Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoKR-6-2023.pdf
PDF · 165.75 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: JUDr. Marek Radačovský, správca majetku úpadcu Sicarius plus s.r.o. v konkurze, so sídlom Južná trieda 20, 040 01 Košice - Juh, IČO: 47 451 246, so sídlom kancelárie správcu Žriedlová 3, 040 01 Košice, značka správcu S832, zastúpeného RADAČOVSKÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 45 593 159, proti žalovanému v 1. rade: Biznis Point s.r.o., so sídlom Južná trieda 20, 040 01 Košice, IČO: 47 458 160, žalovanému v 2. rade: L.P s.r.o., so sídlom Štefániková 54, 040 01 Košice, IČO: 36 590 053, zastúpených Advokátska kancelária JUDr. Marcel Jurko, advokát, s.r.o., so sídlom Dominikánske námestie 11, 040 01 Košice, IČO: 36 863 408, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaných v 1. a v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k. 31Cbi/10/2019 - 325 zo dňa 21. októbra 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolacie konanie proti žalovanému v 1. rade zastavuje. II. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. 31Cbi/10/2019-325 zo dňa 21. októbra 2022. III. Žalobca má proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. IV. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade žiadnej zo strán sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom I. Určil, že prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. BMW 560L/NC71/02, VIN : A. z pôvodného vlastníka Sicarius plus s.r.o., so sídlom Južná trieda 20, 040 01 Košice - Juh, IČO : 47 451 246, na nadobúdateľa Biznis Point s.r.o., so sídlom Južná trieda 20, 040 01 Košice - Juh, IČO : 47 458 160 a L.P s.r.o., so sídlom Štefánikova 54, 040 01 Košice, IČO : 36 590 053 je voči veriteľom v konkurze vedenom na majetok úpadcu Sicarius plus s.r.o. v konkurze, so sídlom Južná trieda 20, 040 01 Košice - Juh, IČO : 47 451 246, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31K/13/2018 právne neúčinný. II. Určil, že prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. AUDI S8, VIN : A. z pôvodného vlastníka Sicarius plus s.r.o., so sídlom Južná trieda 20, 040 01 Košice - Juh, IČO : 47 451 246 na nadobúdateľa Biznis Point s.r.o., so sídlom Južná trieda 20, 040 01 Košice - Juh, IČO : 47 458 160 je voči veriteľom v konkurze vedenom na majetok úpadcu Sicarius plus s.r.o. v konkurze, so sídlom Južná trieda 20, 040 01 Košice - Juh, IČO : 47 451 246, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31K/13/2018 právne neúčinný. III. Určil, že prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. HARLEY-DAVIDSON SOFTAIL FXSTB, VIN : XXXXXXXXXXXXXXXXX z pôvodného vlastníka Sicarius plus s.r.o., so sídlom Južná trieda 20, 040 01 Košice - Juh, IČO : 47 451 246 na nadobúdateľa Biznis Point s.r.o., so sídlom Južná trieda 20, 040 01 Košice - Juh, IČO : 47 458 160 a L.P s.r.o., so sídlom Štefánikova 54, 040 01 Košice, IČO : 36 590 053 je voči veriteľom v konkurze vedenom na majetok úpadcu Sicarius plus s.r.o. v konkurze, so
sídlom Južná trieda 20, 040 01 Košice - Juh, IČO : 47 451 246, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31K/13/2018 právne neúčinný. IV. Určil, že prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. BMW 3, rada 390L/VU11/11, VIN : A. z pôvodného vlastníka Sicarius plus s.r.o., so sídlom Južná trieda 20, 040 01 Košice - Juh, IČO : 47 451 246 na nadobúdateľa Biznis Point s.r.o., so sídlom Južná trieda 20, 040 01 Košice - Juh, IČO : 47 458 160 a L.P s.r.o., so sídlom Štefánikova 54, 040 01 Košice, IČO : 36 590 053 je voči veriteľom v konkurze vedenom na majetok úpadcu Sicarius plus s.r.o. v konkurze, so sídlom Južná trieda 20, 040 01 Košice - Juh, IČO : 47 451 246, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31K/13/2018 právne neúčinný. V. Žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd určil, že právne úkony, ktorými došlo k prevodu vlastníckeho práva k motorovým vozidlám špecifikovaným v odseku 1. tohto rozsudku z dlžníka Sicarius plus s.r.o., so sídlom Južná trieda 20, 040 01 Košice - Juh, IČO : 47 451 246 (v ďalšom texte aj „úpadca“) na žalovaných, sú voči veriteľom v konkurze vedenom na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31K/13/2018 právne neúčinné a aby žalovaným uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.
3. V žalobe žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 19.12.2018, sp. zn. 31K/13/2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Sicarius plus s.r.o. a do funkcie správcu podstaty bol ustanovený JUDr. Marek Radačovský. Žalobca ako predbežný správca na základe odpovede na výzvu na poskytnutie súčinnosti od Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, krajského dopravného inšpektorátu, zistil, že úpadca bol v minulosti vlastníkom týchto motorových vozidiel :
- BMW 560L/NC71/02, VIN : A., farba : šedá metalíza (od 19.3.2014 do 24.8.2015),
- HARLEY-DAVIDSON SOFTAIL FXSTB, VIN : XXXXXXXXXXXXXXXXX, farba : čierna (od 19.3.2014 do 14.8.2015),
- ŠKODA SUPERB 1.9 TDI 3U STAVBX01FM5, VIN : B., farba : čierna (od 16.12.2013 do 17.1.2014),
- PEUGEOT 406 8BLFYD, VIN : C., farba : čierna metalíza,
- AUDI S8, VIN : A., farba : modrá metalíza tmavá (od 29.5.2015 do 24.8.2015),
- BMW 3 rada 390L/VU11/11, VIN : A., farba : šedá metalíza tmavá (od 6.11.2013 do 14.8.2015),
- BMW 318D 346L EU 71/01, VIN : A., farba : modrá metalíza (od 5.11.2013 do 19.3.2014).
4. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva k motorovým vozidlám BMW 560L, AUDI S8, HARLEY-DAVIDSON a BMW 390L z vlastníctva úpadcu do vlastníctva žalovaného v 1. rade, resp. žalovaného v 2. rade, zaslal žalovanému v 1. rade dňa 9.12.2019 výzvu na poskytnutie súčinnosti spočívajúcu v doručení kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, príp. iného podkladu osvedčujúceho prevod vlastníckeho práva k označeným vozidlám spolu s dokladom o úhrade kúpnej ceny, ak sa jednalo o odplatný prevod. Žalovaný v 1. rade ako osoba, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodla, neposkytol žalobcovi požadovanú súčinnosť. Žalobca poukázal na §§ 60, 62 zákona č. 5/2007 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Uviedol, že spoločníkom a štatutárnym orgánom žalovaného v 2. rade je D. E. F., teda osoba spriaznená s úpadcom aj so žalovaným v 1. rade. V zmysle § 60 ZKR sa preto úmysel úpadcu (dlžníka) ukrátiť svojich veriteľov predpokladá. Dodal, že súčasne je naplnená aj požiadavka uvedená v § 62 ods. 2 písm. c) ZKR. Žalovaný v 2. rade nadobudol od žalovaného v 1. rade (ide o prevod medzi spriaznenými osobami) vlastnícke právo k vozidlám BMW 560L/NC71/02, VIN : A.; HARLEY-DAVIDSON SOFTAIL FXSTB, VIN : XXXXXXXXXXXXXXXXX a BMW 3 rada 390L/VU11/11, VIN : A.. Keďže ku dňu podania žaloby žalovaný v 1. rade ani úpadca nedoručili žalobcovi žiadne podklady k majetku úpadcu, žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaných k doručeniu všetkých listinných dôkazných prostriedkov, ktoré sa týkajú predmetných vozidiel (technické preukazy, listiny preukazujúce nadobudnutie vlastníckeho práva a pod.). Žalobca uzavrel, že vzhľadom na ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR bol prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným motorovým vozidlám uskutočnený medzi spriaznenými osobami, keďže v rozhodnom čase bola štatutárnym orgánom úpadcu D. E. F., ktorá bola v tom čase zároveň aj spoločníkom, resp. štatutárnym orgánom žalovaných. Z ust. § 60 ods. 2 ZKR vyplýva, že úmysel ukrátiť veriteľov sa predpokladá, teda žalovaní musia preukázať, že k ukracujúcemu úkonu nedošlo, čo v danom prípade žalovaní nepreukázali. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že bola naplnená skutková podstata ukracujúceho právneho úkonu (§ 57 ZKR v spojení s § 60 ZKR), lebo žalovaný v 1. rade nepreukázal, že prevod vlastníckeho práva k predmetným motorovým vozidlám nebol ukracujúcim právnym úkonom a súčasne uvedený prevod vlastníckeho práva bol urobený v zákonnej päťročnej lehote pred začatím
konkurzného konania. Dodal ešte, že z dostupných údajov, ktorými disponuje (údaje z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach) a z údajov autobazárov, sa ceny dotknutých vozidiel pohybujú v nasledovnom rozmedzí (i) BMW 560L - od 5.000 eur do 6.500 eur, (ii) HARLEY-DAVIDSON SOFTAIL FXSTB – 9.500 eur, (iii) AUDI S8 - od 9.900 eur do 20.000 eur, (iv) BMW 3 rada 390L – 5.100 eur. Žalobca uviedol, že tieto ceny sú len ilustračné a nevie ich s presnosťou určiť, avšak ich rozsah preukazuje, že minimálne o túto sumu mohli byť veritelia úpadcu ukrátení, keďže mu nebolo preukázané, že označené vozidlá boli prevedené za primeranú cenu.
5. Súd prvej inštancie poukázal, že uznesením č. k. 31Cbi/10/2019-67 zo dňa 13.1.2020 uložil žalovaným v 1. a v 2. rade okrem iného i to, aby si v lehote 15 dní od doručenia uznesenia zvolili advokáta a poučil ich, že ak si ho nezvolia, na ich úkony sa nebude prihliadať. Predmetné uznesenie bolo doručené žalovanému v 1. rade dňa 15.1.2020 a žalovanému v 2. rade dňa 24.1.2020. Žalovaní v 1. a 2. rade si advokáta v stanovenej lehote nezvolili a ani nepreukázali súdu prvej inštancie, že ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nich koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
6. Ďalej súd prvej inštancie poukázal, že žalovaný v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 2.2.2020 navrhol konanie prerušiť, ktorý návrh odôvodnil tým, že na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky podal trestné oznámenie a že nie je zodpovedný za škodu, na základe ktorej bol konkurz vyhlásený, a že všetky dostupné dokumenty sprístupní orgánom činným v trestnom konaní. Súd prvej inštancie citoval § 90 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý upravuje povinné zastúpenie advokátom ako procesnú podmienku. Uviedol, že žalovaný v 1. rade nebol pri podaní návrhu na prerušenie konania zastúpený advokátom a nepreukázal, že zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, preto na tento návrh žalovaného v 1. rade neprihliadol. Z rovnakého dôvodu súd prvej inštancie neprihliadol ani na podanie žalovaného v 1. rade zo dňa 28.3.2021, ktorým súdu oznámil, že vo vzťahu k osobe jeho konateľa D. G. H. je vedené konanie o medzinárodnej ochrane osoby, preto menovaný nemá možnosť komunikovať jednotlivo s orgánmi a inštitúciami v Slovenskej republike a ani na podanie zo dňa 14.10.2021, v ktorom žalovaný v 1. rade uviedol, že azylové konanie vedené na Európskom súde pre ľudské práva vo vzťahu k osobe jeho konateľa nebolo doposiaľ skončené.
7. Žalobca v ďalšom konaní predložil súdu zoznam pohľadávok, ktorý tvorí súčasť konkurzného spisu. Uviedol, že zo zoznamu pohľadávok a doručenej súčinnosti od príslušného Okresného dopravného inšpektorátu vyplýva, že pri motorovom vozidle zn. BMW 560L/NC71/02 za pasívne vecne legitimovaného bol označený Biznis Point s.r.o., IČO: 47 458 160 (pôvodný názov S.P.L. s.r.o.) a L.P s.r.o., IČO : 36 590 053 a to z dôvodu, že odporovateľný právny úkon bol dohodnutý s Biznis Point s.r.o. a aktuálne evidovaným vlastníkom je L.P s.r.o. (ust. § 62 ZKR ods. 4 ZKR). Z uvedeného dôvodu sú žalovaným obe tieto spoločnosti. V zmysle historického výpisu prevodu je zrejmé, že tieto zápisy evidencie boli vykonané počnúc dátumom 24.8.2015, pričom z výpisu zo zoznamu pohľadávok vyplýva, že v sledovanom období už existovali záväzky úpadcu voči Slovenskej republike - Daňovému úradu Košice (najmä pohľadávky na dani z pridanej hodnoty za konkrétne mesiace roku 2015). Zdaňovacie obdobie podľa ust. § 77 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, je kalendárny mesiac, pričom v zmysle ust. § 78 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, daň, ktorú je povinný platiť platiteľ, je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo zdaniteľného obchodu. Skutočnosť, že výkazy nedoplatkov a iné rozhodnutia boli vyhotovené až neskôr (a preto sú uvedené aj odlišné splatnosti), sú dôsledkom neplnení povinností v rámci účtovníctva zo strany úpadcu. Niektoré majú aj v rozhodnutí uvedenú splatnosť pred dátumom prevodu. Teda minimálne v čase prevodu (24.8.2015) už existovali záväzky úpadcu voči Daňovému úradu Košice za kalendárne mesiace 01/2015 až 07/2015 (splatnosť nastáva ex lege 25. deň po nasledujúcom mesiaci), pričom žalobca demonštratívne poukázal aj na nasledujúce záväzky (i) Slovenská republika - Daňový úrad Košice, so sídlom Železničná 1, 040 01 Košice, pohľadávka vo výške 60 eur na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 1.4.2015 - 30.4.2015, (ii) Slovenská republika - Daňový úrad Košice, pohľadávka vo výške 440 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 1.1.2014 - 31.12.2014.
8. Pokiaľ ide motorové vozidlo zn. AUDI S8, prevod bol uskutočnený na žalovaného v 1. rade dňa 24.8.2015, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že prevod bol uskutočnený na spriaznenú osobu v čase, keď existovali záväzky úpadcu voči tretím osobám - najmä štátu. Pri motocykli zn. HARLEY - DAVIDSON bol prevod uskutočnený na žalovaného v 1. rade a to dňa 14.8.2015, čo rovnako znamená, že prevod
bol uskutočnený na spriaznenú osobu v čase, keď existovali záväzky úpadcu voči tretím osobám - najmä štátu. Pri motorovom vozidle zn. BMW 3 rada bol prevod uskutočnený na žalovaného v 1. rade dňa 14.8.2015, teda aj tento prevod bol uskutočnený na spriaznenú osobu v čase, keď existovali záväzky úpadcu voči tretím osobám - najmä štátu.
9. S poukazom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že všetky označené prevody vlastníckeho práva (i) boli uskutočnené medzi spriaznenými osobami (obrátené dôkazné bremeno), (ii) boli uskutočnené v čase, keď už existovali voči úpadcovi splatné záväzky a (iii) sú ukracujúce právne úkony.
10. Žalobca dôvodil, že v uvedenom prípade sú žalovaní pasívni a neuvádzajú žiadne prostriedky procesnej obrany, čím nepopierajú skutkové tvrdenia žalobcu. Navyše je nepochybné, že žalovaní sú spriaznení s úpadcom. Dodal, že nemôže niesť zodpovednosť za procesnú pasivitu žalovaných (neuvádzanie dôkazov, zmlúv či skutkových tvrdení) a uvádzať ďalšie okolnosti na podporu svojich argumentov, keď žalovaní sa procesne nebránia.
11. Od 4.3.2022 do 8.8.2022 zastupovala žalovaných JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO : 52 858 774.
12. Na pojednávaní dňa 29.4.2022 žalovaní zastúpení advokátom uviedli, že úpadca v roku 2015 nemal dlh voči Daňovému úradu a nebol platcom DPH. Navrhli, aby žalobca preukázal, kedy vznikol tvrdený dlh, lebo z prihlášok pohľadávok zaslaných do konkurzu a ani z iných predložených dôkazov nevyplýva, že by tieto záväzky boli záväzkami úpadcu. Argumentovali, že v čase predaja vozidiel nebol úpadca zadlžený. Ďalej tvrdili, že sporné vozidlá neboli majetkom úpadcu, ale že úpadca bol autobazárom, kde sa sprostredkovával predaj motorových vozidiel. Na dopravnom inšpektoráte boli tieto vozidlá evidované na úpadcu iba preto, aby sa na nich vzťahovalo poistenie, lebo úpadca mal hromadné poistenie na tieto veci. Vozidlá, ale nikdy neboli evidované v účtovníctve úpadcu a neboli ani jeho majetkom. Dodali, že úpadca by sa mohol stať ich vlastníkom len vtedy, ak by za nich zaplatil kúpnu cenu. Preto ak žalobca tvrdí, že sporné vozidlá boli vo vlastníctve úpadcu, žalovaní navrhli, aby predložil listinné dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia.
13. Vo vyjadrení zo dňa 23.6.2022 žalovaní navrhli na preukázanie svojich tvrdení vykonať dokazovanie výsluchom osemnástich svedkov, ktorých označili menom a v prevažnej väčšine aj adresou ich bydliska.
14. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 31K/13/2018 zo dňa 18.6.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 120/2018 dňa 22.6.2018 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi Sicarius plus s.r.o., IČO : 47 451 246 a uznesením č.k. 31K/13/2018-139 zo dňa 19.12.2018 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 248/2018 dňa 28.12.2018 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Sicarius plus s.r.o., IČO : 47 451 246 a za predbežného správcu podstaty ustanovil JUDr. Mareka Radačovského. Ďalej označil súd prvej inštancie za nesporné i to, že v rozhodnom období (v čase prevodu vlastníckych práv k dotknutým vozidlám z úpadcu na žalovaného v 1. rade) boli spoločníkmi žalovaného v 1. rade D. E. F. a E. H., pričom D. E. F. bola aj konateľkou žalovaného v 1. rade. V rozhodnom čase bola spoločníčkou a konateľkou Sicarius plus s.r.o. D. E. F. s tým, že Sicarius plus s.r.o. bola v dôsledku zlúčenia právnym nástupcom spoločností EFS group Slovakia s.r.o., so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO : 43 944 779 (od 19.8.2016) a e-trix s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO : 46 822 445 (od 10.8.2016).
15. Sporné medzi stranami podľa súdu prvej inštancie bolo, či vozidlá boli vo vlastníctve úpadcu, či úpadca mal v čase prevodu vozidiel dlhy (veriteľov) a teda či predmetné právne úkony sú voči veriteľom dlžníka právne neúčinné.
16. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca dňa 6.12.2019 písomne vyzval žalovaného v 1. rade a D. E. F., konateľku žalovaného v 2. rade, na poskytnutie súčinnosti v podobe podania informácie a preukázania prevodu vlastníckeho práva k vozidlám BMW 560L, AUDI S8, HARLEY-DAVIDSON a BMW 390L z vlastníctva úpadcu do vlastníctva žalovaného v 1. rade, resp. žalovaného v 2. rade. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný v 1. rade a D. E. F. odpovedali na predmetnú výzvu žalobcu.
17. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že na preukázanie toho, že vozidlá mali určitú hodnotu, žalobca predložil súdu inzeráty na predaj podobných vozidiel, z ktorých vyplýva, že dotknuté vozidlá mohli mať približne rovnakú cenu, a teda, že neboli bezcenné (bez hodnoty) a nemohli byť prevedené bez odplaty.
18. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 8.4.2016 medzi predávajúcim S.P.L. s.r.o. (pôvodné obchodné meno žalovaného v 1. rade) a kupujúcim B. F. súd prvej inštancie zistil, že vozidlo AUDI S8 bolo predané za kúpnu cenu 3.500 eur, čo preukazuje, že aj v čase prevodu z vlastníctva úpadcu muselo mať toto vozidlo približne rovnakú hodnotu.
19. Zo zoznamu pohľadávok súd prvej inštancie zistil, že dlžník Sicarius plus s.r.o. mal viacerých veriteľov. Podľa výkazu daňových nedoplatkov v čase prevodu vozidiel z dlžníka na žalovaného v 1. rade mal úpadca záväzky voči Daňovému úradu vo výške 60 eur a 440 eur a voči Sociálnej poisťovni vo výške 202,54 eur.
20. Z informácie poskytnutej súdu prvej inštancie Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach, dopravným inšpektorátom vyplynulo, že
- vozidlo BMW 560L bolo vo vlastníctve úpadcu od 19.3.2014 do 24.8.2015, vo vlastníctve žalovaného v 1. rade bolo od 24.8.2015 do 4.10.2017 a vo vlastníctve žalovaného v 2. rade od 4.10.2017 do 20.12.2018,
- vozidlo AUDI S8 bolo vo vlastníctve úpadcu od 29.5.2015 do 24.8.2015, vo vlastníctve žalovaného v 1. rade bolo od 24.8.2015 do 15.4.2016,
- vozidlo HARLEY-DAVIDSON bolo vo vlastníctve úpadcu od 19.3.2014 do 14.8.2015, vo vlastníctve žalovaného v 1. rade bolo od 14.8.2015 do 4.10.2017 a vo vlastníctve žalovaného v 2. rade je od 4.10.2017,
- vozidlo BMW 390L bolo vo vlastníctve úpadcu od 6.11.2013 do 14.8.2015, vo vlastníctve žalovaného v 1. rade bolo od 14.8.2015 do 5.10.2017 a vo vlastníctve žalovaného v 2. rade je od 5.10.2017.
21. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 9, 57, 60, 62, 63 ZKR, ktoré obsahujú úpravu pojmu spriaznená osoba, práva odporovať právnemu úkonu, odporovania ukracujúcemu právnemu úkonu, uplatnenia odporovacieho práva a následku neúčinných právnych úkonov.
22. Súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na to, že D. E. F. bola spoločníčkou a konateľkou dotknutých spoločností (žalovaného v 1. rade pôvodne s obchodným menom S.P.L. s.r.o., žalovaného v 2. rade a aj úpadcu) v rozhodnom období (v čase prevodu vlastníckeho práva k dotknutým vozidlám z úpadcu na žalovaného v 1. rade), mal za to, že sa jednalo o spriaznené osoby v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.
23. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva priamo z § 57 a nasl. ZKR, ktoré za splnenia podmienok v nich stanovených umožňujú podať správcovi odporovaciu žalobu.
24. Súd prvej inštancie poukázal, že žaloba mu bola doručená dňa 27.12.2019. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka Sicarius plus s.r.o. zo dňa 19.12.2018 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 248/2018 dňa 28.12.2018. Konkurz bol teda vyhlásený dňa 29.12.2018 a právo odporovať právnemu úkonu bolo uplatnené na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 31K/13/2018 zo dňa 18.6.2018 o začatí konkurzného konania bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 120/2018 dňa 22.6.2018. Konkurzné konanie voči dlžníkovi Sicarius plus s.r.o. teda začalo dňa 23.6.2018. Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Právne úkony, ktorými boli vykonané prevody dotknutých vozidiel z dlžníka (úpadcu) na žalovaného v 1. rade boli uskutočnené v dňoch 14.8.2015 a 24.8.2015, teda v lehote päť rokov pred začatím konkurzného konania na majetok dlžníka Sicarius plus s.r.o..
25. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade tvrdili, že vozidlá sa nestali majetkom úpadcu Sicarius plus s.r.o., že úpadca nemal záväzky v čase prevodu vozidiel a že žalobcom uvedená hodnota vozidiel nezodpovedá ich skutočnej hodnote.
26. Z evidencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, dopravného inšpektorátu podľa súdu prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že úpadca bol vlastníkom vozidla BMW 560L od 19.3.2014 do 24.8.2015, vozidla AUDI S8 od 29.5.2015 do 24.8.2015, vozidla HARLEY-DAVIDSON od 19.3.2014 do 14.8.2015 a vozidla BMW 390L od 6.11.2013 do 14.8.2015. Námietku žalovaných v 1. a 2. rade týkajúcu sa vlastníctva predmetných vozidiel vzhľadom na uvedené označil súd prvej inštancie za bezpredmetnú.
27. Čo sa týka cien, resp. určenia hodnoty vozidiel, keďže si žalobca neuplatnil nárok na zaplatenie ich hodnoty do všeobecnej podstaty dlžníka, v danom prípade pre účely určenia neúčinnosti právnych úkonov považoval súd prvej inštancie za rozhodujúce len to, že predmetné vozidlá majú určitú hodnotu, nie nulovú, a preto ich bezodplatným prevodom došlo k ukráteniu veriteľov dlžníka (úpadcu). Dodal, že aj žalovaní v 1. a 2. rade predložili súdu kúpnu zmluvu uzavretú dňa 8.4.2016 medzi predávajúcim S.P.L. s.r.o. (pôvodné obchodné meno žalovaného v 1. rade) a kupujúcim B. F., podľa ktorej vozidlo AUDI S8 bolo predané kupujúcemu za kúpnu cenu 3.500 eur, čo preukazuje, že aj v čase prevodu z úpadcu na žalovaného v 1. rade muselo mať toto vozidlo minimálne rovnakú hodnotu, teda nemohlo byť prevedené bezodplatne.
28. Vo vzťahu k existencii záväzkov úpadcu Sicarius plus s.r.o. v čase prevodu dotknutých vozidiel súd prvej inštancie poukázal, že podľa uvedenia žalobcu a výkazu daňových nedoplatkov v rozhodnom období mal úpadca minimálne záväzky voči Daňovému úradu vo výške 60 eur a 440 eur a voči Sociálnej poisťovni vo výške 202,54 eur. Úpadca sa stal právnym nástupcom spoločností EFS group Slovakia s. r. o. a e-trix s. r. o. v dôsledku zlúčenia. Uvedeným došlo k tzv. univerzálnej sukcesii, úpadca vstúpil do všetkých práv a povinností zanikajúcich spoločností. V kontexte vyššie uvedeného je podľa súdu prvej inštancie evidentné, že na úpadcu prešli všetky záväzky (v celistvosti) zanikajúcich spoločností, tzn. aj všetky záväzky voči Daňovému úradu.
29. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v zmysle ust. § 60 ZKR odporovať možno každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Dôvodil, že v danom prípade sa jednalo o právne úkony medzi spriaznenými osobami, preto platí obrátené dôkazné bremeno, podľa ktorého žalovaní sú povinní preukázať, že sa nejedná o ukracujúce právne úkony. Navyše nie je rozhodujúce, či tieto úkony boli uskutočnené v čase úpadku dlžníka, resp. či spôsobili úpadok dlžníka. Za podstatné súd prvej inštancie považoval, že ich realizáciou došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurze.
30. S poukazom na to, že žalovaný v 1. rade vozidlá BMW 560L/NC71/02, HARLEY-DAVIDSON SOFTAIL FXSTB a BMW 3 rada 390L/VU11/1 ďalej previedol na spriaznenú osobu - žalovaného v 2. rade, v zmysle ust. § 62 ods. 2 ZKR žalobcovi vzniklo podľa súdu prvej inštancie právo odporovať aj voči týmto právnym úkonom.
31. Súd prvej inštancie mal za to, že skutočnosti uvedené žalovanými v 1. a 2. rade vo vzťahu k osobe D. G. H. vo vyjadrení zo dňa 17.6.2022 sú pre toto konanie bez ďalšieho bezpredmetné. Argumentoval, že povinnosťou žalovaných v 1. a 2. rade bolo preukázať, že spornými právnymi úkonmi nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurze.
32. Súd prvej inštancie uzavrel, že spornými právnymi úkonmi došlo k zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu Sicarius plus s.r.o., z ktorej budú uspokojovaní veritelia, čím bola naplnená skutková podstata ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR.
33. Výsluch svedkov v zmysle návrhu žalovaných súd prvej inštancie nevykonal z dôvodu, že títo svedkovia sa mali vyjadriť ku skutočnostiam týkajúcim sa osobných problémov D. G. H.. Výsluch konateľa úpadcu I. D. nepovažoval súd prvej inštancie za potrebný, lebo menovaný sa stal konateľom úpadcu Sicarius plus s.r.o. až po prevode vozidiel. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že D. E. F. je konateľkou žalovaného v 2. rade a bola riadne predvolávaná na pojednávania, pričom sa nedostavila ani na jedno z nich.
34. Tvrdenie žalovaného v 1. rade, resp. jeho konateľa D. G. H., že nemôže vykonávať svoje procesné práva v tomto súdnom konaní z dôvodu, že je v azylovom konaní mimo SR, nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodné, lebo žalovaný v 1. rade nepreukázal, v akom azylovom konaní mimo SR menovaný je. Dodal, že žalovaný v 1. rade žiaden dôkaz o tom, že jeho konateľ je pod medzinárodnou ochranou, nepredložil. Rovnako nepredložil ani potvrdenie o tom, že menovaný požiadal o azyl v cudzom štáte a nepredložil ani dôkaz o tom, že mu bola poskytnutá azylová ochrana.
35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255, 262 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a v 2. rade v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
36. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní v 1. a v 2. rade. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnili tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
37. Žalovaní v odvolaní k povinnému zastúpeniu podľa § 90 CSP uviedli, že žalovaný v 1. rade v podaní zo dňa 28.3.2021 uviedol, že vo vzťahu k jeho konateľovi D. G. H. je vedené konanie o medzinárodnej ochrane osoby. Menovaný nemá možnosť komunikovať jednotlivo s orgánmi a inštitúciami v SR, nakoľko svoje doklady odovzdal príslušnému orgánu EÚ s tým, že o tejto skutočnosti informoval Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo vnútra SR. List adresovaný Ministerstvu vnútra SR pripojil k svojmu podaniu doručenému súdu prvej inštancie dňa 14.10.2021, v ktorom uviedol, že azylové konanie vedené na Európskom súde pre ľudské práva nebolo doposiaľ skončené.
38. Žalovaní poukázali, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dôvodil, že nakoľko žalovaný v 1. rade nebol pri vyššie uvedených podaniach zastúpený advokátom a na preukázanie svojich tvrdení vo vzťahu k azylovému konaniu a prekážkam, ktoré žalovanému v 1. rade, resp. jeho konateľovi bránili v uplatňovaní svojich práv, nepredložil súdu žiadne dôkazy, súd na podania žalovaného v 1. rade neprihliadal. Žalovaní v tejto súvislosti citovali článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý upravuje právo na spravodlivé súdne konanie, články 42 ods. 1 a 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré upravujú právo na súdnu a inú právnu ochranu a generálnu interpretačnú a aplikačnú klauzulu a tiež článok 3 ods. 1 CSP, ktorý upravuje formy výkladu Civilného sporového poriadku. Zdôraznili, že orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Argumentovali, že nemožno súhlasiť so súdom prvej inštancie v spôsobe, ako aplikoval § 90 ods. 1 CSP a najmä, že počas celého konania neprihliadol na žiadne z procesných úkonov, ktoré realizoval konateľ žalovaného v 1. rade. Poukázali, že žalovaný v 1. rade má jediného konateľa - D. G. H.. Tento sa vyjadril súdu, že je toho času pod medzinárodnoprávnou ochranou a je v azylovom konaní, nezdržiava sa na území SR, odovzdal svoje doklady príslušným orgánom a má podstatne sťažený prístup k uplatňovaniu procesných práv za žalovaného v 1. rade. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti odignoroval, na úkony žalovaného v 1. rade neprihliadal a formalisticky uplatnil § 90 ods. 1, 2 CSP, keď znemožnil žalovanému v 1. rade realizovať svoje procesné práva a povinnosti v konaní. Vytvoril tak závadný procesný stav, ktorý nemá nič spoločné s kontradiktórnosťou konania, pretože pokiaľ jedna procesná strana mohla bez akýchkoľvek problémov realizovať svoje procesné práva a povinnosti (žalobca), tak druhá procesná strana (žalovaný v 1. rade) nemohol realizovať svoje procesné práva a povinnosti vôbec. Pritom bolo zrejmé, že konateľ žalovaného v 1. rade riadne a včas informoval ústredné orgány verejnej moci (Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo spravodlivosti SR) o tom, že je pod medzinárodnou ochranou, nenachádza sa na území Slovenskej republiky, preto je zjavné, že bez ďalšieho nebude môcť a vedieť realizovať svoje procesné práva a povinnosti. V tomto smere súd prvej inštancie podľa žalovaných pochybil a porušil článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, ale aj články 46 ods. 1 a 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a článok 3 ods. 1 CSP, čím došlo k naplneniu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) CSP.
39. Ďalej žalovaní v odvolaní uviedli, že úpadca Sicarius plus, s.r.o. v roku 2015 nemal dlh voči Daňovému úradu a nebol platcom DPH. Dlh bol dlhom zlúčených spoločností, ako to vyplýva aj z obchodného registra. Žalovaní dôvodili, že žalobca nepreukázal, kedy vznikol tento dlh a konkrétne, voči ktorej spoločnosti. Z prihlášok pohľadávok zaslaných do konkurzu a ani z iných predložených dôkazov nevyplýva, že by tieto záväzky boli záväzkami úpadcu. Ďalej uviedli, že v čase predaja vozidiel úpadca nebol zadlžený a dotknuté vozidlá neboli jeho majetkom, lebo úpadca bol autobazárom, kde sa sprostredkovával predaj motorových vozidiel. Na dopravnom inšpektoráte boli evidované na úpadcu iba preto, aby sa na tieto vozidlá vzťahovalo poistenie, lebo úpadca mal hromadné poistenie na tieto veci. Zopakovali, že vozidlá nikdy neboli evidované v účtovníctve úpadcu a ani neboli jeho majetkom, pričom úpadca by sa mohol stať ich vlastníkom len vtedy, ak by za nich zaplatil. Keďže žalobca tvrdil, že vozidlá boli vo vlastníctve úpadcu, žalovaní navrhli, aby žalobca predložil listinné dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia. Vzhľadom k tomu, že dôkazné bremeno leží na žalobcovi, bolo podľa žalovaných povinnosťou žalobcu riadne preukázať, že kúpne ceny za jednotlivé vozidlá uvedené v petite žaloby boli riadne uhradené.
40. Žalovaní v ďalšom dôvodili, že navrhli súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie výsluchom svedkov, a to
- I. D., konateľa úpadcu, ktorý sa mal vyjadriť, že nikomu nepodpisoval žiadne zlučovanie firiem,
- E. J., ktorý vie potvrdiť ako bol D. H. okradnutý v 2016 roku ohľadne firemných podkladov k autám,
- I. K. L., priameho svedka priznania a vyjadrenia sa E. J.,
- I. K., hlavného sprostredkovateľa OZS a kontaktnú osobu na I. D.,
- L. M., ktorý má prevádzku Záhradka na K. N. L. O. E., a ktorý údajne sprostredkoval a realizoval zlúčenie spoločností,
- I. I. M., konateľa spoločnosti e-trix s.r.o.,
- P. B., a P. B. B., konateľov a spoločníkov EFS group s.r.o.,
- G. M., brigádnika, ktorému bolo vyhrážané, že sa priznal k vykrádaniu,
- D. P., vo výkone trestu za pokus o vraždu, podielnika na rozkrádaní,
- Q. E., ktorý zastrašoval a vydieral I. D., momentálne vo výkone trestu,
- R. E., podielnika na vykrádaní,
- D. I., podielnika na vykrádaní, ktorý urobil nezákonnú zlučovačku,
- H. P., možného podielnika na rozkrádaní,
- L. D. O. H., ktorá pracuje na Okresnom súde Rožňava a robila účtovníctvo úpadcu aj oboch žalovaných a vie svedčiť ohľadne neúčtovania vozidiel ako majetku, ako aj iných účtovných položiek,
- I. F., F. E., I. C., ktorí vedia potvrdiť skutočné vlastníctvo predmetných vozidiel.
41. Žalovaní vytýkali súdu prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov označených v predchádzajúcom odseku. Dôvodili, že ak by tak spravil, získal by skutkové zistenia o tom, že za dotknuté vozidlá nikdy nebola uhradená kúpna cena. Zároveň by zistil, že právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva odpadol s účinkami ex tunc na základe platných odstúpení od zmlúv. Vzhľadom na to, že jedine označení svedkovia disponujú listinnými dôkazmi a poznatkami, ktoré boli pripravení súdu pri výsluchu uviesť, nebolo možné tieto predložiť zo strany ani jedného zo žalovaných. Súd prvej inštancie, ale tieto návrhy na vykonanie dokazovania zamietol, preto ostal bez skutkových zistení, ktoré mohli plynúť z výsluchov, a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
42. Žalovaní tiež tvrdili, že nemožno opomínať, že úpadca pôsobil ako autobazár a predmetné vozidlá nadobudol od fyzických osôb v postavení spotrebiteľov. Títo spotrebitelia mali svoje spotrebiteľské práva, ktoré zrealizovali a ktorými vyvolali zrušenie zmlúv ex tunc. Žalovaní citovali § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, ktorý obsahuje úpravu pojmu spotrebiteľskej zmluvy, použitie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách a noriem Občianskeho práva, dodávateľa ako strany spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa ako strany spotrebiteľskej zmluvy. S poukazom na § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka argumentovali, že odstúpením od zmlúv s účinkami ex tunc sa na úpadcu hľadí, ako by nikdy nenadobudol vlastnícke právo k predmetným vozidlám. Označili za nemysliteľné, aby niekto, kto nikdy nebol vlastníkom veci, uspel v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov.
43. Žalovaní uzavreli, že aj napriek tomu, že navrhovali, aby žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadne zaplatenia kúpnej ceny, tento návrh zostal odignorovaný. Zopakovali, že úpadca za vozidlá nezaplatil, neexistuje k tomu žiaden dôkaz a pôvodní vlastníci mali právo, ktoré aj využili a od zmlúv odstúpili. Žalovaní síce nevedeli predložiť k tomuto listinné dôkazy, avšak mohli a vedeli tak urobiť svedkovia, ktorých navrhli vypočuť. Za tejto situácie bolo preto podľa žalovaných povinnosťou súdu prvej inštancie vyhovieť ich návrhu na vykonanie dokazovania. V tomto smere podľa žalovaných súd prvej inštancie pochybil a porušil článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ale aj články 46 ods. 1 a 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a článok 3 ods. 1 CSP. Tým sú podľa žalovaných naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP.
44. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že naďalej popiera skutkové a právne tvrdenia žalovaných uvedené v odvolaní. Dôvodil, že k uvádzanej medzinárodnej ochrane konateľa žalovaného v 1. rade nemá čo uviesť, nakoľko to nemá súvis s prejednávanou vecou. K všetkým úkonom vykonaným mimo povinného zastúpenia a po skoncentrovaní konania vzniesol námietku koncentrácie konania, keďže žalovaný uvádza nové skutočnosti (aj keď nie sú opodstatnené) po lehote na predloženie dôkazov.
45. K prevodom vozidiel a pohľadávkam vzniknutých v čase prevodu žalobca uviedol, že v zmysle historického výpisu prevodu je zrejmé, že prevody boli vykonané počnúc dňom 24.8.2015, pričom z výpisu zo zoznamu pohľadávok vyplýva, že v sledovanom období už existovali záväzky úpadcu voči Slovenskej republike – Daňový úrad Košice (najmä pohľadávky na dani z pridanej hodnoty za konkrétne mesiace v roku 2015). Tvrdil, že tieto okolnosti preukázal aj výpisom zo zoznamu pohľadávok, pričom nešlo len o záväzky voči Daňovému úradu, ale aj voči Sociálnej poisťovni. Vzhľadom na uvedené mal za to, že všetky namietané prevody vlastníckeho práva (i) boli uskutočnené medzi spriaznenými osobami (obrátené dôkazné bremeno), (ii) boli uskutočnené v čase, keď už existovali voči úpadcovi splatné záväzky a (iii) sú ukracujúce právne úkony.
46. Čo sa týka predložených návrhov na vykonanie výsluchov svedkov, žalobca dôvodil, že tieto návrhy boli vykonané nielen po koncentrácii konania, ale išlo naviac o nehospodárne dokazovanie. Dodal, že následne žalovaní uvádzajú, že vozidlá neboli v majetku úpadcu, že za vozidlá nebolo zaplatené a že od kúpnych zmlúv sa odstúpilo. Na inom mieste vo vyjadrení žalovaných sa uvádza, že zmluvy sú neplatné. Teda vnútorne si tieto vyjadrenia žalovaných odporujú. Žalobca dôvodil, že ide o opätovne o nové skutočnosti (doteraz neuvádzané), preto je potrebné na nich z dôvodu novôt v odvolacom konaní a koncentrácie konania neprihliadať. Navyše dodal, že žalovaní nepredložili žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, preto z dôvodu ich nepreukázania, nemajú takéto skutkové tvrdenia relevanciu.
47. K odvolacím dôvodom žalobca uzavrel, že sú formulované všeobecne a nie sú riadne odôvodnené (napr. žalovaní neuvádzajú inú vadu konania, nezdôvodnili presne nesprávne právne posúdenie a pod.).
48. Žalovaní v 1. a v 2. rade odvolaciu repliku nepodali, vyjadrenie žalobcu v odvolaniu im bolo doručené na vyjadrenie dňa 1.3.2023.
49. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako aj odvolania žalovaného v 1. a v 2. rade proti nemu, skúmal splnenie procesných podmienok v predmetnej veci.
50. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
51. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
52. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
53. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
54. Podľa § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.
55. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
56. Z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Košice, Oddiel : Sro, Vložka číslo: 34111/V odvolací súd zistil, že žalovaný v 1. rade - Biznis Point s.r.o., so sídlom Južná trieda 20, 040 01 Košice, IČO : 47 458 160, bol dňa 21.10.2023 zrušený (ako právny dôvod zrušenia je uvedené upovedomenie o začatí exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučného poriadku) z dôvodov v zmysle ust. § 61 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z.). Dňa 14.11.2023 bol žalovaný v 1. rade vymazaný z obchodného registra. Z predmetného výpisu z obchodného registra ďalej vyplýva, že žalovaný v 1. rade bol vymazaný z obchodného registra na základe upovedomenia o zastavení exekúcie č. k. 5EX 421/20-16, v zmysle § 61n ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 76/2023 dňa 20.4.2023.
57. Na základe uvedenej skutočnosti možno konštatovať, že zánikom žalovaného v 1. rade a jeho výmazom z obchodného registra zanikla jeho procesná subjektivita, ktorá splýva v zmysle § 61 CSP s jeho spôsobilosťou hmotnoprávnou. Strata procesnej subjektivity po začatí konania predstavuje pri zaniknutej právnickej osobe, ktorá nemá právneho nástupcu, neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a v takom prípade súd musí vždy konanie zastaviť v súlade s § 64 CSP v spojení s § 66 CSP a § 161 ods. 2 CSP.
58. Nakoľko uvedený dôvod zastavenia konania nastal potom, čo už rozhodol súd prvej inštancie vo veci samej odvolaním napadnutým rozsudkom, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd odvolacie konanie proti žalovanému v 1. rade zastavil v súlade s § 66 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP.
59. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd následne prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné.
60. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
61. Žalovaný v 2. rade podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
62. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému v 2. rade, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného v 2. rade na spravodlivý proces; či sa v procesnom postupe súdu prvej inštancie vyskytli pochybenia, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; či dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval súd prvej inštancie príslušné právne predpisy, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
63. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Procedúra prejednania veci pred súdom prvej inštancie neznemožnila žalovanému v 2. rade realizáciu jeho procesných oprávnení v miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a v procesnom
postupe súdu prvej inštancie sa nevyskytli ani žiadne pochybenia, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery.
64. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného v 2. rade a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd uvádza :
65. Z odvolania, ktoré proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní v 1. a v 2. rade spoločne, vyplýva, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalovaní vzhliadli v tom, že súd prvej inštancie neprihliadal na úkony žalovaného v 1. rade a formalisticky uplatnil § 90 ods. 1, 2 CSP. Súdu prvej inštancie sa v odvolaní vytýka, že znemožnil žalovanému v 1. rade realizovať jeho procesné práva a povinnosti v konaní za situácie, keď vo vzťahu ku konateľovi žalovaného D. G. H. je vedené konanie o medzinárodnej ochrane osoby (konateľ žalovaného v 1. rade tak nemá možnosť komunikovať jednotlivo s orgánmi a inštitúciami v SR, nakoľko svoje doklady odovzdal príslušnému orgánu EÚ s tým, že o tejto skutočnosti informoval Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo vnútra SR).
66. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalovaní v 1. a v 2. rade odôvodňovali nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, proti ktorému ale bolo výrokom I. tohto rozsudku odvolacie konanie zastavené v súlade s § 64 CSP v spojení s § 66 CSP a § 161 ods. 2 CSP.
67. Z odvolania ale nevyplýva, akým neprávnym procesným postupom mal súd prvej inštancie znemožniť žalovanému v 2. rade uskutočňovať procesné práva, ktoré mu patria a to až tak, že tento nesprávny procesný postup dosiahol intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie proti žalovanému v 2. rade sa nejaví ako spravodlivé. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade je tak odvolanie pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP obsahovo prázdne. Odvolací súd preto dospel k záveru, že vo vzťahu k žalovanému v 2. rade tento odvolací dôvod naplnený nie je.
68. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd udáva, že z odvolania nevyplýva, konkrétne aké iné pochybenia sa mali vyskytnúť v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rovnako aj vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu je odvolanie žalovaného v 2. rade obsahovo prázdne, preto ani tento odvolací dôvod nepovažoval odvolací súd za naplnený.
69. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP odôvodnil žalovaný v 2. rade tým, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov označených v odseku 40. tohto rozsudku. Mal za to, že ak by tak súd prvej inštancie spravil, získal by skutkové zistenia o tom, že za dotknuté vozidlá nikdy nebola uhradená kúpna cena. Zároveň by zistil, že právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva odpadol s účinkami ex tunc na základe platných odstúpení od zmlúv. Súd prvej inštancie ale tieto návrhy na vykonanie dokazovania zamietol, čím podľa žalovaného v 2. rade ostal bez skutkových zistení, ktoré mohli plynúť z výsluchov, a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
70. Odvolací súd udáva, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je naplnený vtedy, ak súd zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý môže priniesť relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, a tým spôsobí sťaženie dôkaznej pozície strany sporu a zároveň sa vzdiali želanej a možnej miere zistenia skutkového stavu.
71. S poukazom na predmet sporu a podstatné skutkové tvrdenia strán bolo potrebné sústrediť dokazovanie najmä na to, či úpadca previedol vlastnícke právo k vozidlám na žalovaného v 1. rade, či odporovanými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľov; či tieto právne úkony boli vykonané v päťročnej lehote, ktorá postihuje ukracujúce právne úkony spätne odo dňa začatia konkurzného konania a či v čase vykonania týchto právnych úkonov mal dlžník nejaké dlhy (ak by dlžník v čase, keď urobil odporovaný právny úkon nemal žiadne dlhy, nemožno vyvodiť ani jeho úmysel ukrátiť svojich veriteľov). Keďže odporované právne úkony boli uskutočnené v prospech spriaznenej osoby, platí vyvrátiteľná domnienka, že existoval úmysel veriteľov ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle.
72. Odvolací súd poukazuje, že vo vyjadrení zo dňa 23.6.2022 žalovaní navrhli na preukázanie svojich tvrdení vykonať dokazovanie výsluchom osemnástich svedkov označených v odseku 40. tohto rozsudku. Pokiaľ ide o otázky, ku ktorým navrhli týchto svedkov vypočuť, odvolací súd udáva, že tieto zjavne nesúvisia s prejednávanou vecou, keďže z návrhu žalovaných nevyplýva, že by žalovaní týchto svedkov navrhli vypočuť k relevantným skutkovým a právnym otázkam. Vzhľadom na uvedené preto dospel odvolací súd k záveru, že ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP nie je naplnený.
73. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, z odvolania vyplýva, že žalovaný v 2. rade vytýkal súdu prvej inštancie najmä nesprávne skutkové zistenie, že dlžník v čase, keď urobil odporované právne úkony, mal dlhy.
74. Vo vzťahu k otázke existencie dlhov dlžníka v čase vykonania odporovaných právnych úkonov odvolací súd poukazuje, že podľa výkazu daňových nedoplatkov v čase prevodu vozidiel z dlžníka na žalovaného v 1. rade mal úpadca záväzky voči Daňovému úradu vo výške 60 eur (daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovanie obdobie 1.4.2015 – 30.4.2015) a 440 eur (daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovanie obdobie 1.1.2014 – 31.12.2014, splatnosť 30.6.2015) a voči Sociálnej poisťovni vo výške 202,54 eur (neuhradené poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie predpísané rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 15.6.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.7.2015). S poukazom na uvedené preto neobstojí obrana žalovaného v 2. rade, že dlžník v čase, keď urobil odporované právne úkony (14.8.2015 a 24.8.2015), nemal žiadne dlhy.
75. K námietke žalovaného v 2. rade, že dlžník nepreviedol vlastnícke právo k dotknutým vozidlám na žalovaného v 1. rade ako ich vlastníka, odvolací súd udáva, že podľa informácie poskytnutej súdu prvej inštancie Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach, dopravným inšpektorátom, bolo (i) vozidlo BMW 560L vo vlastníctve úpadcu od 19.3.2014 do 24.8.2015, vo vlastníctve žalovaného v 1. rade bolo od 24.8.2015 do 4.10.2017 a vo vlastníctve žalovaného v 2. rade od 4.10.2017 do 20.12.2018, (ii) vozidlo AUDI S8 vo vlastníctve úpadcu od 29.5.2015 do 24.8.2015, vo vlastníctve žalovaného v 1. rade bolo od 24.8.2015 do 15.4.2016, (iii) vozidlo HARLEY-DAVIDSON vo vlastníctve úpadcu od 19.3.2014 do 14.8.2015, vo vlastníctve žalovaného v 1. rade bolo od 14.8.2015 do 4.10.2017 a vo vlastníctve žalovaného v 2. rade je od 4.10.2017 a (iv) vozidlo BMW 390L vo vlastníctve úpadcu od 6.11.2013 do 14.8.2015, vo vlastníctve žalovaného v 1. rade bolo od 14.8.2015 do 5.10.2017 a vo vlastníctve žalovaného v 2. rade je od 5.10.2017.
76. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného v 2. rade, že právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva odpadol s účinkami ex tunc, v ktorej súvislosti žalovaný v 2. rade v odvolaní dôvodil odstúpením od zmlúv, odvolací súd udáva, že predmetné skutkové tvrdenie žalovaného v 2. rade je novotou v odvolacom konaní, na prípustnosť ktorej ale nie sú splnené dôvody podľa § 366 písm. a) až d) CSP. Súčasne, ako správne poukázal žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, žalovaní uvádzajú, že vozidlá neboli v majetku úpadcu, že za vozidlá nebolo zaplatené a že od kúpnych zmlúv sa odstúpilo, teda vnútorne si tieto vyjadrenia žalovaných odporujú.
77. S poukazom na závery uvedené v odsekoch 74. až 76. tohto rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s § 191 CSP. Súd prvej inštancie vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli a neopomenul žiadnu rozhodujúcu skutočnosť, ktorá vyšla počas konania najavo. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP preto nepovažoval odvolací súd za naplnený.
78. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že z odvolania nie je zrejmé, ktorá právna norma je tou normou, podľa ktorej súd prvej inštancie podľa žalovaného v 2. rade vec právne posúdil bez toho, aby na daný skutkový stav dopadala. Rovnako z odvolania nevyplýva, ktorá správne určená norma súdom prvej inštancie bola z jeho strany nesprávne interpretovaná alebo na daný skutkový stav nesprávne aplikovaná. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu je odvolanie obsahovo prázdne. Vzhľadom na uvedené nepovažoval odvolací súd za naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
79. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
80. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
81. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s §§ 256, 262 ods. 1 a § 66 po bodkočiarke CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade žiadnej zo strán sporu nepriznal, a to vzhľadom na dôvod zastavenia konania uvedený v odsekoch 50. až 58. tohto rozsudku, ktorý vylučuje možnosť posúdenia zodpovednosti strán sporu na zastavení konania.
82. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).