Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12C-9-2020.pdf
PDF · 97.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12C/9/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v spore navrhovateľa: Okresné stavebné bytové družstvo - Správa bytov, so sídlom Rožňavská 10, Moldava nad Bodvou, IČO : 47 248 611, zast. advokátom JUDr. Ivanom Husárom, so sídlom Vojenská 14, Košice proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO : 00 151 653, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného oparenia z a m i e t a. II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice -okolie (ďalej len „súd“) dňa 21.1.2020 domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi uloží povinnosť zdržať sa pokračovania vo výkone záložného práva predajom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v obci P. na ul. X. P. č. XX, evidovaných na Okresnom úrade Košice - okolie, katastrálnom odbore pre obec P., kat. úz. P., okres : Košice - okolie, na LV č. XXXX, bytový dom súpisné číslo : XXXX, postavenom na parc. č. XXXX, byt č. 2, vchod XX, 1. poschodie v celosti a podiel bytu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu v rozsahu 61/1920, ktorých bezpodielovými spoluvlastníkmi sú C. P., nar. X.X.XXXX a H. P., rod. X., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom X. P. XXXX/XX, XXX XX P. (ďalej len “byt č.X“). 2. Návrh odôvodnil tým, že je správcom bytového domu súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. XXXX, v k.ú. : P., okres O. - okolie, obec P., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „bytový dom“) na základe zmluvy o výkone správy. Uviedol, že v prospech vlastníkov bytov bytového domu bolo do katastra nehnuteľností zapísané zákonné záložné právo v roku 1998 pod číslom Z - 656/98 a v prospech odporcu bol povolený vklad záložného práva pod č. V - 340/14 z 23.4.2014. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ má postavenie tzv. prednostného záložného veriteľa v zmysle ust. § 151 k ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na citáciu ust. § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo a ods. 2 cit. ust., v zmysle ktorého záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh najskôr po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom uviedol, že navrhovateľovi odporca písomne nikdy neoznámil začatie výkonu záložného práva. Z uvedeného dôvodu nikdy nemohla uplynúť lehota 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva prednostnému záložnému veriteľovi (navrhovateľovi) a preto odporca nemôže v súlade s platným právom predať záloh. Napriek tomu však odporca začal realizovať výkon záložného práva k bytu č. 2 v bytovom dome a to formou dobrovoľnej dražby prostredníctvom Dražobnej spoločnosti a.s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava a dňa 29.1.2020 sa má uskutočniť druhé opakované kolo dražby predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľ má voči vlastníkom bytu č.2 v danom bytovom dome C. P. a H. P. pohľadávku spojenú s užívaním tohto bytu v celkovej výške presahujúcej na istine 2.000 €. Vzhľadom na existenciu nedoplatku na byte dlžníkov, vlastníci bytov schválili výkon zákonného záložného práva k bytu dlžníkov a sami začali s výkonom záložného práva prostredníctvom Profesionálnej dražobnej spoločnosti s.r.o., so sídlom P.
XX, O.. V prípade pokračovania v realizácii zmluvného záložného práva zo strany odporcu by tak bol výkon zákonného záložného práva zo strany vlastníkov bytov vážne ohrozený a to napriek tomu, že majú postavenie prednostných záložných veriteľov. Z uvedeného dôvodu existuje objektívny naliehavý záujem na bezodkladnom vydaní neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil odporcovi zdržať sa pokračovania vo výkone záložného práva k predmetu zálohu -bytu č.X nachádzajúceho sa v bytovom dome a to bez určenia času takejto povinnosti. Svoju aktívnu legitimáciu na podanie návrhu odôvodnil poukazom na ust. § 9 ods. 7 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v aktuálnom znení. 3. Na podporu svojich tvrdení označil dôkazy: D. vlastníctva č. XXXX, Zmluvu o výkone správy bytového domu, Zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov, na ktorej došlo k schváleniu výkonu záložného práva, Doklad o aktuálnom nedoplatku vlastníkov bytov, Oznam o opakovanej dražbe. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však navrhovateľ predložil len čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX a Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe. Ostatné ním označené dôkazy súdu nepredložil. Súd preto navrhovateľa výzvou zo dňa 22.1.2020 vyzval na predloženie absentujúcich ním označených listinných dôkazov a to: Zmluvu o výkone správy predmetného bytového domu, Zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov, na ktorej došlo k schváleniu výkonu záložného práva a Doklad o aktuálnom nedoplatku vlastníkov bytov, ktoré listiny navrhovateľ predložil (doručil) súdu dňa 28.1.2020. 4. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravuje ust. § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé , akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2). 9. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že základným predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je podanie bezvadného návrhu a doloženie listín, ktoré majú zásadný význam pre posúdenie oprávnenosti takéhoto návrhu. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav (princíp dočasnosti), e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik, alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. 12. V posudzovanom prípade ide návrh o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej. 13. Súd v prvom rade skúmal, či navrhovateľ je aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu podaného návrhu vyplýva, že ho podal navrhovateľ Okresné stavebné bytové družstvo - Správa bytov s poukazom na to, že je správcom bytového
domu na základe uzatvorenej zmluvy o výkone správy. Z obsahu predloženej Zmluvy o výkone správy pre bytový dom na ul. Sídl. P. v Medzeve uzatvorenej v súlade s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov zo dňa 13.5.2008 mal súd preukázané, že predmetná zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi: Správca
- Okresné stavebné bytové družstvo Košice - okolie, Námestie Budovateľov č. 16, 045 01 Moldava nad Bodvou, zastúpený Ing. Ondrejom Karaffom - predsedom predstavenstva, Ladislavom Szabóm - podpredsedom predstavenstva a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu so súp. č. 1071, nachádzajúcom sa na Sídl. Mladosť č.21 v Medzeve. 14. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I mal súd preukázané, že subjekt Okresné stavebné bytové družstvo Košice - okolie, so sídlom Nám. Budovateľov 16, 045 01 Moldava nad Bodvou zanikol dňa 30.5.2013 v dôsledku rozdelenia s dvomi právnymi nástupcami a to: Bytové družstvo - Moldava nad Bodvou, so sídlom Rožňavská 10, 045 01 Moldava nad Bodvou a Okresné stavebné bytové družstvo - Správa bytov, so sídlom Rožňavská 10, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO: 47 248 611, pričom subjekt Bytové družstvo - Moldava nad Bodvou zanikol v dôsledku zlúčenia dňom 19.10.2013 so subjektom Okresné stavebné bytové družstvo - Správa bytov, ktorý je jeho právnym nástupcom. Z uvedeného teda vyplýva, že jediným právnym nástupcom Okresného stavebného bytového družstva Košice - okolie je Okresné stavebné bytové družstvo - Správa bytov (t.j. navrhovateľ). 15. Podľa § 8b ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v aktuálnom znení, (ďalej len “zákon o vlastníctve bytov”) správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. 16. Podľa § 9 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. 17. Právny vzťah medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správcom je regulovaný primárne ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov a zmluvou o výkone správy, bez ktorej fakticky nie je výkon správy prostredníctvom správcu právne možný. Ide o dvojstranný právny úkon, ktorý zakladá typický občianskoprávny vzťah. Písomná zmluva o výkone správy je teda právnym titulom na výkon správy v dome správcom, ktorú uzatvárajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome s osobou, ktorú si zvolili za svojho správcu. Z citovaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov vyplýva všeobecné oprávnenie správcu bytového domu zastupovať vlastníkov bytov v súdnych konaniach, pričom správca postupuje samostatne, v mene vlastníkov a na ich účet, preto v prípade žaloby (návrhu) podanej správcom v mene vlastníkov bytov (resp. aj v prípade žaloby podanej inou osobou proti vlastníkom bytov) v súvislosti so správou bytového domu, koná za vlastníkov bytov pred súdom správca, pričom postačí, ak správca sám seba označí ako účastníka konania, na preukázanie svojej aktívnej legitimácie preukáže platnú písomnú zmluvu o výkone správy a (len) zo žaloby (návrhu) vyplýva, že ju podáva v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, v ktorom vykonáva správu. 18. Navrhovateľ navrhuje uložiť odporcovi ako zmluvnému záložnému veriteľovi (s neskorším poradím) povinnosť zdržať sa pokračovania vo výkone záložného práva s odôvodnením, že má voči vlastníkom bytu č.2 v danom bytovom dome pohľadávku spojenú s užívaním tohto bytu, vlastníci bytov schválili výkon zákonného záložného práva k bytu dlžníkov a začali sami vykonávať výkon záložného práva, pričom v prípade pokračovania v realizácii zmluvného záložného práva zo strany odporcu by bol výkon zákonného záložného práva zo strany vlastníkov bytov vážne ohrozený a to napriek tomu, že majú postavenie prednostných záložných veriteľov. 19. Podľa § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností a nemožno ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva. Záložné právo podľa odseku 1 trvá počas celej existencie predmetu záložného práva (ods. 3 cit. ust.). 20. Podľa § 14b písm. o/ zákona o vlastníctve bytov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, ak hlasujú o podaní návrhu na exekučné konanie alebo návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome. 21. Podľa § 8b ods. 1 písm. h/ pri správe domu je správca povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15 na základe rozhodnutia podľa § 14b ods. 1 písm. o/. 22. Podľa § 151k ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Obč. zák.), ak vzniklo na zálohu viac záložných práv na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie, alebo od dňa ich registrácie v osobitnom registri. 23. Podľa ust. § 151ma ods. 1 Obč. zák. ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. 24. Podľa ust. § 151ma ods. 2 Obč. zák. záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh najskôr po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom podľa odseku 1. 25. Podľa ust. § 151ma ods. 6 Obč. zák. pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo; vo vzťahu k ostatným záložným veriteľom sa použijú primerane ustanovenia odsekov 3 až 5. 26. Podľa ust. § 151ma ods. 8 Obč. zák. ak pohľadávka prednostného záložného veriteľa alebo niektorého z ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo podľa odseku 6, je v čase výkonu záložného práva splatná, môže tento záložný veriteľ začať výkon záložného práva alebo uplatňovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z výťažku z predaja zálohu. 27. Citované ust. § 151ma Obč. zák. upravuje tzv. pluralitu záložných veriteľov, o ktorú ide aj v posudzovanom prípade. Právne vzťahy medzi viacerými záložnými veriteľmi sa spravujú zásadou priority. Ak na tom istom zálohu vznikne viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce časové poradie ich registrácie v registri záložných práv, alebo ich registrácia v osobitnom registri. Záložný veriteľ so skorším poradím má lepšie právne postavenie ako záložný veriteľ s neskorším poradím. Poradie rozhoduje pri konkurencii jednotlivých práv záložných veriteľov, a to najmä pri súbehu práv uskutočniť výkon záložného práva a pri súbehu práv na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu. 28. Kým zmluvné záložné právo sa zriaďuje uzatvorením záložnej zmluvy a vzniká zápisom (vkladom) do katastra nehnuteľností (t.j. zápis má konštitutívny charakter), pri zákonnom záložnom práve je právnym titulom pre jeho vznik samotný zákon o vlastníctve bytov a vo vzťahu ku konkrétnemu vlastníkovi bytu či nebytovému priestoru v dome záložné právo pôsobí od momentu nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome. Zabezpečenie sa vzťahuje na pohľadávky, ktoré vznikli povinnosťou úhrad na prevádzku opravy a údržbu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu a pozemku, alebo platieb za dodávku služieb súvisiacich s užívaním bytu a nebytového priestoru ako aj náhrad škôd, ktoré spôsobil vlastník bytu a nebytového priestoru alebo osoby užívajúce byt. Zápis zákonného záložného práva do katastra nehnuteľností má len deklaratórny charakter. Jeho existencia je však podmienená vznikom pohľadávky uvedenej v ustanovení § 15 zákona o vlastníctve bytov. Vznik zákonného záložného práva nemôže nastať pred vznikom zabezpečovanej pohľadávky, t.j. nemá povahu zábezpeky do budúcnosti (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.7.2011, sp.zn. 6MCdo 8/2010). 29. Z dikcie ust. § 151ma ods. 2 Obč. zák. vyplýva, že záložný veriteľ má povinnosť doručiť písomné oznámenie o začatí výkonu záložného práva tým záložným veriteľom, ktorí majú skoršie poradie. Doručenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložnému veriteľovi so skorším poradím má pre tohto záložného veriteľa hmotnoprávny význam vtedy, ak je jeho zabezpečená pohľadávka splatná, alebo ak sa stane splatnou pred uplynutím 30-dňovej lehoty, prípadne, ak sa stane splatnou až po uplynutí 30-dňovej lehoty, avšak skôr, ako dôjde k speňaženiu zálohu. Ak sa však výkon záložného práva uskutočňuje predajom zálohu formou dobrovoľnej dražby, dražobník je povinný doručiť oznámenie o dražbe všetkým záložným veriteľom aj so skorším, aj s neskorším poradím, ako má navrhovateľ dražby (§ 17 ods. 5 písm. b/ zákona o dobrovoľných dražbách) a tento úkon dražobníka predstavuje konzumpciu všetkých funkcií oznámenia záložného veriteľa podľa § 151ma ods. 1 Obč. zák.. Ak teda oznámenie záložného veriteľa podľa § 151ma ods. 1 Obč. zák. nebolo vykonané, alebo ak nebolo riadne doručené
všetkým oprávneným subjektom, plynie 30-dňová lehota podľa § 151ma ods. 2 Obč. zák. od doručenia oznámenia dražobníka o dražbe. 30. Z predloženého listu vlastníctva č. 2316 mal súd preukázané, že v prospech vlastníkov bytov bytového domu bolo do katastra nehnuteľností zapísané zákonné záložné právo v roku 1998 pod číslom Z - 656/98 č.z. 351/98 a v prospech odporcu bol povolený vklad záložného práva pod č. V - 340/14 z 25.4.2014 č.z. 88/14, 268/14. Ďalej mal súd preukázané, že na predmetnom liste vlastníctva sú pri vlastníkoch Meister Filip a Romana Meisterová k bytu č. 2 vyznačené poznámky č. P 144/18 zo dňa 24.7.2018 - poznamenáva sa „Oznámenie o začatí výkonu záložného práva“ od Slovenskej sporiteľne, a.s., (t.j. v prospech odporcu). Ďalej poznámka č. P 176/2019 zo dňa 15.7.2019 - poznamenáva sa „Oznámenie o začatí výkonu záložného práva Profesionálnou dražobnou spoločnosťou, s.r.o. Masarykova 21, 040 01 Košice, IČO : 36 583 936“ (t.j. v prospech vlastníkov bytov). 31. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov č. 1/067/2019 zo dňa 22.8.2019 mal súd preukázané, že Uznesením č. 3 schôdza vlastníkov bytového domu schválila návrh na výkon dobrovoľnej dražby bytu č. 2, ktorého vlastníkmi sú Filip Meister a Romana Meister s dlžobou z titulu nedoplatkov za plnenia spojené s užívaním bytu ku dňu 30.7.2019 v celkovej výške 5.201,14 eur (istina vo výške 4.401,30 eur a penále s úrokmi z omeškania vo výške 799,84 eur). Z navrhovateľom predloženej sumárnej anylýzy platieb za obdobie od 1.1.2015 do dátumu jej vyhotovenia (27.1.2020) mal súd preukázanú existenciu konkrétnej pohľadávky navrhovateľa na istine vo výške 4.823,22 eura a penále s úrokmi z omeškania vo výške 1.123,08 eur). 32. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že odporca začal s realizáciou výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby (o rok) skôr ako vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na schôdzi vlastníkov schválili a následne pristúpili k výkonu dobrovoľnej dražby prostredníctvom Profesionálnej dražobnej spoločnosti a.s.. 33. V posudzovanom prípade teda nastala situácia, ktorú predpokladá cit. ust. § 151ma ods. 8 Obč. zák., v zmysle ktorého v prípade, že záložný veriteľ s neskorším poradím už vykonáva záložné právo, záložný veriteľ so skorším poradím so splatnou pohľadávkou môže sám začať výkon záložného práva alebo môže uplatniť (právnym úkonom) uspokojenie svojej splatnej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu, ktoré právo sa uplatňuje u vykonávajúceho záložného veriteľa a možno ho uplatniť až do samotného predaja zálohu (pričom poradie uspokojenia z predaja zálohu sa spravuje zásadou priority, a teda prednostne bude uspokojená pohľadávka prednostného záložného veriteľa). 34. Na základe uvedeného súd konštatuje, že prednostné právo vlastníkov bytov by výkonom záložného práva realizovaného odporcom nezaniklo, a aj naďalej by jeho prostredníctvom mohla byť uspokojená pohľadávka ním zabezpečená. Za žiadnych okolností by teda nemohlo dôjsť k nezvratnej situácii pre vlastníkov bytov v postavení prednostného záložného veriteľa. 35. Súd tak dospel k záveru, že nie je splnený predpoklad naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľ totiž neosvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy, t.j. naliehavosť situácie, a teda nevyhnutnosť zásahu súdu formou (navrhovaného) neodkladného opatrenia, čo je jednou z podmienok pre jeho nariadenie, a preto v zmysle § 328 ods. 1 CSP návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 36. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 38. Nakoľko zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej dochádza k ukončeniu konania (o neodkladnom opatrení), súd rozhodol aj o trovách neodkladného opatrenia (§ 262 ods.1 CSP). 39. V zmysle § 255 ods.1 CSP neúspešnému navrhovateľovi náhrada trov konania nepatrí a odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd preto rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie v 2 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).