Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/167/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou vo veci navrhovateľky: F. I., O.. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, G., a muža, ktorého otcovstvo má byť určené: F. V., O.. XX.XX.XXXX, bytom D. Z., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, M. X, V. V., za účasti maloletých detí F. I., O.. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, G. a X. I., O.. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, G., obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec o určenie otcovstva k maloletým deťom takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že F. V., O.. XX.XX.XXXX je otcom maloletého F. I., nar. XX.XX.XXXX a maloletej X. I., nar. XX.XX.XXXX narodených z matky F. I., nar. XX.XX.XXXX.

II. Maloletý F. I., nar. XX.XX.XXXX a maloletá X. I., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať výživným na maloletého F. a maloletú X. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na každé dieťa zvlášť najneskôr do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky počnúc od 15.06.2016.

IV. Zameškané výživné za čas od 15.06.2016 do rozhodnutia vo výške 2.412,72 Eur je otec p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 20,--Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku k rukám matky, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

V. Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .

VI. Otec F. V. je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Lučenec súdny poplatok vo výške 66,-- Eur v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Otec F. V. je p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 523,64 Eur v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 15.06.2016 podala matka návrh na určenie otcovstva k maloletým deťom a úpravu práv a povinností. Svoj návrh odôvodnila tým, že s domnelým otcom žili v spoločnej domácnosti asi jeden rok. Zo spolužitia sa im narodil maloletý F., O.. XX.XX.XXXX a U. X., O.. XX.XX.XXXX. V rozhodujúcom čase pre počatie maloletých detí udržiavala pomer len s domnelým otcom. Domnelý otec dobrovoľne neuznal

otcovstvo k maloletým deťom a obvinil navrhovateľku z toho, že nie je možné, aby bol biologickým otcom. Domnelý otec sa o maloletých nezaujíma, nestará sa, nestretáva sa s nimi a neprispieva na ich výživu. S výchovou a výživou maloletých sú však spojené výdavky na ich stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby. Maloletý F. nastúpil od septembra 2016 do Základnej školy, čo je tiež finančne náročné. Navrhovateľka bola v tom čase poberateľkou dávky hmotnej núdzi vo výške 269,50 Eur mesačne a prídavku na dve maloleté deti vo výške 47,04 Eur mesačne. O maloleté deti sa stará osobne od narodenia.

2. Domnelý otec svojim podaním zo dňa 06.02.2019 uviedol, že má za to, že nie je otcom maloletých detí, nakoľko v rozhodnom čase bol odcestovaný mimo Slovenskej republiky.

3. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 08.01.2020 uviedol, že znalecký posudok vypracovaný znalcom je v záujme maloletých detí.

4. Dňa 10.01.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie matky, v ktorom uviedla, že ako dôkaz otcovstva domnelého otca k maloletým deťom slúži znalecký posudok, v ktorom bola určená pravdepodobnosť otcovstva k maloletým deťom vo výške 99,99% čo svedčí o tom, že otcovstvo sa považuje za prakticky dokázané. Zároveň žiadala o priznanie výživného pre maloleté deti spätne od narodenia až po súčasnosť.

5. Vo veci sa uskutočnilo dňa 17. februára 2020 pojednávanie, ktorého sa zúčastnila matka spolu so svojim právnym zástupcom, neprítomný bol otec, prítomná kolízna opatrovníčka. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti otca.

6. Právny zástupca matky na pojednávaní uviedol, že navrhuje návrhu matky vyhovieť, pretože otcovstvo bolo preukázané znaleckým posudkom. Vzhľadom na to, že otec nedosahuje príjem, tak navrhoval určenie minimálneho výživného. V záverečnej reči zotrval na návrhu v plnom rozsahu a žiadal mu vyhovieť.

7. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že určenie otcovstva je v záujme maloletých detí a preto mu navrhujú vyhovieť. V záverečnej reči zotrvala na vyjadreniach, ktoré boli prednesené na pojednávaní.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj výsluchom účastníkov konania, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z rodných listov maloletých detí bolo zistené, že maloletý F. sa narodil XX.XX.XXXX z matky F. I., pričom otec v rodnom liste nie je uvedený. Maloletá X. sa narodila dňa XX.XX.XXXX z matky F. I., pričom rovnako otec nie je uvedený. Otcovstvo k maloletým deťom nebolo určené ani súhlasným vyhlásením rodičov.

9. Zo záverov znaleckého posudku z odboru genetika č.XX/XXXX zo dňa 06.12.2019 vypracovaného znalcom Y..E.. X. I., N.. vyplynulo, že nemožno vylúčiť otcovstvo označeného muža voči ani jednému z obidvoch vyšetrovaných detí - maloletému F. a maloletej X.. Pravdepodobnosť otcovstva označeného muža voči maloletému F. má hodnotu W > 99,99% rovnako aj u maloletej X. je pravdepodobnosť otcovstva vyčíslená na hodnotu W > 99,99%. Takýto výsledok značí, že na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky, treba pokladať otcovstvo označeného muža voči maloletým deťom za prakticky dokázané s extrémne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.

10. Z oznámenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody je zrejmé, že domnelý otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody od 21.11.2018, pričom pracovne bol zaradený od 09.10.2019 do 16.10.2019. Za uvedené obdobie mal čistú pracovnú odmenu vo výške 24,44 Eur. Toho času nie je pracovne zaradený.

11. Z oznámenia daňového úradu je zrejmé, že matka ani otec nie sú u správcu dane evidovaní ani registrovaní a z toho dôvodu nepodali daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2015 až 2018.

12. Z oznámenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je zrejmé, že matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 03.09.2018. Poberá prídavok na dieťa a dávku v hmotnej núdzi od 01.10.2018 až do súčasnosti. Domnelý otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávky vyplácané úradom.

13. Z oznámenia sociálnej poisťovne je zrejmé, že matka ani domnelý otec nie sú poberateľmi podpory v nezamestnanosti, nemocenských a úrazových dávok a nepoberajú ani starobný dôchodok.

14. Z lustrácie Sociálnej poisťovne je zrejmé, že otec od roku 2015 nebol v pracovnom pomere. Bol hlásený ako zamestnanec v čase od 09.10.2019 do 15.10.2019, keď vykonával prácu v ústave na výkon trestu odňatia slobody s vymeriavacím základom v hrubom 27,88 Eur. Matka pracovala na dohodu o vykonaní práce v čase od 09.07.2015 do 30.09.2015 v spoločnosti D. I. F., F..E..D.., pričom jej zárobok bol v mesiaci júl 2015 v hrubom vo výške 235,88 Eur a v auguste a v septembri vo výške 52,42 Eur. Od 01.02.2018 do 31.07.2018 matka pracovala v spoločnosti S., F..E..D.., X. G., kde dosahovala hrubý príjem vo februári 2018 vo výške 480,--Eur, v marci 2018 - 486,55 Eur, v apríli 2018 sumu 228,57 Eur, v máji - 106,42 Eur v hrubom. Neskôr matka pracovala opätovne na dohodu o pracovnej činnosti v období od 10.09.2019 do 17.10.2019 v spoločnosti G. F., F..E..D.., G., kde poberala v septembri 2019 hrubú mzdu vo výške 54,--Eur a v októbri vo výške 46,80 Eur.

15. Z potvrdenia Domova sociálnych služieb Slatinka G. je zrejmé, že matka bývala v uvedenom zariadení od 16.04.2019 do 07.01.2020. Počas poskytovania sociálnej služby v útulku sa matka o deti riadne starala. Deti mali každý deň varenú stravu, boli vždy čisté a upravené, nemali núdzu o oblečenie a obuv. Učila sa s nimi, deti chodili na krúžky, v rámci mimoškolských aktivít občas navštevovali F. N. XP. Spolu s matkou sa zúčastňovali aj na záujmovej činnosti v zariadení, vyhľadávali aktivity na zmysluplné trávenie voľného času. Matka sa popri starostlivosti o deti a výkone aktivačných prác vedela postarať aj o domácnosť, v rámci rozvoja pracovných zručností vykonávala úpravy areálu, deti sa zapájali do jednoduchých pomocných prác. Z konania matky preto domov sociálnych služieb dospel k názoru, že deti nie sú matke ľahostajné, záleží jej na ich budúcnosti a chce aby niečo v živote dosiahli, pričom sú v jej živote prvoradé.

16. Podľa ustanovenia , ak k určeniu otcovstva podľa odsekov 1 a 2 nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh na určenie otcovstva, môže súd ustanoviť dieťaťu procesného opatrovníka na podanie takého návrhu a na to, aby dieťa v konaní zastupoval.

17. Podľa ustanovenia , účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

18. Podľa ustanovenia , s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

19. Podľa ustanovenia § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

20. Podľa ustanovenia § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

21. Keďže v danej veci nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov nastúpila tretia vyvrátiteľná domnienka otcovstva. Podľa tretej vyvrátiteľnej domnienky otcovstva prislúcha súdu určiť otcovstvo na základe podaného návrhu, ak sa v konaní preukážu skutočnosti predpokladané v § 94 ods. 2 Zákona o rodine. V danom prípade po splnení tejto podmienky bolo potvrdené otcovstvo domnelého otca aj znaleckým posudkom a to s pravdepodobnosťou viac ako 99,99%. Súd preto za otca určil F. V., nar. XX.XX.XXXX (výrok I).

22. S konaním o určenie otcovstva je spojené aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

23. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

24. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

25. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

26. Podľa zákonného ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

27. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

28. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

29. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

30. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

31. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

32. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

33. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

34. Vzhľadom na to, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloleté deti stará od ich narodenia, pričom prihliadol na najlepší záujem maloletých detí ako aj na tú skutočnosť, že otec je toho času v ústave na výkon trestu odňatia slobody,

kde bude až do 21.07.2026. Z daného dôvodu otec ani v súčasnosti nie je schopný sa o maloleté deti postarať, rovnako ani neprejavil záujem o starostlivosť o maloleté deti. (výrok II)

35. Otec si k maloletým deťom dobrovoľne vyživovaciu povinnosť neplnil. Matka v konaní žiadala o priznanie výživného od narodenia maloletých detí. Súdu však matka nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa na priznanie výživného od narodenia detí. Návrh na určenie otcovstva bol matkou podaní až v roku 2016, teda po uplynutí dostatočne dlhej doby od narodenia detí, pričom matka neuviedla žiaden dôvod, prečo návrh nepodala skôr. Pokiaľ otec nechcel uznať otcovstvo, matke nič nebránilo sa domáhať určenia otcovstva hneď po narodení detí. Súdu tak nebol preukázaný dôvod hodný osobitného zreteľa na priznanie výživného od narodenia maloletých detí. Z daného dôvodu súd priznal výživné počnúc dňom podania návrhu t.j. od 15.06.2016. Súd mal v konaní za preukázané, že otec nepracoval od roku 2015, pracoval len niekoľko dní v mesiaci október 2019 a to v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, kde dosiahol príjem len vo výške 24,44 Eur v čistom. Z daného dôvodu súd určil výšku výživného pre otca v minimálnom rozsahu v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine pre každé z maloletých detí. Zameškané výživné teda za čas od 15.06.2016 do rozhodnutia súdu súd vyčíslil na sumu 1.206,36 Eur pre jedno dieťa t.j. pre obe maloleté deti vo výške 2 412,72 Eur (1 206,32 Eur x 2 = 2.412,72 Eur). Súd stanovil výšku zameškaného výživného tak, že v roku 2016 bolo zákonom stanovené minimálne výživné vo výške 27,13 Eur, t.j. 0,90 Eur na deň x 16 dní = 14,47 Eur. Od júla 2016 do júna 2017 bolo minimálne výživné vo výške 27,13 Eur x 12 mesiacov = 325,56 Eur; od júla 2017 do júna 2018 bolo minimálne výživné vo výške 27,32 Eur x 12 mesiacov = 327,84 Eur ; od júla 2018 do júna 2019 bolo minimálne výživné vo výške 28,08 Eur x 12 mesiacov = 336,96 Eur a od júla 2019 do januára 2019 bolo výživné vo výške 28,79 Eur x 7 mesiacov = 201,53 Eur. Spolu zročné výživné na jedno dieťa je 1.206,36 Eur (14,47 Eur + 325,56 Eur + 327,84 Eur + 336,96 Eur + 201,53 Eur = 1 206,36 Eur) x dve deti = 2,412,72 Eur. Súd zročné výživné povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 20,--Eur počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. (výrok III a IV)

36. Rodičia nežiadali upraviť styk otca s maloletými deťmi, súd preto uvedený styk ani neupravoval. (výrok V)

37. Vzhľadom na to, že matka bola uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. -79 zo dňa 07. júna 2019 oslobodená od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu, celá poplatková povinnosť prešla v zmysle ustanovenia Zbierky o súdnych poplatkoch na určeného otca maloletých detí, ktorý je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,--Eur podľa Sadzobníka súdnych poplatkov podľa položky 9. (výrok VI)

38. Súd v predmetnej veci nariadil znalecké dokazovanie, znalec si vyúčtoval znalečné v celkovej výške 523,64 Eur, ktoré boli hradené z rozpočtových prostriedkov súdu a to uznesením č.k. -70 zo dňa 07. júna 2019 a uznesením č.k. -126 zo dňa 20. decembra 2019.

39. Podľa ustanovenia , ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

40. Súd zaviazal otca nahradiť trovy konania štátu v zmysle , nakoľko otec dobrovoľne neuznal otcovstvo a vznikli tak trovy súvisiace s určením jeho otcovstva k maloletým deťom, ktorých úhradu musel vykonať za neho štát. (výrok VII)

41. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa ktorého každý z účastníkov si hradí trovy konania sám a preto žiadne mu ani nárok na ich náhradu nepriznal. (výrok VIII)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( a )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)

Podľa , je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().