Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-10C/34/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: Z. F., nar.XX.XX.XXXX, bytom M.R.N. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpená: JUDr. Gabriela Reichová, advokátka, so sídlom P.Mudroňa 26, 036 01 Martin, proti žalovaným: 1. P. O., nar.XX.XX.XXXX, bytom R. dolina XXX/X, XXX XX R., zastúpený: Mgr. René Nguyen, advokát so sídlom Moyzesova 471/1, 958 01 Partizánske a 2. Z. O.ová, nar.XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX S., zastúpená: advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o., so sídlom Jesenského 231/5, 958 01 Partizánske, o určenie, že žalobkyňa je dedičkou spoločne so žalovanými po poručiteľovi A. O.ovi, nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a to v II. dedičskej skupine, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovaným v rade 1. a 2. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je žalobkyňa povinná uhradiť žalovaným v rade 1. a 2. v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 27.12.2018, sa žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhala, aby súd určil, že žalobkyňa je osobou, ktorá žila s poručiteľom A. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom R. M. XXX/X, R., najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorá sa z tohto dôvodu starala o spoločnú domácnosť, a tiež sa domáhala aj náhrady trov konania. Zmenu tejto žaloby súd pripustil uznesením zo dňa 01.10.2019 tak, že žalobkyňa je dedičkou spoločne so žalovanými po poručiteľovi A. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a to v II. dedičskej skupine.

2.Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa je osobou, ktorá žila s poručiteľom A. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorá sa z tohto dôvodu starala o spoločnú domácnosť. S poručiteľom sa zoznámila ešte v roku 2006. Po krátkom čase, zhruba od roku 2007 sa ku nej nasťahoval do bytu na ulici M. R. N. XXXX/XX vo N., kde dovtedy žila sama s jej maloletou dcérou E., nar. XX.XX.XXXX. Od tej doby spolu žili ako druh a družka. Spoločne vychovávali jej dcéru, ku ktorej mal poručiteľ veľmi blízky vzťah, ako k svojej vlastnej dcére, keďže svoje vlastné deti nemal. Pomáhal jej so starostlivosťou o dcéru - kým bola menšia, s prípravou na vyučovanie, chodieval bežne na rodičovské združenia, vodieval ju na krúžky. Podporoval ju v jej záľubách, v poslednom čase najmä v starostlivosti o kone, kde ju aj pravidelne vozieval. Žili spolu ako kompletná rodina. Zdieľali spolu každodenný život, spoločne sa podieľali na starostlivosti o ich domácnosť, zabezpečovali jej potreby a chod (úhrada nákladov spojených s bývaním, nákupy potravín a pod.). Obaja sa podieľali na vykonávaní všetkých domácich prác, zabezpečovaní poriadku tak, ako to býva obvyklé v bežnej rodine. Ako rodina organizovali spoločne aj voľnočasové aktivity. Za dobu ich spolužitia si našli veľa spoločných priateľov, s ktorými trávili dovolenky, plánovali víkendy, výlety, oslavy.

Ako jej životného partnera ho poznali nielen ich priatelia a známi, ale aj jej kolegovia v práci, kde za ňou pravidelne chodieval. S poručiteľom žili spolu dlhé roky, okolie ich teda prirodzene vnímalo aj s jej dcérou ako rodinu, o čom svedčia aj čestné prehlásenia ich priateľov, kolegov v práci, či susedov v bytovom dome. O tom, že s poručiteľom žila v spoločnej domácnosti vypovedá aj fakt, že poručiteľ si bežne uvádzal adresu M. R. N. XX, N. ako adresu pre doručovanie písomností, prípadne ako kontaktnú adresu pri vybavovaní svojich záležitostí. Uvedené vyplýva napr. zo žiadosti o prenesenie čísla zo dňa 20.07. 2016, protokolu k reklamácii tovaru zo dňa 08.04.2016, z korešpondencie komerčných poisťovní, faktúr za ním objednaný tovar a pod. Ich spolužitie dokumentujú aj mnohé fotografie z ich spoločného života, keď naposledy jej poručiteľ posielal spoločnú fotku s dcérou cez Messenger dňa 09.02. 2018, t. j. dva dni pred svojou smrťou. Poručiteľ mal na adrese jej trvalého pobytu od roku 2015 do svojej smrti riadne evidovaný aj prechodný pobyt. Súčasne mal (odo dňa 11.02. 2015) v mieste svojho prechodného bydliska vybavené aj parkovacie miesto pre svoje motorové vozidlo Volkswagen Golf EČV: RK 131 BI. V súvislosti s vybavovaním zriadenia parkovacieho miesta podal poručiteľ dňa 11.02.2015 na Mestskom úrade vo Vrútkach žiadosť o vydanie rozhodnutia o určení vyhradeného parkovacieho miesta v meste Vrútky, v ktorej sám vyplnením žiadosti uviedol, že na adrese Vrútky, M. R. N. má evidovaný prechodný pobyt. Je pre ňu preto nepochopiteľné, že žalovaní popierajú jej spoločný život s poručiteľom tak, ako to prezentovali na nariadenom pojednávaní v dedičskej veci pred súdnym komisárom. Žalovaná 2/ ich navštevovala často počas víkendov, neraz sa zúčastnila rodinných osláv v ich domácnosti, trávila u nich aj vianočné sviatky. Naposledy bola žalovaná u nich na návšteve v novembri 2017, keď bola s nimi aj na zakáľačke u jej rodičov na dedine, pričom aj počas týchto dní tak ako inokedy prespávala u nich v byte. S poručiteľom boli spolu napríklad aj na pohrebe jeho starej mamy (z matkinej strany) Z. Z. a to v septembri 2017, kde bola prítomná aj žalovaná 2/. Samotný žalovaný 1/ jej po smrti poručiteľa poslal list zo dňa 02.04.2018, v ktorom ju žiadal o úhradu pohrebných trov poručiteľa, pričom v ňom sám uviedol, že ide o úhradu pohrebu jej partnera. Pohrebné trovy poručiteľa žalovanému 1/ na jeho žiadosť aj preplatila a to zaslaním sumy 1.000,- eur na ním označený účet. Dokonca aj po pojednávaní pred súdnym komisárom dňa 11.09.2018 jej bol doručený list žalovaného 1/ zo dňa 10.09.2018, v ktorom ju opäť žiada o úhradu ďalších nákladov v súvislosti s úmrtím poručiteľa, kde opäť uvádza, že ide o pohreb jej partnera a to nákladov na zhotovenie pomníka. Napokon obaja žalovaní majú vedomosť, že aj v čase smrti poručiteľa sa tento nachádzal v byte žalobkyne. V tom čase prišiel k nim dokonca ich priateľ Z. E., ktorý chcel niečo doriešiť práve s poručiteľom, a ktorý ho aj našiel, žiaľ, už mŕtveho.

3.Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhla vykonať dokazovanie:

- výsluchom žalobkyne

- výsluchom svedka E. F.

- výsluchom svedkov G. N., M. K., Z. F., Z.a Z., Z.a E.a

a listinami:

1/čestné prehlásenie R. R. zo dňa XX. 09. 2018 2/ čestné prehlásenie Mgr. P. K. 3/ čestné prehlásenie B. D. 4/ čestné prehlásenie A. A. zo dňa 23. 09. 2018 5/ čestné prehlásenie Z.a Z. zo dňa 22. 09. 2018 6/ čestné prehlásenie G. N. zo dňa XX. 09. 2018 7/ čestné prehlásenie M. K. zo dňa 23. 09. 2018 8/ čestné prehlásenie B. K. zo dňa XX. 09. 2018 9/ čestné prehlásenie A. H. zo dňa 26. 09. 2018 10/ čestné prehlásenie Z. F. zo dňa 25. 09. 2018 11/ čestné prehlásenie Z. Z. zo dňa 29. 09. 2018 12/ čestné prehlásenie R. C. zo dňa 28. 09. 2018 13/ čestné prehlásenie Q. S. zo dňa 26. 09. 2018 14/ čestné prehlásenie M. D. 15/ čestné prehlásenie F. N. 16/ čestné prehlásenie F. O. zo dňa 25. 09. 2018 17/ čestné prehlásenie A. K. zo dňa 26. 09. 2018 18/ čestné prehlásenie A. O. a Z. C. zo dňa 23. 09. 2018 19/ čestné prehlásenie Z. M. zo dňa 25. 09. 2018 20/ čestné prehlásenie R. D. 21/ čestné prehlásenie Mgr. O. A. zo dňa 20. 09. 2018

22/ čestné prehlásenie A. F. zo dňa 23. 09. 2018 23/ čestné prehlásenie Mgr. T. K. zo dňa XX. 09. 2018 24/ čestné vyhlásenie Mgr. Q. D. a Mgr. B. Z. zo dňa 21. 09. 2018 25/ žiadosť o prenesenie čísla zo dňa 13. 07. 2016 26/ faktúra č. 21705229 zo dňa 23. 10. 2016 (METEC PLUS, s. r. o.) 27/ protokol o prevzatí tovaru k reklamácii zo dňa 08. 04. 2016 28/ oznámenie Komunálnej poisťovne, a. s. zo dňa 07. 12. 2016 29/ oznámenie Allianz SP, a. s. zo dňa 15. 08. 2016 30/ avízo Komunálnej poisťovne, a. s. zo dňa 30. 03. 2016 31/ poistka číslo: 6 820 549 151 zo dňa 12. 12. 2016 32/ avízo Komunálnej poisťovne, a. s. zo dňa 11. 05. 2017 33/ podací lístok vypísaný poručiteľom zo dňa XX. 01. 2018 34/ fotografie 35/ fotografie z aplikácie Messenger z 9. 2. 2018 36/ Potvrdenie Mesta Vrútky zo dňa 11.4.2018 37/ Potvrdenie Mesta Vrútky zo dňa 18.5.2018 38/ Žiadosť o vydanie rozhodnutia o určení vyhradeného parkovacieho miesta v meste Vrútky zo dňa 11.2.2015 39/ list žalovaného 1 zo dňa 2.4.2018 40/ list žalovaného 1 zo dňa 10.9.2018 41/ spis súdneho komisára ,

4.Žaloba spolu s prílohami a procesnými poučeniami boli doručené žalovanému 1/ dňa 21.02.2019 a žalovanej 2/ dňa 19.02.2019.

5.Dňa 07.03.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovanej 2/, ktorá prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že nesúhlasí s podanou žalobou a navrhuje ju ako nedôvodnú zamietnuť, popierala uplatňovaný nárok. Popierala tvrdenia žalobkyne a tvrdila, že poručiteľ - jej syn, nezdieľal spoločnú domácnosť so žalobkyňou posledný rok bezprostredne pred jeho smrťou, nakoľko udržiaval známosť s M. C.. Nepopiera, že v minulosti mal jej syn dlhoročnú známosť so žalobkyňou, avšak túto ukončil. Fotodokumentácia, na ktorú žalobkyňa poukazuje je dokumentáciou z minulosti, nie z obdobia posledného roka pred smrťou jej syna. Čestné prehlásenia označené ako dôkaz 4 - 28, taktiež nepotvrdzujú žalobkyňou tvrdenú skutočnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že sa poručiteľ podieľal počas niekoľkoročného spolužitia na spoločnej výchove maloletej E. F., dcéry žalobkyne, jeho povaha, charakterové vlastnosti a vybudovaný vzťah k maloletej mu bránili jednoznačne ukončiť komunikáciu s maloletou a aj so žalobkyňou. Žalovaná 2/ tvrdila, že poručiteľ minimálne posledný rok trávil víkendy a všetky sviatky s ňou v jej domácnosti a pokiaľ nepracoval, väčšinu času trávil u svojho otca - žalovaného 1/ na adrese jeho trvalého pobytu v R. č. XXX, ktorého bol poručiteľ vlastníkom. Na tejto adrese preberal aj poštu. Poručiteľ taktiež riešil vypratanie bytu č. XX na 3. p. vo vchode č. 3 v bytovom dome súp. č. XXXX na H. protifašistických bojovníkov v Z., zapísaného na liste vlastníctva c. XXXX na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor, ktorého bol výlučným vlastníkom, zo strany nájomcu - Z. C., trvale bytom D. Z. XXXX, XXX XX Z., nakoľko ho už nebavilo tráviť víkendy u matky alebo otca a s poukazom na nový vzťah sa tam chcel natrvalo usadiť. Z uvedených dôvodov dôkaz a tvrdenia uvádzané v žalobe pod bodom 3. označuje žalovaná 2/ za právne bezvýznamné, nakoľko žalovaná 2/ nepopiera, že v roku 2015 žalobkyňa žila v spoločnej domácnosti s poručiteľom. Nepopiera ani návštevy v domácnosti rodičov žalobkyne, avšak bolo to v novembri 2016. Ako už uviedla, aj keď poručiteľ so žalobkyňou nežil, mal určité záväzky morálne voči jej rodičom a aj maloletej E., a keďže zakáľačku riadil a organizoval v predošlom období on, požiadal ju „aby ho vtom nenechala samého" a aby mu pri tejto akcii robila spoločnosť aj napriek už vtedy zlým vzťahom so žalobkyňou. Žalobkyňa sa už vtedy mala vyjadriť, že ona sa zariadi a poistí pre prípad, že „A. od nej znova odíde". Ďalej uviedla, že ako vyplýva z obsahu pripojených dokladov, náklady spojené s pohrebom a pomníkom poručiteľa hradila žalovaná 2/ a nepožadovala ich od žalobkyne nahradiť a ani na svoj účet žiadnu úhradu neobdržala. Žalovaná 2/ a žalovaný 1/ organizovali vo Vrútkach pohreb poručiteľa a hradili všetky náklady s tým spojené. Sama žalobkyňa sa na stretnutí po smrti poručiteľa vyjadrila pred svedkami, že „ ona pohreb nerobí, nebol to ani jej druh, ani jej manžel a ani jej priateľ". Náklady s pohrebným miestom a pomníkom umiestneným v Partizánskom hradila žalovaná 2/. Popiera, že by boli žalobkyňa a poručiteľ žili v poslednom roku pred jeho smrt'ou v spoločnej domácnosti. Je jej známe, že žalobkyňa a poručiteľ mali nevysporiadané určité spoločné majetkové záležitosti - motorové vozidlá platené a kupované poručiteľom a formálne vedené

na meno žalobkyne, ktoré odpredala a finančné prostriedky si ponechala vo svoj prospech v plnej výške. To bola možno aj pohnútka žalovaného 1/ uplatňovať si voči nej nejaké finančné nároky.

6.Žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 09.03.2019 uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu. Žalovaný 1/ nepopiera existenciu dlhoročného vzťahu a spoločnej domácnosti jeho syna so žalobkyňou pred mesiacom júl 2017 - táto skutočnosť nie je medzi sporovými stranami sporná. Sporné medzi sporovými stranami je ale obdobie od júla 2017 do úmrtia poručiteľa. Poručiteľ ukončil partnerské spolužitie so žalobkyňou, opustil spoločnú domácnosť a od mesiaca júl 2017 udržiaval poručiteľ vážnu známosť s pani M. C.. Od opustenia spoločnej domácnosti prebýval poručiteľ u žalovaného 1/ v R., prípadne vo svojom karavane, v kamióne alebo u svojej novej partnerky pani C.. So sebou mal všetky svoje osobné veci ako oblečenie alebo hygienické potreby. V mieste bydliska žalobkyne poručiteľ neprespával a teda ani neprispieval na spoločnú domácnosť. Žalobkyňou predložené čestné prehlásenia a fotodokumentáciu považuje žalovaný 1/ za bezpredmetné, nakoľko tieto žiadnym spôsobom nepreukazujú, že nebohý v čase jedného roka pred svojou smrťou bezprostredne tvoril spoločnú domácnosť so žalobkyňou. Nebohý už dlhšie netvoril spoločnú domácnosť so žalobkyňou. O uvedenom svedčí aj fakt, že aj Štedrý deň v roku 2017 trávil so svojimi rodičmi a Silvester v roku 2017 trávil so svojou priateľkou pani C. a svojim kolegom a kamarátom pánom M. Z.. Žalovaný 1/ má vedomosť, že dôvodom rozpadu vzťahu nebohého a žalobkyne boli značné vzájomné rozdiely ich pováh. Nebohý a žalobkyňa v minulosti svoj vzťah na niekoľko rokov prerušili, a preto nie je úplne pravdou tvrdenie žalobkyne v bode 1. žaloby, že od roku 2006 žil nebohý a žalobkyňa ako druh a družka. Od mesiaca júl 2017, odkedy poručiteľ už netvoril so žalobkyňou spoločnú domácnosť, žalobkyňu poručiteľ podľa informácii žalovaného 1/ niekoľkokrát navštívil za účelom majetko-právneho vysporiadania - presťahovania zvyšku vecí, ktoré sa v byte nachádzali a ktorých vlastníkom bol poručiteľ (napr. televízor, chladnička a iné zariadenia). Vzhľadom k vzájomným konfliktom a hádkam nedošlo k majetko-právnemu vyporiadaniu. Tieto sporadické návštevy nebohého v domácnosti žalobkyne ale nezakladajú existenciu spoločnej domácnosti nebohého a žalobkyne. Po tom, ako sa žalovaný 1/ dozvedel, že poručiteľ ukončil v júli 2017 vzťah so žalobkyňou, opustil spoločnú domácnosť a má novú známosť, nebohý trávil viac času aj so žalovaným 1/, ostatnými členmi svojej rodiny, kamarátmi. Poručiteľ s pani C. pomáhali žalovanému 1/ s domácimi prácami, navštevovali ho. Nebohý sa so svojou novou priateľkou stretával aj so svojim krstným octom, pánom A. O.. O novom vzťahu mal vedomosť aj dlhoročný a veľmi dobrý kamarát poručiteľa pán Q. L.. Bol to práve žalovaný 1/ a žalovaná v 2/, kto organizoval vo Vrútkach pohreb poručiteľa a hradili všetky náklady s tým spojené, nakoľko krátko po smrti nebohého sa sama žalobkyňa pred žalovaným 1/ a žalovanou 2/ vyjadrila, že ona nie je nebohého družka, nie je ani jeho manželka, a preto nebude robiť nebohému pohreb. Avšak neskôr po pohrebe nebohého sa žalovaný 1/ dozvedel, že žalobkyňa predala motorové vozidlá nebohého, ktoré fakticky vlastnil poručiteľ, ale ktoré boli evidované na dopravnom inšpektoráte na meno žalobkyne, pričom prostriedky z predaja si ponechala žalobkyňa. Na základe uvedeného, v spojení s osobným rozhovorom, následne žalovaný 1/ zaslal žalobkyni dňa 02.04.2018 a 11.09.2018 listy, v ktorých opakovane žiadal žalobkyňu o úhradu nákladov potrebných na pohreb nebohého. V predmetných listoch označil žalovaný 1/ žalobkyňu ako partnerku poručiteľa - čím chcel žalovaný 1/ zdôrazniť, že žalobkyňa bola v minulosti niekoľkoročnou partnerkou nebohého, existovala teda spoločná minulosť, a teda aj ona by sa ako bývalá partnerka mala podieľať na pohrebných výdavkoch. Vzhľadom k tragickému úmrtiu nebohého, dlhoročnému partnerskému spolužitiu žalobkyne s jeho synom, emočnému rozpoloženiu a psychickému stavu po strate syna, žalovaný 1/ nechcel a nepovažoval za vhodné osloviť žalobkyňu v písomnostiach slovným spojením „bývalá partnerka, expartnerka a pod." K predloženým potvrdeniam o pobyte zo strany samosprávy Mesta Vrútky žalovaný 1/ uviedol, že hlásenie prechodného pobytu má len evidenčnú funkciu a samotná existencia prechodného pobytu nezakladá žiaden vzťah, a ani práva a povinnosti k nehnuteľnosti. Existencia prechodného pobytu sama o sebe nie je absolútne zárukou toho, že žalobkyňa a nebohý spolu viedli spoločnú domácnosť, spoločne hospodárili a podieľali sa spoločne na údržbe bytu - či už finančne alebo fyzicky. Podľa ustálenej judikatúry pojem spoločná domácnosť v zmysle treba vykladať tak, že spravidla predpokladá spoločné bývanie. Pod pojmom spoločná domácnosť treba rozumieť teda skutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí, kde jednotliví členovia spoločne prispievajú na úhradu a obstarávanie spoločných potrieb, ako to má na mysli . Doba jedného roka sa počíta spätne odo dňa smrti poručiteľa a treba, aby v čase smrti poručiteľa uvedené spolužitie trvalo. Právne nie je relevantná spoločná domácnosť, ktorá síce existovala s poručiteľom, ale hoci len krátko pred jeho smrťou zanikla. Nárok na dedenie nezakladá ani také spolužitie s poručiteľom, ktoré trvalo viac rokov, ale skončilo pred smrťou poručiteľa.

7.Navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov:

- M. C.

- R. R.

- Mgr. P. K.

- A. A.

- Z.a Z.

- G. N.

- M. K.

- B. K.

- A. H.

- Z. F.

- Z. Z.

- R. C.

- Q. S.

- M. D.

- F. N.

- F. O.

- A. K.

- A. O. a Z. C.

- Z. M.

- R. D.

- Mgr. O. A.

- A. F.

- Mgr. T. K.

- Mgr. Q. D. a Mgr. B. Z.

- M. Z.

- A. O.

- Q.a L.

8.Žalobkyňa následne v duplike zo dňa 18.04.2019 zotrvala na svojich skutkových tvrdeniach, poručiteľ žil do svojej smrti s ňou a jej dcérou v spoločnej domácnosti. V tejto mal svoje osobné veci, z nej odchádzal každý deň do práce a po skončení práce sa do tejto domácnosti opäť vracal. Osoba p. C. jej je neznáma. Nikdy ju poručiteľ nespomínal, o ich údajnom vzťahu sa dozvedela až z vyjadrení žalovaných k žalobe. Na rozdiel od žalovaného 1/, ktorý tvrdí, že poručiteľ ukončil ich vzťah a odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti od júla 2017, žalovaná 2/ uviedla, že poručiteľ nežil s ňou už v novembri 2016 a minimálne posledný rok (t. j. minimálne od februára 2017) mal žiť poručiteľ väčšinou so žalovaným 1/ v R., prípadne sa zdržiaval u žalovanej 2/ v Partizánskom počas všetkých sviatkov a víkendov. Samotní žalovaní si tak vo svojich vyjadreniach zásadne odporujú, keď na jednej strane žalovaný 1/ tvrdí, že poručiteľ mal s ním žiť od júla 2017 a na druhej strane žalovaná 2/ tvrdí, že poručiteľ žil so žalovaným 1/ minimálne od februára 2017. Nie je pravdou, že poručiteľ trávil víkendy a sviatky u žalovanej 2/, tieto zvykol tráviť s nimi alebo s kamarátmi na rybačke na Liptovskej Mare, kde niekoľkokrát s ním boli aj oni s dcérou. Ak teda ich vzťah skončil podľa žalovanej 2/ minimálne rok pred smrťou poručiteľa, je otázne prečo v deň svojho úmrtia dňa 11. 02. 2018 (počas víkendu, kedy mal byť u žalovanej 2/, ako sama tvrdí) sa poručiteľ nachádzal v jej byte. Mala za to , že už len samotná táto skutočnosť svedčí dostatočne o tom, že poručiteľ v čase smrti býval spolu s ňou v mieste jej trvalého bydliska, kde mal evidovaný aj svoj prechodný pobyt. Okolnosti smrti poručiteľa nastali tak, ako ich už opísala v žalobe, pričom priamym svedkom tejto udalosti bol p. Z. E., ktorý poručiteľa aj našiel. Štedrý deň 2017 a vianočné sviatky trávil poručiteľ s nimi doma vo Vrútkach. Pred Vianocami boli na spoločnom nákupe potravín, spolu boli ešte aj vybrať darček pre dcéru, dostala počítač. Je pravdou, že Silvester 2017 strávil na spoločnej akcii s kamarátmi na Liptovskej Mare, kde chodieval na rybačky. Na veci však nemení, že poručiteľ býval až do svojej smrti s ňou v spoločnej domácnosti. Dôkaz predložený žalovanou 2/ (fotokópia obálky listu p. U.), ktorý má byť dokladom o preberaní zásielok poručiteľom v R. nemá výpovednú hodnotu, ktorú jej prisudzuje vo svojom vyjadrení žalovaná 2/. Predovšetkým tento doklad (v predloženej fotokópii) nemá čitateľný dátum odoslania. Ak by aj dátum odoslania bol 12.02.2018, ako uvádza žalovaná 2/, ide o dátum po smrti poručiteľa, preto nemôže byť dokladom o preberaní pošty poručiteľom na tejto adrese, ale len o tom, že takáto pošta bola na uvedenú adresu doručovaná. Je pochopiteľné, že niektoré písomnosti mohli byť poručiteľovi adresované do Ľubochne, keďže tam mal evidovaný oficiálny trvalý pobyt, čo je úplne odlišná situácia od doručovania písomností pre poručiteľa na adresu vo Vrútkach,

ku ktorému by nebolo vôbec dochádzalo, keby sám takúto adresu pre doručovanie nebol na tieto účely uviedol. V súvislosti s (ne)preberaním zásielok poručiteľom v R. žiadala, aby súd vypočul ako svedka poštovú doručovateľku v mieste trvalého bydliska poručiteľa p. Z. S..

9.K uvedenému navrhla vykonať dokazovanie:

- spisom OO PZ Vrútky, ČVS: ORP-XX1/VR-MT-2018

- výsluchom svedka Z.a E.a

- výsluchom žalobkyne

- výsluchom svedka E. F.

- výsluchom svedka U. D.

- výsluchom svedkyne B. F.

- výsluchom svedka Z. F.

- fotografia zo zakáľačky z novembra 2017

- výsluchom žalovaných 1 a 2

10.V replike k vyjadreniu žalovaného v rade 1/ uviedla, že jej vzťah s poručiteľom trval niekoľko rokov až do jeho smrti. Je jej ľúto, že zo strany žalovaných je popieraná táto zásadná skutočnosť aj za cenu doslovného zavádzania. Ak teda ich vzťah skončil zhruba pol roka pred smrťou poručiteľa, a tento sa z jej bytu ako tvrdí žalovaný 1/ vtedy aj vysťahoval, ostáva nelogické, prečo by poručiteľ bývajúci v R. (alebo na inom mieste v karavane, či kamióne) zomrel práve v mieste jej trvalého bydliska, oblečený len v župane. Mala za to, že už len samotná táto skutočnosť svedčí dostatočne o tom, že poručiteľ v čase smrti býval spolu s ňou v mieste jej trvalého bydliska, kde mal evidovaný aj svoj prechodný pobyt. Okolnosti smrti poručiteľa nastali tak, ako ich už opísala v žalobe, pričom priamym svedkom tejto udalosti bol p. Z. E., ktorý poručiteľa aj našiel. Od júla 2017 mal podľa žalovaného 1/ poručiteľ prebývať striedavo na rôznych miestach - u neho v R., u p. C., prípadne (napriek tomu, že mal svoj vlastný byt v Martine) v karavane, či kamióne, kde mal údajne so sebou osobné veci aj hygienické potreby. Popiera uvedené skutočnosti. Tvrdenia o snahe o majetkovoprávne vyrovnanie medzi ňou a poručiteľom poprela, sú vymyslené. Poručiteľ u nej býval, mali normálny partnerský vzťah. V súvislosti s výzvami na úhradu nákladov pohrebu žalovaný 1/ vo vyjadrení tvrdí, že hoci ju v listoch zasielaných po smrti poručiteľa označil za "partnerku poručiteľa" myslel tým vlastne, že bola poručiteľova bývalá partnerka. V tejto súvislosti je ale úplne nelogické, prečo by ma mal (ako bývalú partnerku) vyzývať k tomu, aby sa podieľala na nákladoch pohrebu. Žalovaný 1/ zavádza aj na tomto mieste a hľadá pre ním predtým použité výrazy len ťažko uveriteľné vysvetlenia. Navyše žalovaný 1/ popiera vlastné (iné) vysvetlenie použité pred súdnou komisárkou v dedičskom konaní sp. zn. na pojednávaní dňa 11. 09. 2018, kde uviedol, že výraz "partnerka" použil v tom zmysle, že bola poručiteľova milenka. Žalovaný 1/ tak v krátkom čase po sebe predkladá dve rôzne vysvetlenia, prečo ju sám spontánne vo svojom liste označil za partnerku poručiteľa, pričom každé z nich považovala za zjavne vykonštruované. V tejto súvislosti poukázala aj na ďalší kontext výzvy zo dňa 10. 09. 2018, keď žiada, aby mu preplatila ďalšie náklady pohrebu (sumu 1 000,- eur mu už predtým poslala). Len ťažko možno pochopiť prípadné pohnútky žalovaného 1/ k tomu, aby ponúkol opateru urnovej schránky jeho syna v podstate cudzej osobe, s ktorou jeho syn nemal už žiadny vzťah.

11.Navrhla vykonať dokazovanie listinami:

- potvrdenie o úhrade služby Plustelka zo dňa 4.7.2017

- fotografie zo dňa 7.11.2017 a 9.2.2018

- fotografie osobných vecí poručiteľa

- výzva žalovaného 1 zo dňa 2.4.2018

- výzva žalovaného zo dňa 10.9.2018 + príloha (2x PPD + potvrdenie objednávky)

a výsluchom ďalších svedkov

- Mgr. P. K.

- B. D.

- A. A.

- B. K.

- Z. M.

- Mgr. O. A.

- Mgr. T. K.

- Q. S.

- M. D.

- T. H.

- A. F.

- F. O.

12.V ďalšom sporové strany zotrvávali na obsahu svojich písomných vyjadrení.

13.Vo veci súd vykonal dokazovanie listinami, obsahom vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-XX1/VR- MT-2018, dedičského spisu , výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov a mal za preukázaný tento skutkový stav:

XX.Bolo nesporným z vyšetrovacieho spisu, že došlo k úmrtiu poručiteľa dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol nájdený na povale bytového domu vo N. ul. M.R.N. XX. Uznesením vyšetrovateľa zo dňa 31.03.2018 bolo trestné stíhanie vo veci zastavené, nakoľko nebolo zistené cudzie zavinenie na úmrtí poručiteľa. Bolo tiež nesporným, že dedičské konanie po poručiteľovi bolo prerušené z dôvodu, že bolo popreté dedičské právo žalobkyne žalovanými 1/ a 2/. Nebolo tiež medzi stranami sporné, že žalobkyňa a poručiteľ žili spolu v určitej dobe v spoločnej domácnosti, spornou zostala otázka, či žili v spoločnej domácnosti a spoločne sa starali o potreby tejto domácnosti po dobu najmenej rok pred smrťou poručiteľa, teda za obdobie od 11.02.2017 do XX.XX.XXXX.

15.Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa trvá na žalobe, stotožňuje sa v celom rozsahu s písomným znením tejto žaloby a tiež poukázala na obsah ostatných vyjadrení vo veci, v argumentácii sa doteraz nič nezmenilo a navrhla po vykonanom dokazovaní, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

16.Právny zástupca žalovaného 1/ žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť tak ako uvádzali vo svojich písomných vyjadreniach. Skutkové tvrdenia žalobkyne žalovaný 1/ v celom rozsahu popiera.

17.Právna zástupkyňa žalovanej 2/ žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na svoje písomné vyjadrenie, v prvom rade na vyjadrenie zo dňa 01.04.2019, poprela, že by poručiteľ žil v spoločnej domácnosti so žalobkyňou pred svojou smrťou, a na preukázanie tejto skutočnosti navrhla vykonať ňou navrhované dokazovanie, a to hlavne výsluchom svedkov, ktorých vo svojom vyjadrení označili.

18.Žalobkyňa uviedla, že žila v spoločnej domácnosti s poručiteľom od roku 2008 až do XX.XX.XXXX, mal u nej prechodné bydlisko, keď mal úraz, tak mu dala súhlas, aby si požiadal o povolenie na určenie parkovacieho miesta pred ich domom, pretože on nemal u nich trvalý pobyt, mal len evidovaný prechodný pobyt, oni spoločne hospodárili, dohodli sa, že určitú čiastku budú dávať na byt a telefón, s ostatnými peniazmi hospodáril každý sám, striedavo robili nákupy. Navštevoval ju aj v práci, spoločne sa starali o jej dcéru, on často chodieval cez víkendy na Liptovskú Maru. Keď boli na dovolenke v Tunise, on nechcel ísť, lebo nemal rád more, ale písali si cez sociálne siete, ona mu chodila aj po lieky ku všeobecnej lekárke do Ľubochne. Má stále u nej všetky svoje veci, oblečenie, kozmetiku, holiaci strojček. Všetka pošta chodila a chodí na jej adresu. Z Bratislavy jej prišla zásielka týkajúca sa takografu. S matkou poručiteľa, so žalovanou 2/, sa znášala dobre až do jeho smrti, navštevovali sa. Po smrti poručiteľa na Veľkonočné sviatky prišla za ňou žalovaná 2/, odovzdala jej kľúč od jej bytu a žiadala, aby jej dala najobľúbenejšiu mikinu poručiteľa, zobrala si aj jeho hodinky, on mal veľkú zbierku hodiniek. V čase, keď ona bola vypovedať na polícii, prišli do bytu, otvorila im jej dcéra a žalovaná z pivnice si zobrala bicykel. Tým chcela uviesť, že predmetný byt dobre poznali, aj vedeli, kde má poručiteľ veci. Tiež žalovaný 1/ zobral z bytu zbrane, ktoré bolo treba odovzdať. Na dovolenke boli s jej dcérou v roku 2017 od 31.7. - 10 dní. Poručiteľ vstával ráno o 3.30 hod., prišiel do práce zobrať kamión, bolo to vo N., kde sa doviezol osobným autom, keď ona bola v robote až do 22.00 hod., on potom keď sa vrátil z práce, trávil čas s E., alebo chodil do Sučian za svojimi kamarátmi, alebo ju vozil na kone. Keď bola doma, tak potom ako prišiel z práce, išli do mesta a víkendy trávieval na Liptovskej Mare. S jej dcérou mali spolu dobrý vzťah, staral sa o ňu ako otec, chodil aj na rodičovské združenia. Stretával sa každý deň aj so susedmi, žije v dome, kde je 11 rodín. Dobíjal jej kredit na mobil. Štedrý deň v roku 2017 trávili tak, že boli v ich spoločnej domácnosti. Po večeri išli k jej rodičom do N.. 25.12. išli na Štefanskú zábavu. Dňa 26.12.2018 poručiteľ odišiel na chatu do Jasnej, vrátil sa po Silvestri. Mali prestávky vo vzťahu a to od začiatku roku 2013 do septembra 20XX. V období od leta 2017 do jeho smrti, bola s ním na Mare naposledy v lete

2017, potom už nechodila. Žiadala v roku 2015 o pridelenie parkovacieho miesta. Nemala od leta 2017 s poručiteľom konflikty ohľadom majetku. Pracovala ako čašníčka. Ich príjmy pred smrťou poručiteľa, keď s ním tvorili spoločnú domácnosť, boli dobré. Mali ideálny vzťah s poručiteľom rok pred smrťou. Poprela známosť poručiteľa s inou ženou. Na Silvestra 2017 bol poručiteľ na Liptovskej Mare, lebo ona pracovala. Na zábave boli 25.12. Poručiteľ nespáchal samovraždu kvôli nej. Deň pred smrťou bol za ňou v práci, normálne sa spolu bavili, išiel kamarátovi na 40-tku. Poprela skutočnosť, že sa chcel presťahovať do svojho bytu do Z..

19.Žalovaný 1/uviedol, že je biologickým otcom poručiteľa. V júni 2017 mu jeho syn A. oznámil, že nadviazal známosť s inou ženou s M. C., s ktorou sa zoznámil na Liptovskej Mare a že mu ju chce predstaviť, čo sa aj stalo, bola mu veľmi sympatická. Vie, že od júna prebýval v karavane na Liptovskej Mare a keď bolo zlé počasie, chodil k nemu do R. aj s priateľkou C.. Cez víkendy býval v R., spoločne hospodárili, pretože platil nájom, smeti, platil elektrinu, finančne si pomáhali. Z Ľubochne chodieval aj do práce. Z jeho rečí mal pocit, že mal strach z predchádzajúceho vzťahu, v R. mal všetky svoje veci, oblečenie, obuv. U žalobkyne mal len to, čo ona zobrala z kamióna. Vianoce v roku 2017 trávil u neho, boli spolu na štedrý večer, 26.12. išiel k svojej matke do Partizánskeho a Silvestra trávil v Liptovskom Mikuláši s M. a svojimi priateľmi. Žiadne zbrane u žalobkyne nemal, tieto mal v trezore v R., on u žalobkyni bol zobrať iba jedno puzdro. V sobotu pred smrťou mu volal, že nepríde, že ide na oslavu kamarátovej 40-tky a že sa ešte zastaví u žalobkyne pre televízor a chladničku, pretože si to chcel odniesť do svojho bytu v Martine. Tiež mu oznámil, že požiadal nájomkyňu, aby sa vysťahovala. Po jeho smrti sa dozvedel, že tejto volal v nedeľu o 10.40 hod., a následne mu ona povedala, že mu telefonovala, ale už nedvíhal telefón. O 16.30 hod. volala žalobkyňa jeho staršiemu synovi, čo sa stalo a oni potom aj s matkou poručiteľa išli na miesto, pýtal sa žalobkyne ako s pohrebom, na čo ona na neho zaútočila so slovami, že ona nie je ani jeho manželka ani jeho družka, takže žiaden pohreb robiť nebude. Uviedol, že on bol osobne na Mestskom úrade Vrútky sa pýtať na parkovacie miesto, ktoré mal vybavovať poručiteľ, pracovníčka, ktorá to vtedy vybavovala, tam už nebola, ale z papierov zistil, že ani jeden podpis nie je poručiteľa. V roku 2017 a 2018 on (žalovaný)býval v R., tam býva 35 rokov. Syn urobil, čo bolo treba, napríklad rúbal drevo, potom sa spolu rozprávali, išli do hory a podobne. Prichádzal (poručiteľ)domov autom po skončení práce o XX.00 hod., XX.00 hod., 15.00 hod. a podobne. On ( ženatý, manželka žije v Partizánskom, pretože sa stará o svojich rodičov. Navštevujú sa. Vianoce 2017 trávili v R., boli tam aj s jeho manželkou, A. spravil stromček a on pripravil večeru. On(žalovaný) žiadal od žalobkyne náhradu pohrebných trov preto, lebo predala mercedes za 15.000,- eur, čo boli A.ove peniaze. Na otázku, prečo žiadal od žalobkyne peniaze na urnu a pomník s tým, že uvádzal, že urna bude v starostlivosti žalobkyne a nikto nebude s ňou nakladať bez jej súhlasu, uviedol, že vychádzal z toho, čo bolo povedané právnou zástupkyňou žalobkyne na dedičskom konaní, že A. bol životný partner žalobkyne. Napísal to náročky a vedel dopredu, že ona mu nič nepošle, lebo nie je jeho životná partnerka.

20.Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že je matkou poručiteľa. Syn jej telefonoval v piatok pred smrťou, resp. ona mu telefonovala, že má pre neho klobásky, či príde, alebo či mu ich má doniesť, tak jej povedal, že teraz to nemá riešiť, lebo sa sťahuje na Podháj. Vie o tom, že od žalobkyne chcel odísť už dávno. Rozhodne môže poprieť, že by žil so žalobkyňou v harmonickom vzťahu. Ona k nim občas chodila, vie, že sa vadili, žalobkyňa chcela od neho iba peniaze, nevedela si dať rady so svojou dcérou, ktorá mala jej syna rada a poslúchala ho, takže toto bolo dôvodom, prečo udržiavala tento vzťah žalobkyňa. Po jeho smrti v nedeľu okolo 16.30 hod. alebo 17.00 hod. jej žalobkyňa volala, čo sa stalo, potom najstarší syn volal bývalého manžela a išli do bytu žalobkyne, kde len čo im otvorila, ju žalobkyňa udrela do pleca s tým, že ona žiadny pohreb robiť nebude, lebo nebol ani jej priateľ ani jej manžel ani jej druh. Na to jej povedali, že si syna opatria, ona nevedela, ani kde všetko vybavovali, ani kde mali rozlúčku. Vie o tom, že bývalý manžel písal žalobkyni, aby prispela na pohreb a na hrobové miesto a to bolo z toho dôvodu, že sa dozvedeli, že týždeň po smrti ich syna predala mercedes a tiež karavan a keďže tieto veci boli ich syna, tak chceli, aby aspoň časťou prispela. Žalobkyňa s ich synom spoločne nehospodárili, lebo bola svedkom toho, že v chladničke mal svoj vlastný priečinok, tiež v mrazničke a žalobkyňa mala takisto svoju časť, takže spolu určite nehospodárili. Je presvedčená, že žalobkyňa vedela, že jej syn má známosť s niekým iným, pretože v novembri 2017 bola u rodičov žalobkyne na zabíjačke, kde sa povadili, a vtedy jej povedala žalobkyňa, že pokiaľ bude chcieť od nej A. odísť, že pôjde s holým zadkom. Od júna 2017 mal syn známosť s novou priateľkou M., s touto už vlastne boli stále spolu, chodieval s ňou na Maru, do Ľubochne aj k nej. So žalobkyňou netrávil žiadne dovolenky, ona bola na Mare asi 2x. Ona nemá vedomosť, že by jej syn mal psychické problémy, domnieva sa len, že jeho skutok bol následkom zrejme konfliktu medzi ním a žalobkyňou, pretože M. jej hovorila, že keď bol na oslave, tak

si spolu ešte do polnoci sms-kovali a následne jej napísal, že si pôjde zobrať svoje veci k žalobkyni. Ona sama videla, že so žalobkyňou je to nefunkčný vzťah a keď prišiel na Vianoce a pýtala sa ho na žalobkyňu, tak jej povedal, že to nemá riešiť, že je to pasé a že on má M.. Vedela o tom, že sa chcel z bytu od žalobkyne vysťahovať, potom býval v R., ale mal svoj byt v Martine, kde mal podnájomníkov, tak musel dodržať zmluvu. Ona Vianoce 2017 trávila so starším synom a svatkou dňa XX.12., dňa 25.12. okolo obeda prišiel aj poručiteľ. Keď boli na zakáľačke u rodičov žalobkyne, prespali u žalobkyne, keď prišli zo zakáľačky, syn išiel za kamarátmi ale ráno tam bol. Zakáľačka bola v roku 2016. V roku 2017 ona u rodičov žalobkyne nebola počas celého roku. Nevedela si vysvetliť, že syn bol nájdený v byte žalobkyne v župane.

21.Svedok G. N. uviedol, že je prekvapený z toho, ako sa žalovaní zachovali k Z., pretože on za života A.a chodil do jeho domácnosti, takže vie, ako žili spolu so žalobkyňou. S poručiteľom sa poznali od základnej školy asi 30 rokov, boli v intenzívnom kontakte, A. bol jeho jediný priateľ. Bol s ním v kontakte aj posledný rok pred jeho smrťou, A. sa u neho sporadicky zastavil, keď išiel na Maru alebo z Mary, boli aj v telefonickom kontakte. Navštevovali sa aj ako rodiny. V R. ho nenavštevoval. Posledný rok býval vo N., u Z.. V čase jeho smrti bola jeho partnerka Z.. Rozprávali sa spolu o tom, že by sa chcel stať otcom, že riešili umelé oplodnenie, ale stále hovoril o Z.. Bolo to v decembri 2017. On ich vzťah považoval za úplne normálny, keď prišli na návštevu, bola tam aj dcéra žalobkyne E., mal pocit, že majú medzi sebou veľmi pekný vzťah. Nevedel uviesť, ako to mali podelené, ale vedel, že chodili spoločne na nákupy. V decembri, keď sa u nich zastavil, hovoril, že sa ponáhľa na nejaké nákupy vianočných darčekov spolu s Z.. Mal nejaké zdravotné problémy z dôvodu autonehody. Nevedel uviesť, aký bol vzťah A.a k rodičom. Nevedel o tom, že by posledný rok žil s otcom v R., informoval aj jeho známeho z polície, pretože ho hľadali kvôli zbrojnému pasu a práve tento jeho známy ho kontaktoval, lebo na adrese trvalého bydliska nemohli A.a zastihnúť. On im oznámil adresu vo N., či ho tam našli, nevedel uviesť. Naposledy bol s neb. A. asi v januári 2018, keď išiel z Liptovskej Mary. Mal kladný vzťah s poručiteľom za posledného pol roka jeho života. Od leta 2017 do jeho smrti sa s poručiteľom stretli asi 3-4x, keď išiel okolo na Liptovskú Maru. Čo sa týka M., nevedel o nej, ale pokiaľ vedel, tak bol A. sukničkár, mal nejaké bokovky, ale nebolo to nič vážne. Žalobkyňa s nebohým mali prestávku vo svojom vzťahu asi v roku 20XX alebo 2015, keď si vybavil vlastný byt a odsťahoval sa od žalobkyne. On netrávil čas s nebohým na Liptovskej Mare v roku 2017, uviedol, že vie, že tam bol Q. D. aj s nejakou partiou. Nezastavil sa u neho nikdy aj s Z., keď išiel z Mary. Posledná rozlúčka s A. bola vo N.. Nevedel uviesť, kto ju organizoval. Posledných 5 rokov on (svedok) nechodil s nebohým na Liptovskú Maru.

22.Svedok M. K. uviedol, že boli s A. O. v roku 2017 - 2018 dobrí kamaráti. Navštevoval ho skoro každý deň, keď išiel z roboty, bol kamionista. Posledný rok býval u Z., teda u žalobkyne. Jemu nepovedal, že by býval niekde inde. Keď sa u nich zastavil v piatok, a vypil si s jeho kamarátmi, on ho potom zaviezol do Vrútok. Tiež mu tam potom zaviezol aj auto. Navštevovali ho spoločne aj so žalobkyňou, aj s E.. Za posledný rok sa mu vzťah nebohého a žalobkyne zdal normálny, konzultoval napríklad s Z. aj to, keď si chceli kúpiť auto. Spoločne riešili aj kúpu koňa pre E.. U nich v domácnosti to fungovalo normálne. Nebohý tam mal všetko, aj svoje osobné veci. Všetko riešili spoločne. V priebehu posledného roka u nebohého v R. svedok bol, ale nebohý tam nebýval. Nie je tam signál ani na mobil. Väčšinou mu volával z mobilu, v R. si robili prístrešok na auto asi pred troma rokmi. V dome v R. nebýval nikto. Nespomínal, že by býval na nejakom inom mieste, vždy sa vracal do Vrútok. On ho vždy vozil do Vrútok. Naposledy s ním bol v januári 2018. Partnerka A.a O. bola Z.. Nehovoril mu, že by mal nejakú novú partnerku. On pracuje doma, A. sa u neho zastavil skoro každý deň okolo 17.00 - 18.00 hod., bol sám. Z. robí čašníčku v reštaurácii. Nevedel uviesť, dokedy má pracovnú dobu Z.. Cez víkendy navštevoval nebohého a Z. v ich domácnosti. Uviedol, že je pravdou, že A. trávil víkendy na Liptovskej Mare cez letné mesiace.

23.Svedkyňa Z. F. uviedla, že poznala sa aj s nebohým ako aj žalobkyňou a jej dcérou E. veľmi dobre, trávili spolu veľa času. Stretávali sa aj na Vianoce. Tiež sa stretávali, keď mali nejaký sviatok, na meniny, narodeniny, a veľkým prekvapením pre ňu bolo, keď na 11.výročie vzťahu nebohý daroval žalobkyni prsteň. Neb. A. ich zobral všetkých aj na Liptovskú Maru. Pomáhal jej opravovať auto. Boli si všetci blízki. A.a poznala od začiatku jeho vzťahu s Z.. Je to asi XX rokov. V kontakte boli veľmi často, vždy keď mala voľnú chvíľu, alebo ju oni navštevovali v Blatnici, alebo sa stretávali u rodičov žalobkyne vo N.. Niekedy sa stretli 3x do týždňa, niekedy len cez víkend. Nebohý v roku 2017-2018 žil so žalobkyňou vo N.. Za posledný rok fungovali ako normálna rodina, spoločné nákupy a výlety, pokiaľ bola žalobkyňa v práci, nebohý chodil na rodičovské združenia, maloletá mu hovorila ocino. O všetkom sa spolu radili. V októbri 2017 ešte kupoval nebohý pre maloletú detskú izbu. Bežne chodil na nákupy a robil opravy v

domácnosti. S matkou nebohého sa častokrát stretli vo N.. Naposledy to bolo v lete 2017. Uviedla, že vie o tom, že matka nebohého chodila s Z. aj na nákupy. Naposledy sa s nebohým stretla v januári na narodeniny. Vianoce 2017 trávil u žalobkyne. Ona vždy na Vianoce po večeri chodí k nej odovzdať darček pre maloletú. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa chcel so žalobkyňou rozísť. Na meniny sa od mal. E. v januári sa dozvedela, že nebohý kúpil žalobkyni prsteň. Išlo o 11.výročie ich vzťahu. Na Liptovskej Mare boli v júli a auguste. Posledného pol roka chodili na kávu (svedkyňa s nebohým). Navštevovala ich podľa možností, pretože pracuje na tri zmeny. Na štedrý večer 2017 v domácnosti Z. bola od 22.00 hod. a odchádzala okolo 02.00 až 03.00 hod. Naposledy bola so žalobkyňou a Z. na Liptovskej Mare v auguste, ale Kristína tam nebola. Nevedela uviesť, či v roku 2017 žalobkyňa bola na nejakej dovolenke. Na otázku, aby vysvetlila rozpor medzi jej tvrdením, že na štedrý deň 2017 bola v domácnosti žalobkyne do 02.00 hod. v noci s tým, že žalobkyňa sama uviedla, že na štedrý deň po večeri išla aj s nebohým na návštevu k jej rodičom, svedkyňa uviedla, že už si na to nepamätá sú to skoro dva roky. A. v roku 2017 pracoval na kamióne. Aj žalobkyňa bola zamestnaná. Robila čašníčku v reštaurácii a mala krátky a dlhý týždeň. Svedkyňa aj v roku 2017 pracovala na tri zmeny. Stretávali sa tak, ako ona mohla, niekedy bol aj týždeň, keď sa vôbec nestretli. Bola prekvapená, že žalobkyňa dostala prsteň k 11.výročiu známosti preto, lebo pre ňu to bolo prekvapivé, lebo prišla na oslavu narodenín a myslela si teda, že bude svadba.

XX.K. R. C. uviedla, že A.a O. poznala od roku 20XX, kedy nastúpila do práce, kde robila žalobkyňa. Nebohý chodieval za žalobkyňou do práce, napríklad aj večer. Chodievala aj ona k nim domov. Podľa nej za posledný rok bol medzi žalobkyňou a nebohým vzťah ako manželský. Nebohý mal v domácnosti žalobkyne veci. Keď sa stavil v práci, tak hovorieval, že ide na nákup do obchodu, tiež sa učieval s E., čo svedkyňa osobne videla. Kedy ho videla naposledy, to si nespomenula, ale bol za ňou v práci, chcel nejaký recept, lebo mali výročie spolužitia. Tá večera sa uskutočnila, z rozprávania žalobkyne vedela, že tá večera sa uskutočnila. Vedela o tom, že jej vtedy kúpil aj prsteň. Bolo to v januári, rok si nepamätala. Nebohý nikdy nerozprával o rozchode so žalobkyňou, rozprával, že ju má veľmi rád. Boli spoločne na Liptovskej Mare. Nevedela opísať ten prsteň, lebo ho nevidela. Žalobkyňa sa jej nikdy nesťažovala na A.a, ani na to, že užíval veľa alkoholu, oni si dobre nažívali. Pracovali so žalobkyňou aj v roku 2017, to, že A. Z. ľúbi jej hovoril nebohý, keď prišiel za ňou do práce, keď prišiel z roboty, zaparkoval kamión a potom prišiel za ňou do práce, ale niekedy sa ponáhľal za E.. Bola na Liptovskej Mare v roku 2017, Z. tam chodievala častejšie, aj v roku 2017. Absolútne jej nikdy nehovorila, že by to na Liptovskej Mare nenávidela.

25.Svedok A. K. uviedol, že zoznámil sa so žalobkyňou a nebohým A. v čase, keď sa aj s jeho vtedajšou priateľkou prisťahovali do Vrútok, nadviazali korektný susedský vzťah, vychádzali dobre, dokonca spočiatku ani nevedeli, že žalobkyňa s nebohým nie sú manželia, ani že mal. E. nie je dcérou nebohého, to sa dozvedeli až po dvoch rokoch. S nebohým sa stretávali hlavne, keď potrebovali nejakú radu od jeho terajšej manželky, ktorá je lekárka. Tiež riešili problémy s parkovaním, čo im pomohol nebohý získať parkovacie miesta. Cez týždeň nebohého stretávali málo, lebo bol preč, občas ich vídali cez víkend. Vyzerali ako šťastný pár, ako manželia. Nepostrehli nejaké problémy. Parkovacie miesta vybavovali v roku 2016 a 2017. Nepamätal si či vídaval nebohého posledného polroka iba cez víkendy, bol v tom čase na rodičovskej dovolenke, takže je možné, že ho videl aj cez týždeň. Mali susedský vzťah, neriešili nejaké rodinné problémy jednej alebo druhej rodiny. On si nepamätá, či v roku 2017 ho stretával denne, stretával ho dosť často, hlavný problém, ktorý spolu riešili, boli parkovacie miesta.

26.Svedok Z. Z. uviedol, že s nebohým A. O. sa poznali 5 rokov. Od leta 2017 sa vídavali len veľmi sporadicky v práci. Stretávali sa asi raz za dva týždne v práci a asi raz za dva mesiace si boli spolu posedieť. Navštevovali sa asi raz za dva mesiace, keď bolo spoločné posedenie. Deň pred jeho smrťou bol pre nebohého vo N.. Organizoval oslavu svojej 40-tky, bolo to asi 10.februára medzi 17.30 hod. až 18.00 hod. Kontaktovali sa telefonicky. Pozval vtedy aj žalobkyňu, ona s nimi však nešla, bola v práci. Nebohý mal pred smrťou stálu priateľku Z.. Uviedol, že posledného polroka sa A. zmenil, bol utiahnutý, všetok svoj voľný čas trávil na Mare. Ten posledný deň mu hovoril, že má starosť o brata, lebo jeho priateľka bola veľmi chorá. Oslava skončila okolo 8.00 hod. ráno, potom šli spolu s A. taxíkom, A. šiel na Vrútky. Kamión parkoval vo firme Vega. Chodieval si po kamión z Vrútok. Asi dvakrát boli na víkend aj v R., nevedel uviesť, že by tam býval. Nemal vedomosť ani o tom, že by býval v Partizánskom. Vzťah medzi ním a nebohým sa zmenil kvôli tomu, že nemali na seba dosť času, pretože A. každú voľnú chvíľu trávil na Mare. Nevedel uviesť na 100%, že nebohý sa posledný pol rok zdržiaval na adrese vo N.. Posledný júlový týždeň v roku 2017 trávili s nebohým čas na Mare, vlastne tam boli sami dvaja do piatku, a na víkend prišiel kamarát s manželkou a jednu noc tam bola aj žalobkyňa, ktorý deň to bolo,

nevedel, len vedel, že predtým boli s A. pohádaní. Nebohý mu hovoril, že sa so žalobkyňou hádajú. Nevedel o tom, že mal nejakú inú priateľku. Nebavili sa o tom, prečo sa s Z. hádajú.

27.Svedok Z. O. (brat nebohého) uviedol, že s bratom sa moc často sa nestretávali, lebo on (svedok)mal problémy v rodine, boli spolu cez leto v poslednom roku na dovolenke na Mare dva týždne. Bola tam aj matka, teda žalovaná 2/, brat (nebohý) býval v karavane a bol tam aj Z. Z.. Žalobkyňu tam nestretol. Posledný rok nebohý býval u otca v R. a u svojej priateľky M.. Trávil u nej každý víkend a tiež tam chodil cez týždeň autom alebo vlakom. Spával aj vo svojom aute. M. chodievala s ním aj na Liptovskú Maru, tam sa spoznali. Chodili spolu po výletoch, bol tam s ňou aj na Silvestra. M. pozná osobne. Uviedol, že mu nebohý povedal, že chce od Z. odísť. Bolo to posledné leto pred jeho smrťou. Myslí si, že už dávno by bol od nej odišiel, ale ona mu nechcela nič dať, povedala mu, že má odísť s holým zadkom. Konkrétne išlo o auto, ktoré si kúpil a prepísal na Z.. S Z. nebohý nekomunikoval veľa, pretože bol stále s M.. Rozprával mu, že keď prišiel do Vrútok, musel si sám prať aj variť. Keď nebol u Dálii, bol v R.. K mame chodil sporadicky. Posledné Vianoce trávil u kamaráta M. na Liptovskej Mare, na štedrý deň išiel do Ľubochne a zvyšok sviatkov bol s M.. Či bol vo N., to nevedel uviesť. Nevedel uviesť, či Z. vedela o tom, že má známosť, nevedel uviesť, aký mali vzťah, keď jej doma nechýbal ani cez víkend a celé leto trávil na Liptovskej Mare. Dával Z. peniaze na bývanie. Uviedol, že sa len sprostredkovane sa dozvedel, že Z. mala mať niečo s nejakým policajtom, a že A. to zistil. To mu povedal, že to čítal v nejakej sms- ke v jej mobile. Posledný rok Z. na Liptovskej Mare nevidel. V poslednom roku svedok tam bol v lete dva týždne. Nebohý chcel ísť bývať k Dálii. Posledného polroka bol s nebohým v kontakte málo, lebo jemu v tom čase zomierala žena. Na ich svadbe A. nebol, svadbu mal v januári 2018. Nebohý parkoval kamión pri Tulipe v Martine. Nevedel uviesť, kde parkoval, keď bol s M.. Od M. vedel, že trávila s bratom každý víkend. Tiež mu to povedal A.. Naposledy sa s bratom stretol v januári 2018 v Partizánskom.

28.Svedok A. O. (strýko a krstný otec nebohého) uviedol, že pokiaľ vie, nebohý sa zoznámil so žalobkyňou v erotickom salóne, kde on robil vyhadzovača a ona v bare, on (svedok) tým nebol veľmi nadšený, že sa s ňou dal dokopy. Podľa neho to bol vzťah len o sexe, a nie o rodinnom živote, lebo po čase sa s ňou rozišiel, našiel si inú ženu R., všetci sa tomu potešili, ale potom sa zase dal dokopy so žalobkyňou. V lete 2017 nadviazal vzťah s M. z S., čomu sa veľmi potešil, že bude mať konečne normálny vzťah. On bol s nebohým A. v najväčšom kontakte z celej rodiny, trávil s ním čas aj na Mare aj v R. a on mu povedal, že chce od žalobkyne odísť, len drží ho tam to, že na ňu prepísal autá, ktoré mal a ona mu ich nechcela vrátiť. Tieto autá na ňu prepísal len z dôvodu, že si chcel od sociálnej poisťovne požiadať o príspevok na auto, lebo bol invalid. Žalobkyňa však autá popredala a peniaze si nechala. Stále tvrdil, že to bol vzťah iba o sexe a nie o rodinnom živote. On M. stretol najmenej 5x. S nebohým sa stretávali na Mare a v Prievidzi, kde chodil za ňou autom, alebo vlakom. Stretol ju aj v R.. Počas pracovného týždňa nebohý býval v kamióne, v karavane, alebo R.. Nebohý mu povedal, že k ukončeniu vzťahu so žalobkyňou došlo v júni alebo júli 2017. Nebohý sa mal vyjadriť pred jeho kamarátom Z., keď vychádzal z taxíka po oslave kamarátových narodenín, že sa ide od žalobkyne odsťahovať. Uviedol, že vie, že nebohý žalobkyni platil nájom za byt, ale on jej platil za bývanie, a to takou formou, že peniaze, čo dostával z prenájmu bytu v Martine, chodili na účet žalobkyne. V roku 2017 on ( svedok) vo N. nebol. Nevedel o tom, že by nebohý nakupoval niečo do domácnosti, zarobil asi 700,- eur. Povedal mu priamo, že sa rozišiel so žalobkyňou, že má novú babu, ale že pokiaľ to s autami nedorieši, tak od žalobkyne neodíde. Nepožíval vo veľkej miere alkohol. Žalobkyňa vie, že tvrdil, že to nie je žena pre jeho krstného syna.

29.Svedok M. Z. uviedol, že nebohý bol u neho každý víkend na chate od piatku do nedele aj s M.. Občas sa mu s niečím zdôveril, ale všetko mu nepovedal. Posledného pol roka od leta 2017 cez týždeň presne nevedel, kde prebýval, ale chodil aj za priateľkou do Prievidze, ale cez víkend býval u neho (svedka). Nezdôveril sa mu, že by chcel požiadať žalobkyňu o ruku. Myslel si, že vzťah so žalobkyňou mu nefungoval. Nevedel uviesť, či mali medzi sebou majetkové spory, len vedel, že chcel predať mercedes, čo mal. Myslí si, že nepožíval v nadmernom množstve A. alkohol. Za posledného pol roka mal vzťah iba s M.. On má svoju vlastnú chatu. Chatu má v Sielnickej zátoke. V roku 2017 tam žalobkyňa bola jedenkrát s kolegyňami kuchárkami. Bol tam aj A., ale vtedy sa so žalobkyňou pohádali, on šiel spať na chatu a oni išli do karavanu. Nevedel, či Z. vedela o A.ovej známosti. A.a poznal lepšie asi dva alebo tri roky, ako začal chodiť na Maru. Boli kamaráti. Nevšimol si, že sa za posledného pol roka zmenil. Potvrdil, že mal priateľský vzťah s M.. On (svedok) nenavštevoval žalobkyňu a nevedel, či spolu s nebohým hospodárili. Okrem Mary sa stretli aj v Martine, aj ho viezol do Prievidze. Tiež chodil k nemu do Liptovského Mikuláša na firmu a posledný rok týždeň pred Vianocami býval u neho. Neinformoval žalobkyňu o tom, že A.

je u neho. Možno raz jej poslal fotku, že varili kapustnicu. V decembri vedel, že už žije s M., či jej v decembri posielal nejakú fotku, to nevedel. Nevedel uviesť, kam sa vracal po víkende nebohý, hovoril, že ide domov. Je pravda , že v januári 2018, keď oslavoval narodeniny, kontaktoval žalobkyňu, lebo nemal číslo na nikoho iného. Bolo to z dôvodu, že A. začal vyvádzať, chcel odísť na aute a keď mu to nechcel dovoliť, tak povedal, že roztrhne susedovi plot, svedok mal dojem, že treba s ním niečo robiť, že je chorý. Žalobkyňa mu na to povedala, že čo ona má s tým.

30.Svedok Q. D. uviedol, že v lete 2017 sa nebohý zaľúbil do M. na Liptovskej Mare a vzťah pokračoval. Pokiaľ on vie, tak posledný víkend leta na Liptovskej Mare v roku 2017 žalobkyňa nasadila na A.a nejakého gaya, ktorý sa s A. zabával, prišlo k nejakému bozku a vtedy sa to v A. zlomilo, pohádal sa so žalobkyňou a odvtedy to už nefungovalo. On nebol svedkom tejto hádky. Vedel to od A.a. Odvtedy žalobkyňa na Liptovskej Mare nebola. A. sa do M. od prvej chvíle zaľúbil, zmenil sa k lepšiemu, čo vnímalo celé okolie. On (svedok)tam bol s rodinou, má tam karavan, takže to aj videli. M. chodila tam pravidelne celé leto. Bývali v A.ovom karavane, alebo na chate u kamaráta. S nebohým telefonoval dva týždne pred smrťou, povedal mu, že prespáva v kamióne alebo Prievidzi, občas dochádzal aj do Ľubochne, karavan mal v Kraľovanoch, svedok nemal vedomosť o majetkových sporoch so žalobkyňou, iba ohľadom auta, ktoré bolo na ňu napísané. Nebohého poznal asi 7 rokov. Poznal ho vlastne odvtedy ako vedľa ich domu si postavil dom jeho kamarát. Vo N. nebol ani raz. Z. bola u nich jeden alebo dvakrát, E. nie. Telefonicky sa s ním kontaktoval dosť často, osobne počas sezóny na Liptovskej Mare každý víkend. Od júla 2017 tam pravidelne chodil s M.. Snažil sa vzťah zatajovať, ale to sa nedalo. S nebohým nerozoberal, či mala známosť aj žalobkyňa. Sezóna na Mare trvá asi do októbra a potom vie, že mal nebohý karavan vedľa kamarátovej chaty. Nevedel uviesť, koľko času trávil vo N., ale naposledy, keď s ním telefonoval, vravel, že ide z Prievidze. Či spolu hospodárili s Z., vie iba toľko, že z prenájmu jeho bytu, išli peniaze na jej účet. O ostatných financiách nevedel. Podľa neho vzťah medzi žalobkyňou a nebohým ochladol počas toho víkendu na Mare, keď došlo medzi nimi ku konfliktu. Vie, že mal prechodné bydlisko na N., lebo mal tam aj zbrane s trezorom, ale kde chodil spávať, to nevedel. Vedel, že spával aj v R., lebo sa o tom rozprávali. Keď on odchádzal z Mary, nebohý tam ešte ostával s M..

31.K. Z. Sedláková uviedla, že býva v byte, ktorý patrí nebohému A. O.. Má riadnu zmluvu do konca roku 2019. Nebohý jej telefonoval v deň jeho smrti doobeda, s otázkou za akú dobu by sa boli schopní z bytu odsťahovať. Povedal, že bude využívať byt, ona sa nepýtala na aký účel. Kontaktoval ju iba v ten deň. Z toho, čo jej povedala žalobkyňa usúdila, že táto vedela o tom, že ju kontaktoval nebohý s požiadavkou o vysťahovanie z bytu. Ona nebohému povedala, že sa budú snažiť vysťahovať hneď. Vtedy išli sa pozrieť aj na iný byt. Ohľadom nájmu komunikovala iba s nebohým. Po jeho smrti ju večer kontaktovala žalobkyňa s tým, že zatiaľ sa nemajú sťahovať, že majú počkať, ako sa to vyrieši. Nájomné platila prevodom na účet. Číslo účtu jej dal nebohý. Nevie, komu patril účet.

32.K. M. C. uviedla, že nebohého A.a O. poznala od júla roku prechádzajúcemu jeho smrti. Zoznámili sa na Liptovskej Mare. Ich vzťah bol priateľský, intímny. Na Liptovskej Mare spolu strávili jej dovolenku na prelome júla a augusta jeden týždeň a potom sa pravidelne stretávali každý víkend. Stretávali sa aj cez týždeň, lebo chodieval za ňou do Prievidze. Ona mu hovorila, že nechce žiť s niekým, kto má iného partnera a vtedy jej povedal, že chce od žalobkyne odísť, ale že chce vyriešiť autá, ktoré na ňu prepísal, lebo nechce začínať zase s holým zadkom. Vedela, že situáciu dosť intenzívne riešil posledný týždeň pred smrťou, hovoril že sa kontaktoval s nejakým policajtom, ktorý mu má prepísať tie autá. Hovoril jej, že v čase, keď neboli spolu, že býva u otca v R., a ten posledný týždeň jej tvrdil, že prespáva v kamióne. Nevedela uviesť, či spoločne so žalobkyňou hospodárili, vedela, že si sám robil nákupy aj pral si sám. Nevedela potvrdiť, či chodil do Vrútok a či tam prespával. Riešili možnosť, že budú spolu žiť u nej v Prievidzi, dokonca vedela, že riešil aj so svojím šéfom v práci, aby mu našiel nejakú možnosť na trase Prievidza - Ružomberok. Nevedela uviesť, či povedal žalobkyni o ich vzťahu. Hovoril jej, že žalobkyňa sa nesmie dozvedieť, kto je a odkiaľ, lebo by jej mohla ublížiť. V R. sa stretli s jeho otcom a strýkom. Chodili do Ľubochne viackrát. Nebohý u nej v Prievidzi prespával viackrát. Mala s nebohým aj fotky. Pokiaľ sa týka návštevy v Prievidzi cez týždeň chodieval nebohý za ňou okolo 16.00 hod. Odchádzal niekedy autobusom okolo 20.00 hod. alebo ráno. Niekedy sa stávalo, že mu práca začínala aj neskôr ako o 04.00 hod. ráno a práve vtedy chodil za ňou. Nevedela uviesť, kde malo dôjsť k tomu, kde si nebohý pral veci, ona od neho dostala informáciu, že žije v R.. Nebohý jej už predtým hovoril, že má v Martine byt v prenájme, a že uvažuje o tom, že nájomcov vysťahuje, ale to bola jedna z možností, o ktorej uvažovali, pretože mal prácu v Martine. Pokiaľ sa týka prespania v kamióne, tak jej hovoril, že sa mu nechce ísť do Ľubochne, že radšej ostane spať v kamióne. Spoločné bývanie začali riešiť až

okolo vianočných sviatkov a vtedy vlastne hovoril aj o možnosti získanie práce v Prievidzi. Nehovoril jej, že by sa sám išiel odsťahovať do bytu v Martine. Štedrý deň v roku 2017 trávila doma so svojimi deťmi, A. bol predtým dva týždne v Liptovskom Mikuláši u M. Z., odtiaľ mal odísť k otcovi, od 25.12. do 3.1. boli spolu na chate v Liptovskej Sielnici. Posledný víkend pred smrťou neboli spolu, lebo mal ísť na oslavu kamarátovi. Kam išiel z oslavy, to nevedela uviesť. Bola na oboch jeho pohreboch. Žalobkyňa však nebola na druhom pohrebe. Bolo to v Partizánskom, kde je aj pochovaný. Spoznala sa aj s A.ovým bratom, ale až po jeho smrti.

33.K. E. F. ( dcéra žalobkyne) uviedla, že A. bol jej otec, mali spolu vzťah ako každá dcéra spolu s otcom. Nejednalo sa o jej biologického otca. Poznala ho od malinka, jej spomienky na neho sú od jej 5 rokov a boli spolu každý deň. V roku 2017 a 2018 chodila na ZŠ, po skončení vyučovania mu zavolala, že ide domov, on išiel z roboty, tak potom išli spolu, urobil obed, najedli sa a potom keď bolo potrebné, tak sa spolu učili. Ráno vstával A. prvý o 4.00 hod., potom vstávala ona, vždy ju v chladničke čakala desiata a potom vstávala mama. Keď sa najedli, tak si ľahol na gauč, pozeral telku alebo niečo na notebooku. Niekedy ju viezol ku koňom, alebo ju zaviezol ku kamarátom. Matka upratovala a A. napríklad opravil svetlo, keď sa pokazilo, alebo namontoval poličky, nakupovali obaja, a to tak, že keď nekúpil A., tak kúpila matka, alebo opačne. Ona sa neho obrátila vždy, keď potrebovala niečo ohľadne technológií, napríklad kartu do mobilu a podobne. Riešili spolu jej strednú školu, nakoľko bola v 9.triede, potom kúpu domu a kúpu psa. V domácnosti vo N. mal odložené veci od kozmetiky po oblečenie a tiež zbrane. Osobné auto parkoval vo N., kde majú dve parkovacie miesta a kamión niekde v Priekope. Chodila k nim Z. F., matkina priateľka, tiež Z. O.ová, myslela odporkyňu 2/. Často k nim chodieval aj M. K., jeho dobrý kamarát, aj Z. Z.. So žalovanou 2/ mala veľmi dobrý vzťah, dlhé roky jej bola ako druhá i keď nevlastná stará mama. S otcom nebohého sa tak často nestretávala, pretože ani nebohý s ním nebol často v kontakte. Na Štedrý deň v roku 2017 mama celý deň varila, ona s A. pozerala televízor, ešte sa aj poškriepili, lebo ona si nechcela obliecť šaty, ale rifle, potom sa navečerali, rozbalili darčeky, následne išli k jej starej mame, keď sa vrátili, prišla k nim na návštevu Z. F. a potom boli celý čas doma. Varili obedy a večere, niekedy mama, niekedy A., potom prali, keď bol plný kôš a mama mu žehlila košele. Po smrti nebohého jedenkrát prišli do bytu A. rodičia a jeho brat Z. a žiadali, aby im dala bicykel, čo aj urobila, a to spôsobom takým, že A.ov otec si zobral kľúče od pivnice, pretože ona to nechcela vydať bez súhlasu mamy, pričom vtedy aj A.ova mama kričala do jej mamy, že je zlatokopka. Potom sa ešte jedenkrát stretla s A.ovým otcom, keď išla zo školy a požiadal ju, aby mu vytočila matku, lebo jemu neberie telefón. Ona tak urobila, ale tento telefonát trval asi len 10 sekúnd. U nich doma po nebohom zostali všetky veci, dokonca, keď bolo treba dať oblek do truhly, tak prišla k nim pýtať veci A.ova mama. Posledné dva týždne pred smrťou bol A. s nimi doma vo N.. Pred kamarátmi mu hovorila ocino, ale doma A.. Naposledy bola s A. v deň jeho smrti, bola doma aj matka v obývačke, ona bola s priateľom a keď sa išla najesť do kuchyne, bol tam A., videla ako lieky, čo má od bolesti zapíja vínom, na čo mu povedala, či to nepreháňa a prečo to robí, odpovedal jej, „lebo chcem", a potom sa to stalo. Ona žije v spoločnej domácnosti s matkou. Majú spolu vzťah viac ako dobrý. Ona sa matke zdôveruje so všetkým a mama sa jej zdôveruje len s vecami, ktoré ju nezraňujú. Vzťah s A. mala ako dcéra s otcom. Ona sa mu so všetkým zdôverovala, A. sa jej však nezdôveroval. Vedela len o bežných hádkach medzi jej mamou a nebohým, napríklad pre neupratané ponožky, ale či mali nejaké vážne problémy, to nevie. Nebola svedkom niečoho takého. Posledného polroka pred smrťou býval nebohý v ich domácnosti každý deň, víkendy však trávil na Mare, tiež chodil s nimi na rodinné oslavy. Nevedela nič o druhom pohrebe nebohého. Ona si myslí, že sú tu preto, lebo mamina chcela zlatú retiazku, čo mal A. a oni jej ju nechcú dať. Tiež jej povedala, že rodičia A.a nechcú priznať, že žil s nimi posledný rok. Nepozorovala žiadne zmeny medzi jej matkou a A., pred ňou žiadne konflikty neriešili. Keď šli do teplých krajín, nechcel ísť nebohý s nimi, lebo nemal rád teplo, radšej zostal na Mare. Žalobkyňa nechodila s ním na Maru z dôvodu práce a tiež táto trávila čas so svojimi priateľkami. Nevedela o tom, že nebohý mal priateľku, matka bola jeho jediná. Nevedela uviesť, kto organizoval A.ov pohreb, myslela si, že Z.. Ona každý deň telefonovala, keď išla zo školy, buď matke alebo A., aby vedeli, že už ide domov. Keď chodili spoločne na nákupy, tak buď to zaplatili spolu alebo raz jeden alebo druhý, ale stávalo sa, že keď niektoré veci mamina nechcela kúpiť, napríklad čipsy, tak si ich A. zaplatil sám. Účet mal každý svoj.

34. Čestnými prehláseniami (fotokópie bez overeného podpisu) R. R. zo dňa XX. 09. 2018, Mgr. P. K., B. D., A. A. zo dňa 23. 09. 2018, Z.a Z. zo dňa 22. 09. 2018, G. N. zo dňa XX. 09. 2018,7 M. K. zo dňa 23. 09. 2018, B. K. zo dňa XX. 09. 2018, A. H. zo dňa 26. 09. 2018, Z. F. zo dňa 25. 09. 2018, Z. Z. zo dňa 29. 09. 2018, R. C. zo dňa 28. 09. 2018, Q. S. zo dňa 26. 09. 2018, M. D., F. N., F. O. zo dňa 25. 09. 2018, A. K. zo dňa 26. 09. 2018, A. O. a Z. C. zo dňa 23. 09. 2018,

Z. M. zo dňa 25. 09. 2018, R. D., Mgr. O. A. zo dňa 20. 09. 2018, A. F. zo dňa 23. 09. 2018, Mgr. T. K. zo dňa XX. 09. 2018, Mgr. Q. D. a Mgr. B. Z. zo dňa 21. 09. 2018 žalobkyňa preukazovala spolužitie s poručiteľom.

35.Zo žiadosti o prenesenie čísla adresovanej spoločnosti Orange vyplýva, že dňa XX.07.2016 poručiteľ uvádzal adresu M.R.N. N., žiadosť však poručiteľom nie je podpísaná, z fa č. 2XXXX229 vyplýva, že poručiteľovi - odberateľovi bola zaslaná na adresu N. M.R.N., splatná 06.11.2017, s pokladničného dokladu vyplýva kúpa počítača zn. Lenovo dňa 21.10.2015, z oznámenia komunálnej poisťovne vyplýva , že poručiteľovi na adresu N. M.R.N. bolo dňa 07.12.2016 zaslané oznámenie o ukončení poistenia, Allianz - Slov. poisťovňa na rovnakú adresu adresovala oznámenie o platbe dňa 25.02.2017. Z potvrdenia Mestského úradu Vrútky zo dňa 11.04.2018 vyplýva, že poručiteľ bol prihlásený k prechodnému pobytu od 16.06.2010 do 30.01.2013 a 12.02.2015 do XX.XX.XXXX, tiež mesto Vrútky potvrdilo, že poručiteľ trvale bytom R. dolina, mal vo N. zriadené parkovacie miesto od 11.02.2015, zo žiadosti o určenie vyhradeného parkovacieho miesta vyplýva, že bola podaná dňa 11.02.2015. Dňa 02.04.2018 žalovaný 1/ adresoval žalobkyni výzvu na zaplatenie pohrebných trov za A.a O. - jej partnera a dňa 10.09.2018 jej adresoval list so žiadosťou o úhradu pohrebných služieb a pomníka s tým, že sa jedná o jej partnera a urna bude v jej opatere. Podľa príjmových dokladov zo dňa 16.02.2018 a 16.03.2018 pomník uhradila žalovaná 2/. Žalobkyňa tiež predložila fotky z roku 2016.

36.Právna zástupkyňa žalobkyne na záver uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo riadne preukázané, že žalobkyňa bola osobou, ktorá v čase smrti poručitel'a žila v spoločnej domácnosti s poručiteľom najmenej jeden rok a z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť s poručitel'om a je tak zákonnou dedičkou poručitel'a v 2. dedičskej skupine. Spolužitie poručitel'a a žalobkyne v spoločnej domácnosti a spoločnej starostlivosti o túto domácnosť bolo preukázané výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkyne E. F., ktorá zdiel'ala s obidvomi spoločnú domácnosť, čestnými vyhláseniami predloženými k žalobe, pričom tieto vyhlásenia uskutočnili rôzne osoby, ktoré prichádzali do styku so žalobkyňou a poručitel'om v rôznych súvislostiach a mali tak možnosť vnímať vzťah a spolužitie poručiteľa a žalobkyne z rôznych pohl'adov a v rôznych situáciách (buď ako ich blízki priatelia alebo len bežní známi, prípadne susedia, či kolegovia v práci). Mnohí z nich mali blízku osobnú väzbu k ich rodine, ktorú spolu fakticky tvorili, navštevovali sa, boli teda priamymi svedkami ich bežného denného spolužitia (poukázali najmä na výpoveď svedka K. a svedkyne F., ktorý sa s ním stretával takmer denne a zhodne vypovedali o tom, kde poručitel' býval a s kým a ako fungovala ich spoločná domácnosť, na ktorej udržiavaní sa spoločne podieľali spoločnými nákupmi, zabezpečovaním potrieb maloletej dcéry, podiel'aním sa na domácich prácach, prípravou jedla, údržbou bytu a pod.). Osobitne poukázala na výpoved' svedka Z., ktorý sa vyjadril k okolnostiam bezprostredne pred smrťou poručitel'a, ked' vypovedal, že deň pred jeho smrťou ho šiel vyzdvihnúť na oslavu do Vrútok (teda ani do Ľubochne, ani do karavanu, ani do kamiónu), pozval aj žalobkyňu, z oslavy sa v deň smrti ráno spoločne vracali taxíkom, A. šiel z oslavy späť do Vrútok. Je otázne, prečo by sa nebohý aj v tento deň zdržiaval v domácnosti žalobkyne a do nej sa následne vracal, ak by svoj vzťah ukončil niekoľko mesiacov predtým. Spolužitie žalobkyne a poručiteľa nepriamo potvrdili aj výpovede samotných svedkov žalovaných (Z. O., A. O., Z., D. a C. (títo opakovane vypovedali tak, že poručiteľ chcel odísť od žalobkyne" (A. O., Z. O., M. C.) resp. "že sa ide od žalobkyne odsťahovať' (A. O.), že pokial' to s autami nedorieši, tak od žalobkyne neodíde (A. O.) a pod., teda z takejto výpovede vyplýva maximálne len možný, ale nerealizovaný úmysel, t. j. nepriamo aj ten fakt, že poručitel' nebol odsťahovaný/odídený, rovnako títo svedkovia vypovedali, že mali vedomosť o tom, že poručitel' necháva posielať nájomné z prenájmu svojho bytu v Martine na účet žalobkyne a tiež pripojeným spisom, ked' poručitel' spáchal samovraždu v domácom oblečení v mieste bydliska žalobkyne. Ak by poručitel' nemal žiadnu väzbu k žalobkyni a s ňou by už minimálne polroka nebýval a nezdieľal jednu domácnosť, nebol dôvod, aby naďalej dochádzal do práce tak, že by parkoval kamión v tesnej blízkosti jej bydliska vo N., čo opäť potvrdili viacerí svedkovia vrátane svedkov žalovaných. Rovnako tak nebol žiadny rozumný dôvod usporiadať pohreb poručitel'a vo N., ak by poručitel' v tom čase býval v R., či na Mare alebo v Partizánskom, bol by predsa bez akejkol'vek väzby k tomuto miestu. Poukázala aj na listy žalovaného 1/ adresované žalobkyni po smrti poručitel'a, v ktorých on sám označil žalobkyňu za životnú partnerku poručiteľa, z tohto titulu žiadal preplatenie pohrebných nákladov, čo sa aj z jej strany uskutočnilo, dokonca navrhol žalobkyni, že s telesnými ostatkami (urnou) bude môcť naložiť podl'a vlastného uváženia. Je len ťažko uveriť, aby rodič niečo podobné ponúkol cudzej osobe, o ktorej by vedel, že zomrelý s ňou nebol v žiadnom, ba dokonca v nepriatel'skom vzťahu. V tejto časti sú tvrdenia žalovaných produkované až dodatočne po uplatnení dedičských práv žalobkyne celkom účelové, pričom poukázala najmä na nelogické zdôvodnenie žalovaného 1/ týchto skutočností v

konaní pri svojom výsluchu . Napokon poukázala na rozporné a zmätočné skutkové tvrdenia samotných žalovaných a to nielen medzi nimi navzájom, ale aj v tom, čo uviedli vo svojich písomných podaniach a následne potom v rámci vlastného výsluchu na pojednávaní o údajnom poslednom mieste, resp. miestach bydliska poručiteľa. Rovnako tak sú ich tvrdenia v priamom rozpore aj s výpoveďami nimi navrhnutých svedkov, napríklad:- žalovaný 1/ uviedol ešte vo svojom vyjadrení k žalobe, že poručitel' sa odsťahoval v júli 2017 k nemu, pričom nepopiera, že do júla 2017 žil so žalobkyňou, naproti žalovaná 2/ uvádza, že už od novembra 2016 nežil poručitel' so žalobkyňou a minimálne od februára 2017 žil v R. u otca, pričom zároveň tvrdí, že počas všetkých sviatkov a všetkých víkendov sa zdržiaval v Partizánskom u nej. Toto jej tvrdenie je ale v priamom rozpore s výpoveďou svedka Z., ktorý uviedol, že nebohý sa údajne zdržiaval na chate u neho (na Mare) od piatku do nedele a aj svedkyne C., ktorá vypovedala, že mal tráviť s ňou všetky víkendy od júla 2017. Odlišné skutočnosti ako vo svojich písomných podaniach uviedli žalovaní následne v rámci svojich výpovedí v konaní: žalovaný 1/ uviedol, že od júna 2017 sa mal poručitel' zdržiavať na Mare v karavane, a už len cez víkendy v R., pričom ale zároveň z Ľubochne mal chodiť aj do práce a žalovaná 2/ uviedla, že poručiteľ žil striedavo u otca, C. a v karavane v R. a ju mal navštevovať len podl'a možností. Aj ohl'adne Vianoc 2017 otec v písomnom podaní uviedol, že Štedrý deň strávil poručiteľ so svojimi rodičmi (t. j. žalovanými 1/ a 2/) v R., pričom žalovaná 2/ vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že strávila tento deň so svojím druhým synom; vo svojej výpovedi žalovaný 1/ uviedol, že Vianoce poručitel' strávil u neho, a potom 26. 12. šiel ku svojej matke do Partizánskeho, čo je však v priamom rozpore s výpoveďou svedkyne C., ktorá uviedla, že od 25.12. do 03.01. bola s poručiteľom na chate v L. Sielnici. Napokon z výpovede svedkyne Sedlákovej vyplynulo, že mohla byt, ktorý patril poručitel'ovi uvol'niť v podstate okamžite, je potom otázne, prečo by poručitel' býval nekomfortne v kamióne, resp. v karavane, ak by mal možnosť bývať vo vlastnom byte v Martine, kde mal v blízkosti (vo N.) odparkovaný kamión, ktorý denne na prácu využíval. Nepoprela, že poručitel' trávil svoje vol'né chvíle aj na rybačkách na Mare, a to najmä počas víkendov, ked' žalobkyňa mala nariadené pracovné zmeny. V žiadnom prípade jeho prechodný pobyt s priateľmi pri trávení vol'ného času nie je možné považovať za opustenie spoločnej domácnosti. Rovnako je prirodzené, že partneri v dlhodobom vzťahu netrávia spolu bezpodmienečne každú vol'nú chvíl'u, navyše ak ide o tak špecifickú (mužskú) záľubu ako boli rybačky poručiteľa s jeho kamarátmi. Podstatné je, že žil naďalej v spoločnej domácnosti so žalobkyňou, kde mal svoje zázemie, osobné veci, na ktorej fungovaní sa aktívne podiel'al, a do ktorej sa po týchto aktivitách vždy vracal. Má za to, že žalobkyňa riadne preukázala, že s poručitel'om minimálne rok pred jeho smrťou žila v spoločnej domácnosti a o túto sa spoločne aj starali, preto navrhli, aby súd žalobe vyhovel.

37.Právny zástupca žalovaného 1/ na záver uviedol, že žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100%. Poukázal na judikatúru, ktorá uvádza, že spoločné bývanie musí byť trvalé a musia sa spoločne uhrádzať potreby v domácnosti. Výpoveďami svedkov tieto skutočnosti neboli preukázané, pričom poukázal na rozpory vo výpovediach svedkov strany žalobcu. Pokiaľ sa týka výpovede svedkyne F., túto považovali za nedôveryhodnú, pretože žije v spoločnej domácnosti so žalobkyňou a koná v zhode so svojou matkou. Mal za to, že spolužitie poručiteľa a žalobkyne skončilo pred jeho smrťou, o čom svedčia jednak listinné dôkazy a jednak výpoveď svedkyne Z. K..

38.Právna zástupkyňa žalovanej 2/ na záver uviedla, že žalovaná 2/ žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100%. Mala za to, že nebolo preukázané, že by v poslednom roku pred smrťou poručiteľ žil v spoločnej domácnosti so žalobkyňou, tak ako to má na mysli ust. § 454 ods. 1 Obč.zákonníka, a v tejto súvislosti sa stotožnila s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného 1/, že pokiaľ sa má na mysli spoločná domácnosť, nejedená sa len o spoločné bývanie ale aj o trvalé spolužitie dvoch osôb a spoločné uhrádzania potrieb v domácnosti. Žalovaná nepopiera, že poručiteľ a žalobkyňa žili v minulosti v spoločnej domácnosti a mali spolu vzťah, avšak tento bol ukončený v mesiaci júli pred smrťou poručiteľa, kedy ako vyplynulo z výsluchu svedkyne C., nadviazal vzťah s touto svedkyňou, jednalo sa o vzťah intímny, pričom sa spolu stretávali. Ani čestné prehlásenia, ktoré žalobkyňa predložila a ktoré sú vedené pod bodom 4-28 žaloby, nepreukazujú spolužitie poručiteľa a žalobkyne rok pred jeho smrťou. Naopak vzťah medzi poručiteľom a žalobkyňou bol v tomto čase už konfliktný, mali medzi sebou neusporiadané vzťahy a vlastne spájalo ich už len to, že mali nevysporiadané majetkové záležitosti a dobrý vzťah poručiteľa k dcére žalobkyne. Netvorili však už spoločnú domácnosť. Nepriamym dôkazom o tejto skutočnosti je aj spôsob smrti poručiteľa, teda že sa jednalo už o problematické a konfliktné vzťahy. V tejto súvislosti tiež poukázala na výpoveď svedkov navrhnutých stranou žalobkyne, keď sa jednalo o prakticky zhodné výpovede, pričom je treba

osobitne poukázať na to, že každý z týchto svedkov skoro každý deň trávil čas s poručiteľom, teda v takom prípade by deň musel mať až 48 hodín. Namietala tiež výpoveď E. F., keď má za to, že na túto bola svedkyňa pripravená a právnou zástupkyňou žalobkyne jej boli kladené navádzacie otázky.

Podľa ods.: (1) Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

(2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.

39.V tejto skupine zákonných dedičov zákon v odseku 1 uvádza aj osoby, ktoré s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti kvalifikovaným spôsobom, alebo boli výživou odkázaní na poručiteľa. Pôjde o osoby, ktoré s poručiteľom prípadne ani nie sú v príbuzenskom pomere, ale žili s ním vo vzťahu, ktorý z hľadiska citového, mravného a hospodárskeho sa podobal rodinnému vzťahu a v niektorých prípadoch ho možno aj nahrádzal. Spoločnou podmienkou pre tieto ďalšie osoby je, že pred smrťou poručiteľa s ním žili najmenej rok v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli na neho odkázaní výživou. Musí teda ísť o spotrebné spoločenstvo, ktoré spĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 115.

Podľa ,domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

40.Domácnosť vzniká splnením dvoch kumulatívnych podmienok. Fyzické osoby (najmenej dve, inak však počet nie je obmedzený) musia spolu trvale žiť a spoločne uhrádzať náklady na svoje potreby. Tieto pojmové znaky možno stručnejšie vymedziť ako trvalé spotrebné spoločenstvo. Trvalé spolužitie spravidla predpokladá spoločné bývanie. Nie je to však bezvýnimočná podmienka. Pri nedostatku bytov a finančných možností novovznikajúcich rodín sa preto musí skúmať obzvlášť diferencovane. V tejto spojitosti nie je zásadne rozhodujúce ani to, či člen domácnosti je v nej prihlásený na prechodný alebo trvalý pobyt. Ide totiž o administratívnu vec, ktorá nič nemení na úmysle žiť natrvalo v určitej spoločnej domácnosti. Pri skúmaní, či fyzická osoba žila v spoločnej domácnosti, sa nemožno obmedziť iba na dĺžku trvania tohto spotrebného spoločenstva. Dĺžka trvania je bezvýznamná, ak sa nepochybne preukáže, že fyzická osoba po určitý čas mala úmysel trvale žiť v spotrebnom spoločenstve s inými osobami.

41.Predpokladom dedičského nároku pri spolužití v spoločnej domácnosti s poručiteľom, pri starostlivosti o túto domácnosť alebo pri závislosti výživou na poručiteľa, je vzťah podľa úmyslu spolužijúcich trvalý. Samotné bývanie niekoľkých osôb v jednom byte nie je spoločnou domácnosťou i keď znášajú rovnakým dielom náklady na nájomné, elektrinu, plyn a pod., keď každý z nich žije na svoj účet. Spolužitie osôb s poručiteľom v spoločnej domácnosti musí existovať v čase smrti poručiteľa, právne nie je relevantná spoločná domácnosť, ktorá síce existovala s poručiteľom ale hoci len krátko pred jeho smrťou zanikla.

42. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázania, že v čase smrti poručiteľa žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť.

43. Nebolo sporným, že žalobkyňa spolu so svojou dcérou žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti v byte žalobkyne, keď táto sa s ním podľa jej tvrdenia zoznámila v roku 2006. Podľa jej tvrdenia sa poručiteľ následne v roku 2007 k nej prisťahoval a prihlásil sa k prechodnému bydlisku a žili spoločne až do dňa jeho smrti. Skutočne ako vyplýva zo správy Mestského úradu Vrútky poručiteľ bol prihlásený prechodne v bydlisku žalobkyne od 16.06.2010 do 30.01.2013 a 12.02.2015 do XX.XX.XXXX. Či ale skutočne túto evidenciu prechodného pobytu poručiteľa možno považovať za úmysel tvoriť trvalú spoločnú domácnosť poručiteľa žalobkyne, s úmyslom spoločne vytvoriť domácnosť a uhrádzať spoločne spotreby domácnosti až do dňa smrti poručiteľa, sa podľa názoru súdu, žalobkyni nepodarilo preukázať nad všetky pochybnosti. Na preukázanie jej skutkových tvrdení súd vykonal ňou navrhované dôkazy pričom z týchto vyplynulo, že nemožno jednoznačne tvrdiť, že bola u žalobkyni naplnená podmienka existencie spoločnej domácnosti rok pred smrťou poručiteľa a zároveň staranie sa o spoločnú domácnosť zo strany

žalobkyne. Žalobkyňa napr. tvrdila, že Vianoce 2017 trávili spoločne s poručiteľom a spoločne s ním kúpili aj mal. E. vianočný darček - počítač. Listinný dôkaz , ktorý súdu na preukázanie tohto tvrdenia predložila, nesvedčí o pravdivosti jej tvrdenia, nakoľko doklad je z 21.10.2015. Takisto listinné dôkazy spoločnosti Orange alebo Allianz nepreukazujú spoločnú domácnosť žalobkyne a poručiteľa v období rok pred smrťou, nakoľko aj keď je na nich uvedená adresa prechodného pobytu poručiteľa (čo nie je sporné) táto má pre uvedené spoločnosti len evidenčný charakter avšak nie je možné z nich vyvodiť naplnenie ust. . Pokiaľ sa týka svedeckých výpovedí, ktorými žalobkyňa preukazovala existenciu spoločnej domácnosti až do dňa smrti poručiteľa, súd má za to, že tieto jednoznačne nepotvrdili úmysel poručiteľa tvoriť spoločnú domácnosť so žalobkyňou až do jeho smrti. Svedok G. N. nevedel uviesť, akým spôsobom poručiteľ a žalobkyňa hospodárili, od leta 2017 do smrti poručiteľa sa stretol s poručiteľom iba 3 alebo 4 krát, keď išiel poručiteľ na Liptovskú Maru, avšak svedok na Liptovskú Maru nechodil, takže o tom s kým poručiteľ trávil čas, svedok ani nemohol vedieť. K tvrdeniu svedka, že poručiteľ s ním riešil umelé oplodnenie, sa žalobkyňa nijakým spôsobom nevyjadrila, pritom sa jedná o tak závažnú skutočnosť, ktorá by mohla preukázať úmysel poručiteľa na spolužití so žalobkyňou. Tak isto tvrdenie svedka M. K. o tom, že ho poručiteľ každý deň po práci navštevoval v Sučanoch (skoro každý deň okolo 17.00 - 18.00 hod., ) a on ho potom odvážal do bydliska vo N., je spochybnené výpoveďami ďalších svedkov navrhnutých žalobkyňou a to priamo jej dcérou E., ktorá uviedla, že v roku 2017 a 2018 chodila na ZŠ, po skončení vyučovania zavolala poručiteľovi, že ide domov, on išiel z roboty, tak potom išli spolu, urobil obed, najedli sa a potom keď bolo potrebné, tak sa spolu učili a tiež Z.ou F., ktorá tvrdila, že sa s nebohým stretávala aj 3 krát do týždňa resp. vždy keď mali voľno, pričom táto svedkyňa nevedela ani o tom, že žalobkyňa spolu s dcérou bola na dovolenke v zahraničí bez poručiteľa. Vzhľadom na rozpornosť týchto výpovedí, ktorí každý sám mal skoro každý deň tráviť čas s poručiteľom, je spochybnená skutočnosť, že svedkovia mali 100% vedomosť o úmysle poručiteľa tvoriť spoločnú domácnosť so žalobkyňou. Dokonca svedkyňa F. tvrdila, že trávila Vianoce 2017 v domácnosti žalobkyne a poručiteľa od 22.00 hod do 02.00 hod, nakoľko ale sama žalobkyňa toto nepotvrdila (uviedla, že boli u jej rodičov) svedkyňa nakoniec pripustila, že si tieto skutočnosti nepamätá. Či skutočne poručiteľ trávil vianočné sviatky 2017 so žalobkyňou sa teda nepodarilo jednoznačne z jej strany preukázať, na svoje tvrdenia neposkytla relevantné dôkazy. K. C. zas tvrdila, že poručiteľ chodieval večer do práce za žalobkyňou, avšak svedok K. naproti tomu tvrdil, že poručiteľ ho navštevoval skoro každý deň okolo 17.00 až 18.00 hod a on ho potom viezol domov do Vrútok. Týmito výpoveďami svedkov nemožno mať za to, že bolo z ich strany preukázané kde, s kým a ako trávil poručiteľ svoj čas. Je tiež ťažko uveriteľné, že pokiaľ by poručiteľ daroval žalobkyni prsteň k výročiu spolužitia v januári 2018, čo mala uviesť žalobkyňa svedkyni C. a F., že tieto ho nevideli. Tvrdenia žalovanej boli vyvrátené svedeckými výpoveďami svedkov, Z. O., A. O., p.Z., p.D. a p.C., ktorí potvrdili, že k vážnemu konfliktu medzi žalobkyňou a poručiteľom došlo v júli 2017 na Liptovskej Mare, odkedy žalobkyňa na Liptovskú Maru viac neprišla, poručiteľ tam trávil čas skoro každý víkend počas sezóny a dovolenky a tam aj nadviazal známosť s M. C., s ktorou začal udržiavať bližší intímny vzťah. Tieto skutočnosti žalobkyňa nerozporovala, potvrdila, že na spoločných fotografiách so svedkyňou je poručiteľ. Uvedení svedkovia tiež potvrdili, že poručiteľ bol pred Vianocami jeden alebo dva týždne v Liptovskom Mikuláši u M. Z., a od 25.12. 2017 do 3.1. 2018 bol s M. C. na chate v Liptovskej Sielnici. Žalobkyňa k tomuto nevzniesla žiadne protitvrdenia, uvádzala síce, že dňa 25.12.2017 bola s poručiteľom na štefanskej zábave ale žiadny dôkaz neposkytla, naopak sama potvrdila, že dňa 26.12.2018 poručiteľ odišiel na chatu do Jasnej, vrátil sa po Silvestri. Hodnovernejšie sa teda javia výpovede Z. O., A. O., p.Z., p.D. a p.C., ktorí vnímali vzťah medzi žalobkyňou a poručiteľom ako ukončený najmenej od júla 2017. O úmysle poručiteľa opustiť domácnosť žalobkyne podľa názoru súdu svedčí aj svedectvo Z. K., ktorá potvrdila, že ju kontaktoval poručiteľ v deň jeho smrti so žiadosťou o vysťahovanie z bytu, ktorý mu patril. Táto skutočnosť bola známa aj žalobkyni, ktorá podľa tvrdenia svedkyne ešte v deň smrti poručiteľa jej telefonovala, aby sa zatiaľ nesťahovali. Túto svedeckú výpoveď žalobkyňa nepoprela.

44.Žalobkyňa ničím nepreukázala, že sa starala do dňa smrti poručiteľa o spoločnú domácnosť a že s poručiteľom spoločne hospodárili. Ako uviedla žalovaná 2/ bola svedkom toho, že v chladničke mal poručiteľ svoj vlastný priečinok, tiež v mrazničke a žalobkyňa mala takisto svoju časť. Žalobkyňa toto nerozporovala. K. E. F. potvrdila, že matka a poručiteľ mali oddelené účty i keď je pravdou aj to, že potvrdila, že robili aj spoločné nákupy. Z jej svedeckej výpovede však nie je možné ustáliť k akému časovému obdobiu sa tieto nákupy vzťahujú. Skutočnosť, že príjem nájmu z bytu v Martine poručiteľ poukazoval na účet žalobkyne, nesvedčí o spoločnom hospodárení, ale skôr o podieľaní sa na nákladoch spojených s užívaním bytu.

45.Žalobkyňa svoje postavenie dedičky odvodzovala aj od korešpondencie, ktorú jej zaslal žalovaný 1/, keď ju žiadal ako partnerku na úhradu pohrebných trov a pomníka. Táto skutočnosť sama o sebe nesvedčí o naplnení podmienok ust. , je potrebné ju posudzovať v spojitosti so všetkým vykonanými dôkazmi ako aj vyslovenej pohnútky žalovaného 1/, teda, že jeho úmyslom bolo získať finančné prostriedky od žalobkyne po tom čo sa dozvedel, že táto predala auto, ktoré podľa neho patrilo poručiteľovi.

46.Vykonaným dokazovaním nebola nad všetku pochybnosť preukázaná skutočnosť, že žalobkyňa s poručiteľom po dobu jedného roku pred jeho smrťou žila v spoločnej domácnosti a tvorila tak spoločnú domácnosť, ako citové, mravné a hospodárske spoločenstvo podobajúce sa rodinnému vzťahu. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

47.Pokiaľ bol vo veci navrhnutý aj výsluch ďalších svedkov, súd mal za to, že nebol potrebný, nakoľko nebolo sporným, že žalobkyňa a poručiteľ žili v spoločnej domácnosti (čo bolo preukázané aj čestnými prehláseniami tvoriacimi prílohu žaloby), avšak úmysel poručiteľa netvoriť i naďalej fungujúce spoločenstvo so žalobkyňou bol preukázaný výpoveďou svedkyne M. C., ktorá nebola spochybnená ani samotnou žalobkyňou.

Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48.Žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech, súd priznal podľa vyššie citovaných ustanovení zákona náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, (, ) písomne v štyroch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.( ) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.