Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoP-2-2020.pdf
PDF · 86.07 KB
Case nature
Subarea
17CoP/2/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloleté deti K.: B., nar. XX. XX. XXXX, a Z., nar. XX. XX. XXXX, obe trvale bytom B. P. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, deti rodičov: matky Z. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. P. XXX a otca J.. W. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX A., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9P/37/2019 - 31 zo dňa 14. októbra 2019 o nariadení neodkladného opatrenia ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil na návrh matky maloletých detí neodkladné opatrenie, ktorým udelil za otca maloletých detí v zmysle § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov súhlas s umiestnením maloletej B. K., nar. XX. XX. XXXX v D. škole J. K., L. B. XX, XXX XX A. M. a s umiestnením maloletej Z. K., nar. XX. XX. XXXX do V. školy, A. XXXX/X, XXX XX A. M. (I. výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok).
2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že mu bol dňa 08. 10. 2019 doručený návrh matky maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd udelil súhlas za otca k žiadosti matky na plnenie povinnej školskej dochádzky maloletej B. K. v D. škole J. K. 969, Ul. L. B. XX, XXX XX A. M. a súhlas za otca s umiestnením maloletej Z. K. v V. škole, Ul. A. XXXX/X, XXX XX A. M.. N. odôvodnila tým, že dňa 04. 10. 2019 opustila spoločnú domácnosť v A., v ktorej žila s otcom maloletých a odišla bývať k rodičom do Svätého P., okres A. M.. Za týmto účelom maloletým prehlásila aj trvalý pobyt. Svoj odchod zo spoločnej domácnosti odôvodnila tým, že správanie otca maloletých sa stalo neúnosným a tento stav bol dlhodobo neudržateľný. Otec nedal súhlas na umiestnenie mal. detí do týchto vzdelávacích inštitúcií.
3. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že maloletá B. bola prijatá s nástupom dňa 07. 10. 2019 do štvrtého ročníka D. školy J. K., Ul. L. B. XX, XXX XX A. M.. Vzhľadom k uvedenému rozhodnutiu, nesúhlasu otca, aby maloletá navštevovala D. školu J. K., Ul. L. B., XXX XX A. M. a potreby plnenia povinnej školskej dochádzky maloletou, bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné bezodkladne upraviť pomery vo vzťahu k maloletej, aby si plnila povinnú školskú dochádzku s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu práve v D. škole J. K., Ul. L. B. XX, XXX XX A. M.. Matka ohľadom umiestnenia maloletej Z. komunikuje s riaditeľkou V. školy na Ul. A. XXXX/X, XXX XX A. Štiavnica. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k názoru, že sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) a § 367 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj C. m. p.“) a je potrebné neodkladne upraviť pomery, aby si mohla maloletá plniť povinnú školskú dochádzku a to
je za daných okolností možné iba tým, že súd udelí za otca súhlas s umiestnením maloletej v D. škole J. K., Ul. L. B. XX XXX XX A. Štiavnica.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „C. m. p.“).
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p., t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tieto dôvody bližšie v odvolaní rozviedol. Okrem iného zdôraznil, že matka maloletých detí spoločnú domácnosť v A., A. XX (okres A. III. - poznámka odvolacieho súdu) opustila s maloletými deťmi svojvoľne bez jeho súhlasu dňa 05. 10. 2019.
6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca potvrdila, že s maloletými deťmi odišla zo spoločnej domácnosti bez súhlasu otca z dôvodov, ktoré uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej odsek po odseku rozoberala odvolanie otca.
7. Otec podal repliku a matka dupliku, v ktorých podrobne rozoberali ich spolužitie a vzťah s maloletými deťmi.
8. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol len toľko, že akceptuje rozhodnutie súdu prvej inštancie a dôvody, na základe ktorých rozhodol, považuje za správne.
9. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní otca maloletých detí podľa § 34 C. s. p. po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko sa jedná o vec nariadenia neodkladného opatrenia, o ktorej ani súdu prvej inštancie nerozhoduje na pojednávaní (§ 378 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 329 ods. 1 C. s. p.), nielen v rozsahu odvolania, ale aj nad jeho rámec v zmysle § 65 C. m. p., nakoľko konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých možno začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 C. m. p.) a nielen z dôvodov vymedzených v odvolaní v zmysle § 66 C. m. p. dospel k názoru, že odvolanie otca maloletých je dôvodné, aj keď nie z dôvodov, ktoré uviedol v odvolaní a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku zrušiť z nasledovných dôvodov:
10. Otec v odvolaní osobitne nenamietal, že neboli splnené procesné podmienky na to, aby o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok však v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p. a § 66 C. m. p. prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. V prvom rade sa preto odvolací súd zaoberal otázkou, či súd prvej inštancie bol miestne príslušný na nariadenie neodkladného opatrenia v podstatnej veci, na ktorej sa rodičia maloletých detí nedohodli, na návrh jedného z rodičov. Matka a otec maloletých detí zhodne uviedli, že matka s deťmi opustila spoločnú domácnosť v A. bez súhlasu otca detí.
11. Podľa § 5 C. m. p. súd aj bez námietky skúma príslušnosť počas celého konania.
12. Podľa § 324 ods. 2 C. s. p. na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
13. Podľa § 112 ods. 1 C. m. p. na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
14. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu posledným zákonným spôsobom určeným bydliskom detí v čase začatia konania bolo bydlisko, v ktorom bývali na základe dohody rodičov (hoci konkludentnej) do opustenia spoločnej domácnosti matkou. Preto je z hľadiska posudzovania miestnej príslušnosti súdu právne bezvýznamné, že matka sa s maloletými deťmi zdržiavala v čase začatia konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloletých v obci B. P., okres D. nad S. a mal. detí tam mali nahlásený trvalý pobyt, nakoľko k zmene ich bydliska nedošlo zákonným spôsobom
- dohodou rodičov. Iný zákonný spôsob určenia bydliska maloletých detí v čase začatia tohto konania, napr. na základe rozhodnutia súdu, ktorým by zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, nebol daný (porovnaj napr. Zborník smerníc, uznesení, rozborov a zhodnotení súdnej praxe NS 1965 - 1967, zv. I., vydal NS ČSSR nákladom ŠEVT, Praha 1986, s. 54, kde sa uvádza, že kritériá pre založenie miestnej príslušnosti zákon stanovuje jednoznačne. Nie je preto správne, aby sa súd považoval sa príslušný už preto, že sa do jeho obvodu presťahovala matka s maloletým bez dohody obidvoch rodičov dieťaťa. Nemožno síce výnimočne vylúčiť, že k dohode rodičov o bydlisku maloletého dieťaťa môže dôjsť aj inak než výslovným prejavom vôle. Tak to však bude len vtedy, keď z okolností prípadu a zo správania rodičov je súhlas so zmenou bydliska dieťaťa úplne nepochybný.).
15. Miestna príslušnosť Okresného súdu Žiar nad Hronom nebola daná ani ust. § 113 C. m. p., podľa ktorého ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas vykonať procesné úkony, koná súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje; len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, navyše ak je súd prvej inštancie názoru, že ním možno trvalo upraviť pomery, a preto neodkáže navrhovateľku na podanie návrhu na začatie konania vo veci samej (ako tomu bolo v tomto prípade vzhľadom na znenie § 336 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 2 ods. 1 C. m. p.), ani sám nezačne konanie vo veci samej, nie je svojím charakterom len procesným úkonom súdu, ale rozhodnutím trvalo upravujúcim pomery, t.j. kvázi nahrádzajúcim rozhodnutie vo veci samej (do času, kým účastník konania, ktorý s tým nesúhlasí, nepodá návrh na začatie konania vo veci samej v rovnakej podstatnej veci). Navyše matke nič nebránilo podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia napríklad cestou poštového podniku na miestne príslušnom súde podľa posledného bydliska mal. detí určeného dohodou rodičov, t.j. na Okresnom súde Bratislava III.
16. Súd prvej inštancie mal teda v zmysle § 5 C. m. p. v spojení s § 112 ods. 1 C. m. p. skúmať aj bez námietky miestnu príslušnosť na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a následne v zmysle § 6 ods. 1 C. m. p. postúpiť vec Okresnému súdu Bratislava III., v ktorého obvode bolo v čase začatia konania bydlisko maloletých detí určené dohodou rodičov. Preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) C. s. p. zrušil pre vadu konania - nedostatok procesnej podmienky na konanie uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia.
17. Vzhľadom na uvedené, keďže neboli splnené procesné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia Okresným súdom Žiar nad Hronom, je nadbytočné, nehospodárne a bez právneho významu zaoberať sa odvolacími dôvodmi otca týkajúcimi sa vecnej stránky napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia.
18. V zmysle § 391 ods. 3 C. s. p. odvolací súd uvádza, že bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní postúpiť vec v zmysle § 6 ods. 1 C. m. p. bez rozhodnutia súdu miestne príslušnému podľa kritéria bydliska mal. detí určeného zákonným spôsobom v čase začatia konania, t.j. Okresnému súdu Bratislava III.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).