Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CoR-2-2022.pdf
PDF · 137.67 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoR/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. JUDr. Viery Markovej a členiek senátu Moniky Školníkovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: 1/ A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, XXX XX B. C., 2/ D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, XXX XX B. C., 3/ A. F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. G. H. súpisné číslo XXXX, XXX XX B., všetci právne zastúpení: LEGAL ART, s. r. o., Námestie SNP 19, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 289 302, proti žalovanému: Coin Collectors s.r.o., Novoť 157, 029 55 Novoť, IČO: 50 710 915, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cr/10/2017-585 zo dňa 07.06.2021, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave opravuje záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cr/10/2017-585 zo dňa 07.06.2021 v časti označenia trvalého pobytu žalobcu 3/ a identifikačného čísla právneho zástupcu žalovaného tak, že správne má znieť: „...3/ A. F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. G. H. I. J. XXXX, XXX XX B., proti žalovanému: Coin Collectors s.r.o., Novoť 157, 029 55 Novoť, IČO: 50 710 915, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821...“.
II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cr/10/2017-585 zo dňa 07.06.2021 p o t v r d z u j e .
III. Súd p r i z n á v a žalobcom 1/, 2/, 3/ spoločne a nerozdielne voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvým výrokom zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom Royal Development ad hoc rozhodcom A. C. H. pod sp. zn. RD/127/2016 dňa 09.12.2016 a druhým výrokom priznal žalobcom 1/, 2/, 3/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 2, § 21 ods. 2, 4, § 26 ods. 1, 3, 5, § 34 ods. 2, § 40 ods. 1, 2, 4, § 41, § 43 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 26.01.2017 domáhali proti pôvodnému žalovanému spoločnosti FELACON, s.r.o. v likvidácií, Tupolevova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 31 338 518 zrušenia rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. RD/127/2016 vydaného 09.12.2016 Rozhodcovským súdom Royal Development v spore spoločnosti FELACON, s.r.o. v likvidácií v postavení žalobcu proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ o zaplatenie 17.409,25
eur s prísl. (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Skutkovo tvrdili, že rozhodcovský rozsudok im bol doručený dňa 13.12.2016, pričom dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku uvádzali § 40 ods. 1 písm. a) bod 2, 3 a 4 ZoRK. Žalobným návrhom doručeným na rozhodcovský súd dňa 08.08.2016 sa spoločnosť FELACON, s.r.o. domáhala proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ zaplatenia náhrady škody 17.409,25 eur s prísl., pohľadávku ktorú eviduje voči spoločnosti INTERMONT a.s., so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 840 198 z titulu neuhradených faktúr na základe troch zmlúv o dielo. V žalobnom návrhu sa uvádza, že spoločnosť INTERMONT a.s., je platobne neschopná a jej bývalí štatutárni zástupcovia sa nestarali o problémy spoločnosti. Ďalej sa uvádza, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17.07.2012 bola povolená reštrukturalizácia spoločnosti INTERMONT a.s. a reštrukturalizačný správca poprel pohľadávku spoločnosti FELACON, s.r.o., na základe čoho bolo začaté incidenčné konanie o určenie popretej pohľadávky na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cbi/13/2012. V čase vzniku tohto záväzku boli štatutárnymi zástupcami spoločnosti INTERMONT a.s. žalobcovia, preto si uplatnil voči nim nárok na náhradu škody. Oznámením o prijatí funkcie rozhodcu v konaní zo dňa 13.09.2016 bolo žalobcom oznámené, že ako ad hoc rozhodca na prejednanie a rozhodnutie vo veci bol ustanovený rozhodca zapísaný do zoznamu rozhodcov rozhodcovským súdom A. C. H.. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor bola odôvodnená z čl. XV. Všeobecných obchodný podmienok spoločnosti FELACON, s.r.o. platných od 01.01.2007 (ďalej len „VOP“), kde mala byť dojednaná rozhodcovská doložka medzi FELACON, s.r.o. a spoločnosťou INTERMONT a.s.. Žalobcovia vo vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 30.09.2016 vzniesli námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a námietku neexistencie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky. Žalobcovia nemali ku dňu doručenia žalobného návrhu vedomosť o týchto VOP a neboli žalobcom v čase uzatvárania zmluvy o dielo známe. VOP neboli žalobcami podpísané, nie sú súčasťou zmlúv o dielo. Neexistuje platný právny titul, ktorý by zakladal právomoc rozhodcovského súdu konať. V čl. IX ods. 3 jednotlivých zmlúv o dielo je uvedené, že právne vzťahy v zmluve neupravené sa riadenia ustanoveniami Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka. V zmluvách o dielo nebolo zmienené, že vzťahy medzi zmluvnými stranami by sa mali spravovať aj VOP spoločnosti FELACON, s.r.o., preto nie je daná právomoc rozhodcovského súdu. Dňa 11.10.2016 bolo vydané rozhodcovské uznesenie, v ktorom rozhodcovský súd konštatoval, že existuje platná rozhodcovská zmluva v rozsahu podanej žaloby, ako i že sú splnené všetky formálne náležitosti pre pokračovanie v rozhodcovskom konaní v zmysle ZoRK, pretože tu existuje iný právny vzťah a nastala situácia inej zmeny v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská doložka. Rozhodcovský súd má arbitrabilitu rozhodnúť. Žalobcovia reagovali a na základe podania označeného Vyjadrenie odporcov k rozhodcovskému uzneseniu zo dňa 30.10.2016 sa opätovne na rozhodcovskom súde domáhali preskúmania existencie rozhodcovskej zmluvy. Domnievali sa, že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a konanie bolo v rozpore so zásadou nestrannosti a nezávislosti. Porušenie rovnosti účastníkov spočívalo v tom, že v rozpore s ustanoveniami zákona a rokovacieho poriadku nebolo nariadené ústne pojednávanie a v rozhodcovskom rozsudku sa rozhodcovský súd s týmto návrhom nevysporiadal, iba poukázal na vyjadrenie protistrany zo dňa 30.11.2016, ktorým žiadala tento návrh zamietnuť. Žalobcovia sa domnievajú, že rozhodca nekonal s odbornou starostlivosťou a v rozpore s § 6a ZoRK. V rozpore s § 31 ods. 3 Rokovacieho poriadku dve vyjadrenia spoločnosti FELACON s.r.o. boli doručené žalobcom až spolu s rozhodcovským rozsudkom, teda nemali možnosť sa s nimi oboznámiť a ani vyjadriť sa k nim a bolo im odňaté právo zúčastniť sa rozhodcovského konania. Tento postup rozhodcu je v rozpore so zákonom, rokovacím poriadkom a považujú ho za nezákonný, nespravodlivý, zvýhodňujúci jedného účastníka na úkor druhého. Vzhľadom na vyššie uvedené mali žalobcovia za to, že bolo porušené ústavné právo na spravodlivý súdny proces. Zároveň v odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa rozhodcovský súd nevysporiadal s argumentáciou žalobcov, iba jednou vetou konštatoval, že s právomocou a všetkými námietkami sa vysporiadal v rozhodcovskom uznesení, na ktoré odkázal.
3. Pôvodný žalovaný vo vyjadrení k žalobe skutkovo tvrdil, že žalobcovia nepodali v 30 dňovej lehote návrh na kauzálne príslušný súd na preskúmanie právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 ZoRK a rozhodcovský súd o svojej právomoci rozhodol rozhodcovským uznesením zo dňa 11.10.2016. Touto skutočnosťou vznikla rozhodcovská zmluva priamo zo zákona a nie je už možné napádať právomoc z tohto dôvodu v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd stanovil, že existuje platná rozhodcovská zmluva v rozsahu podanej žaloby a existuje právny rámec sporu definovaný § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka. Rozhodcovský rozsudok RD/127/2016 zo dňa 09.12.2016 a rozhodcovské uznesenie RD/127/2016 zo dňa 11.10.2016 boli podrobne odôvodnené. V plnej miere sa stotožnil s právnym a vecným posúdením sporu vedeným na rozhodcovskom súde,
ktoré považoval za dostatočné a právne odôvodnené. V rozhodcovskom konaní nebol porušený zákon č. 244/2002 Z. z., celé konanie prebehlo v jeho súlade vrátane ZoRK.
4. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 21Cr/10/2017-229 konanie zastavil z dôvodu zániku spoločnosť FELACON, s.r.o. v likvidácií dňa 24.08.2017 bez právneho nástupcu podľa § 64 v spojení s §161 ods. 2 CSP. Na základe odvolania a návrhu žalobcov na zmenu účastníka odvolací súd uznesením č.k. 1CoR/7/2018-446 v spojení s opravným uznesením č.k. 1CoR/7/2018-482 zo dňa 19.03.2019 pripustil zmenu strany sporu na strane žalovaného tak, že žalovaný Coin Collectors s.r.o., Novoť 157, 029 55 Novoť, IČO: 50 710 915 vstupuje namiesto žalovaného FELACON, s.r.o. v likvidácií, Tupolevova 24, 851 01 Bratislava. Uznesením č.k. 1CoR/7/2018-486 Krajský súd v Bratislave zároveň zrušil uznesenie č.k. 21Cr/10/2017-229 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že z rozhodcovského rozsudku zistil, že spoločnosť FELACON s.r.o. v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaných 1/, 2/ a 3/ podala dňa 08.08.2016 žalobný návrh o zaplatenie 17.409,25 eur s prísl. na rozhodcovský súd Royal Development vedený pod sp. zn. RD/127/2016. Právomoc odvodzoval od rozhodcovskej doložky uvedenej vo Všeobecných obchodných podmienkach v čl. XV spoločnosti FELACON s.r.o. a uvádzal, že žaloba je podľa žalobného návrhu v súlade s § 3 ods. 2 ZoRK, ako iná zmena v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. A. C. H., ad hoc rozhodca prípismi zo dňa 13.09.2016 oznámil prijatie do funkcie rozhodcu a oznámil účastníkom rozhodcovského konania začatie tohto konania a vyzval žalovaných 1/, 2/ a 3/ na vyjadrenie sa k žalobnému návrhu. Podľa žalobnej odpovedi žalobcovia namietli nedostatok právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy. Uviedli, že nesúhlasia s tvrdením žalujúcej strany, že ako štatutárni zástupcovia obchodnej spoločnosti INTERMONT a.s. pristúpili k rozhodcovskej doložke uvedenej vo Všeobecných obchodných podmienkach a akceptovali ju. Poukázali na zmluvy o dielo, v ktorých nie je odkaz na všeobecného obchodné podmienky, z ktorých sa odvodzuje právomoc rozhodcovského súdu. Uviedli čl. XI ods. 3 zmlúv o dielo, podľa ktorých právne vzťahy v zmluve neupravené sa riadenia ustanoveniami Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka. Ku dňu doručenia žalobného návrhu nemali o Všeobecných obchodných podmienkach vedomosť, tieto neboli v čase uzatvárania zmlúv o dielo známe. Navrhli rozhodcovské konanie zastaviť. Rozhodcovským uznesením zo dňa 11.10.2016 bolo rozhodnuté, že existuje platná rozhodcovská zmluva v rozsahu podanej žaloby medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade, odporcom v 2. rade, odporcom 3. rade a existuje právny rámec sporu definovaný podľa § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka. Rozhodcovský súd má arbitrabilitu rozhodnúť.
6. Súd prvej inštancie dodal, že rozhodcovské uznesenie bolo žalovanej strane doručené dňa 17.10.2016 a z nesporných tvrdení strán vyplynulo, že v lehote 30 dní od jeho doručenia žalovaní nepodali návrh na všeobecný súd podľa § 21 ods. 4 ZoRK. Žalobcovia podaním datovaným dňa 31.10.2016 podali na rozhodcovský súd ďalšie vyjadrenie, ktorým sa vyjadrili k rozhodcovskému uzneseniu zo dňa 17.10.2016, kde namietali opätovne nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. Ďalej podali návrh na nariadenie ústneho pojednávania z dôvodu zásady rovnosti účastníkov konania a to v zmysle § 34 ods. 2 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. K podaniu zo dňa 31.10.2016 sa vyjadrila žalujúca strana a to podaním datovaným dňa 02.11.2016 a 30.11.2016. V podaním zo dňa 02.11.2016 sa žalujúca strana vyjadrila k žalobnej odpovedi ohľadom započítania zmluvnej pokuty spoločnosťou INTERMONT a.s. na pohľadávku žalujúcej strany, keď o. i. to podľa neho znamená účinky uznania záväzku. Podľa podania zo dňa 30.11.2016 sa vyjadrila k návrhu na ústne pojednávanie, s ktorým nesúhlasila. Mala za to, že je možné rozhodnúť na základe produkovaných listinných dôkazov, nariadenie ústneho pojednávania by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti, žalovaní mali navrhnúť ústne pojednávanie pri prvom úkone vo veci samej. Následne Rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok dňa 09.12.2016, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V odôvodnení uviedol, že vzhľadom na charakter sporu, bolo rozhodcovské konanie písomné (strana 6), ďalej dôvodil, že samotný zápočet zmluvnej pokuty sa musí interpretovať ako uznanie záväzku (strana 14). Rozhodcovský rozsudok doručil žalobcom dňa 9.12.2016. Spolu s ním žalobcom boli doručené aj podania protistrany zo dňa 02.11.2016 a 30.11.2016.
7. Žaloba o zrušenie Rozhodcovského rozsudku bola podaná dňa 26.01.2017 na Okresnom súde Bratislava V žalobcami 1/, 2/ a 3/ ako účastníkmi rozhodcovského konania proti spoločnosti FELACON, s.r.o. v likvidácií ako druhému účastníkovi rozhodcovského konania. Podľa Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 20.02.2017 uzavretej medzi spoločnosťou FELACON, s.r.o. v likvidácií ako postupcom a spoločnosťou Coin Collectors s.r.o. ako postupníkom, postupca postúpil pohľadávku 17.409,25 eur s prísl. z titulu náhrady škody podľa § 194 ods. 9 Obch. zák. podľa Rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/127/2016 zo dňa 9.12.2016 postupníkovi. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj je príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania právne uzavrel, že žalobcovia podali žalobu včas, t.j. v zákonnej 60 dňovej lehote na kauzálne príslušný okresný súd. Žalobcovia boli účastníkmi rozhodcovského konania na žalovanej strane a žalobu podali proti spoločnosti FELACON s.r.o. v likvidácií, ktorá bola žalujúcou stranou v rozhodcovskom konaní. Napriek námietke žalovaného, že nie je pasívne legitimovaný v spore, keď nebol účastníkom rozhodcovského konania, zmluvou o postúpení pohľadávok neprevzal všetky práva a povinnosti zo zmluvných vzťahov postupcu, prešlo naňho právo len na plnenie, teda v plnom rozsahu nedošlo k nástupníctvu po zaniknutej spoločnosti postupcu, súd prvej inštancie posúdil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2017 v nadväznosti na § 3 ods. 2 ZoRK na žalovaného okrem judikovanej pohľadávky prešlo aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, vrátane práv z rozhodcovskej zmluvy a preto žalovaný je pasívne legitimovaným v tomto spore. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia boli oprávnení namietať nedostatok právomoci spočívajúci v neplatnosti alebo neexistencií rozhodcovskej zmluvy, pričom toto oprávnenie podľa § 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní využili, keď mali za to, že rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach ich nezaväzuje, keď o jej existencií nemali vedomosť, zmluvy o dielo neobsahovali odkaz na tieto VOP, neboli im známe, neboli nimi podpísané. Súd prvej inštancie s poukazom na § 40 ods. 4 ZoRK prihliadal na tento dôvod zrušenia, lebo bol namietnutý v rozhodcovskom konaní v lehote na podanie žalobnej odpovede.
9. Súd prvej inštancie ozrejmil, že rozhodcovský súd môže rozhodnúť o svojej právomoci prejednávať a rozhodovať vec, pričom v prípade, že dospeje k záveru, že nemá právomoc, konanie rozhodcovským uznesením zastaví. V opačnom prípade disponuje s právomocou a o námietke nedostatku právomoci podanej účastníkom rozhodcovského konania môže rozhodnúť dvoma spôsobmi a to buď priamo rozhodcovským rozsudkom alebo predbežným rozhodcovským uznesením (§ 21 ods. 4 druhej vety ZoRK). Proti tomuto predbežnému rozhodcovskému uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. Avšak zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje súdny prieskum právomoci rozhodcovského súdu na základe návrhu o nedostatku právomoci. Všeobecný súd vtedy preskúmava právomoc rozhodcovského súdu a až súdnym rozhodnutím môže predbežné rozhodcovské uznesenie v podstate zmeniť. Ak takýto návrh na súd nie je podaný, právomoc rozhodcovského súdu je vecou právoplatne rozhodnutou. V prejednávanej veci nebolo sporné, že rozhodcovský súd Royal Development dňa 11.06.2016 vydal predbežné rozhodcovské uznesenie, ktorým kladne rozhodol o oprávnení rozhodnúť spor pod sp. zn. RD/127/2016, že toto rozhodcovské uznesenie bolo žalobcom doručené a rovnako nebolo sporné, že žalobcovia návrh na nedostatok právomoci Rozhodcovský súd Royal Development pod sp. zn. RD/127/2016 v prekluzívnej 30 dňovej lehote od jeho doručenia na súd nepodali. Tým, že žalobcovia takýto návrh na všeobecný súd nepodali, t.j. neiniciovali súdny prieskum právomoci vyššie uvedeného rozhodcovského súdu znamená, že s právomocou rozhodcovského súdu Royal Development súhlasili a súčasne právomoc tohto rozhodcovského súdu rozhodovať spor pod sp. zn. RD/127/2016 je vecou právoplatne rozhodnutou. Súd preto v tomto konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. RD/127/2016 nedostatok právomoci rozhodcovského súdu Royal Development opätovne prejednávať a rozhodovať nemôže, nakoľko rozhodcovský súd Royal Development pod sp. zn. RD/127/2016 disponuje právomocou rozhodovať tento spor. Vzhľadom na uvedené, tento dôvod na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku nebol daný a námietky žalobcom ohľadom samostatných inštitútoch - t.j. konania podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní a konanie o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu nedostatku právomoci neboli dôvodné.
10. K ďalšiemu uplatnenému dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorým bolo nenariadenie ústneho pojednávania, súd prvej inštancie prihliadal, lebo bol uplatnený bezodkladne (§ 40 ods. 4 ZoRK). Žalobcovia požiadali rozhodcovský súd o nariadenie ústneho pojednávania. Protistrana s týmto návrhom nesúhlasila. Rozhodcovský súd Royal Development ako stály rozhodcovský súd mal upravený postup rokovacím poriadkom (§ 14 ZoRK), podľa ktorého mal pripravovať a viesť rozhodcovské konanie. Zo zisteného skutkového stavu súdu prvej inštancie vyplynulo, že dohoda medzi účastníkmi rozhodcovského konania o písomnom konaní, či ústnom pojednávaní nebola. Vzhľadom na ust. § 26 ods. 1 ZoRK, ktoré je v podstate premietnuté do § 34 ods. 2 Rokovacieho poriadku, podľa ktorých
je rozhodcovskému súdu daná povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, pričom aj zákon, aj rokovací poriadok uvádzajú vo vhodnom štádiu konania majúc na zreteli hospodárnosť rozhodcovského konania. Zároveň v Rokovacom poriadku je nad rámec zákona doplnená povinnosť rozhodcom rozhodnúť, či bude vykonané ústne pojednávania, vrátane jeho miesta. Nebolo sporné, že ústne pojednávanie nebolo nariadené a zároveň, že rozhodca o návrhu na nariadenie ústneho pojednávania nerozhodol ani samostatným rozhodcovským uznesením (§ 38 ZoRK), avšak ani v rozhodcovskom rozsudku. V odôvodnení iba skonštatoval, že vzhľadom na charakter sporu, bolo konanie písomné. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní a uvedené mohlo mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, čím je naplnený dôvodov na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 ZoRK.
11. K uplatnenej námietke odňatia práva žalobcov zúčastniť sa rozhodcovského konania, keď im rozhodcovský súd nedoručil podania žalujúcej strany bezodkladne, súd prvej inštancie uviedol, že je dôvodná, nakoľko bola uplatnená bezodkladne (§ 40 ods. 4 ZoRK), pričom nebolo sporné, že do vydania rozhodcovského rozsudku, žalobcom doručené neboli. Podaním zo dňa 02.11.2016 sa žalujúca strana vyjadrila k žalobnej odpovedi ohľadom započítania zmluvnej pokuty na pohľadávku 17.409,25 eur, právne argumentovala uznaním záväzku. A na strane 14 v rozhodcovskom rozsudku rozhodcovský súd prevzal jej argumentáciu. Vzhľadom na to dospel súd prvej inštancie k záveru, že nedoručením tohto podania došlo k naplneniu dôvodu na zrušenie, keď sa žalobcovia nemohli k právnej argumentácii žalujúcej strany, ktorú si osvojil rozhodcovský súd, vyjadriť, pričom to bolo v rozpore s § 26 ods. 5 druhej vety ZoRK, ktorý je identický s čl. 31 ods. 3 Rokovacieho poriadku a preto bol naplnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 2 ZoRK. Podaním zo dňa 30.11.2016 žalujúca strana vyjadrila nesúhlas s návrhom na nariadenie ústneho pojednávania. Toto podanie bolo reakciou, vyjadrením sa k návrhu žalobcov, pričom žiadne ďalšie procesné návrhy v ňom neboli navrhnuté a preto bezodkladné nedoručenie tohto vyjadrenia nie je znemožnením zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní žalobcom, nie je dôvodom zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku. V prípade namietaných práv garantovaných Ústavnou Slovenskej republiky, súd prvej inštancie konštatoval, že zákon o rozhodcovskom konaní je samostatnou právnou úpravou riešenia sporov mimo všeobecného súdnictva a v prípade odkazovania žalobcov na porušenie práva na spravodlivý súdny proces poukázal na to, že rozhodcovský súd bez ďalšieho nie je viazaný čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv (Ústavný súd Slovenskej republiky PLz. ÚS 5/2015). V prípade nedostatočného odôvodnenia rozhodcovského rozsudku súd prvej inštancie vyslovil právny názor, že rozhodcovský súd pri odôvodňovaní rozhodcovských rozsudkov nie je viazaný § 220 ods. 2 CSP v nadväznosti na § 51 ods. 3 ZoRK, nakoľko nie sú splnené predpoklady na použitie všeobecného predpisu o konaní a to, že (i) otázku postupu konania nemožno riešiť podľa zákona o rozhodcovskom konaní (v zákone o rozhodcovskom konaní je takáto úprava) a (ii) ak to povaha veci pripúšťa. Navyše použitie Civilného sporového poriadku je podmienené primeranosťou, teda predovšetkým zohľadním všeobecných zásad, na ktorých stojí rozhodcovského konanie. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovský rozsudok nemusí obsahovať nároky rozsudku všeobecného súdu, ba dokonca požiadavka na uvedenie odôvodnenia v rozhodcovskom rozsudku je dispozitívna a strany ju môžu dohodou vylúčiť. V citovanom ustanovení § 34 ods. 4 písm. g) je uvedené, že náležitosťou je odôvodnenie, okrem prípadu, keď sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok netreba odôvodniť, alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach (§ 39). Z uvedeného je preto podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že zákon o rozhodcovskom konaní nešpecifikuje, aké konkrétne náležitosti odôvodnenie rozhodcovského rozsudku musí mať tak, ako je to uvedené v Civilnom sporovom poriadku pre náležitosti rozsudku všeobecných súdov (§ 220 ods. 2 CSP). Nedostatočné odôvodnenie preto nebolo dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku - § 40 ods. 1 písm. b) ZoRK. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP.
12. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alebo zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný k prvému dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. a) bodu 4 ZoRK - procesné vady, poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/2017 zo dňa 23.03.2017 s tým, že namietal, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol a posúdil, že nenariadenie ústneho pojednávania mohlo mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný poukázal na limity, ktoré vyplývajú z § 17a a § 40 ods. 4 ZoRK a podotkol, že žalobcovia nikdy netvrdili
a nepreukázali, aký vplyv na rozhodnutie vo veci samej malo nenariadenie pojednávania a nedoručenie podania zo dňa 02.11.2016. Súd prvej inštancie napriek uvedenému v rozpore s § 40 ods. 4 ZoRK posudzoval vplyv na rozhodnutie vo veci samej aj bez námietky žalobcu. Súd prvej inštancie tiež nijakým spôsobom neodôvodnil, aký konkrétny vplyv na rozhodnutie vo veci samej malo nenariadenie ústneho pojednávania a nedoručenie podania zo dňa 02.11.2016. V kontexte uvedeného je rozhodnutie súdu prvej inštancie nelogické, svojvoľné a bez odôvodnenia, t.j. právne neudržateľné a bez opory v zákonnej norme.
13. Žalobcovia 1/ - 3/ sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 30.11.2021, v ktorom poznamenal, že Ústavný súd SR sa v spomínanom rozhodnutí zaoberal námietkou sťažovateľa, podľa ktorej rozhodcovský súd pred rozhodnutím vo veci samej nenariadil ústne pojednávanie, avšak v danom prípade sa účastníci dohodli na písomnej forme rozhodcovského konania. Žalovaný sa tak v odvolaní opiera o odlišné posúdenie veci, pretože v rozhodcovskom konaní prebiehajúcom medzi stranami sporu neexistovala dohoda o písomnej forme, resp. o ústnom pojednávaní rozhodcovského konania v zmysle § 26 ods. 1 ZoRK, ako ani rozhodcovská doložka, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu vo veci rozhodovať. Žalobcovia v zmysle druhej vety § 26 ods. 1 ZoRK požiadali rozhodcovský súd o nariadenie ústneho pojednávania. Napriek uvedenému rozhodcovský súd postupoval v rozpore so ZoRK a nenariadil ústne pojednávanie a zároveň rozhodca o návrhu na nariadenie ústneho pojednávania nerozhodol ani samostatným rozhodcovským uznesením. Iba v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že vzhľadom na charakter sporu bolo konanie písomné. Takýmto konaním rozhodcu zjavne došlo k porušeniu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Žalobcovia ďalej vo Vyjadrení odporcov k Rozhodcovskému uzneseniu zo dňa 11.10.2016 a zo dňa 30.10.2016, aj v samotnej žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 21.12.2016 odôvodnili svoj návrh na nariadenie ústneho pojednávania tým, že nariadením pojednávania a vypočutím účastníkov rozhodcovského konania malo dôjsť k objasneniu veci, pričom nenariadením pojednávania im bola odňatá možnosť náležite sa vyjadriť ku všetkým sporným skutočnostiam, čo nepochybne malo vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v § 17 ZoRK založilo dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) body 2 a 4. Žalobcovia aj vo vzťahu k ostatnej námietke žalovaného uviedli, že počas celého súdneho konania poukazovali na skutočnosť, že nedoručením podania zo dňa 02.11.2016 nemali možnosť sa oboznámiť s jeho obsahom a ani sa k nemu vyjadriť, keďže bolo doručené s rozhodcovským rozsudkom. Keďže žalobcovia sa s predmetným podaním oboznámili až v čase, kedy nemali možnosť reagovať, uvedené malo bezpochyby vplyv na rozhodnutie vo veci samej, čo zdôvodnil aj súd prvej inštancie. V prípade, ak by sa žalobcovia zúčastnili pojednávania, mali by možnosť objasniť rozhodcovi, že nemá právomoc konať a rozhodnúť, pretože k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy nedošlo. Takto rozhodca vychádzal len z tvrdení FELACON. Keďže základnými zásadami rozhodcovského konania sú i rovnosť účastníkov rozhodcovského konania, odňatie práva uplatniť si svoje právo a zvýhodňovanie jedného z účastníkov je v rozpore s danou zásadou a pri závažnom porušení ide o rozpor s verejným poriadkom. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na skutočnosť, že jediný spoločník a konateľ spoločnosti žalovaného je K. L. B., ktorý je zároveň advokát, zastupoval rôznych žalobcov v konaní pred dotknutým rozhodcovským súdom. Žalobcovia predložili viaceré články, ktoré boli publikované v médiách, z ktorých je zrejmé, že konanie osoby rozhodcu, ktorý vo veci rozhodoval, ako aj konateľa a spoločníka žalovaného – advokáta K. L. B. aktuálne preverujú orgány činné v trestnom konaní. Žalobcovia ďalej konštatovali, že priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami ZoRK, rozhodca bol predpojatý, z dôkazov je zrejmé prepojenie medzi spoločníkom a konateľom žalovaného a daným rozhodcom, a teda aj z tohto dôvodu boli dané dôvody na podanie a vyhovenie žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Požiadavka nezaujatého a nestranného výkonu funkcie rozhodcu je jedným zo základných pilierov rozhodcovského konania. Rozhodca nesmie konať v konflikte záujmov. Povinnosť nestrannosti a nezaujatosti sa vzťahuje na celú dobu trvania rozhodcovského konania. Je zrejmé, že sám rozhodca mohol mať finančný záujem na výsledku sporu. Porušením povinností rozhodcu vrátane porušenia povinnosti konať nestranne a nezaujato, či porušením informačnej povinnosti vo vzťahu k okolnostiam, z ktorých môže vyplynúť riziko predpojatosti, sa rozhodca vystavuje okrem iného aj hrozbe zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ZoRK. Žalobcovia mali za to, že predpojatosť rozhodcu v tomto prípade spočíva v tak vážnom dôvode, že vydaný rozhodcovský rozsudok je v rozpore s verejným poriadkom. Žalobcovia ďalej poukázali na možnú nearbitrabilitu sporu, keďže sa jedná o nárok na náhradu škody podľa § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka a tieto nároky možno urovnať len za osobitných podmienok. Záverom žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného k k náhrade trov konania v celom konaní.
14. Ďalšie vyjadrenia strán neboli doručené.
15. V prvom rade odvolací súd z obsahu spisu zistil, že trvalý pobyt žalobcu 3/ bol v záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie nesprávne označený podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúc z údajov v Registri obyvateľstva, ako i absentoval údaj o identifikačnom čísle právneho zástupcu žalovaného, preto výrokom I. v súlade s § 224 CSP opravil zrejmú nesprávnosť pri označení či už trvalého pobytu žalobcu 3/ alebo pri označení identifikačného čísla právneho zástupcu žalovaného.
16. Krajský súd v Bratislave následne ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Podľa § 21 ods. 1 ZoRK účinného v čase rozhodcovského konania, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
19. Podľa § 21 ods. 2 ZoRK účinného v čase rozhodcovského konania účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
20. Podľa § 21 ods. 4 ZoRK účinného v čase rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
21. Podľa § 26 ods. 1 ZoRK účinného v čase rozhodcovského konania, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.
22. Podľa § 26 ods. 3 ZoRK účinného v čase rozhodcovského konania stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa rokovacieho poriadku (§ 14) účinného ku dňu začatia konania. Okrem prípadov, v ktorých to tento zákon vylučuje, je stály rozhodcovský súd oprávnený upraviť priebeh konania v rokovacom poriadku inak, ako ustanovuje tento zákon. Musí pritom dbať na zabezpečenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a na právo každého účastníka rozhodcovského konania konať pred rozhodcovským súdom.
23. Podľa § 26 ods. 5 ZoRK účinného v čase rozhodcovského konania účastníkom rozhodcovského konania sa musí doručiť oznámenie o každom ústnom pojednávaní a zasadaní rozhodcovského súdu v dostatočnom časovom predstihu, najmenej 30 dní pred začatím ústneho pojednávania alebo zasadania, ak sa doručuje účastníkovi rozhodcovského konania do cudziny. Všetky listiny alebo iné
informácie predložené rozhodcovskému súdu jedným účastníkom rozhodcovského konania sa musia bez zbytočného odkladu oznámiť všetkým účastníkom rozhodcovského konania. Rovnako sa musí všetkým účastníkom rozhodcovského konania oznámiť obsah znaleckého posudku alebo listiny, o ktoré sa rozhodcovský súd môže opierať pri svojom rozhodovaní.
24. Podľa § 34 ods. 2 Rokovacieho poriadku, ak to vo vhodnom štádiu prejednávania sporu navrhne niektorý z účastníkov konania, rozhodcovia nariadia ústne pojednávanie. Účastník, ktorý taký návrh urobil, uhradí primeraný preddavok na úhradu nákladov spojených s konaním ústneho pojednávania. Výšku preddavku a lehotu na jeho uhradenia určia rozhodcovia. To či bude vykonané ústne pojednávanie a tiež miesto takéhoto pojednávania, rozhodnú rozhodcovia.
25. Podľa § 40 ods. 1 ZoRK tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak 1. účastník rozhodcovského konania preukáže, že a) nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, b) nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, d) rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo 2. súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
26. Podľa § 40 ods. 2 ZoRK súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).
27. Podľa § 40 ods. 4 ZoRK na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
28. Podľa § 41 ods. 1 ZoRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
29. Podľa § 43 ods. 1 ZoRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
30. Podľa § 43 ods. 2 ZoRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.
31. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného a následného vyjadrenia žalobcu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorého odôvodnením sa v zásade odvolací súd stotožňuje s tým, že z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
32. Žalovaný namietal skutkové a právne posúdenie súdom prvej inštancie, ktorý mal podľa jeho názoru nesprávne uviesť, že nenariadenie pojednávania mohlo mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej a to s odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/2017 zo dňa 23.03.2017. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie Ústavného súdu nie je v prejednávanej veci smerodajné z dôvodu, že skutková situácia, ktorá bola predmetom jeho prieskumu bola odlišná. Ústavný súd sa vo svojom rozhodnutí zaoberal námietkou sťažovateľa, v zmysle ktorej rozhodcovský súd pred rozhodnutím vo veci nenariadil ústne pojednávanie, avšak za situácie, že v danom prípade sa účastníci rozhodcovského konania dohodli na písomnej forme rozhodcovského konania. Zároveň bola dodržaná i podmienka, že všetky podania odporcu boli druhej strane rozhodcovského konania doručené a tá mala možnosť sa písomne vyjadriť ku všetkým podaniam odporcu, čo rovnako nezodpovedá správne zistenému skutkovému stavu súdom prvej inštancie. Nakoľko strany sporu sa nedohodli na písomnej forme rozhodcovského konania, žalobcovia požiadali vo vhodnom štádiu konania rozhodcovský súd o nariadenie ústneho pojednávania a námietku nenariadenia pojednávania uplatnili bez zbytočného odkladu v zmysle § 40 ods. 4 ZoKR, rozhodcovský súd postupoval zjavne v rozpore s § 26 ods. 1 ZoRK, ako i vlastným Rokovacím poriadkom - § 34 ods. 2, keď nielen že nenariadil ústne pojednávanie, ktoré bolo navrhnuté vo vhodnom a počiatočnom štádiu rozhodcovského konania hneď po ustálení právomoci rozhodcovského súdu konať vo veci – v podaní zo dňa 31.10.2016, ale ani nerozhodol samostatným uznesením o danom návrhu. Rozhodcovský súd iba v odôvodnení rozsudku konštatoval, že vzhľadom na charakter sporu bolo konanie písomné, čo však nezodpovedalo dikcii ust. § 26 ods. 1 ZoRK, resp. § 34 ods. 2 Rokovacieho poriadku. Rovnako uvedená procesná námietka/vada bola uplatnená včas s poukazom na skutočnosť, že žalobcovia nemali možnosť už skôr v rozhodcovskom konaní namietať uvedený nedostatok, nakoľko rozhodcovský súd bez ďalšieho rovno rozhodol vo veci samej, preto najbližším časovým momentom a úkonom, ktorým mohlo dôjsť k uplatneniu danej námietky, bolo podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorej žalobcovia danú námietku vzniesli (§ 17a v spojení s § 40 ods. 4 ZoRK). Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuvádzal v čom konkrétnom mala mať uvedená skutočnosť vplyv na rozhodnutie vo veci samej, je z obsahu spisu zrejmé, ako i zo samotnej podstaty ústneho prejednania veci, že žalobcovia nemali možnosť uvádzať nové argumenty a vyjadriť sa aj k námietkam žalovaného, ktoré im boli doručené až spolu s rozhodcovským rozsudkom, ktoré argumenty mohli mať vplyv na iné rozhodnutie vo veci samej a čím bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania zakotvená v § 17 ZoKR a odňatá možnosť konať žalobcom pred rozhodcovským súdom.
33. Hlavným dôvodom potvrdenia napadnutého rozhodnutia však bola skutočnosť, že písomné podanie predchodcu žalovaného (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) zo dňa 02.11.2016 uskutočnené v rozhodcovskom konaní, nebolo doručené žalobcom, napriek skutočnosti, že táto povinnosť vyplývala rozhodcovskému súdu nielen z § 31 ods. 3 Rokovacieho poriadku, ale aj z § 26 ods. 5 ZoRK, pričom nemožno opomenúť skutočnosť, že rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku prevzal právnu argumentáciu právneho predchodcu žalovaného o uznaní záväzku z daného podania. V prípade, ak by sa žalobcovia mali právo zúčastniť ústneho pojednávania, mali by možnosť vyvracať tvrdenia žalovaného obsiahnuté (nielen) v podaní zo dňa 02.11.2016, čím by bola zachovaná rovnosť účastníkov rozhodcovského konania. Každému účastníkovi rozhodcovského konania musí byť poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie svojich práv a na ich ochranu, pričom žiadny z účastníkov nesmie byť zvýhodnený alebo znevýhodnený. Bol tak naplnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, ako správne uvádzal súd prvej inštancie a to aj podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 4, keďže nesprávny procesný postup rozhodcovského súdu mal jednoznačne vplyv na rozhodnutie vo veci samej, keď žalobcovia nemali možnosť argumentovať a vyvracať tvrdenia žalovaného v rozhodcovskom konaní, čím im bola odňatá aj možnosť konať a aktívne sa zúčastniť rozhodcovského konania v zmysle bodu 2 § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK. Každý účastník rozhodcovského konania má totiž právo prezentovať pred rozhodcovským súdom svoje argumenty tak, aby ich rozhodcovský súd musel pred rozhodnutím vo veci samej zohľadniť a vysporiadať sa s nimi. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcov, že v tomto prípade aj porušenie zásad ustanovených v§ 17 ZoRK viedlo k naplneniu dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) body 2 a 4. Záverom odvolací sú uvádza, že
súd prvej inštancie právne posúdil dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku pri namietanom dôvode nedoručenia podania zo dňa 02.11.2016 v zmysle bodu 2 § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK, kde absentuje naplnenie podmienky, že by daná skutočnosť musela mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, právne posúdenie ktoré žalovaný vo svojom odvolaní nenamietal.
34. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP vo výroku ako vecne správny potvrdil.
35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcom 1/-3/, ktorí boli v rozhodcovskom rozsudku zaviazaní solidárne k povinnosti zaplatiť žalovanému, priznal spoločne a nerozdielne voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže boli žalobcovia 1/ - 3/ v odvolacom konaní plne úspešní.
36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).