Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51P-18-2024.pdf
PDF · 95.06 KB
Case nature
Subarea
51P/18/2024
Uznesenie
Okresný súd Pezinok vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov - matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., zastúpená Advokátska kancelária Prachová & Partners, so sídlom Pribinova 20, Bratislava a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, G. D., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou 150,- Eur mesačne, počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, a to až do právoplatného skončenia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 51P/18/2024. I. II. Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 23.01.2024 matka maloletej žiadala súd o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého by bol dočasne upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že v rámci ktorého bude maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti, otcovi by bola uložená povinnosť prispievať na výživu v sume 150,- Eur mesačne.
2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že s otcom maloletej v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, pričom z ich vzťahu sa narodilo maloleté dieťa, ktoré je teraz vo veku 3 rokov. Otec opustil spoločnú domácnosť bezdôvodne, pije alkohol a hrá hazardné hry. Maloletú v súčasnosti vychováva matka, s otcom sa maloletá nestretáva, otec o ňu neprejavuje žiadny záujem, pričom neuhrádza ani výživné na maloletú dcéru pravidelne, prispel za posledné dva mesiace sumou 60 Eur, a to len z dôvodu, že mu matka oznámila, že podáva návrh na súd (predtým výživné neuhrádzal). Matka do mesiaca 01/2024 poberala rodičovský príspevok, od 02/2024 jej jediný príjem budú prídavky na dieťa vo výške 60 Eur, z dôvodu, že maloletá dňa 24.12.2023 dovŕšila 3 roky. V súčasnosti si matka hľadá zamestnanie, aspoň na čiastočný úväzok z dôvodu, že maloletá v súčasnosti ešte nenavštevuje škôlku, keďže nie je odplienkovaná. Matka vyčíslila mesačné náklady na seba vo výške 424,- Eur a na maloletú vo výške 280,- Eur.
3. Spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia podala matka aj návrh vo veci samej, ktorým žiada zaviazať otca prispievať na výživu maloletej sumou 200,- Eur mesačne, styk neupraviť, zastupovať a spravovať majetok maloletej obaja rodičia. V bežných veciach každý z rodičov môže konať samostatne,
podľa toho, u ktorého z rodičov sa maloletá bude nachádzať. O všetkých podstatných veciach, týkajúcich sa maloletej sa rodičia zaväzujú dohodnúť.
4. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu – s predloženými dôkazmi, ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi, správou kolízneho opatrovníka a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Maloletá je vo veku 3 rokov, je zdravá. Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti.
6. Dňa 09.10.2023 doručil kolízny opatrovník správu z prešetrenia pomerov na strane oboch rodičov maloletého dieťaťa. Na základe telefonickej komunikácie s matkou a otcom maloletej zrealizované šetrenie pomerov. Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2023. Matka počas rozhovoru uviedla, že býva v 3.-izb. rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej starej matky. Nehnuteľnosť obývajú spoločne so svojou matkou a maloletou. Za bývanie platia mesačne nájom vo výške 100,- €. Matka je aktuálne nezamestnaná, zatiaľ nie je evidovaná na UPSVR a hľadá si zamestnanie. V januári 2024 ukončila poberanie rodičovského príspevku. Aktuálne okrem rodičovského príspevku a výživného od otca maloletej nemá žiadne príjmy. Matka uvádza mesačné náklady na dieťa vo výške cca 300,- €, z toho 50,- € sú náklady na hygienu/plienky, cca 50,- € mesačne oblečenie, 200,- € mesačne strava. S financovaním potrieb maloletej jej pomáha rodina. Matka uvádza, že otec prispieval na maloletú 60,- € /mes. pravidelne odkedy nežijú v spoločnej domácnosti. Za mesiac február otec maloletej prispel len čiastkou 30,- € bez udania dôvodu. Matka uvádza, že otec maloletej nemá záujem o styk s dcérou, matka navrhla otcovi, že sa s maloletou môže stretávať kedykoľvek u nej doma. Matka si uvedomuje, že maloletá má s otcom pekný vzťah a má záujem o udržanie kontaktu otca s maloletou. Matka uviedla, že otec maloletej strávil vo výkone trestu 7,5 mesiac, kedy sa s maloletou mierne odcudzil a po prepustení z väzby sa už nevenoval starostlivosti o maloletú v takej miere ako tomu bolo predtým. Ďalej uvádza, že podľa jej dostupných informácií otec maloletej aktuálne pracuje v Nemecku bez pracovnej zmluvy ako montér fotovoltických/solárnych panelov. Matka v rámci voľného času s maloletou navštevuje detské ihriská, chodia na prechádzky, hrajú sa spoločne vonku v areáli rodinného domu. Maloletá zatiaľ nenavštevuje predškolské zariadenie, nakoľko ešte nie je odnaučená od plienok a súkromné predškolské zariadenie nie je vo finančných možnostiach rodičov. Nástup maloletej do MŠ plánuje matka realizovať v septembri 2024. Maloletá nemá žiadne zdravotné ťažkosti, je zdravá, vitálna. Jej všeobecným lekárom je A. H. v E.. Otec maloletej v telefonickom šetrení uviedol, že býva v 1,5 izbovom byte v G. Strede v spoločnej domácnosti s partnerkou. Byt je prenajatý s mesačnou platbou 480,- €. Nájomné platí partnerka otca maloletej. Otec uvádza, že je toho času nezamestnaný, nie je evidovaný na UPSVR, nepoberá žiadne dávky ani nemá žiadny príjem. Uvádza vyživovaciu povinnosť na ďalšie dieťa v sume 60,- €/mes. v zmysle rozhodnutia súdu. Otec uvádza, že počas vzťahu s matkou maloletej pracoval v Nemecku, ale v súčasnosti kvôli zdravotným ťažkostiam nie je schopný pracovať. Uvádza kardiovaskulárne ťažkosti, trpí arytmiou a čaká ho operácia srdca. Jeho vyživovaciu povinnosť určenú súdom plní v jeho mene partnerka. K styku s maloletou uvádza, že má záujem o kontakt s dcérou a pravidelné stretávanie, ale matka nesúhlasí aby maloletá trávila spoločný čas s jeho partnerkou, prípadne v domácnosti otca. Jeho predstava je, že by s maloletou chcel tráviť aspoň 2 víkendy v mesiaci. Matka aj otec uvádzajú, že komunikácia medzi nimi je nefunkčná, otec maloletej telefonický kontakt s matkou zablokoval. Otec ako dôvod uviedol konflikty medzi matkou maloletej a aktuálnou partnerkou otca. Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom k tomu, že nemá dostatočne preukázateľné príjmy otca a otec pravidelne prispieva na výživu maloletej, má za to, že nie naplnená podstata neodkladnosti. Navrhuje matke podať si návrh vo veci samej, kde by prišlo k riadnemu dokazovaniu.
7. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
8. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
11. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
16. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
17. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
18. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
19. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
20. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
21. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
25. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
26. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej; pri relevantných skutočnostiach, z ktorých súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn. stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.
31. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného) dokazovania v meritórnom konaní.
32. Súd po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný a naliehavý právny záujem na jeho nariadenie
je daný. Plnenie si vyživovacej povinnosti k dieťaťu je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností a v prípade, že si niektorý rodič túto svoju povinnosť neplní, dochádza k porušeniu jeho rodičovských povinností a v takom prípade je potrebné rozsah povinnosti takému rodičovi upraviť súdnym rozhodnutím tak, aby sa zabezpečilo uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa aspoň v nevyhnutnej miere a nedošlo k ohrozeniu jeho zdravého vývinu.
33. Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2023, kedy otec opustil spoločnú domácnosť. Matka maloletej je momentálne nezamestnaná, nie je evidovaná na UPSVaR, avšak hľadá si zamestnanie. Do januára 2024 poberala rodičovský príspevok. Aktuálne okrem rodičovského príspevku sú jej príjmom rodinné prídavky vo výške 60,- Eur mesačne a výživné od otca, ktoré poslal len za posledné dva mesiace vo výške 60,- Eur. Otec si vyživovaciu povinnosť k maloletej neplní pravidelne. Náklady, ktoré je matka povinná mesačne uhrádzať na maloletú vyčíslila na sumu cca 280,- Eur.
34. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré sú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, ale posudzuje skutočnosti tvrdené navrhovateľom. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, keďže otec na maloletú neplatí výživné, súd podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením nariadil otcovi prispievať na výživu maloletej v nevyhnutnej miere. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z výšky mesačných výdavkov na maloletú, ktoré uviedla matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj zo zárobkových pomerov rodičov uvedených matkou v návrhu. Súd uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej sumou 150,- Eur mesačne. Výživné určené neodkladným opatrením musí byť dostatočne vysoké na to, aby zabezpečilo dieťa a nespôsobilo mu po materiálnej stránke nijaké ohrozenie. Zároveň má byť určené vo výške postačujúcej na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov. Túto sumu považuje súd za postačujúcu, aby pokryla základné potreby maloletej, je len dočasná a má pokryť nevyhnutné výdavky maloletej tak, aby nebol ohrozený jej priaznivý vývoj. O výške výživného rozhodne súd po vykonanom dokazovaní ohľadom majetkových, finančných a zárobkových možností a schopností oboch rodičov a odôvodnených potrieb maloletej v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia.
35. Súd nevyhovel návrhu matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, nakoľko na uvedené nebol daný dôvod. Maloletá býva spolu s matkou v spoločnej domácnosti. Z návrhu matky je zrejmé, že rodičia nebývajú v spoločnej domácnosti, nestretávajú sa a ani nie sú v kontakte, preto je za súčasnej situácie riešenie otázky zverenia maloletej A. do osobnej starostlivosti matky predčasné a upravovať výkon rodičovských práv a povinností k maloletej v otázke zverenia do starostlivosti matky nie je zatiaľ potrebné.
36. O trovách konania súd rozhodne v meritórnom rozhodnutí (§ 58 Civilného mimosporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§332, ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).