Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-18Pc/10/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Máriou Benkovou v spore žalobcu X. X., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. X, S., práv. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o. so sídlom Nerudova 14, Košice proti žalovanej A. S., K.. X.X.XXXX, O. U. XX, Č., práv. zast. Mgr. Mariánom Čupríkom, usadeným euroadvokátom so sídlom Floriánska 19, Košice, o zaplatenie 2981,- € s prísl. takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 100%, ktorá bude vyčíslená súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.2.2018 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2981,-€ s 5% úrokom z omeškania od druhého dňa po doručení doručenia žaloby žalovanej do zaplatenia titulom plnenia vyživovacej povinnosti za iného. Žalobu odôvodnil tým, že uznal otcovstvo k maloletému X. X., K.. XX.X.XXXX súhlasným vyhlásením rodičov podľa § 90 zákony o rodine ihneď po narodení maloletého pred matričným úradom S. - Š.. Žalobca so žalovanou nikdy nežil usporiadaným partnerským životom, pričom v jednej domácnosti spolu žili asi 3 mesiace po narodení maloletého. Odsťahoval sa z dôvodu nezhôd, avšak o maloletého neprestal prejavovať záujem, pravidelne ho vídaval, kompletne pokrýval výdavky na jeho výživu, finančne aj naturálne a poskytoval súčinnosť aj pri jeho výchove a starostlivosti. Na základe výsledkov znaleckého posudku znalca v odbore genetika, odvetvie DNA analýza, Y.. U. B. sa žalobca dozvedel, že nie je otcom maloletého, a preto podal návrh na zapretie otcovstva, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č. k. z 16.1.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.2. 2015 tak že určil, že navrhovateľ nie je otcom maloletého. Žalobca si vyživovaciu povinnosť k maloletému dobrovoľne plnil od narodenia t.j. od 21.4.2011 do 24.4.2013 a následne podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. zo dňa 30.8.2013. Žalobca si uplatňuje náhradu preukázateľne vynaložených výdavkov, ktorými zabezpečoval výživu syna žalovanej v rokoch 2011 až 2013 vo výške 2704,-€ (rok 2011 - 1146,20 €, rok 2012 - 1039,38 €, rok 2013 - 518,42 €), čo preukazuje pokladničnými blokmi, faktúrami, potvrdeniami o úhrade. Od apríla 2013 do januára 2014 žalobca plnil žalovanej výživné po 30,-€ mesačne podľa rozsudku súdu, celkom 277,-€. Žalobu právne odôvodnil ustanovením a zákona o rodine a . K žalobe žalobca pripojil kópiu rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. z 16.1.2015, kópiu rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. zo dňa 30.8.2013, kópie pokladničných blokov, faktúr, potvrdení o úhrade a výpisov z účtu 10/2013 až 1/2014.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. Uviedla, že nároky žalobcu na peňažné plnenie poskytnuté od 26.4.2011 do januára 2014 považuje za premlčané. Je pravdou, že ich spolužitie nebolo harmonické a trvalo krátko, ale po celú dobu považovala žalobcu za otca svojho dieťaťa, a preto

prijímala plnenia vyživovacej povinnosti žalobcu voči maloletému. Až na základe znaleckého posudku Y.. U. B. sa žalobca a žalovaná dňa 20.1.2014 dozvedeli, že je absolútne vylúčené, aby bol žalobca otcom maloletého X.. S následným návrhom otca na zapretie otcovstva sa žalovaná v plnom rozsahu stotožnila a chcela situáciu vyriešiť tak, aby čo najmenej negatívne zasiahla maloletého syna. Po zistení výsledkov analýzy DNA žalobca prestal plniť vyživovaciu povinnosť, hoci táto trvala do právoplatnosti rozsudku o zapretí otcovstva, t.j. do 25.2.2015. Poukázala na to, že premlčacia doba podľa zákona o rodine v spojení s sa vzťahuje nielen na samotné právo žalovať o zaplatenie plnenia vyživovacej povinnosti za iného, ale aj na jednotlivé platby plnenej vyživovacej povinnosti poskytnuté žalobcom. Plnenie vyživovacej povinnosti pozostáva z opakujúcich sa plnení a každé z týchto plnení sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe. Toto vyplýva aj z a . Vzhľadom na uvedené, ak žalobca posledné plnenie poskytol v januári 2014, toto sa premlčalo v januári 2017. Ďalej uviedla, že počas obdobia, za ktoré žalobca poskytol plnenia vyživovacej povinnosti maloletému dieťaťu nepoberala príjem zo zárobkovej činnosti, pretože bola na materskej a neskôr na rodičovskej dovolenke. Žalovaná namietala, že náhradu za niektoré s vecných plnení, pretože ich žalobca zakúpil dieťaťu v súvislosti s Vianocami, teda boli to dary pre dieťa, ktoré žalovaná následne vydržala. Navyše sumu 540,-€, ktorá bola žalobcovi vyplatená v rámci zamestnaneckého pomeru vo B.S. O. ako úľavu na dani z dôvodu, že je otcom maloletého dieťaťa, žalobca pri uplatňovaní nároku nezohľadnil.

3. Žalobca v replike uviedol, že žalobu považuje za dôvodnú a podanú včas, nakoľko bola podaná v trojročnej premlčacej dobe od právoplatnosti zapretia otcovstva. Výživné za roky 2011 až 2014 taktiež nepovažuje za premlčané. Má za to, že podaním návrhu na zapretie otcovstva sa plynutie premlčacej doby za vynaložené výdavky na výživu maloletého prerušilo a žalobcovi patrí nárok tri roky spätne od podania návrhu na zapretie otcovstva. Poukázal na to, ak by konanie o zapretie otcovstva trvalo 3-4 roky, tak by nebolo možné vymôcť späť výživné, ktoré plnil za iného. Uplatnenie námietky premlčania žalovanou považuje za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Nestotožnil sa s tvrdením žalovanej, že niektoré hnuteľné veci vydržala, pretože nemohla byť dobromyseľnou držiteľkou. K sume 540,-€ uviedol, že túto si uplatnil v domnienke, že je otcom maloletého dieťaťa a v dobrej viere si plnil aj vyživovaciu povinnosť.

4. Žalovaná v duplike uviedla, že do 25.02.2015, teda do právoplatnosti rozhodnutia o zapretí otcovstva bol žalobca z právneho hľadiska otcom maloletého, a to bez ohľadu na to, že v skutočnosti ním nebol. Ako otcovi mu teda trvala vyživovacia povinnosť k maloletému až do dňa 25.02.2015. Akékoľvek nároky, ktorých vrátenia sa žalobca domáha v tomto konaní, a ktoré sa týkajú plnení vyživovacej povinnosti v období pred 25.02.2015, sú nedôvodné, pretože chýbal práve základný predpoklad - t. j., že by žalobca plnil vyživovaciu povinnosť za iného. Žalobca neplnil za iného a ani za iného plniť nemohol, keďže plnil len vlastnú vyživovaciu povinnosť, ktorú mal ako (právnym poriadkom chápaný/ považovaný) otec maloletého, pričom práve žalobca porušil svoje povinnosti, keď si už od januára 2014 vyživovaciu povinnosť úplne prestať plniť, napriek tomu, že mu táto trvala. Zároveň, takéto nároky na vrátenie plnení ako vyživovacej povinnosti plnenej za iného, sa z hľadiska premlčania spravujú dobou 3-roky od kedy mohli byť uplatnené, pritom vo vzťahu ku každému plneniu plynie premlčacia doba samostatne. Nestotožnila sa s tvrdením žalobcu (obsiahnuté ešte v žalobe), že by výrok súdu o zapretí otcovstva žalobcu k maloletému, mal mať účinky ex tunc, a že by sa žalobca z toho dôvodu mohol v podstate kedykoľvek domáhať „en bloc“ vrátenia všetkých plnení, ktoré kedy poukázal na plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému, ktorého otcovstvo neskôr úspešne zaprel - keďže v konaní bola vznesená námietka premlčania. V prípade výživného platí, že nárok na výživné (právo oprávnenej osoby na výživné) ako také sa nepremlčuje, avšak je potrebné odlišovať medzi nárokom na výživné a nárokom na jednotlivé plnenia, ktoré predstavujú reálne platby výživného (resp. plnenie vyživovacej povinnosti iným spôsobom ako peňažným plnením). Tieto plnenia/splátky výživného, však už nie sú predmetom tejto „výnimky nepremlčateľnosti“, naopak, každá takáto splátka výživného predstavuje majetkový nárok, ktorý sa premlčuje, a to vždy samostatne v lehote 3 rokov, od kedy mohol byť takýto samostatný nárok (konkrétna splátka, resp. konkrétne plnenie) uplatnený na súde. Analogicky sa takto samostatne premlčujú aj prípadné nároky na vrátenie plnení, ktoré mali predstavovať plnenie vyživovacej povinnosti za iného. Námietka premlčania, ktorú žalovaná vzniesla, pritom v žiadnom prípade nie je v rozpore s dobrými mravmi, ale postupom v súlade s právom, a tiež aj s ohľadom na záujem maloletého, ktorého je zákonnou zástupkyňou, a teda pri uplatňovaní procesnej obrany o. i. vznesením námietky premlčania sleduje aj záujem dieťaťa. Nemožno akceptovať argumentáciu žalobcu, podľa ktorej: „....práve momentom podania návrhu na zapretie otcovstva sa plynutie premlčacej doby

za vynaložené výdavky, ktorými žalobca zabezpečoval výživu syna žalovanej, prerušilo“. Pokiaľ ide o prerušenie premlčacej doby, takýto účinok by mohlo mať len podanie žaloby smerujúcej práve k priznaniu nároku na vrátenie plnení titulom vyživovacej povinnosti za iného.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu na pojednávaní, oboznámením listinných dôkazov predložených sporovými stranami a oboznámením pripojených spisov a zistil nasledujúci skutkový stav.

6. Žalobca vo výpovedi na pojednávaní ako strana sporu uviedol, že so žalovanou boli v zahraničí, žili spolu, ale ich vzťah nebol harmonický. Obvinil ju, že mu je neverná, ona to poprela, dohodli sa, že budú iba kamaráti, ale naďalej mali spolu intímny styk. Neskôr zistila, že je tehotná a dohodli sa na interupcii. Žalovaná mu volala, že už je po zákroku. Keďže mu žalovaná povedala, že ešte nemá menštruáciu obával sa o jej zdravotný stav, či jej niečo nepoškodili pri interupcii a išiel s ňou na gynekologickú prehliadku na KVP. Keď vyšla z ordinácie, tak s plačom povedala, že je v šiestom mesiaci tehotenstva. Ten jej plač mu nepripadal ako divadlo, ukľudňoval ju a potom sa dohodli, že budú spolu vychádzať, ako partneri a dobrí rodičia dieťaťa. Kúpil výbavičku, vybrali dieťaťu meno. V zahraničí chcel ešte ukončiť jednu sezónu, tak tam bol ešte do septembra, ale denno-denne bol so žalovanou a s dieťaťom na skype. Keď sa dieťa narodilo do troch dní prišiel na Slovensko a zostal s nimi asi dva týždne. Po návrate zo zahraničia sa nasťahoval k žalovanej do Č., k jej rodičom avšak po dvoch mesiacoch spoločnú domácnosť opustil, lebo ich vzťah sa zase vyvíjal zlým smerom, hádali sa. So žalovanou si dohodli niečo podobné, ako striedavú starostlivosť od 7 mesiacov dieťaťa. Do Č. nosil napr. sunar, vodu, iné veci a matka alebo jej rodičia tiež kupovali. Neskôr žalovaná začala žiadať, aby bol presne upravený styk s maloletým X., takže podstúpili súdne pojednávanie, kde bolo potrebné určiť aj výšku výživného a so žalovanou sa dohodli, že bude určené to najnižšie, teda 30,-€ a medzi sebou mali tichú dohodu v tom zmysle, že ona odo neho tieto peniaze nevyžadovala, pretože vedela, že on sa o dieťa stará. Ich vzťahy sa naštrbili a žalovaná začala odo neho vyžadovať, aby skutočne platil to výživné 30,-€, čo aj urobil. Raz zhodou okolností jeho otec chcel, aby mu ukázal fotku toho muža, ktorého podozrieval z nevery so žalovanou a keď ho otec uvidel tak skonštatoval, že maloletý X. sa viac podobá na toho muža, ako na neho. Preto odobral vzorku DNA a o pár dní mu zavolali, že nie je otcom maloletého X.. Ešte v ten deň išiel na Jazero za žalovanou, ukázal jej testy DNA, ona tomu nechcela veriť. Požiadal, aby s ním išla na analýzu DNA, najprv nechcela, potom s tým súhlasila, o výsledky testov sa už nezaujímala, ale povedala, že malého už neuvidí. Podal návrh na zapretie otcovstva, po pojednávaní jej povedal, že sa chce naďalej starať o malého X., bude mu kupovať aj veci, ale platiť nebude. Po právoplatnosti rozsudku mu však žalovaná povedala, že už dieťa neuvidí. On sa s týmto nechcel zmieriť, snažil sa s tým vyrovnať, navštevoval lekárov aj psychológov. Keď sa dal dokopy, poradil som sa s právnikom, ktorý mu povedal, že čiastočne môže financie žiadať naspäť. On si tieto financie nenárokuje preto, že kupoval mlieko, vodu, hračky, ošatenie, ale preto, že v Č. zariadil spálňu a chcel žiadať od žalovanej naspäť financie ohľadne zariadenia ich spoločnej domácnosti, ale nemohol žiadať náhradu za ten nábytok, pretože to už bolo premlčané, tak zvolil túto žalobu. On naposledy zaplatil výživné 15.01.2014 a to, že viac neplatil súvisí s tým, že mu žalovaná vykrikovala, že nemá posielať žiadne peniaze. On aj po tých testoch DNA ešte naďalej chodil po maloletého trávil s ním čas a kupoval mu aj veci. Avšak tieto už nevie preukázať, výživné však už neplatil. Navštevoval dieťa až dovtedy, kým mu domov neprišiel rozsudok o tom, že nie je otcom maloletého X.. Následne mu už žalovaná neumožnila stretnúť sa s dieťaťom. Viac už žiadne veci maloletému nekupoval, naposledy mu kupoval veci na Vianoce 2014. Potom, čo im bol doručený rozsudok o zapretie otcovstva žiadal od žalovanej, aby mi vrátila peniaze za spálňu, ktorú kúpil a neskôr žiadal nech mu dá naspäť aspoň to výživné.

7. Žalovaná vo výpovedi ako strana sporu na pojednávaní uviedla, sa už nechce vracať do minulosti, snažila sa dohodnúť s protistranou, nie preto, že by uznávala jeho nárok, ale preto, lebo sa tomuto procesu chcela vyhnúť. Po doručení rozsudku o zapretí otcovstva chcela celú túto vec ukončiť, aby nemusela v budúcnosti 15 ročnému synovi vysvetľovať, ako to je s otcovstvom. V súčasnosti otcovstvo k maloletému X. určené nie je. To čo vypovedal žalobca je trošku skreslené, pravdou je to, že ku nim často chodila polícia kvôli tomu, že v rozsudku, ktorý určoval stretávanie sa žalobcu s maloletým X. nebolo presne uvedené, kde a kto ho má vyzdvihovať. Preto žalobca vyžadoval, aby mu dieťa nosili a keď musel on prísť po neho, tak si od nich žiadal napr. 5-7 € za benzín. Ona od narodenia dieťaťa do apríla 2014 bola na rodičovskej dovolenke a poberala len rodičovský príspevok, pričom žalobca poberal detské prídavky v U. a to po dobu 5-6 mesiacov. Ona v tom čase zamestnaná nebola. Následne sa zamestnala v Magneti Marelli v S. asi od apríla 2014. Na dotaz súdu, či mala pochybnosti o tom, kto je otcom maloletého X. udáva, že áno, avšak keď sa rozhodli žiť so žalobcom, tak to prestala riešiť.

Keď mal maloletý asi 6-7 mesiacov ona bola opätovne tehotná, X. dojčila a myslela si, že to funguje ako antikoncepcia, čo však nebola pravda a opätovne otehotnela. Na nátlak žalobcu išla na interupciu. Oni mali problémy aj kvôli tomu, že keď ona neskákala tak ako žalobca kázal, tak boli vždy problémy, preto podstúpili aj to prvé súdne pojednávanie ohľadne určenia stretávania sa s dieťaťom, kde na súde im bolo oznámené, že musí byť aj určená výška výživného. Následne platil asi nejaké 3-4 mesiace a potom už platiť prestal.

8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice - okolie č. k. súd zistil, že je spojený so spisom č. k. . V tomto konaní súd dňa 30.8.2013 vydal rozsudok, ktorým schválil dohodu rodičov o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu tak, že mal. X. X. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, bol upravený styk otca (žalobcu) s maloletým a žalobca sa zaviazal prispievať na výživu maloletého X. sumou 30,-€ mesačne počnúc 24.4.2013, pričom dlžné výživné od 24.4.2013 do 31.8.2013 vo výške 127,-€ sa žalobca zaviazal zaplatiť k rukám matky do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.9.2013.

9. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice - okolie č. k. súd zistil, že v tomto konaní bol dňa 16.1.2015 vyhlásený rozsudok, ktorým súd určil, že X. X., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého X. X., K.. XX.X.XXXX z matky A. S., K.. X.X.XXXX. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 25.2.2015.

10. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „“), kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia a úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

11. Podľa , toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.17) Poznámka pod čiarou 17) znie .

12. Podľa , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa , práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

14. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

16. Citované ustanovenie sa týka plnenia výživného za iného. Ustanovenie predpokladá, že vyživovaciu povinnosť plnila iná osoba než povinný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy aj v prípade úspešného zapretia otcovstva. Tým, že došlo k zapretiu otcovstva k maloletému dieťaťu došlo k plneniu výživného na dieťa za niekoho iného a preto ten, kto plnil má právo domáhať sa finančnej náhrady voči skutočnému otcovi dieťaťa, ku ktorému sa následne určí otcovstvo. V prípade, že k určeniu otcovstva nedôjde, muž ktorý úspešne zaprel otcovstvo môže nárok na úhradu plnenia výživného na dieťa uplatniť aj voči matke dieťaťa, keďže u nej sa z uvedeného dôvodu koncentruje vyživovacia povinnosť k dieťaťu. Rozsah nároku podľa citovaného zákonného ustanovenia nie je jednoznačne určený súčtom jednotlivých čiastok, ktoré boli za iného plnené, ale okolnosťou, či táto suma zodpovedá schopnostiam a možnostiam rodiča výživné v predmetnom čase poskytovať tak, ako to upravuje ustanovenie , podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

17. Pre uplatnenie nároku na plnenie výživného za iného platí všeobecná 3-ročná premlčacia doba ( ). Začiatok plynutia 3-ročnej premlčacej doby je vymedzený dňom, keď sa právo mohlo

vykonať po prvý raz. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. V tomto prípade je týmto momentom deň právoplatnosti rozsudku o zapretí otcovstva žalobcu k maloletému. Žalobca sa nesprávne domnieva, že podaním návrhu na zapretie otcovstva sa plynutie premlčacej doby prerušilo, a preto mu patrí nárok na vrátenie plnenia tri roky spätne od podania návrhu na zapretie otcovstva. Podľa , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Keďže návrhom na zapretie otcovstva si žalobca neuplatnil nárok na vrátenie plnenej vyživovacej povinnosti, preto podanie návrhu na zapretie otcovstva nebolo spôsobilé prerušiť plynutie premlčacej doby týkajúcej sa peňažného nároku žalobcu, ktorý si uplatnil až žalobou doručenou súdu 23.2.2018.

18. V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania, ktorou sa súd musel zaoberať. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Oprávnene vznesená námietka premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno veriteľovi súdne priznať. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Právo naďalej existuje, avšak iba vo forme naturálnej obligácie, t. j. dobrovoľného plnenia zo strany dlžníka. Ak na základe vznesenej námietky premlčania súd zistí, že nárok je premlčaný, z hľadiska procesnej ekonomiky už súd neskúma samotné meritum veci. Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, nakoľko inštitút premlčania prispieva k istote v právnych vzťahoch a je inštitútom zákonným, teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje.

19. Ustanovenie je zdôraznením toho, že toto konkrétne peňažné plnenie sa premlčuje podľa v trojročnej premlčacej dobe, hoci charakter tohto nároku by napovedal, že by skôr išlo o bezdôvodné obohatenie, ktoré sa premlčuje v inej, kratšej dvojročnej lehote a za iných podmienok začatia plynutia. Toto zákonné ustanovenie v sebe neobsahuje nepremlčateľnosť všetkých plnení poskytnutým osobou, ktorého otcovstvo bolo úspešne zapreté. Pri plneniach výživného postupne poskytovaných sa tieto jednotlivé opakujúce sa platby výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona premlčujú. ( )

20. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca si mohol svoj nárok voči žalovanej ako matke maloletého dieťaťa, keďže k určeniu otcovstva nedošlo, uplatniť po právoplatnosti rozsudku o zapretí jeho otcovstva k maloletému X., t.j. po 25.2.2015. Žalobca podal žalobu na súd 23.2.2018. Nakoľko ide o nárok vrátenia plnenia za iného, teda vyživovacej povinnosti aj na základe rozsudkov tunajšieho súdu súd posudzoval plynutie premlčacej doby zohľadňujúc jednotlivé platby výživného a to za obdobie troch rokov pred podaním žaloby, teda pred 23.2.2018. Súd mal za preukázané, že žalobca plnil vyživovaciu povinnosť od narodenia dieťaťa, t.j. od 21.4.2011 však poslednú platbu výživného vo výške 30,-€ vykonal 15.1.2014. Na Vianoce 2014 ešte maloletému niečo kúpil a po 25.2.2015 už maloletého nevidel. Podľa názoru súdu nárok žalobcu nie je premlčaný za čas od 23.2.2015 do 23.2.2018 avšak v tomto období žalobca žiadne plnenia za iného nevykonal. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania, nárok žalobcu na vrátenie plnenia poskytnutého od 21.4.2011 do 23.2.2015 je premlčaný, preto súd žalobu v celosti zamietol.

21. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

22. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. v spojení s ust. Žalovaná bola v konaní úspešná, preto jej prináleží nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý

úspešný nebol. Súd preto priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Košice - okolie ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.