Nakladať s finančnými prostriedkami a tvoriť z nich zisk môže žalobca až po tom, čo mu budú finančné prostriedky skutočne vrátené, nakoľko obchodovať s právom požadovať nejaké finančné prostriedky sa nedá.
Teda až do momentu skutočného vrátenia finančných prostriedkov má žalobca obetované finančné prostriedky s ktorými nemôže nakladať, pričom nakladať s nimi môžu žalovaní, ktorí rozhodujú o tom, kedy sa rozhodnú finančné prostriedky žalobcovi skutočne vrátiť, a teda žalobcovi má patriť odplata za prenechanie finančných prostriedkov až do momentu ich reálneho vrátenia žalobcovi. Žalovaný I. neuviedol, žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by žalobcovi zakazovalo požadovať úroky za úver po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Oprávnenie veriteľa domáhať sa splnenia dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti je podmienené porušením povinnosti zo strany dlžníka a navodením protiprávneho stavu konaním dlžníka. V prípade, aby by porušením povinnosti dlžníka, v dôsledku ktorého veriteľ využije zákonom daný mechanizmus, zanikol veriteľov nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by prakticky porušením povinnosti získal pre neho výhodnejšie postavenie. Nárok veriteľa požadovať úrok za úver až do doby skutočného vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov (teda aj po požadovaní jeho predčasného splatenia) vyplýva aj z ostatnej rozhodovacej praxe súdov.
7. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná v 2. rade, pričom navrhla, aby odvolací súd podané odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol. Poukázala na to, že žiadna právna úprava možnosti odstúpenia od zmluvy v prípade omeškania dlžníka, teda ani úprava podľa Obchodného zákonníka, ani úprava podľa Občianskeho zákonníka a ani podľa samotnej zmluvy o úvere, ktorú žalobca so žalovaným uzavrel, neposkytuje žalobcovi možnosť posudzovať omeškanie jednotlivých splátok ako relevantné, alebo nerelevantné. Je zrejmé, že v období medzi 15.6.2009 - 15.9.2009 boli splnené obe podmienky, za ktorých vzniklo žalobcovi právo odstúpiť od zmluvy, teda žalovaný meškal so splátkou už za mesiac IV/2009 viac ako 3 mesiace a bol v omeškaní so 6-timi splátkami, čo je určite podstatne viac ako dve splátky, ktoré sú postačujúce pre odstúpenie od zmluvy podľa textu zmluvy samotnej. Nie je možné preto akceptovať argument žalobcu, že toto meškanie on nepovažoval za relevantné, a on si vznik práva na odstúpenie od zmluvy vzťahuje k inému - neskoršiemu dátumu tak, aby to lepšie vyhovovalo jeho procesnému postaveniu. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry teda nie je možné prijať argumentáciu žalobcu, ktorá sa objavuje až v jeho odvolaní, poukazujúcu na ustanovenie § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, keď celý vzťah medzi žalobcom a žalovaným je upravovaný normami spotrebiteľského práva. Podľa článku VII zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok. V zmysle ustanovenia v bode 3 článku XIX všeobecných podmienok, konkrétne písm. b) mal žalobca taktiež aj možnosť vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, čo však taktiež nevyužil. Kľúčový dôkaz pre uplatnenie námietky premlčania je v dokumente, ktorý je v spise pod č. l. 34. Z uhradenej položky dňa 30.09.2009 je zrejmé, že bolo súčasne uhrádzaných 6 splátok. Z analýzy predchádzajúcich splátok je zrejmé, že ani touto sumou nedošlo k úhrade celého dlhu.
8. K odvolaniu žalobcu a vyjadreniu žalovanej v 2. rade sa písomne vyjadril žalovaný v 1. rade, pričom v obsahu poukázal na to, že odvolanie žalobcu považuje za dôvodné. V plnom rozsahu sa stotožňuje s jeho odvolaním a aj s dôvodmi pre ktoré napadol rozsudok súdu prvej inštancie. V prípade odstúpenia od zmluvy o úveru zo strany veriteľa zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká. Zánikom zmluvy zanikajú práva a povinnosti zmluvných strán v nej uvedené. Spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška je konečná ku dňu odstúpenia od zmluvy. V prípade omeškania spotrebiteľa s vrátením tých prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie riadne úroky. Ak by takáto povinnosť spotrebiteľa, platiť riadne úroky aj po odstúpení od zmluvy bola priamo uvedená v zmluve o úvere, takáto skutočnosť by bola irelevantná, nakoľko i) dané ustanovenia by bolo neplatné s ohľadom na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže by išlo o odklon od práv spotrebiteľa v jeho neprospech.
9. Žalobca podal k vyjadreniu žalovanej v 2. rade písomné vyjadrenie v obsahu, ktorého poukázal na to, že z predložených výpisov z účtu je zrejmé, že aj po 30.09.2009 žalovaný I. pokračoval v splácaní splátok, pričom v zmysle vyššie uvedenej zásady započítavania platieb na najskôr splatné splátky (žalovaný I. neručil, ktoré splátky plní), splátkami realizovanými po 30.09.2009 omeškanie žalovaného
I. so splátkami za mesiace 06/2009 - 09/2009 zaniklo, čím zaniklo aj právo žalobcu na odstúpenie od zmluvy z dôvodu omeškania so splátkami za mesiace 06/2009 - 09/2009. Nakoľko toto právo žalobcu zaniklo, nemôže byť správne tvrdenie súdu prvého stupňa, že žalobcovi začala plynúť premlčacia lehota 16.07.2009.
10. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade podal opätovne vyjadrenie žalobca, pričom v obsahu poukázal na to, že skutočnosti tvrdené žalobcom I. sú v rozpore s časťou tvrdení žalovaného I. v podanom odvolaní. Žalovaný I. uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odvolacími dôvodmi žalobcu, teda sa musí stotožňovať aj s tvrdeniami žalobcu o nesprávnom prihliadnutí na námietku premlčania. Nakoľko v podanom odvolaní žalovaný I. vzniesol námietku premlčania, nie je žalobcovi zrejmé, čo žalovaný I. sleduje na jednej strane vznesením námietky premlčania a na strane druhej súhlasom s názorom o nesprávnom posúdení dôvodnosti námietky premlčania. V zmysle aktuálne platného a účinného zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej iba CSP) je nepochybné, že námietka premlčania je hmotnoprávnou námietkou a v zmysle ustanovení CSP ako prostriedok procesného útoku a obrany podlieha ustanoveniam o zásadách koncentrácie konania.
11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach I., III., IV. a V. výroku ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaných odvolaní žalobcom a žalovaným v 1. rade (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že je dôvod na čiastočné zastavenie konania ako aj na čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
12. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal od žalovaných v 1. a 2 rade zaplatenia sumy 12 936,44 eura s príslušenstvom titulom plnenia z uzavretej Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v spojení s ručiteľským záväzkom žalovanej v 2. rade.
13. Podľa písomného oznámenia žalovaného v 1. rade zo dňa 14.11.2018 týmto súdu prvej inštancie oznámil, že uznesením Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 27Odk/218/2018 zo dňa 19.10.2018 bol na majetok žalovaného v 1. rade vyhlásený konkurz. Uvedené rozhodnutie Okresného súdu Nitra bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 208/2018, ktorý bol vydaný dňa 26.10.2018. S poukazom na ust. § 167e písm. 1 zák. č. 7/2005 žiadal teda o zastavenie tohto súdneho konania.
14. Podľa ust. § 166a ods. 1 písm. a/ zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), sú v konkurze uspokojované tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
15. Podľa ust. 167e ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
16. Na majetok žalovaného bol podľa preukázaných skutočností vyhlásený konkurz Okresným súdom Nitra a keďže v danom konaní sa voči žalovanému v 1. rade uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, súd podľa ust. § 167e ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii konanie zastavil a súčasne v časti I. a IV., ktorými bola podľa výrokov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie uložená povinnosť na plnenie žalovanému v 1. rade a priznaná náhrada trov konania, žalobcovi odvolací súd tento rozsudok zrušil.
17. Podané odvolanie žalovaného v 1. rade preto nebolo predmetom preskúmania odvolacím súdom v rámci odvolacieho konania.
18. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania podaného žalobcom bolo predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie vo veci správne procesne postupoval, vykonal všetky navrhnuté dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností a dostatočne zistil skutkový stav.
19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojím procesným postupom porušil práva žalobcu na spravodlivý
súdny proces, nezistil dostatočne rozhodujúce skutočnosti a na základe vykonaných dôkazov dospel k nedostatočným skutkovým zisteniam a právnym záverom.
20. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv priznaných jej v súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov.
21. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci.
22. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
23. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci pritom nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania, strane sporu musí dať odpoveď na podstatné a zásadné otázky, námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia závažných a samostatne rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.
24. Porovnávajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé neakceptovanie argumentácie žalobcu ako procesného útoku v priebehu konania.
25. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že podľa zisteného skutkového stavu žalovaná v 2. rade ako ručiteľ dňa 23.01.2007 prevzala voči veriteľovi povinnosť uspokojiť jeho pohľadávku, ak nebude uspokojená dlžníkom, t. j. žalovaným v 1. rade, a to v zmysle uzavretej Zmluvy po mimoriadnom úvere a stavebnom úvere. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že tento zamietol žalobcom uplatnený nárok voči žalovanej v 2. rade z dôvodu akceptácie ňou vznesenej námietky premlčania a keďže dlžník sa omeškal s úhradou zmluvne dohodnutých splátok ku dňu 15.06.2009, 15.07.2009 a 15.09.2019, mohol si žalobca uplatniť právo odstúpiť od zmluvy dňom 16.07.2009, a keďže od zmluvy odstúpil až dňom 06.06.2014 a žalobu podal na súd dňa 30.10.2014, považoval uplatnenú námietku premlčania žalovanou v 2. rade za dôvodnú, a teda nárok žalobcu za premlčanie.
26. Vychádzajúc z čl. VII ods. 1 zmluvy je zrejmé, že veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a považovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX Všeobecných podmienok, a teda omeškanie dlžníka s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky dlhšie ako 3. mesiace. Podľa zisteného skutkového stavu dlžník predmetné splátky uhradil dňa 30.09.2009, čím došlo k zániku práva žalobcu na okamžité spoplatnenie mimoriadneho medziúveru, resp. odstúpenie od zmluvy.
27. Vychádzajúc z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že žalovaný v 1. rade v nasledujúcom období opätovne porušoval svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas splácať jednotlivé zmluvne dohodnuté splátky úveru s čím opätovne súvisí oprávnenie žalobcu v zmysle čl. VII ods. 1 zmluvy a čl. XIX bod 2. písm. a/ VPPS odstúpiť od uzavretej zmluvy. Súd prvej inštancie v tomto smere nevykonal dostatočne dokazovanie a svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil v tom, či žalobcovi a kedy vzniklo opätovne právo na odstúpenie od zmluvy, a to s právnymi dôsledkami vo vzťahu k žalovanej v 2. rade. Bez samotného jednoznačného stanovenia začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva odstúpiť od zmluvy, preto odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti vznesenej námietky premlčania žalovanou v 2. rade za predčasný.
28. Vo veci bude teda potrebné opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok žalobcu vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, oboznámením sa zo všetkými predloženými dôkazmi, vyhodnotiť argumenty žalobcu, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení a potom vo veci opätovne rozhodnúť.
29. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s tým, že v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a aj odvolacieho konania
30. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).