Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-5-2019.pdf
PDF · 108.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-11C/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore žalobkyne Márie Takáčovej, nar. 11. 02. 1965, bytom Hurbanova 12, 903 01 Senec, právne zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Pojdákom, advokátom so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 842/12, 900 29 Nová Dedinka, IČO: 30 849 551, proti žalovanému U. W., B.. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, XXX XX J. U., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o zaplatenie 7.500,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam vedeným v katastri nehnuteľností Okresným úradom katastrálneho odboru vo Veľkom Krtíši, pre okres Veľký Krtíš, obec Vieska, k. ú. Vieska na LV č. XX, a to k pozemkom parcely reg. CKN, parc. č. XXX/X o výmere 693 m2, zastavené plochy a nádvoria a parc. č. XXX/X o výmere 107 m2, záhrady a stavbe rodinného domu v obci P. súp. č. XX, situovaného na parcele reg. CKN parc. č. XXX/X a p r i k a z u j e nehnuteľnosti v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného v podiele 1/1.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva sumu 12.500,- Eur, a to v splátkach po 250,- Eur so splatnosťou vždy do konca toho-ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia aj len jednej splatnej splátky.
III. Súd konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 3.900,- Eur spolu s 5,0 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.900,- Eur od 20. 05. 2018 až do zaplatenia.
IV. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
V. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12. 02. 2019 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XX, Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor ako pozemok parc. reg. C-KN, parc. č. XXX/X o výmere 693 m2, zastavené plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 107 m2, záhrady a stavbe rodinného domu súp. č. 43 na pozemku C-KN, parc. č. XXX/X pre okres Veľký Krtíš, obec P., k. ú. P. vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného, každý v podiele 1 - ica k celku (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“). Žalobkyňa sa domáhala, aby súd sporné nehnuteľnosti po zrušení podielového spoluvlastníctva prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a uložil mu povinnosť zaplatiť na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva žalobkyni čiastku 25.000,- Eur. Ďalej požadovala, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 7.500,- Eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.500,-
Eur od 20. 05. 2018 až do zaplatenia z titulu náhrady za neužívanie spoločnej časti veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne. Žalobu zdôvodnila tým, že sporné nehnuteľnosti tvoriace predmet podielového spoluvlastníctva o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 v pomere k celku nadobudli každý z nich darovaním v zmysle Notárskej zápisnice č. B. XXX/XX, B. XXX/XX zo dňa 28. 10. 1996 a podiel o veľkosti 1 pomere k celku každá zo strán dedením v zmysle rozhodnutia Štátneho notárstva č. J. XXX/ XX zo dňa 21. 05. 1991. Predmet podielového spoluvlastníctva dlhodobo užíva žalovaný s rodinou, ktorý odmietol dohodu o užívaní so žalobkyňou, ktorá nemá kľúče od nehnuteľnosti a žalovaný jej neumožnil prístup. Žalovaný užíval predmet podielového spoluvlastníka nad rámec spoluvlastníckeho podielu, čím neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva a žalobkyne a bezdôvodne sa obohatil.
2. Súd postupom podľa § 167 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobu doručil dňa 18. 03. 2019 žalovanému, ktorého vyzval, aby sa k žalobe vyjadril. Žalovaný do nariadenia termínu súdneho pojednávania na výzvu súdu nijako nereagoval a k sporu sa písomne nevyjadril.
3. Právna zástupkyňa žalobkyne doručila súdu 20. 12. 2019 písomné podanie (čiastočné späťvzatie žaloby), ktorým zúžila žalobný petit a žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť (po zrušení podielového spoluvlastníctva) zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu čiastku 12.500,- Eur. Zároveň navrhla, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne vo výške 3.600,- Eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.600,- Eur od 20. 05. 2018 až do zaplatenia.
4. Súd spor prejednal na pojednávaní dňa 01. 10. 2019, 15. 11. 2019 a 14. 02. 2020.
5. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 01. 10. 2019 uviedla, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné, pretože by vyžadovalo značné finančné investície, ktoré žalobkyňa nemá záujem vynaložiť. Žalobkyňa sporné nehnuteľnosti od r. 1997 neužíva a nedisponuje kľúčmi od rodinného domu a k pozemkom. Naopak sporné nehnuteľnosti v plnom rozsahu využíva žalovaný s jeho rodinou. S prihliadnutím na pomery na strane žalovaného navrhla, aby súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal tým spôsobom, aby sporné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu zo zrušeného spoluvlastníctva sumu 25.000,- Eur.
6. Žalovaný na pojednávaní dňa 01. 10. 2019 potvrdil, že v sporných nehnuteľnostiach žije so svojou rodinou. Žalobkyňa sa v sporných nehnuteľnostiach nezdržiava zhruba 26 rokov, pretože žije v Senici. Súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva, pričom sumu vo výške 25.000,- Eur považoval za neprimeranú na vyrovnanie podielu žalobkyne vzhľadom na trhovú cenu sporných nehnuteľností a svoje finančné pomery. Pri stanovení hodnoty sporných nehnuteľností odkázal na obsah notárskej zápisnice zo dňa 28. 10. 1996 a osvedčenia o dedičstve, ktorým bola určená cena nehnuteľnosti vo výške 21.244,- Eur (640.000m,- Sk). Poprel nárok žalobkyne na zaplatenie čiastky 7.500,- Eur. Zdôraznil, že žalobkyňa sporné nehnuteľnosti neužívala a on jej nebránil v prístupe do rodinného domu ani priľahlých nehnuteľností. Kľúče nepožadovala a nemala záujem, aby sa navštevovali. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva by súd mal zohľadniť, že v rodinnom dome, ktorý je predmetom vyporiadania zabezpečoval starostlivosť o svoju matku a žalobkyňa nehnuteľnosti nevyužívala. Pritom žalobkyňa v rodinnom dome má k dispozícii samostatnú časť. Ku zhoršeniu vzťahu so žalobkyňou došlo až po smrti rodičov. Do sporných nehnuteľností investoval čiastku 1.826,- Eur (55.000,- Sk) zakúpením plynového kotla, čiastku 900,- Eur zakúpením kotla na pevné palivo, čiastku 1.500,- Eur až 2.000,- Eur z dôvodu výmeny plastových okien.
7. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 15. 11. 2019 uviedla, že vyrovnací podiel žalobkyne po zrušení podielového spoluvlastníctva musí zodpovedať reálnej polovici hodnoty sporných nehnuteľností. Žalovaný užíva celú nehnuteľnosť v rozsahu presahujúcom jeho spoluvlastnícky podiel. Náhrada za neužívanie nehnuteľností vo výške 7.500,- Eur vyplýva z mesačnej hodnoty nájmov nehnuteľností vo výške 210,- Eur spätne tri roky odo dňa podania žaloby a s prihliadnutím na ceny nájmov rodinných domov a pozemkov v predmetnej lokalite k. ú. Vieska, okres Veľký Krtíš.
8. Žalovaný na pojednávaní dňa 15. 11. 2019 súhlasil so žalobou na zrušenie podielového spoluvlastníctva a prikázaním sporných nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva. Rovnako súhlasil
s vyplatením náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne. Poprel však žalobný nárok na zaplatenie sumy 7.500,- Eur ako náhradu za neužívanie spoločnej veci žalobkyňou v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to výzvou na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 17. 05. 2018 na č. l. 6-7, poštovým podacím lístkom na č. l. 8, Notárskou zápisnicou zo dňa 28. 10. 1996 č. B. XXX/XX, B. XXX/XX na č. l. 10, výpisom z katastra nehnuteľností z LV č. XX na č. l. 11, posúdením trhovej ceny nehnuteľnosti vo Vieske zo dňa 10. 11. 2019 na č. l. 52-53, potvrdením o vyplatených dávkach v nezamestnanosti zo 07. 10. 2019 na č. l. 62, potvrdením Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš o evidencii žalovaného v registri uchádzačov o zamestnanie zo dňa 07. 10. 2019 na č. l. 63, potvrdením Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš o poberaní pomoci v hmotnej núdzi na č. l. 64, potvrdením Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš o poberaní prídavku na dieťa za rok 2019 na č. l. 65, určením trhovej ceny zo dňa 17. 12. 2019 na č. l. 70.
10. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobkyňa a žalovaný sú podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností (každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 v pomere k celku) vedené na OÚ Veľký Krtíš, katastrálny odbor na LV č. XX pre okres Veľký Krtíš, obec a k. ú. Vieska ako pozemky parc. reg. CKN, parc. č. XXX/X o výmere 693 m2, zastavená plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere 107 m2, záhrada a stavba rodinného domu súp. č. XX situovaný na pozemku CKN parc. č. XXX/X. Žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 v pomere k celku darovaním v zmysle Darovacej zmluvy č. XXX/XX zo dňa 28. 10. 1996, ktorej vklad bol povolený pod č. P. XXXX/XX-X/XX dňa 31. 12. 1996. Vlastnícke právo v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu nadobudla dedením na základe rozhodnutia Š. Č.. J. XXX/XX zo dňa 21. 05. 1991. Žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1 v pomere k celku darovaním v zmysle Darovacej zmluvy č. B. XXX/XX zo dňa 28. 10. 1996 a v rozsahu 1 v pomere k celku dedením v zmysle rozhodnutia Š. Č.. J. XXX/XX zo dňa 21. 05. 1991. Sporné nehnuteľnosti pôvodne patrili do BSM rodičov sporových strán. Z Darovacej zmluvy zo dňa 28. 10. 1996 spísanej formou Notárskej zápisnice č. B. XXX/XX, B. XXX/XX notárom JUDr. L. O.Ó. bolo preukázané, že darkyňa T.G. W., B.. XX. XX. XXXX ako podielová spoluvlastníčka po zániku a vyporiadaní BSM v konaní sp. zn. J. XXX/XX po svojom manželovi darovacou zmluvou bezodplatne previedla svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 v pomere k celku na žalobkyňu a o veľkosti 1 v pomere k celku na žalovaného, ktorí vlastníctvo v rozsahu darovaných spoluvlastníckych podielov prijali. Hodnota daru (spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 v pomere k celku sporných nehnuteľností) bola znalcom ohodnotená a vyčíslená vo výške 10.639,- Eur (320.513,- Sk). Označené nehnuteľnosti v prírode predstavujú dvojpodlažný nepodpivničený, tehlový rodinný dom postavený v roku 1973 situovaný v zastavanom území obce Vieska v pôvodnom stave, ktorý je situovaný na pozemku parcely registra C-KN parc. č. XXX/X, oplotenie, studňu na dvore, vedľajšiu stavbu - garáž využívanú ako dreváreň, letná kuchyňa, chlievy, vonkajšie úpravy a pozemok s výmerou 800 m2. Z odborného vyjadrenia realitnej kancelárie Nataly reality, s. r. o. so sídlom vo Veľkom Krtíši vyplýva, že domová nehnuteľnosť aktuálne je v pôvodnom stave a bez zásadnej údržby. Žalovaný od zmeny právneho stavu vlastníctva vykonal do nehnuteľnosti čiastkové investície. Bolo preukázané, že uskutočnil investície vo výške 1.826,- Eur (55.000,- Sk) zakúpením plynového kotla, v sume 900,- Eur zakúpením kotla na pevné palivo, v sume 1.500,- Eur až 2.000,- Eur zabezpečením výmeny časti okien za plastové. V rodinnom dome po prevode vlastníctva žila matka sporových strán T. W. spoločne so žalovaným. Následne v rodinnom dome a priľahlých nehnuteľnostiach býval až doposiaľ žalovaný so svojou rodinou. Aktuálne v rodinnom dome súp. č. 43 v obci Vieska žije žalovaný so svojou manželkou a štyrmi deťmi. Potvrdením ÚPSVaR Veľký Krtíš zo dňa 07. 10. 2019 bolo preukázané, že žalovaný je registrovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01. 12. 2018 až doposiaľ. Za časové obdobie od 01. 12. 2018 do 31. 05. 2019 bola žalovanému vyplatená dávka v nezamestnanosti vo výške 1.522,40 Eur a v roku 2019 mu boli vyplatené prídavky na mal. dieťa vo výške 218,40 Eur. Žalobkyňa je prihlásená na trvalý pobyt na adrese V. XX, XXX XX U.. Sporné nehnuteľnosti žalovaná dlhší čas neobývala, pričom nedisponuje kľúčmi od rodinného domu.
11. Podľa § 123 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
12. Podľa § 124 OZ; všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
13. Podľa § 136 ods. 2 OZ; spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
14. Podľa § 137 ods. 1 OZ; podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
15. Podľa § 142 ods. 1 OZ; ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
16. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ; kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Súd vyššie citované ustanovenia zákona aplikoval na zistený skutkový stav veci a dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 3.600,- Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.600,- Eur počnúc od 20. 05. 2018 až do zaplatenia zamietol.
18. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Sud mal preukázané, že strany sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, každá o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 v pomere k celku, pričom nedospeli k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa dňa 21. 05. 2018 žalovanému doručila výzvu zo dňa 17. 05. 2018 na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a navrhla, aby sa žalovaný stal výlučným vlastníkom nehnuteľností a podľa dohody jej vyplatil na vyrovnanie podielu sumu vo výške 25.000,- Eur. Výzva preukázateľne bola doručená žalovanému a žalovaný na návrh žalobkyne nereagoval. Vzhľadom na uvedené bolo opodstatnené, aby o zrušení podielového spoluvlastníctva rozhodol súd. Žalovaný nepredložil súdu žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, aby podľa § 142 ods. 2 OZ podielové spoluvlastníctvo strán súd nezrušil a nevyporiadal prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci rozdelením výťažku.
19. Vzhľadom na vyššie konštatovaný záver musel súd najskôr rozhodnúť o zrušení podielového spoluvlastníctva strán a následne o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súd bol viazaný zákonným poradím vyporiadania (1. rozdelenie veci, 2. prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, 3. nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku). Z tohto dôvodu súd najskôr skúmal, či sporné nehnuteľnosti, ktoré sú označené v petite žaloby možno reálne rozdeliť. Žalobkyňa deklarovala finančný nezáujem podieľať sa nákladmi a investíciami na realizáciu úkonov a prác potrebných na uskutočnenie rozdelenia nehnuteľnosti z dôvodu nákladovosti týchto úkonov. Potvrdením ÚPSVaR Veľký Krtíš zároveň súd mal preukázané, že žalovaný je nezamestnaný a za prvý polrok 2019 dosiahol nízky príjem z podpory nezamestnanosti vo výške 1.522,40 Eur a prídavkov na dieťa vo výške 218,40 Eur. Týmto je zjavná absencia subjektívnych aj objektívnych faktorov reálnej deliteľnosti, preto súd sporné nehnuteľnosti považoval za reálne nedeliteľné.
20. Následne podľa zákona prichádzal do úvahy druhý spôsob vyporiadania spočívajúci v prikázaní veci za primeranú náhradu jednému z podielových spoluvlastníkov tak, ako to navrhovala žalobkyňa. Pri tomto spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd prihliada na zákonné kritériá, najmä na veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci, tiež na násilné správanie podielového spoluvlastníka. Zároveň bolo nutné, aby sa zrušením podielového spoluvlastníctva vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci. Súd zobral do úvahy, ktorý zo spoluvlastníkov vykonával investície do spoločnej nehnuteľnosti, ktorý spoluvlastník a ako zabezpečoval správu spoločnej nehnuteľnosti,
ktorý spoluvlastník má na ďalšom užívaní najnaliehavejší záujem, a ktorý spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie využitie spoločnej veci.
21. Žalovaný na pojednávaní dňa 15. 11. 2019 súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva a s prikázaním spoločnej nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Zároveň súhlasil s povinnosťou nahradiť žalobkyni požadovanú čiastku na vyrovnanie podielu zo zrušeného spoluvlastníctva. Dôkazmi bolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú podieloví spoluvlastníci každý v rovnakom rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 v pomere k celej nehnuteľnosti. Žalovaný od nadobudnutia vlastníckeho práva sa o sporné nehnuteľnosti staral, nepretržite nehnuteľnosti užíval a udržiaval v rozsahu spoluvlastníckeho podielu. Zároveň v spoločných nehnuteľnostiach býval s manželkou a štyrmi deťmi. Žalovaný do spoločnej nehnuteľnosti investoval finančné prostriedky vo výške 1.826,- Eur (55.000,- Sk) zakúpením plynového kotla, v sume 900,- Eur zakúpením kotla na pevné palivo, a v sume 1.500,- Eur až 2.000,- Eur zabezpečením výmeny časti okien za plastové. Žalovaný v súčasnosti nemá inú alternatívu bytových pomerov svojich ani svojej rodiny. Na druhej strane žalobkyňa neprejavila záujem spoločné nehnuteľnosti zdieľať so žalovaným a nepožiadala aby boli nehnuteľnosti prikázané do jej výlučného vlastníctva. Navrhla, aby nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného. Z týchto dôvodov má žalovaný na užívaní nehnuteľností najnaliehavejších záujem a zároveň dokáže najlepším spôsobom zabezpečiť riadne využitie označených nehnuteľností, čo potvrdil doterajším stavom nehnuteľností. Súd z uvedených dôvodov spoločné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, tak ako bolo uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
22. Pri rozhodovaní o výške primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel súd prihliadol na nesporné tvrdenia strán v zmysle § 186 ods. 2 CSP, z ktorých vychádzal a na zmeny v tvrdených skutočnostiach neprihliadal. Žalovaný dňa 15. 11. 2019 súhlasil so žalobkyňou s prikázaním nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Zároveň súhlasil s vyplatením primeranej náhrady na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne zo zrušeného podielového spoluvlastníctva vo výške 12.500,- Eur. V súlade s ustálenou súdnou praxou „primeranú náhradu“ treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, akú predstavuje podiel spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Pri stanovení takejto primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel súd vyšiel z odhadu všeobecnej (trhovej) ceny sporných nehnuteľností ku dňu vyporiadania na základe odborného vyjadrenia realitnej kancelárie Nataly reality, s. r. o. so sídlom vo Veľkom Krtíši zo dňa 10. 11. 2019 vo výške 25.000,- Eur, ktorú žalovaný nenamietal. Uvedená čiastka koreluje aj znaleckému oceneniu nehnuteľností v zmysle darovacej zmluvy zo dňa 28. 10. 1996. Súd sa zaoberal aj otázkou finančnej spôsobilosti žalovaného splniť finančnú povinnosť poskytnúť primeranú náhradu žalobkyni. Potvrdením ÚPSVaR Veľký Krtíš bolo zistené, že žalovaný má príjem z podpory nezamestnanosti mesačne vo výške do 260,- Eur a z prídavkov na mal. dieťa mesačne vo výške 24,34 Eur. Náklady na život zdieľa spoločne s manželkou, ktorá je zamestnaná a má čistý príjem 500,- Eur mesačne a svojimi deťmi, ktoré sú zárobkovo činné a disponujú každé čistým mesačným príjmom (dcéra žalovaného vo výške 450,- Eur a synovia žalovaného každý po 500,- Eur). Vzhľadom na zistené finančné pomery súd konštatuje, že u žalovaného existujú predpoklady, aby dokázal splniť povinnosť poskytnúť žalobkyni primeranú finančnú náhradu vo výške 12.500,- Eur, ktorá zodpovedá náhrade jej hodnoty spoluvlastníckeho podielu. Súd však umožnil žalovanému splnenie povinnosti v pravidelných mesačných splátkach vo výške po 250,- Eur, pod hrozbou straty výhody splátok. Kritérium násilného správania sa spoluvlastníka v konaní nebolo stranami tvrdené a ani preukázané a preto ho súd pri svojom rozhodovaní nezohľadňoval.
23. Ďalej predmetom súdneho sporu bol nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 7.500,- Eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 20. 05. 2018 až do zaplatenia, ktorý požadovala právnym titulom bezdôvodného obohatenia ako náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. Dňa 20. 12. 2019 žalobkyňa súdu doručila podanie, ktorým navrhla, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 3.600,- Eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.600,- Eur o 20. 05. 2018 až do zaplatenia. Podľa obsahu podania vyplýva, že predstavuje čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu 3.900,- Eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.900,- Eur od 20. 05. 2018 až do zaplatenia. Súd vzhľadom na uvedený návrh žalobkyne, keďže žalovaný neuviedol žiadne vážne dôvody nesúhlasu, konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 3.900,- Eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.900,- Eur od 20. 05. 2018 až do zaplatenia.
24. Vo zvyšnej časti (t. j. o zaplatenie sumy 3.600,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.600,- Eur od 20. 05. 2018 do zaplatenia) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyňa žiadala zaplatenie žalovanej čiastky titulom bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca spoločnú nehnuteľnosť mal užívať nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t. j. bez právneho dôvodu. V spore žalovaný účinne poprel, že žalobkyni zakázal prístup do rodinného domu, resp. že žalobkyňu zo spoločnej nehnuteľnosti vyháňal. Naopak tvrdil, že žalobkyňa ho nepožiadala o poskytnutie kľúčov a mala vždy prístup k spoločnej nehnuteľnosti. Na žalobkyni spočívalo dôkazné bremeno, aby žalobné tvrdenia podporila dôkazmi a preukázala konkrétne, že neužívanie sporných nehnuteľností v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne je dôsledok užívania veci druhým spoluvlastníkom (žalovaným) nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, ktorý záver potvrdzuje aj súdna prax (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/184/2010 zo dňa 27. 10. 2010). Zo žiadneho dôkazu k tomuto záveru nemožno dospieť. Výzva na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 17. 05. 2018 adresovaná žalovanému obsahuje tvrdenia žalobkyne, ktoré boli neskôr prenesené do obsahu žaloby, a ktoré žalovaný v plnom rozsahu poprel. Nepreukazuje, že žalovaný výlučne participoval na úžitku sporných nehnuteľností v rozsahu presahujúcom jeho spoluvlastnícky podiel a súčasne nepopiera žalovaným namietanú okolnosť, že žalobkyňa mala vytvorenú možnosť užívať určité vydelené časti spoločnej alebo užívať predmet podielového spoluvlastníctva v určitých časových obdobiach, čím bolo naplnené právo žalobkyne. K opačnému záveru nemožno dôjsť z výpovede žalobcu. Žalobca uviedol, že žalobkyňa má v rodinnom dome vyčlenenú časť spoločnej nehnuteľnosti. Hoci aj časť rodinného domu aktuálne využíva syn žalovaného s rodinou uvedené nepreukazuje žalobný nárok. Podieloví spoluvlastníci majú možnosť participovať na úžitku predmetu podielového spoluvlastníctva využívaním spoločnej veci v istých časových obdobiach. Dôkazná povinnosť žalobkyne subsumovala aj povinnosť preukázať, že medzi stranami absentuje iná formu spoločného úžitku predmetu podielového spoluvlastníctva. Nebolo žiadnym dôkazom potvrdené, že žalovaný vyvolal protiprávny stav, čím si bezdôvodne prisvojoval úžitkovú hodnotu spoločnej veci vo väčšej miere ako zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu na úkor podielu žalobkyne.
25. Zostalo medzi stranami sporné, či neužívanie veci žalobkyňou je výsledok zhoršeného vzťahu so žalovaným a nezáujmu žalovanej o spoločnú nehnuteľnosť alebo reflektuje dôsledok nadužívania spoločnej nehnuteľnosti žalovaným na úkor žalobkyne. Súd preto uzatvára, že dôkazmi nebol objektívne zistený a preukázaný skutkový základ žaloby v tom, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil tým, že užíval predmet podielového spoluvlastníctva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a zároveň bránil žalobkyni v užívaní predmetu spoluvlastníctva v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. Súd na danom základe žalobu zamietol v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Predmetom žaloby bol žalobný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a žalobný návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 7.500,- EUR od 20. 05. 2018 až do zaplatenia. Súd žalobe vyhovel v časti, ktorou sa žalobkyňa dožadovala určenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva, kde žalobkyňa bola úspešná. V časti žaloby, ktorou žalobkyňa požadovala náhradu za neužívanie spoločnej veci súd konanie zastavil v rozsahu 3.900,- Eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.900,- Eur od 20. 05. 2018 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti (o zaplatenie sumy 3.600,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.600,- Eur od 20. 05. 2018 do zaplatenia) súd žalobu zamietol. Žalobkyňa teda mala v spore čiastočný úspech (uspela v časti žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a neuspela v časti žaloby o zaplatenie náhrady za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu), preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné
náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok.