Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9C-32-2019.pdf
PDF · 92.61 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou v spore žalobkyne: Z. R., T.. XX.XX.XXXX, U. H. B. XXX,štátny občan Slovenskej republiky, právne zast.: JUDr. Bronislava Garajová, advokátka, Advokátska kancelária, IČO: 42 185 190, so sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár žalovanému: Obec Málinec, IČO: 00 316 211, Námestie SNP 474/1, 985 26 Málinec o určenie platnosti podnájomnej zmluvy, takto
rozhodol:
I. Žalobu žalobkyne proti žalovanému o určenie, že podnájomná zmluva zo dňa 30.06.1995 uzatvorená medzi nájomcom - žalovaným v prvom rade a podnájomníkom - poručiteľom N. R., T.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa 14.04.2001 je platná z a m i e t a .
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa doručila Okresnému súdu Lučenec dňa 04.10.2019 žalobu o určenie, že podnájomná zmluva zo dňa 30.06.1995 uzatvorená medzi nájomcom - žalovaným a podnájomníkom poručiteľom N.T. R., T.. XX.XX.XXXX, Y. F. S. XX.XX.XXXX je platná.
2. Uviedla, že na základe listu vlastníctva č. XX Okresného úradu, katastrálny odbor Poltár je v kat. úz. V. C. ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, IČO: 36 022 047, ktorý je vlastníkom stavby - G..Č..XXX, C. T. X. Y., C.. Č.. XXX/X. V prírode sa jedná o rodinný dom, pôvodne súpisné číslo XXX G. C.., maštaľ, dreváreň, letná kuchyňa, hospodárske budovy, ktorý postavila žalobkyňa so svojim nebohým manželom N. R., T.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Nehnuteľnosti boli pôvodným vlastníkom vyvlastnené z dôvodu výstavby vodného diela Málinec. Vlastník nehnuteľnosti za účelom obhospodarovania nehnuteľnosti uzatvoril so žalovaným nájomnú zmluvu. Obec Málinec následne uzatvorila podnájomné zmluvy.
3. Dňa 30.06.1995 uzatvoril žalovaný podnájomnú zmluvu s podnájomníkom N. R., T.. XX.XX.XXXX na dobu neurčitú. N. R. bol manželom žalobkyne. Následne žalovaný uzatvoril dňa 22.03.2004 a potom dňa 01.01.2015 ďalšiu podnájomnú zmluvu a to s I. R., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. C. XXX, I.. Opätovne bola Zmluva uzavretá na dobu neurčitú. Žalobkyňa mala a má záujem o užívanie nehnuteľností, ktoré sama so svojim nebohým manželom postavila a má k nej silný citový vzťah. Z týchto dôvodov boli iniciované viaceré jednania a žalobkyňa sa aj so svojim synom opakovane obracala s požiadavkou na zachovanie svojho podnájomného vzťahu. Listom zo dňa 06.04.2009 Obec I.W. informovala žalobkyňu, že pôvodná podnájomná zmluva bola uzatvorená na manželov N.T. R. Z. Z. R.. Nová nájomná zmluva na podnájomcu I. R. bola vypracovaná na základe osobnej návštevy pani Z. R. na Obecnom úrade I.. Žalobkyňa Obecný úrad I.W. vo veci ukončenia podnájmu nikdy nenavštívila, a nikdy sa podnájmu nevzdala. Navrhla vypočuť ako svedka V.. I.. M. R., C... Následne sa žalobkyňa obrátila na vlastníka
nehnuteľnosti listom zo dňa 09.03.2010. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. potvrdil, že pôvodná zmluva zaväzovala N. R. Z. Z. R. a užívanie nehnuteľnosti po jeho smrti prešlo na Z. R.. Napriek tomuto stanovisku vlastníka k náprave nedošlo.
4. K uzatvoreniu novej podnájomnej zmluve došlo napriek tomu, že manželka N. R. - žalobkyňa doposiaľ žije a podnájomného práva sa nevzdala, ani nebol voči nej žiadnym spôsobom ukončený. O zachovanie zmluvného vzťahu aj po smrti manžela prejavovala opakovane počas celého obdobia záujem, viedla rozsiahlu korešpondenciu s vlastníkom, ako aj nájomcom nehnuteľnosti.
5. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka a na ustanovenie § 853 Občianskeho zákonníka a na ustanovenie § 700-709 Občianskeho zákonníka.
6. Uznesením č.k. 9C/32/2019-25 zo dňa 04.11.2019 súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 20 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.11.2019.
7. Žalovaný doručil vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že Obec Málinec uzavrela dňa XX.XX.XXXX podnájomnú zmluvu na trvalé bývanie s podnájomníkom N. R., nar. XX.XX.XXXX. Podnájomník N. R. spolu s manželkou Z. R. a synom I. R. mali v uvedenej nehnuteľnosti trvalý pobyt, rozhodli sa tam zostať bývať, nakoľko im to bolo umožnené zo strany vlastníka nehnuteľnosti. Bol to len nájomný pomer. Obec uzatvára nájomné zmluvy aj na chalupárčenie, a to s podnájomníkmi, ktorí sa odsťahovali, zmenili trvalý pobyt alebo ponechali si rodinné domy na chalupy, čo im tiež bolo umožnené zo strany vlastníka nehnuteľnosti. Podnájomník N. R. zomrel dňa 14.04.2001. V uvedenej nehnuteľnosti naďalej žila žalobkyňa so synom I. až do 04.08.2003, kedy sa prihlásila k trvalému pobytu do Obce B. Č.. XXX. Trvalý pobyt v uvedenej nehnuteľnosti mal a do dnešného dňa má I. R., na ktorého bola dňa 22.03.2004 vypracovaná nájomná zmluva na trvalé užívanie. Nájomná zmluva bola vypracovaná po osobnej návšteve pani Z. R. Z. C. I. R.. V tom období bol nezamestnaný, poberal sociálne dávky a k príspevku na bývanie potreboval doložiť nájomnú zmluvu na prenájom nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti SVP, š.p. Banská Bystrica dňa 12.11.2019 poskytol obci osvedčenie o dedičstve č. S. XXX/ XXXX, S. T. XXX/XXXX po nebohom N. R., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, kde na strane č.3 pod B/ pasíva je uvedené, že „Dedičia zhodne vyhlasujú, že poručiteľ a pozostalá manželka so synom I. sú trvale bytom V. C., D.B. Č.. XXX, t.j. v dome, ktorý bol v minulosti vykúpený pre Vodohospodársku výstavbu vodná nádrž Málinec a v tomto dome majú len nájomný pomer.“ Keďže N. R. zomrel a jeho manželka Anna Havranová sa odsťahovala a zmenila trvalý pobyt, v nehnuteľnosti zostal na trvalom pobyte už len syn I. R., na ktorého bola vypracovaná nájomná zmluva. Menovaný doteraz neporušil podmienky prenájmu nehnuteľnosti, nájomné uhrádza včas. Obec Málinec nemala a nemá dôvod zrušiť nájomnú zmluvu. Nájomná zmluva zo dňa 01.01.2015 bola podpísaná z toho dôvodu, že vlastník vykúpených nehnuteľností SVP, š.p. Banská Bystrica vypracoval nový návrh podnájomných zmlúv a požiadal Obec Málinec postupne všetkým podnájomníkom túto zmenu urobiť. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že vo veci ukončenia podnájmu nikdy nenavštívila Obecný úrad Málinec a nikdy sa podnájmu nevzdala, nie je pravdivé. Túto skutočnosť môže potvrdiť svojou výpoveďou pán I. R., bývalý starosta Obce Málinec V.. V. Č. a pracovníčka obecného úradu I. Y., ktorá dodnes pracuje na OcÚ Málinec. Je pravdou, že písomný zápis o tejto skutočnosti obec nemá k dispozícii. Zároveň môžu potvrdiť aj skutočnosť, že nebol prítomný ani syn I.. V.. M. R., ktorý je uvedená v žalobe ako svedok. Pri vypracovaní nájomnej zmluvy s I. R. bola žalobkyňa prítomná.
8. Obec Málinec ako nájomca prenajíma vykúpené nehnuteľnosti v kat. úz. V. C., buď na trvalé bývanie alebo na chalupárčenie na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p. Banská Bystrica ako prenajímateľom a Obcou Málinec ako nájomcom.
9. Uznesením č.k. 9C/32/2019-78 zo dňa 27.11.2019 súd vyzval žalobkyňu, aby v lehote 20 dní od doručenia uznesenia písomne sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2019.
10. Žalobkyňa doručila súdu písomné vyjadrenie, v ktorom zdôrazňuje, že trvanie podnájomnej zmluvy sa neviaže na existenciu trvalého pobytu zmluvnej strany. Trvalý pobyt si žalobkyňa zmenila na základe toho, že synovia M. Z. I. postavili dom v B.. Po smrti manžela N. trpela zdravotnými problémami, preto sa odsťahovala z adresy pôvodného bydliska. Podnájmu sa nikdy nevzdala.
11. Uznesením č.k. 9C/32/2019-85 súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 20 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k vyjadreniu žalobkyne podľa § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.01.2020.
12. Žalovaný doručil súdu písomné vyjadrenie, v ktorom zdôraznil, že trvá na dôvodoch, ktoré podrobne rozviedol vo vyjadrení zo dňa 13.11.2019.
13. Súd nariadil pojednávanie na deň 14.02.2020. Žalobkyňa trvala na žalobe tak, ako to rozviedla v písomnom podaní. Žalobkyňa bola vypočutá ako strana sporu na tomto pojednávaní a vypovedala tak, že v rodinnom dome býva syn I. R.. Žalobu podala najmä z toho dôvodu, že má záujem v rodinnom dome bývať, pričom syn Milan Havran vymenil zámok na vchodových dverách. V roku 2002 jej vyhádzal z rodinného domu osobné veci.
14. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodov, ktoré rozvádzal vo svojich písomných vyjadreniach.
15. Strany navrhli vykonať okrem listinných dôkazov, ďalšie dôkazy, výsluchmi svedkov.
16. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; a naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
17. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti napríklad, že právny úkon je platný - podnájomná zmluva je platná odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto, napríklad výrok rozsudku, že podnájomná zmluva je platná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase vyhlásenia podnájomníkom veci žalobca alebo niekto iný. Právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu, najmä z hmotného práva.
18. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, nie je dôvodný. Žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu alebo platnosti právneho úkonu môže byť podaná napríklad v prípade § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka alebo žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 ZoDD alebo žaloba veriteľa na určenie, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu neúčinné podľa § 42a Občianskeho zákonníka. Pri uvedených žalobách z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť ako minulú udalosť. Dôvodom je väčšinou to, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. Ide tu o výnimky zo všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez ingerencie súdu.
19. V posudzovanom spore podanie žaloby tak, ako ju formulovala žalobkyňa, hmotné právo nepredpokladá, preto súd sa postavil na to stanovisko, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem predpokladaný ustanovením § 137 písmeno d) Civilného sporového poriadku a žalobu v celom rozsahu zamietol.
20. Súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že medzi žalobkyňou a jej blízkymi príbuznými vznikol spor, ktorý sa týka jej a jej blízkych príbuzných, ktorí je možné riešiť v inom sporovom konaní. Preto súd ani navrhnuté dôkazy, či už žalobkyňou alebo žalovaným nevykonal, pretože žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie, že podnájomná zmluva zo dňa 30.06.1995 uzatvorená medzi nájomcom - žalovaným a podnájomníkom poručiteľom N. R., T.. XX.XX.XXXX, Y.Ý. F. S. XX.XX.XXXX je platná. Navrhovateľka neosvedčila svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že podnájomná zmluva zo dňa 30.06.1995 uzavretá medzi žalovaným a podnájomníkom N.
R., T.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX je platná, pretože na požadovanom určení, ktoré neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, nie je daný záujem.
21. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci.
23. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Žalobkyňa bola v spore neúspešná, žalovaný bol v spore úspešný, avšak trovy sporu voči žalobkyni si neuplatnil. Rovnako žalobkyňa prehlásila, že sa vzdáva práva na náhradu trov konania voči žalovanému, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.